Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/5/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského

na neverejnom zasadnutí 13. marca 2013 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému

D. B. , pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zák. a prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák.

o dovolaní obvineného, podanom prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. M. C.,

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo 14. októbra 2010, sp. zn. ,

v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 9. decembra 2010, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného D. B. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo 14. októbra 2010, sp. zn.

, bol obvinený D. B. uznaný za vinného v bode 1/ zo zločinu vydierania podľa

§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zák. a v bode 2/

z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 17. decembra 2009 v čase okolo 13.30 hod. na Autobusovej stanici M. v B.

pristúpil k telesne postihnutému, poškodenému R. G. a požadoval od neho, aby mu vydal

finančné prostriedky, a keď mu poškodený oznámil, že žiadne finančné prostriedky pri sebe

v hotovosti nemá, obžalovaný mu povedal: „Pôjdeš mi vybrať peniaze z bankomatu, lebo

2

Ťa dojebem“ a následne ho proti jeho vôli začal tlačiť na invalidnom vozíku, na ktorom

poškodený sedel, ku bankomatu spol. V., ktorý sa nachádzal vo vestibule Autobusovej

stanice M. v B., kde poškodený R. G. zo strachu vybral z bankomatu hotovosť vo výške 20 €

a odovzdal ju obžalovanému, ktorý poškodenému zobral aj bankomatovú kartu, ktorou

poškodený vybral uvedenú hotovosť, čím poškodenému R. G. spôsobil škodu 20 €,

2/ dňa 11. septembra 2009 v čase o 17.25 h v Bratislave na ulici I. cesta č. 12

na parkovisku pred N. neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu u seba 1 ks igelitové

vrecko o rozmeroch 2 x 4 cm s obsahom neznámej zelenej sušenej rastliny, o ktorej uviedol,

že sa jedná o marihuanu, čím vzniklo podozrenie, že sa jedná o drogu, pričom igelitový sáčok

vydal dobrovoľne hliadke Policajného zboru a tento bol následne zaslaný na Kriminalistický

a expertízny ústav Policajného zboru Bratislava, kde expertíznym skúmaním bolo zistené,

že predložené igelitové vrecko obsahovalo konope o hmotnosti 321 mg s priemernou

koncentráciou tetrahydrokanabinolu 16,6% hmotnostného, čo predstavuje 53 mg absolútneho

tetrahydrokanabinolu, čo zodpovedá 2 – 3 obvykle jednorázovým dávkam drogy, rastliny

rodu Cannabis (konope) sú zaradené v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení

neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok.

Obvinený bol za to odsúdený podľa § 189 ods. 2, § 41 ods. 2, § 38 ods. 7 a § 37

písm. h/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvinený bol pre výkon tohto trestu zaradený

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 9. decembra 2010, sp. zn.

, bolo odvolanie obvineného podľa zamietnuté

ako nedôvodné.

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo 14. októbra 2010, sp. zn. ,

v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 9. decembra 2010, sp. zn.

, napadol dovolaním obvinený D. B. prostredníctvom obhajcu JUDr. M. C.

3

písomným podaním z 27. novembra 2012 (doručenom súdu prvého stupňa 28. novembra

2012).

V dovolaní obvinený poukazuje na to, že rozsudkom okresného súdu a následne

aj uznesením krajského súdu bol porušený zákon, ustanovenie § 2 ods. 13 (v dovolaní

nie je uvedené o aký zákon ide, podľa dovolacieho súdu v tomto smere je dovolanie

zmätočné), ako aj právo na spravodlivý proces garantované Dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Uvedené súdy sa nevysporiadali dostatočne dobre

s vyhodnotením zisteného skutkového stavu, najmä vierohodnosťou výpovede poškodeného

R. G., v ktorého výpovediach došlo k rozporom ohľadne vyhrážok a v tej časti je postihnutá

pochybnosťami, či vôbec boli vyhrážky povedané ako aj s výpoveďami očitých svedkov

E. G., V. N. a S. R., ktoré mohli byť v prospech obvineného a mohli prispieť k objasneniu

a ustáleniu skutkového stavu potrebného pre správne a zákonné rozhodnutie vo veci samej,

ktorých však prvostupňový súd nevypočul. Podľa dovolateľa tieto skutočnosti zakladajú

dôvod dovolania podľa , , pričom poukazuje, že tieto

vady konania neboli v zmysle odstránené v odvolacom konaní.

Na základe toho navrhol najvyššiemu súdu v zmysle , zrušiť

napadnutý rozsudok okresného súdu, ako aj uznesenie krajského súdu a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti právoplatnému rozsudku

okresného súdu v spojení s uznesením odvolacieho súdu podala oprávnená osoba – obvinený

prostredníctvom ustanoveného obhajcu v zákonnej lehote. Dôvody dovolania sa však

výslovne týkajú skutkových zistení, na ktoré poukazoval v konaní pred prvostupňovým

súdom a tiež aj v odvolacom konaní, hoci dovolateľ poukazuje na dovolacie dôvody v zmysle

, Ohľadne viny vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/

napadnutého rozsudku obvinený nevzniesol žiadne dovolacie námietky.

Podľa tohto citovaného ustanovenia dovolanie možno podať :

- (písm. c/) ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

- (písm. i/) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;

4

správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať

a meniť.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že obsah

konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému

vymedzeniu dovolacích dôvodov podľa Pokiaľ tomu tak nie je a podané

dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody

dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho

dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa odmietnuť.

Obvinený skutočnosťami uplatnenými v dovolaní, sa obhajoval už v predchádzajúcom

súdnom konaní, z čoho vyvodil, že bolo porušené ustanovenie § 2 ods. 13 (nie je zrejmé

o aký právny predpis sa jedná), ako aj právo na spravodlivý proces garantované Dohovorom

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa názoru obvineného práve tento

postup súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu napĺňa dovolací dôvod v ustanoveniach

,

Najvyšší súd v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa

poukazuje na každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti

tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon

neustanovuje inak. Podľa každý, proti komu sa vedie trestné konanie,

má právo na obhajobu.

Podľa , , , orgány činné v trestnom konaní

postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti,

a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti.

Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou

starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré

svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu

spravodlivé rozhodnutie. Obidve strany majú teda rovnakú možnosť podávať návrhy

na vykonanie dokazovania, súd však môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Tým

5

je zabezpečená kontradiktórnosť trestného konania. Tomuto právu zodpovedá

povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným

návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím takémuto návrhu buď vyhovieť

alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy

získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle

od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Ak súd

vyhodnotí vykonaný dôkaz alebo súhrn dôkazov inak než podľa predstáv niektorej

zo strán, nemožno z toho vyvodiť, že takýmto postupom došlo k porušeniu práv

na obhajobu. Povinnosťou súdu totiž je podľa vlastnej úvahy, s ohľadom na dôkaznú situáciu

určiť rozsah dokazovania zákonne získanými dôkaznými prostriedkami postačujúce

pre spravodlivé a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie tak, ako sa to stalo aj v trestnej veci

obvineného. Nedošlo preto k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/

, ako sa toho domáhal obvinený.

Spochybňované výpovede poškodeného sú iba iným hodnotením obvineného

od legitímnych záverov súdu, ktorý vychádzal z dôkaznej situácie a z toho vyplývajúcich

ničím nespochybniteľných skutočností. Z výpovede obvineného vyplýva, že v dobe činu tam

mali byť prítomní iba muž a žena, ktorí mali poškodenému predať hodinky, iné osoby

tam nevnímal, pričom obvinený pri konfrontácii s poškodeným nenavrhol vypočutie

žiadneho svedka, resp. vykonať iný dôkaz a až následne navrhol vypočuť ako očitých

svedkov družku E. G., V. N. a S. R., ktorých pre nezistený pobyt sa nepodarilo predvolať

a vypočuť, a preto tento návrh bol zamietnutý. Poškodený sa nevedel vyjadriť, či skutok

mohol niekto vidieť, hoci tam bolo viac ľudí a svedkovia S. V., R. Š., M. M. ako aj záznam

polície o zákroku potvrdzovali slovné vyhrážky poškodenému a jeho tlačenie

na invalidnom vozíku k bankomatu obvineným.

Skutok pod bodom 1/ napadnutého rozsudku bol ustálený na základe zákonne

získaného, vykonaného a vyhodnoteného dokazovania, čo je zrejmé z predloženého spisového

materiálu, s ktorým sa súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku v celom rozsahu

6

vyrovnal, čo potvrdil aj odvolací súd v napadnutom uznesení. Ustálený skutkový stav,

premietnutý do skutkovej vety napĺňa skutkovú podstatu zločinu vydierania podľa § 189

ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., lebo iného hrozbou násilia nútil (slovne sa vyhrážal

poškodenému a tlačil na invalidnom vozíku sediaceho poškodeného proti jeho vôli

k bankomatu za účelom vybratia peňazí), aby niečo konal a čin spáchal na chránenej (chorej –

telesne postihnutej, na invalidnom vozíku sediacej), osobe.

Neobstojí preto ani dovolacia námietka obvineného, že v danej veci mal byť skutok

pod bodom 1/ po vypustení slovnej hrozby posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1,

ods. 2 písm. c/ Tr. zák. Za násilie v tomto prípade treba totiž považovať nielen slovné

vyhrážky, ale aj následné tlačenie invalidného vozíka, na ktorom sedel poškodený a to proti

jeho vôli smerom k bankomatu za účelom, aby vybral peniaze. Právna kvalifikácia

zisteného skutku pod bodom 1/ napadnutého rozsudku, ktorým je dovolací súd viazaný

nezakladá dovolací dôvod uvedený v ustanovení ,

ako to tvrdí obvinený v podanom dovolaní.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že dovolacie dôvody podľa , v posudzovanom prípade

splnené neboli, a preto vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí spôsobom uvedeným

vo výroku tohto uznesenia.

Na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné u p o z o r n i ť

obvineného, prokurátora a prvostupňový súd na Nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. (uverejnený 21. decembra 2012

), z ktorého vyplýva, že ustanovenie zákona

č. v znení neskorších predpisov o ukladaní trestu podľa

tzv. asperačnej zásady nie je v súlade s článkom 1 .

Za tohto stavu v predmetnej veci strata účinnosti časti tohto ustanovenia (veta

za bodkočiarkou § 41 ods. 2 Tr. zák.) je dôvodom na podanie návrhu na obnovu konania

v zmysle , (ide o skutočnosť súdu skôr neznámu), keďže

obvinenému bol uložený trest s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák., na čo je poukázané

7

aj usmernením predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 11. marca 2013, sp. zn. Tpj 11/2013, ohľadne postupu súdu prvého stupňa vo vzťahu

k vykonaniu citovaného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012,

ktorý je v prílohe pre potreby okresného súdu zaslaný.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 13. marca 2013

JUDr. Emil B dž o ch , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová