Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/19/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne JUDr. Heleny Kožíkovej,

sudkyne Okresného súdu Bratislava IV, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mandzák

a spol., s. r. o., so sídlom v Bratislave, Zámocká 5, v mene a na účet ktorej koná advokát

JUDr. Michal Mandzák, proti žalovanej Rozhlasu a televízii Slovenska, so sídlom

v Bratislave, Mlynská dolina, o pripustenie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej,

vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o vylúčení sudcu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na

tomto súde pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Milan Deák nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod

sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

O dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave 30. októbra 2012 sp. zn.

vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

podaním z 5. apríla 2013 vzniesla dovolateľka Z. P. ( cestou právneho zástupcu ) námietku

zaujatosti voči predsedovi senátu 1 Cdo JUDr. Milanovi Deákovi a navrhla, aby bol

vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Za dôvody pre vylúčenie uviedla, že

JUDr. Milan Deák sa ako študent právnickej fakulty dostal do osobného sporu s jej právnym

zástupcom JUDr. Alojzom Baránikom. Poznajú sa menom i osobne a ich vzájomný vzťah je

2

spôsobilý vyvolať opodstatnené pochybnosti o pomere JUDr. Milana Deáka k JUDr.

Alojzovi Baránikovi , pretože taký vzťah nemožno považovať za neutrálny a jeho povaha

sama osebe vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti. JUDr. Milan Deák bol za

sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vymenovaný na návrh predsedu Najvyššieho

súdu a Súdnej rady Slovenskej republiky JUDr. Štefana Harabina , ktorý je spriaznený

s protistranou predmetného sporu, za sudcov navrhuje len sudcov , ktorí sú mu úplne lojálni

a s protistranou má dlhodobo blízky pracovný vzťah .

Sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Milan Deák ( predseda senátu

1 Cdo ) sa k námietke zaujatosti vyjadril tak, že nie je si vedomý toho, že by sa v minulosti

dostal s právnym zástupcom dovolateľky JUDr. Alojzom Baránikom do osobného sporu,

nepamätá si ani, že by sa s ním od skončenia vysokoškolského štúdia stretol, a vzhľadom na

uplynulé desaťročia , čo ho nevidel, je otázne, či by pri nejakom stretnutí bol vôbec schopný

spoznať, že sa jedná o tohto bývalého študentského kolegu. Jeho vzťah k nemu je neutrálny

, bez akejkoľvek väzby či pomeru. Zároveň uviedol, že je bez pomeru aj k zástupcovi

žalobkyne , k účastníkom a k veci. K druhému dôvodu námietky zaujatosti JUDr. Milan

Deák uviedol, že návrh na jeho preloženie na výkon funkcie sudcu na Najvyšší súd

Slovenskej republiky nepredložil JUDr. Štefan Harabin, ale vtedajší predseda Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky JUDr. Milan Karabín. Ďalej, že medzi funkcionármi súdu

( predsedom ) a ostatnými sudcami nie je žiaden vzťah nadriadenosti a podriadenosti ,

sudcovia sú pri výkone svojich funkcií nezávislí ( ,

ods. 2, 3 ) a k JUDr. Štefanovi Harabinovi má výlučne profesionálny

vzťah.

O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní

iný senát tohto súdu ( štvrtá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( senát 7 Nc ) v zmysle citovaného ustanovenia

posudzoval opodstatnenosť tvrdenej zaujatosti sudcu tohto súdu JUDr. Milana Deáka

z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci. Vychádzal pritom z ustanovenia , podľa ktorého sú sudcovia

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci , ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

3

prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava

skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou

existencia určitého právne významného vzťahu sudcu , a to : 1/ k veci, v rámci ktorého

vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci, 2/ k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na

príbuzenskom alebo rýdzo osobnom ( pozitívnom či negatívnom ) pomere k nim, 3/

k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom

znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2/.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na

prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ) alebo na základe návrhu ( oznámenia ) samotného sudcu

( 15 ). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť

súdu ( iného senátu najvyššieho súdu ) vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy

vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom

základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu ( iného

senátu najvyššieho súdu ) prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu

z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom ( I. ÚS

73/97, , ). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa

predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť

odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 48

ods. 1 ) treba trvať na tom, že sudcu možno vylúčiť

z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci skutočne iba výnimočne a z naozaj

závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom

nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov ( ich analýze ) v konkrétnej situácii

je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva ( ďalej len „ESĽP“ ) a Ústavného súdu Slovenskej republiky ( ďalej len „ústavný

súd“ ).

4

7

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti

sudcu treba brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto

aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napr. Piersack proti Belgicku).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku

konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej

nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na

preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz

o skutočnej zaujatosti ( pozri napr. Hauschildt proti Dánsku ). Rozhodujúce nie je však

( subjektívne ) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnej skutočnosti, so zreteľom na ktorú

môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje

podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa

uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti ( porovnaj tézu , že spravodlivosť nielenže musí byť

poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná - „Justice must not only be done, it

must also be seen to be done“ ). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako

taký ak objektívne javiť ( pozri Delcourt proti Belgicku ). Objektívny aspekt nestrannosti je

založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu

a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. k ich právnym zástupcom .

Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa

cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca

zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp.

nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená.

Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade , či povaha a stupeň vzťahu sú také, že

prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu ( iného senátu najvyššieho súdu ) , teda či je tu

relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku

nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych , konkrétnych a dostatočne závažných

skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť

čo aj len tieň pochybností na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu

nestranného. Treba brať zreteľ na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova

zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu medzi členmi spoločnosti, preto

závažnosť , ktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu ( znamenala

dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania rozhodovania veci ), môže aj pri zohľadnení tzv.

teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že

jeho vzťah k danej veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom dosahuje taký

5

7

charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom stanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať

nezávisle a nestranne ( ).

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť , či ( úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu ) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybnosti o nestrannosti sudcu ( pozri Fey proti Rakúsku ). Pri rozhodovaní , či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce, určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať za objektívne oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne

hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podradiť prísnejšiemu kritériu objektívnej

nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len

subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by

mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, či sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom

k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom disponuje.

Sudca je predstaviteľom súdnej moci. Pri výkone svojej funkcie je nezávislý

a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia ( , zákona č.

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov ). Obsah

tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu

vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré neboli v danej veci naplnené.

Vzťah medzi sudcami navzájom , ale aj medzi sudcami a funkcionármi súdov

( výkon funkcie je podmienený neoddeliteľným statusom sudcu ) a sudcami a inými

úradnými osobami, napr. prokurátormi, advokátmi , s ktorými prichádzajú sudcovia pracovne

do kontaktu, je založený na profesionalite a kolegialite. Ak rámec týchto vzťahov

neprekročí hranicu profesionálnosti a kolegiálnosti , chýba objektívny základ pre

opodstatnené pochybnosti o zaujatosti sudcu. Až v prípade, že by tento vzťah nadobudol

charakter bližšieho osobného – priateľského alebo naopak nepriateľského vzťahu takej

intenzity, že sudca nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať vo veci, pôjde

o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti. Teda išlo by o dôvod

6

pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci predpokladaný ustanovením § 14

ods. 1

Dovolateľka existenciu pochybností o nezaujatosti a nestrannosti sudcu JUDr. Milana

Deáka ,ktoré sú dôvodom pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania danej veci ,

vyvodzovala jednak z právne významného vzťahu medzi jej právnym zástupcom

JUDr. Alojzom Baránikom a JUDr. Milanom Deákom, vyplývajúceho z tvrdeného osobného

sporu počas štúdia na právnickej fakulte a z toho, že sa poznajú menom i osobne . Tento

vzťah ale sudca nepotvrdil , lebo uviedol, že „ nie som si vedomý, že by som sa dostal

v minulosti s právnym zástupcom dovolateľky JUDr. Alojzom Baránikom do osobného

sporu“ a „ nepamätám si, že by som sa s ním od skončenia vysokoškolského štúdia stretol,

a vzhľadom na uplynulé desaťročie , čo som ho nevidel, je otázne, či by som pri nejakom

stretnutí bol vôbec schopný poznať , že sa jedná o tohto môjho bývalého študentského

kolegu“. A jednak zo vzťahu sudcu k prejednávanej veci vyvodzovaný z pracovného

vzťahu žalobkyne a predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Štefana

Harabina ako iniciátora menovania JUDr. Milana Deáka za sudcu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Z vyjadrenia JUDr. Milana Deáka ale vyplýva, že návrh na jeho

preloženie na výkon funkcie sudcu na Najvyšší súd Slovenskej republiky nepredložil JUDr.

Štefan Harabin, ale vtedajší predseda JUDr. Milan Karabín.

Vychádzajúc z uvedeného nestrannosť sudcu JUDr. Milana Deáka nemôže

spochybniť len tá skutočnosť , že právny zástupca dovolateľky JUDr. Alojz Baránik

a sudca JUDr. Milan Deák absolvovali ( pred desaťročiami ) vysokoškolské štúdium na

právnickej fakulte ( ktoré je predpokladom pre výkon ich povolania advokáta a sudcu ) a že

JUDr. Štefan Harabin – predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý nie je

účastníkom konania, má prípadne pracovný vzťah so žalobkyňou. Pre vznik dôvodných

pochybností , ktoré by mali za následok vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

je totiž nutné ,aby deklarovaný vzťah sudcu k účastníkom konania resp. k ich zástupcom

nadobudol aj vnútorný – emocionálny rozmer vlastný pre existenciu bližšieho osobného

vzťahu ( v pozitívnom či negatívnom zmysle ) predpokladaného ustanovením § 14 ods. 1

a právne významný vzťah sudcu k veci nemožno založiť len na dohadoch

a domnienkach bez ich akéhokoľvek reálneho základu.

7

7

Preto dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v prípade sudcu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Deáka nemožno mať pochybnosti

o jeho nezaujatosti, relevantné z hľadiska Podľa názoru Najvyššieho súdu

neexistuje žiadny dôvod, ktorý by objektívne zakladal pochybnosti o jeho nezaujatosti ,

nemožno pochybovať o tom, že by voči účastníkom konania nepostupoval nezaujato,

neutrálne , že by vec objektívne – podľa svojho vedomia a svedomia - neposúdil so

zreteľom na všetky okolnosti významné pre rozhodnutie.

Keďže sudca JUDr. Milan Deák vo svojom vyjadrení nepotvrdil existenciu právne

relevantného vzťahu vylučujúceho ho z prejednávania a rozhodovania veci a ani z obsahu

spisu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho nezaujatosť, rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( senát 7 Nc ) tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. apríla 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta

8

7 Nc 19/2013