Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/420/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., IČO:

X., právne zastúpenému F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému: V. K., nar. X., bytom

M., o vymoženie sumy 286,72 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Veľký

Krtíš, pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 28. júna 2012, č. k. -38, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného o d m i e t a a návrh

oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený spísal dňa 15. októbra 2009 pred súdnym exekútorom JUDr. R. K. návrh

na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky 286,72 eur

s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym

rozhodcovským súdom, zriadeného S., a. s., K., IČO: X., zo dňa 27. júla 2009, sp. zn. SR

12699/09. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Veľký Krtíš o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Okresný súd Veľký Krtíš poverením

č. 5610 015231 * zo dňa 6. novembra 2009.

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo dňa 7. decembra 2011, č. k. -22

s poukazom na ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a a

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) exekúciu zastavil a oprávnenému uložil

povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. R. K. trovy exekúcie vo výške 39,83 eur

do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že exekučné konanie je vedené

na základe exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 27. júla 2009 pod sp.

zn. SR 12699/09 rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom S., a.

s., JUDr. M. R.. Z predložených listinných dôkazov okresný súd zistil, že oprávnený

a povinný uzavreli dňa 3. júla 2008 Zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol

povinnej úver vo výške 6 000,-- Sk. V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,

ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, si zmluvné strany dohodli riešenie sporov –

rozhodcovskú doložku. Nakoľko si povinný neplnil riadne a včas povinnosti zo zmluvy, podal

oprávnený v zmysle bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalobu na

rozhodcovský súd. S poukazom na § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 ZoRK okresný súd aj bez

návrhu účastníka skúmal rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je

založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom zisťoval, či rozhodcovská

doložka, začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy, nespôsobuje hrubý nepomer

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ).

Súd vychádzal zo záveru, že zmluva medzi účastníkmi konania, na základe ktorej oprávnený

uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

Pre posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver, súd nepovažoval

za rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, ale za dôležité

považoval len to, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov za odplatu. Vychádzajú

zo subsidiarity nie je klauzula o aplikácii

podľa názoru súdu žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho

zákonníka, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Okresný súd preto na daný právny vzťah

aplikoval zákonné ustanovenia, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy, teda § 52 a nasl.

. Poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady č.

93/13/EHS“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná

Z. z., účinným od 1. apríla 2004 (okrem § 60) a na základe zásady nepriameho účinku je

záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo

k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, upravujúcim spotrebiteľské právne

vzťahy.

Súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu

pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie pred všeobecným

súdom v prípade, ak by vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné

podľa názoru súdu prvého stupňa považovať za neprijateľnú podmienku, dohodnutú

v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nedojednal a nemal

na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len

zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru,

a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Rozhodcovský súd je paušálnym

spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom štandardnej zmluvy,

a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívnej

nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti

rozhodovacieho procesu. Rozhodcovskú doložku teda prvostupňový súd vyhodnotil ako

neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi

dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa tým, že nebola spotrebiteľom

osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Poukázal aj na novelu , vykonanú ,

účinným od 1. januára 2008, ktorá do zaviedla písmeno r/

v znení, že za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie,

ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nakoľko sa neprijateľná

rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky

odporuje dobrým mravom, mal súd za to, že v danej veci boli splnené podmienky

na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 ZoRK v spojení s § 57 ods. 2

Exekučného poriadku.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že

na náhradu nevyhnutných trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného, ktorý zavinil

zastavenie exekučného konania, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie na základe

nespôsobilého exekučného titulu. Súd prvého stupňa považoval za preukázané a účelne

vynaložené trovy súdneho exekútora vo výške 39,83 Eur, pozostávajúce z paušálnej odmeny

súdneho exekútora 33,19 eur a 20% DPH vo výške 6,64 eur.

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd

odvolací. Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením zo dňa 28. júna 2012, č.

k. -38 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia

ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zo spisového materiálu zistil, že

dňa 15. októbra 2009 bola pred súdnym exekútorom JUDr. R. K. spísaná zápisnica,

obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal súd prvého

stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa

6. novembra 2009 poverenie č. 5610 015231 *, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle

ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na základe vykonateľného

rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti S., a. s., B., č. k. SR 12699/09 zo dňa

27. júla 2009 na vymoženie sumy 286,72 Eur spolu s príslušenstvom a trovy exekúcie.

Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere, ktorú oprávnený

a povinný uzavreli dňa 3. júla 2008.

V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili nedeliteľnú

súčasť zmluvy o úvere zo dňa 3. júla 2008, si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník

upravili rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,

vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou S., a. s., so sídlom K., IČO: X., zapísanou

v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca

strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa

vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa

vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca

zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (

Zb.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu

o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu o jej platnosť,

výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu

podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak

pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je

touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu

založená právomoc rozhodcovského súdu.

Odvolací súd poukázal na ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku; ust. § 52 ods. 1, ods.

3, ods. 4, , a ;

Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Odvolací súd nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere,

uzavretá dňa 3. júla 2008, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere z dôvodu, že na základe

zmluvy boli povinnému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 6 000,-- Sk, čo v prepočte

na menu EURO nepresahuje sumu 200,-- eur, a preto nie je možné na daný právny vzťah

aplikovať ustanovenia Z povahy

zmluvných strán, z predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného, ako aj z obsahu zmluvy

medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom však vyplýva, že predmetná

zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa ust. .

Z uvedeného dôvodu možno uvedený daný právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah

medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení

. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou

úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako

zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom

a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasil s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku,

uvedenú v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy

o úvere je potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach

a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd

zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom

postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto

situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby

podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola

individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ

nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver

prijať alebo odmietnuť, vrátane všeobecných podmienok, ako to uviedol aj súd prvého stupňa.

Rozhodcovská doložka – zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je

neprijateľná. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý

môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Takto

koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou

ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka,

od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, v tomto prípade je neprijateľná, a preto

je v zmysle neplatná.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským

súdom, viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá

ochrana, ktorú mu poskytujú ust. a nasl. . Pokiaľ teda súd prvého

stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej

zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie

o zastavení exekučného konania, avšak na základe nesprávneho zákonného ustanovenia,

keďže v danom prípade mal súd aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku a exekúciu zastaviť pre jej neprípustnosť, nakoľko exekučný titul bol vydaný

nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné

vykonať. Zvyšnou časťou odôvodnenia výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa o zastavení

konania sa odvolací súd nezaoberal, pretože nebola podstatná pre jeho rozhodnutie.

V rozsahu podaného odvolania odvolací súd preskúmal aj výrok rozhodnutia o trovách

exekúcie pričom zistil, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď o trovách exekúcie

rozhodoval podľa § 200 ods. 1 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na náhradu trov

súdneho exekútora zaviazal oprávneného, ktorý procesne zavinil zastavenie exekúcie, pretože

predložil exekučný titul vydaný nepríslušným orgánom.

Odvolací súd považoval napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa za vecne správne

a podľa ho potvrdil.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré

odôvodnil tým, že:

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.

v spojení s ust. ),

b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust.

v spojení s ust. )

c) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (ust. § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ),

d) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ),

e) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie (ust. ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ust. ).

Oprávnený má v dovolaní za to, že odvolací súd sa odvoláva na nekonkrétne

ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS a vnútroštátne právne normy, ktoré upravujú režim

spotrebiteľských zmlúv. Takéto posúdenie trpí aj základnými vadami svojej

nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti a z tohto dôvodu porušuje právo na súdnu ochranu podľa č.

46 ods. 1 . Podľa názoru oprávneného, tvrdenia súdu (rozhodcovská doložka spôsobuje

hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa; spotrebiteľ

si len s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky

v takomto znení spôsobí, a preto od neho nemožno vzhľadom na jeho úroveň informovanosti

a jeho vyjednávaciu silu spravodlivo požadovať, aby porozumel jeho významu) nie sú

akokoľvek zdôvodnené a preukázané a rovnako aj tvrdenie (žaloby, ktorých cieľom je

uspokojovanie nárokov z úverových zmlúv, podáva v zásade len veriteľ z úverového vzťahu

na ním zvolený rozhodcovský súd) predstavuje ničím nepreukázanú domnienku súdu, ktorá

nemá základ v právnych či skutkových súvislostiach.

Ďalej oprávnený namieta, že súdy sa vôbec vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali

s judikatúrou Súdneho dvora a zároveň nezdôvodnili, prečo považujú rozhodcovskú doložku

za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere.

Oprávnený má za to, že v danom prípade je nutné požiadať najmä o výklad pojmu

„nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie.

Oprávnený preto žiada, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

v celom rozsahu zrušil a keďže rovnakými vadami je postihnuté aj rozhodnutie

prvostupňového súdu žiada, aby dovolací súd v celom rozsahu zrušil označené uznesenie

prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a v prípade

úspechu žiada, aby mu bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Taktiež navrhuje, aby

súd na základe v spojení s a Zmluvy

o fungovaní EÚ prerušil konanie a Súdnemu dvoru Európskej Únie na základe čl. 267 ods. 3

Zmluvy o fungovaní Európskej Únie predložil prejudiciálne otázky v znení uvedenom

v dovolaní. Oprávnený ďalej navrhol, aby dovolací súd postupoval podľa ust.

a rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 28. júna 2012, sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania v zmysle a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak

a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa §109 ods. 1 písm. c/.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia,

c) ide uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani

o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b/ a c/. Rovnako na danú vec nemožno aplikovať

ani prípady upravené v Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania

v zmysle nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

Vzhľadom na obsah dovolania, ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí

niektorou z nich. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Oprávnený vo svojom dovolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v ust.

§ 237 písm. a/, d/, e/ a f/, ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov

bolo postihnuté niektorou z oprávneným uvedených procesných vád. Oprávnený vady

v zmysle , a nenamietal a tieto nezistil ani Najvyšší súd Slovenskej

republiky.

Oprávnený namietal, že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov v zmysle

Právomoc súdu je upravená v ust. a Z tohto ustanovenia vyplýva, že

v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré

vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1

). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy, zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci

a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy

vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením

vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány ( ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom

konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá má

za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec

postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná,

ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

Oprávnený v danom prípade namietal, že súdy nesprávnou a ústavne nesúladnou

interpretáciou normatívnych ustanovení (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2

ZoRK) sa postavili do pozície orgánu, vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného

titulu metódou, ktorá im v rámci zverenej právomoci ako exekučným súdom neprináleží, čím

prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských

vzťahov a porušil tak zásadu legality ( ).

Dovolací súd má za to, že súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci.

Z obsahu tejto námietky sa javí, že nejde o námietku oprávneného o nedostatku právomoci

súdov, ale napáda vecnú správnosť právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci),

na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia.

Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie

súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona napr. z ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku.

Vzhľadom na uvedené, námietka oprávneného o existencii vady konania v zmysle

nie je dôvodná.

Oprávnený ďalej namietal, že konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. d/

, t. j. že sa v tej istej veci už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie.

Ustanovenie ustanovuje, že len čo sa vo veci právoplatne

rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda bráni

tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V zmysle

tohto zákonného ustanovenia ide o rovnakú (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom konaní o ten

istý nárok alebo stav, v ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka toho istého

predmetu konania a tých istých účastníkov. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď

ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových

tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. o nárok založený na rovnakom právnom

dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka

12

právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania,

posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol

skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť

účastníkov, nie je samo osebe významné, ako majú tí istí účastníci v rôznych konaniach

rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom

ako žalobcovia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní

vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) účastníkov,

ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného:

P., s. r. o., B., Pribinova 25, IČO: X., zastúpeného: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému

V. K., nar. X., bytom M., o vymoženie sumy 286,72 eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Veľký Krtíš, pod sp. zn. , na základe exekučného titulu,

ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti S., a. s., zo dňa 27. júla 2009,

sp. zn. SR 12699/09, nepredchádzalo žiadne iné konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo

predtým rozhodnuté.

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím, ktorým sa dané

konanie končí. Vydaním takéhoto rozhodnutia nejde o prekážku veci rozsúdenej. Ako je

z vyššie uvedeného zrejmé, v danej veci nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté a vo veci

nepredchádzalo žiadne iné konanie. Súd je povinný skúmať exekučný titul v rovnakom

rozsahu počas celého exekučného konania, ako pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, teda aj po vydaní poverenia na vykonanie

exekúcie. V prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej

vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťažené oprávneným namietanou vadou

uvedenou v ust.

Ďalej je oprávnený toho názoru, že konanie je postihnuté vadou uvedenou v ust. § 237

písm. e/ , že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh.

Bez návrhu možno začať konanie vo veciach uvedených v ust. a Ak

nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ide

o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak takéto konanie napriek tomu prebieha,

treba ho v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

Oprávnený namietal, že súdy oboch stupňov interpretovali a následne aplikovali ust.

§ 45 ods. 2 ZoRK, akoby upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku

rozhodcovského súdu nedostatky bližšie špecifikované v ust. § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/

ZoRK.

Z obsahu spisu však vyplýva, že exekučný súd v danej veci začal konať na základe

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tzn., že v danej veci

bol návrh na začatie exekučného konania podaný.

Námietka oprávneného o existencii vady uvedenej v ust. nie je

opodstatnená.

Oprávnený v dovolaní tiež namietal, že odvolací súd svojím postupom oprávnenému

ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom v zmysle

Naplnenie tejto vady oprávnený vyvodzuje z toho, že súdy oboch stupňov nevyzvali

ani inak nekomunikovali s oprávneným o jeho právnych a skutkových návrhoch. Oprávnený

namietal, že súd rozhodol vo veci napriek námietkam proti prejednaniu veci, konal

bez nariadenia pojednávania a dokazovania.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

14

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili

výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (,

).

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že exekučný súd v odôvodení svojho

rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel

15

a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu.

Námietka oprávneného, že súdy rozhodli vo veci bez nariadenia pojednávania nie je

dôvodná. Súd prvého stupňa v danom prípade postupoval podľa § 57 ods. 2 Exekučného

poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 2 ZoRK. Odvolací súd síce v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd mal aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) –

exekúciu zastaviť pre jej neprípustnosť, avšak , ktorým bol

novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ust. § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5,

v zmysle ktorého súd nariadi pojednávanie ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/ bol

účinný až od 9. augusta 2012. Súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného

ustanovenia, nakoľko v danom prípade exekúciu zastavil uznesením zo 7. decembra 2011

a uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 9. augusta 2012. Rovnako odvolací súd

v danom prípade postupoval v súlade s keď v zmysle ust.

§ 214 ods. 2 a o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci

nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z dvoch ostatných predpokladov (§ 214 ods. 1 písm. b/ a c/

), za splnenia ktorých predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť

pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho

súdu. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo

potrebné nariadiť pojednávanie, či už pred súdom prvého stupňa alebo pred odvolacím

súdom. V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že v štádiu, pri ktorom

súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie

exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného

poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie

a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť

súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ) – postačujúce je totiž, ak sú

rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane

do neho založených listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je

zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti

16

súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného.

K tejto námietke Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že ust. § 109 ods. 1 písm.

c/ ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru, že požiada

Súdy dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, pretože je potrebné podať výklad

komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je

povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie

návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť

nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného

v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie.

Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva,

teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej

kompetencii súdu členskej krajiny. Ak súd pri priebežnom posudzovaní veci nedospeje

k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva, prejednanie a rozhodnutie veci sudcom

vnútroštátneho súdu nezakladá v takom prípade procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm.

f/

V prejednávanej veci bolo sporné, resp. oprávnený namietal či exekučný súd je

oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky uzavretej medzi účastníkmi a či

predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou. Posúdenie predmetnej

námietky oprávneného a jej vyriešenie patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu

bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ. Z obsahu spisu

vyplýva, že súdy priamo neaplikovali normy komunitárneho práva, keďže na danú vec sa

vzťahujú právne normy platné na území Slovenskej republiky, do ktorých bol prenesený

obsah právnych noriem Európskej únie. Otázka výkladu komunitárneho práva nebola

pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, vzhľadom na dostatočnú úpravu predmetnej veci

v Slovenskej republike. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na svoju ustálenú

judikatúru, kde dovolací súd k rovnakým záverom v otázke prerušenie konania v zmysle

dospel aj vo veciach , ,

.

17

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danej veci nie je dôvod

na prerušenie dovolacieho konania podľa , a preto návrh

oprávneného zamietol.

Oprávnený v dovolaní ďalej tvrdil, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

K námietke oprávneného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust

§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. . dovolací súd dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia oprávneného boli

opodstatnené, mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale

nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad

v danej veci nejde.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie oprávneného odmietol podľa

18

v spojení s , ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie

je dovolanie prípustné.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnému v zmysle § 243b ods.

5, a , t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy dovolacieho konania povinnému

nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. marca 2013

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová