Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/12/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu

a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 4. apríla 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného F. T. pre zločin zabitia

podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove z 20. januára 2011, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Okresného súdu

Prešov z 19. novembra 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného F. T. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 19. novembra 2009, sp. zn. , bol

obvinený F. T. uznaný vinným zo spáchania zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák.

v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a to na tom skutkovom

základe, že

dňa 27. júna 2008 v čase okolo 23.00 hod. v P. na ul. S. X., na chodníku pred čajovňou

B. po predchádzajúcich slovných potýčkach pod vplyvom alkoholu najmenej dvakrát spredu

do hlavy kopol M. Ľ., ktorému spôsobil pomliaždenia a odreniny tváre, zlomeninu nosových

kostí a pomliaždenie krčnej miechy, čo viedlo k opuchu mozgu a následnému

kardiorespiračnému zlyhaniu, pričom M. Ľ., nar. X., naposledy bytom P., Č. X. dňa

30. júna 2008 zomrel.

Za to mu súd uložil podľa § 147 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 41 ods. 1 Tr. zák.

pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a neexistencii žiadnych

priťažujúcich okolností úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, na výkon ktorého

2

ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/

Tr. zák.).

Podľa bol zároveň obvinený zaviazaný nahradiť poškodenej A. Ľ.

škodu vo výške 580,56 € (so zvyškom nároku bola poškodená podľa

odkázaná na občianske súdne konanie).

Proti vyššie citovanému rozsudku podal obvinený F. T. v zákonnej lehote odvolanie,

ktoré Krajský súd v Prešove uznesením z 20. januára 2011, sp. zn. , podľa § 319

ako nedôvodné zamietol.

Dňa 19. októbra 2012 bolo na súd prvého stupňa doručené dovolanie obvineného,

podané prostredníctvom jeho obhajcu a smerujúce proti obom vyššie spomenutým

rozhodnutiam, kde tento ako dovolacie dôvody označil dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/

a písm. i/ v spojení s (vytýkané pochybenia neboli napravené

v konaní o riadnom opravnom prostriedku).

V bližšom písomnom odôvodnení pritom poukázal na to, že už v prípravnom konaní

boli porušené základné zásady trestného konania uvedené v ,

a navyše aj podľa je prokurátor povinný stíhať všetky trestné činy,

o ktorých sa dozvedel. Rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutkového stavu, nakoľko voči M. Ľ. sa obdobného násilia preukázateľne dopustili aj ďalší

štyria podozrivý. Čo sa týka vo veci vykonaných znaleckých posudkov, tak tieto trpia

viacerými nedostatkami. Niektoré tam uvedené tvrdenia sú nepravdivé a zavádzajúce,

v rozpore s ostatnými dôkazmi, a z toho dôvodu nie je podľa jeho názoru ani možné v danom

prípade bez nového znaleckého posudku (resp. doplnenia starého) upresniť skutok, resp. určiť

najpravdepodobnejšiu príčinu smrti vyššie menovaného, a tak i páchateľa či spolupáchateľov.

Pokiaľ ide o nepriamy úmysel spôsobiť ťažkú ujmu, tento nemohol byť preukázaný len tým,

že útok z jeho strany smeroval na oblasť hlavy a skutok mal byť preto kvalifikovaný

ako trestný čin zabitia podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. Už teraz je pritom preukázané, že i ďalší

jeho priatelia mali úmysel ublížiť nebohému z nedbanlivosti v čase, keď ho odzbrojovali

(§ 148 ods. 1 a § 149 ods. 1 Tr. zák.).

3

Obvinený má za to, že keďže sa prvostupňový súd vyššie uvedenými skutočnosťami

vôbec nezaoberal, bolo tým porušené jeho právo na obhajobu. Odvolací súd síce potom

uvádza, že smrť poškodeného iným spôsobom, napríklad pri znehybňovaní viacerými

osobami považoval za málo pravdepodobnú, no takéto tvrdenie nie je uvedené v znaleckom

posudku.

A ako je následne zdôraznené ďalej, odvolací súd nielenže vytýkané pochybenia súdu

prvého stupňa nenapravil, ale v odôvodnení svojho rozhodnutia sa navyše odvolával

i na výpovede I. T. a V. T., ktoré po porovnaní s výpoveďami dvoch zakročujúcich policajtov

možno považovať takmer na 100% za nepravdivé. Dôveryhodnosť prvého z menovaných

pritom naštrbuje okrem uvedeného i ten fakt, že tento bol v danom čase v skúšobnej dobe

podmienečného trestu odňatia slobody, a jeho výpoveď teda môže byť účelová,

aby si neprivodil sám sebe trestné stíhanie. Rovnako však nie je možné sa podľa názoru

obvineného odvolávať ani na výpoveď policajtky L. či záznamy z výsluchu M. M.. Naproti

tomu z výpovedí svedkov M. H., M. L., E. C. a Mgr. Š. C. jednoznačne vyplýva,

že on nespáchal skutok tak, ako mu je kladený za vinu. Preukázateľné je potom aj to, že to bol

práve on, kto v čase skutku volal na políciu, aby daný skutok nahlásil. Považuje za otázne,

prečo v prípade, ak bol podozrivý zo spáchania skutku, mu zo strany vyšetrovateľa

alebo príslušníka polície zaisťujúceho miesto činu nebola odobratá obuv a DNA

ako dôkazový materiál, pričom pochybnosť vyvstáva i v tom smere, ako mohol byť schopný

s 2,4 promile alkoholu v krvi vyvinúť takú silu nôh, dokonca to opakovať i druhý krát

a ešte aj udržať vlastné telo v stabilnej stojacej polohe.

Záverom obvinený upozornil na tú skutočnosť, že podľa jeho názoru je v jeho konaní

nutné vidieť konanie spadajúce pod ust. § 25 Tr. zák. (konkrétne viď ods. 1 a 3 cit.

ustanovenia), upravujúce nutnú obranu. V momente napadnutia zo strany poškodeného

nemohol totiž nikto zo zúčastnených predpokladať, o akú zbraň sa jedná a teda, či táto bola

nabitá, ostrá alebo poplašná.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto navrhol, aby dovolací súd

podľa a rozsudkom vyslovil porušenie zákona v príslušných

ustanoveniach, o ktoré sa dôvody tohto dovolania opierajú a súčasne aby zrušil tak napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu ako i jemu predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa

4

a podľa aby vec prikázal súdu prvého stupňa na nové prejednanie

a rozhodnutie.

Dňa 6. decembra 2012 bolo Okresnému súdu Prešov predložené písomné vyjadrenie

prokurátora k predmetnému dovolaniu, kde tento poukázal predovšetkým na to, že znalec

MUDr. K. v danom prípade jasne určil príčinu smrti poškodeného a na základe toho bol

potom obvinený správne uznaný vinným ako samostatný páchateľ, u ktorého bol

nepopierateľne preukázaný úmysel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, nakoľko mechanizmus

útoku - kopy vedené na oblasť tváre osoby ležiacej na zemi vedú k ťažkej ujme, čoho si musel

byť vedomý. Okrem toho za situácie, keď obvinený nezasahoval proti poškodenému sám,

zbraň bola od neho podľa svedka T. v tom čase vzdialená a k útoku došlo až po jeho

odzbrojení, nemožno hovoriť ani o excese pri nutnej obrane. Pokiaľ ide o konanie ďalších

osôb, tak toto by spôsobilo nanajvýš práceneschopnosť v trvaní do 6 dní, čo však nenapĺňa

znaky skutkovej podstaty žiadneho trestného činu. Na základe vykonaného rozsiahleho

dokazovania bolo teda podľa názoru prokurátora bez pochýb preukázané, že skutok sa stal

tak, ako je uvedený v rozsudku, tento bol tiež správne právne posúdený a i uložený trest

je primeraný.

Z daných dôvodov preto navrhol dovolanie obvineného podľa

zamietnuť.

K dovolaniu sa na výzvu súdu písomne vyjadrila tiež aj poškodená A. Ľ., pričom táto

považuje prvostupňový rozsudok i v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu za zákonný

a spravodlivý.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania

a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (,

a ), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu

( a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde

(, ), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania

(, ). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania

podľa , veta prvá , keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje

právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto aj bolo rozhodnuté.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Podľa v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania

aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní

o riadnom opravnom prostriedku.

Čo sa týka uplatneného dovolacieho dôvodu podľa ,

tak z jeho znenia ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku

je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd rozhodujúci o dovolaní je potom viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak,

ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob

hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom

pre zistenie skutkového stavu.

V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia

alebo na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemožno potom vyvodzovať

predmetný dovolací dôvod. Ten je totiž daný len v tých prípadoch, keď je rozhodnutie súdu

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom

hmotnoprávnom posúdení.

Ustanovenie teda vyjadruje zásadu, že účelom

dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti

a úplnosti zistenia skutkového stavu.

6

Ďalej je potrebné na tomto mieste zdôrazniť zároveň tiež i tú skutočnosť, že pokiaľ ide

o viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania v ňom uvedených v zmysle § 385 ods. 1

, tak táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania

mu predchádzajúceho ( ) a nie právnych dôvodov dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa

Ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle

nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa ,

ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd

dovolanie odmietne podľa alebo zamietne podľa ,

a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá

by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2

(bližšie viď k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 16. augusta 2011, sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).

S ohľadom na vyššie uvedené potom najvyšší súd konštatuje, že obvinený F. T. síce

v podanom dovolaní uvádza dovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/

, no ich zdôvodnenie je založené výhradne na námietkach smerujúcich

voči jednotlivým skutkovým zisteniam a záverom oboch konajúcich súdov.

Vytýkané nedostatky znaleckého dokazovania, neúplnosť či nesprávne hodnotenie

vo veci vykonaných dôkazov, tvrdenie, že na smrti poškodeného Ľ. mohli mať podiel

aj iné osoby, ktoré voči nemu rovnako použili násilie, spochybňovanie dôveryhodnosti

niektorých svedkov, to všetko sú otázky skutkového charakteru.

Úsudok obvineného o nesprávnom právnom posúdení skutku pritom spočíva na tom,

že ak by súd v danom prípade správne ustálil skutkový stav, potom by dospel k tomu záveru,

že nie on sám spôsobil smrť poškodeného Ľ. (nemal byť stíhaný ako samostatný páchateľ),

išlo tu o trestný čin zabitia podľa § 148 ods. 1 Tr zák. (nebol preukázaný jeho úmysel

spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví), resp. v jeho prípade o exces pri nutnej obrane. Nesprávne

právne posúdenie teda obvinený odvodzuje len od nedostatočne zisteného skutkového stavu.

7

Skutok, tak ako bol ustálený súdom prvého stupňa a následne bezo zmeny

akceptovaný odvolacím súdom, je však - ako vyplýva už aj z vyššie

spomenutého - pre dovolací súd záväzný, pričom tento i podľa jeho názoru napĺňa všetky

znaky skutkovej podstaty tak zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. ako i prečinu

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Čo sa týka nepriameho úmyslu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví poškodenému Ľ.,

tak tento síce nie je v skutkovej vete priamo uvedený, no jednoznačne z nej vyplýva,

nakoľko útok obvineného smeroval na životne dôležitý orgán poškodeného. Ak obvinený

tohto dvakrát kopol spredu do oblasti hlavy, musel byť minimálne uzrozumený s tým,

že mu môže takýmto svojím konaním predmetnú ujmu spôsobiť. Rovnakého názoru

boli napokon i súdy nižšieho stupňa.

Napriek tomu ale, že najvyšší súd považuje právnu kvalifikáciu posudzovaného

konania za správnu, nedá mu v tejto súvislosti nepoukázať na jednu nepresnosť, ktorej

sa dopustil okresný súd, keď vo výroku svojho rozsudku pozabudol uviesť časť právnej vety,

a to konkrétnej tej, ktorá by zodpovedala ust. § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (k napadnutiu

poškodeného došlo na mieste verejnosti prístupnom). Takýto chýbajúci právny popis prečinu

výtržníctva pri inak správnom zákonom pomenovaní trestného činu aj s uvedením príslušného

ustanovenia Tr. zák. však nie je takým pochybením, v dôsledku ktorého by muselo byť

napadnuté rozhodnutie zrušené.

S poukazom na obsah podaného dovolania, kde obvinený o.i. konštatuje i porušenie

jeho práva na obhajobu upozorňuje potom dovolací súd zároveň tiež na tú skutočnosť,

že za takéto porušenie nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného

v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti

podľa , resp. uplatnení oprávnenia podľa a rovnako

tak ani to, že súd, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov ( ),

hodnotí dôkazy ináč než je predstava obvineného. Ak by tomu totiž tak bolo, odporovalo

by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom tak, ako na to bolo už skôr poukázané.

Len na dôvažok možno dodať, že v zmysle ustálenej súdnej praxe sa právo

na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa chápe

8

ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu

( ).

A napokon vo vzťahu k polemike obvineného o možnom hodnotení jeho konania

ako excesu v rámci nutnej obrany je nevyhnutné podotknúť iba toľko, že ak je revízia

skutkových zistení v dovolacom konaní vylúčená a ak je teda pre dovolací súd záväzný

skutok tak, ako bol ustálený v skutkovej vete prvostupňového rozsudku, tak potom

je absolútne irelevantné uvažovať v tomto prípade o nejakej príp. subsumpcii konania

obvineného pod ust. § 25 Tr. zák., týkajúce sa nutnej obrany.

Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 4. apríla 2013

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová