Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/6/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí 16. apríla 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného R. M., pre pokračovací

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. d/ Tr. zák., o dovolaní

obvineného podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. J. Š. proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne z 19. novembra 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného R. M. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 20. mája 2009, sp. zn. , bol

obvinený R. M. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., na tom

skutkovom základe, že

1/ v presne nezistenom čase, pravdepodobne od začiatku roka 2006

až do 23. mája 2007, kedy bol zadržaný, na presne nezistenom mieste v okolí obce K.,

okres P., si pre vlastnú potrebu vyrábal psychotropnú látku - metamfetamín - pervitín, ktorý

je v zmysle zákona číslo zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

pričom túto drogu prechovával v mieste svojho prechodného bydliska v byte č. X. na ulici N.

č. X. v obci K., okres P., v ktorom bola pri domovej prehliadke nájdená a zaistená aj sklenená

misa oválneho tvaru, na ktorej sa nachádzal hydrochlorid metamfetamínu v množstve

5,47 gramu, čo predstavuje 100 - 200 obvykle jednorazových dávok,

2

2/ pravdepodobne od začiatku roku 2006 do 3. novembra 2006 si z neznámeho miesta

zadovážil od nezistených osôb liečivo nurofen a v predajni farby - laky zakúpil chemikálie

na výrobu prekurzora určeného na výrobu drogy - pervitínu, pričom prekurzor vyrábal

a prechovával na rôznych miestach v okolí P. a v byte v P. na Ul. N. č. X., kde vyrobil

od októbra 2006 do 3. novembra 2006 presne nezistené množstvo prekurzora, pričom malým

množstvom metamfetamínu v množstve 11,5378 gramov a toulén obsahujúci nezistiteľné

množstvo pseudoefedrínu, teda látky, ktoré v zmysle sú zaradené

do II. skupiny psychotropných látok,

3/ v presne nezistenom čase od 7. apríla 2007 do 8. apríla 2007 v katastri obce B., časť

K. vo vzdialenosti cca 400 metrov od hrádze vodnej nádrže K., neoprávnene prechovával 1 ks

igelitové vrecko, v ktorom sa nachádzala látka s obsahom rastlinnej sušiny o hmotnosti

s priemernou koncentráciou 15,1 % hmotnostných s obsahom 108 mg tetrahydrokanabinolu,

ktorá je uvedená v I. skupine psychotropných látok podľa

a 0,05 ml roztoku metamfetamínu a malého množstva ibuprofénu, ktoré v zmysle zákona

č. sú tiež zaradené do II. skupiny psychotropných látok, pričom z množstva

0,712 gramov by bolo možné vyrobiť 4 - 7 obvykle jednorazových dávok drogy.

Za to mu bol podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2

Tr. zák. a § 38 ods. 7 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

15 (pätnásť) rokov, 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad na dobu 3 (troch) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd zároveň zrušil výrok o treste uloženého

obvinenému R. M. rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo 14. novembra 2007, sp. zn.

, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Napadnutým rozsudkom krajský súd na podklade odvolaní podaných obvineným

R. M. a jeho rodičmi podľa , , zrušil citovaný

3

prvostupňový rozsudok v celom rozsahu, pričom podľa vo veci rozhodol

sám tak, že obvineného uznal vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. d/ Tr. zák., na tom skutkovom

základe, že

1/ v presne nezistenom čase najskôr od októbra 2006 až do 23. mája 2007, kedy bol

zadržaný, na presne nezistenom mieste v okolí obce K., okres P., si pre vlastnú potrebu

vyrábal psychotropnú látku - metamfetamín - pervitín, ktorý je v zmysle zákona

číslo zaradený do II. skupiny psychotropných látok, pričom túto drogu

prechovával v mieste svojho prechodného bydliska v byte č. X. na ulici N. č. X. v obci K.,

okres P., v ktorom bola pri domovej prehliadke nájdená a zaistená aj sklenená misa oválneho

tvaru, na ktorej sa nachádzal hydrochlorid metamfetamínu v množstve 5,47 gramu,

čo predstavuje 100 - 200 obvykle jednorazových dávok,

2/ v presne nezistenom čase najskôr od októbra 2006 do 3. novembra 2006

si z neznámeho miesta zadovážil od nezistených osôb liečivo nurofen a v predajni farby - laky

zakúpil chemikálie na výboru prekurzora určeného na výrobu drogy - previtínu,

pričom prekurzor vyrábal a prechovával na rôznych miestach v okolí P. a v byte

v P. na Ul. N. č. X., kde vyrobil od októbra 2006 do 3. novembra 2006 presne nezistené

množstvo prekurzora, pričom malým množstvom metamfetamínu v množstve

11,5378 gramov a toulén obsahujúci nezistiteľné množstvo pseudoefedrínu, teda látky, ktoré

v zmysle sú zaradené do II. skupiny psychotropných látok,

3/ v presne nezistenom čase od 7. apríla 2007 do 8. apríla 2007 v katastri obce B.,

časť K. vo vzdialenosti cca 400 metrov od hrádze vodnej nádrže K., neoprávnene prechovával

1 ks igelitové vrecko, v ktorom sa nachádzala látka s obsahom rastlinnej sušiny o hmotnosti

s priemernou koncentráciou 15,1 % hmotnostných s obsahom 108 mg tetrahydrokanabinolu,

ktorá je uvedená v I. skupine psychotropných látok podľa

a 0,05 ml roztoku metamfetamínu a malého množstva ibuprofénu, ktoré v zmysle zákona

č. sú tiež zaradené do II. skupiny psychotropných látok, pričom z množstva

0,712 gramov by bolo možné vyrobiť 4 - 7 obvykle jednorazových dávok drogy.

4

Za to mu krajský súd podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41

ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 6 (šesť) rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. krajský súd zároveň zrušil výrok o treste

uloženého obvinenému R. M. rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo 14. novembra 2007,

sp. zn. , ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený R. M. písomným podaním

z 12. septembra 2012 dovolanie, ktoré doplnil prostredníctvom ustanovenej obhajkyne

JUDr. J. Š. písomným podaním z 19. novembra 2012.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. h/,

písm. i/ a domáhal sa zrušenia rozsudku krajského súdu vo výroku o treste.

Naplnenie dovolacích dôvodov podľa a

podľa dovolateľa spočíva v tom, že odvolací súd mal po dôslednom preskúmaní veci

podľa zrušiť nielen výrok o treste uloženého mu rozsudkom

Okresného súdu Prievidza zo 14. novembra 2007, sp. zn. , ale aj výrok o treste

uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 13. mája 2009, sp. zn.

a následne uložiť trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák.

V tejto súvislosti obvinený R. M. uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku

považuje za nedostatočné a nepreskúmateľné a trest, ktorý mu bol uložený považuje

za trestanie jedného trestného činu spáchaného vo viacčinnom súbehu dvoma trestami.

Argumentoval tým, že v zmysle zásady „ne bis in idem“ nie je páchateľa trestného činu

možné trestať za jeden skutok dvakrát.

Z týchto dôvodov obvinený R. M. navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1

vyslovil, že napadnutým rozsudkom bol porušený zákon v ustanovení

a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanoveniach , Tr. zák.

v neprospech obvineného, podľa zrušil napadnutý rozsudok vo výroku

5

o treste a podľa prikázal príslušnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu

znovu prerokoval a rozhodol.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného R. M.

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Prievidza. Prokurátorka okresnej prokuratúry v písomnom

vyjadrení zo 7. januára 2013 uviedla, že v danom prípade nie sú preukázané dovolacie dôvody

podľa , a navrhla, aby dovolací súd podľa

dovolanie obvineného zamietol.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému

rozsudku je prípustné (, a ) a bolo podané

oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote

( ). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v až

, ako aj obsahové náležitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolateľom

namietané dovolacie dôvody uvedené v ,

v posudzovanom prípade naplnené neboli a preto je ho potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí podľa

Podľa dovolanie možno podať, ak

- bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený

taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (písm. h/),

- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť

a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

6

Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod podľa dovolací

súd poukazuje na skutočnosť, že dovolateľ v rámci jeho obsahového vymedzenia neuviedol

žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej

trestnej sadzby, resp. taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že obvinený R. M. bol napadnutým

rozsudkom krajského súdu uznaný za vinného z trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. a/,

písm. d/ Tr. zák., za ktorý vo svojej osobitnej časti ustanovuje trest odňatia

slobody na štyri roky až desať rokov, t.j. s dolnou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia

slobody menej ako päť rokov a s hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody

prevyšujúcou päť rokov.

Dovolací súd pripomína, že ustanovenie § 34 ods. 6 Tr. zák., inter alia, ukladá súdu

povinnosť uložiť páchateľovi trest odňatia slobody, v prípade, že ho odsudzuje za trestný čin,

ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej

časti zákona prevyšuje päť rokov. Krajský súd si túto zákonnú povinnosť splnil,

pričom obvinenému R. M. ukladal trest podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím tzv. asperačnej

zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zák.) a zároveň s použitím moderačného ustanovenia § 39 Tr. zák.

o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, preto mu mohol uložiť trest odňatia slobody

v rozpätí od šesť mesiacov až do 13 rokov a štyroch mesiacov (§ 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zák.).

Trest vo výmere šesť rokov bol obvinenému uložený v rámci tejto zákonom ustanovenej

trestnej sadzby, z čoho je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. h/

Pokiaľ ide o dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/

dovolací súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky nesprávnu aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení kogentnej povahy, akými

sú napr. ustanovenia § 41 a § 42 Tr. zák. o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu

možno podriadiť pod „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“ v zmysle

Z obsahu podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ namieta porušenia zákona v jeho

neprospech v ustanoveniach § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu

7

dovolaním napadnutého rozsudku, pričom toto porušenie vidí v tom, že odvolací súd mal

zrušiť nielen výrok o treste uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prievidza

zo 14. novembra 2007, sp. zn. , ale aj výrok o treste uloženého mu rozsudkom

Okresného súdu Prievidza z 13. mája 2009, sp. zn. a následne mu uložiť súhrnný

trest za všetky trestné činy spáchané vo viacčinnom súbehu.

Krajský súd v Trenčíne však v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a presvedčivo

zdôvodnil, prečo sa nestotožnil s právnym názorom obhajcu obvineného R. M. v tom,

že pod súhrnný trest má byť zahrnuté aj odsúdenie obvineného rozsudkom Okresného súdu

Prievidza z 13. mája 2009, sp. zn. (trestný čin podľa § 172 ods. 1 písm. a/,

písm. c/, písm. d/ Tr. zák. spáchaný v roku 2008), keď uviedol, že tejto trestnej činnosti

sa obvinený dopustil pred vyhlásením odvolaním napadnutého rozsudku, avšak po tom, čo bol

vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa pre inú trestnú činnosť - rozsudok Okresného súdu

Prievidza zo 14. novembra 2007, sp. zn. .

Dovolací súd preto konštatuje, že odvolací súd správne aplikoval hmotnoprávne

ustanovenia § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a pri ukladaní súhrnného trestu odňatia slobody

obvinenému R. M. nepochybil, nakoľko účelom uloženia súhrnného trestu je potrestať

páchateľa za viaceré trestné činy, z ktorých všetky sa stali skôr, ako bol za ktorýkoľvek z nich

vyhlásený odsudzujúci rozsudok.

Neobstoja ani dovolacie námietky obvineného R. M. o porušení zásady „ne bis in

idem“ a jeho dvojnásobnom potrestaní za jeden skutok.

Podľa § 122 ods. 13 Tr. zák. ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný,

aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu

ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207.

V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu

prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu procesného spisu zistil, že obvinenému

R. M. bolo vznesenie obvinenia pre skutok uvedený v bode 1/ napadnutého rozsudku

oznámené 24. mája 2007 (č. l. 4 spisu), vznesenie obvinenia pre skutok uvedený

v bode 2/ napadnutého rozsudku mu bolo oznámené 25. septembra 2007 (č. l. 9 spisu)

8

a oznámenie obvinenia vzneseného pre skutok uvedený v bode 3/ napadnutého rozsudku

má vykázané doručenkou z 11. októbra 2007 pripojenou v procesnom spise na č. l. 14.

Nakoľko skutky, pre ktoré bol obvinený odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza

z 13. mája 2009, sp. zn. , sa stali v decembri roku 2008, je zrejmé,

že v posudzovanej veci nejde o jeden trestný čin ale o viacčinný súbeh trestných činov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,

že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/

, a tak podľa uznesením dovolanie obvineného odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 16. apríla 2013

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová