Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/73/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. apríla

2013 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana

Lipovského a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci proti obvinenému rtm. R. R. pre prečin

subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného rtm. R. R.

podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. J. Č., advokáta v M., proti uzneseniu Krajského

súdu v Trenčíne, zo dňa 2. mája 2011, sp. zn. , v spojení s rozsudkom

Okresného súdu Banská Bystrica zo 17. decembra 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného rtm. R. R. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo 17. decembra 2010, sp. zn.

, bol obvinený rtm. R. R. uznaný vinným z prečinu subvenčného podvodu podľa

§ 225 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

vylákal zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky príspevok na bývanie, ktorého

priznanie a poskytovanie je viazané na podmienky zakotvené v

o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vtedy

platnom znení, a to tak že dňa 16. júna 2007 v M. v písomnej žiadosti o poskytnutie príspevku

na bývanie – čestnom vyhlásení, sp. zn. 11. mpr. 54-52007, ktorú predložil

na rozhodnutie svojmu nadriadenému veliteľovi, uviedol nepravdivé údaje, a to že ku dňu

podpísania žiadosti nie je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, ktorý bol bytom

vo vlastníctve obce a takýto byt nenadobudol do vlastníctva alebo spoluvlastníctva na základe

zmluvy o prevode vlastníctva bytu od obce podľa osobitného predpisu, ani takýto byt

ako vlastník alebo spoluvlastník nepreviedol do vlastníctva alebo spoluvlastníctva inej osoby,

na základe ktorých mu boli rozhodnutiami veliteľa Vojenského útvaru 2370 Martin priznané

2

príspevky na bývanie v plnej výške 6 290 Sk mesačne od 1. júla 2007 do 31. decembra 2007

a od 1. januára 2008 do 11. novembra 2008 v plnej výške 6 540 Sk mesačne, pričom mal

nárok len na príspevok na bývanie vo výške jednej polovice týchto súm, čím takto svojim

konaním v období od 1. júla 2007 do 11. novembra 2008 neoprávnene poberal časť príspevku

na bývanie a spôsobil škodu Ozbrojeným silám Slovenskej republiky vo výške 52 680 Sk,

čo predstavuje 1 748,65 €.

Okresný súd uložil obvinenému rtm. R. podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38

ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výške 350 € a pre prípad,

že by výkon tohto trestu bol úmyselne zmarený ustanovil obvinenému náhradný trest odňatia

slobody na jeden mesiac.

Podľa súd obvinenému uložil tiež povinnosť nahradiť

poškodenému Ministerstvu obrany Slovenskej republiky z titulu náhrady škody sumu

1 748,65 €.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd

v Trenčíne uznesením z 2. mája 2011, sp. zn. , podľa zamietol.

Obvinený rtm. R. R. prostredníctvom obhajcu podal proti uzneseniu krajského súdu

dovolanie. Odôvodnil ho poukazom na ustanovenie , podľa

ktorého dovolanie možno podať i v prípade, že rozhodnutie je založené na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,

že čestné vyhlásenie, t.j. písomnú žiadosť o poskytnutie príspevku na bývanie podpísal

16. júna 2007. Novela , o štátnej službe profesionálnych vojakov

ozbrojených síl Slovenskej republiky ukladajúca predloženie

takého čestného vyhlásenia nadobudla účinnosť 1. júla 2007. Vyvodenie trestnej

zodpovednosti za konanie v zmysle skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu

obligatórne úmyselné, ktoré konanie bolo dokonané pred účinnosťou uvedenej novely,

je podľa názoru obvineného rtm. R. aplikáciou ústavne neprípustnej retroaktivity v trestnom

konaní. Okrem toho skutková podstata trestného činu subvenčného podvodu podľa

obvineného neumožňuje záver o jeho nároku na príspevok len v polovičnej výške, keďže

je presvedčený, že objektívna stránka tohto trestného činu je viazaná na podmienky, ktoré

3

páchateľ nespĺňa. Skutková podstata neobsahuje znak „alebo v nesprávnej výške“. Takýto

extenzívny výklad objektívnej stránky oboma súdmi považuje obvinený za neprípustný.

Nerešpektovanie jeho návrhov oboma súdmi na doplnenie dokazovania výsluchom

ďalších svedkov (V., R., H. a iných) spĺňa podľa obvineného ďalší dovolací dôvod v zmysle

, t.j. porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Títo

svedkovia mali preukázať „neexistenciu prítomnosti subjektívnej stránky trestného činu“

v konaní obvineného.

Z týchto dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd po vyslovení porušenia zákona

zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj rozsudok okresného súdu a prvostupňovému

súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica považuje dovolanie obvineného

za nedôvodné. V danom prípade vzhľadom na trváci charakter trestnej činnosti, ktorý bol

navodený podpísaním žiadosti o príspevok a obvinený ho poberaním tohto príspevku

udržiaval do 11. novembra 2008, nebol tento trestný čin dokonaný dňom 16. júna 2007

ako tvrdí obvinený. Bezpredmetným je preto aj argumentovanie retroaktivitou, s ktorou

sa odvolací súd vysporiadal už vo svojom predchádzajúcom uznesení z 21. apríla 2010

na strane 3 a 4 uznesenia.

Nesúhlasí ani s názorom vysloveným v dovolaní, že vychádzajúc zo skutkovej

podstaty predmetného trestného činu orgány činné v trestnom konaní môžu skúmať len

existenciu, resp. neexistenciu podmienok nároku a nie samotnú výšku. Zákon podľa

prokurátora chráni záujem k akejkoľvek výške príspevku.

K druhému dovolaciemu dôvodu prokurátor vo svojom písomnom vyjadrení

k dovolaniu uviedol, že obvinený podpísal čestné vyhlásenie, ktorého text je jasný,

jednoznačný a práve jeho podpisom obvinený deklaroval skutočnosti, ktoré neboli pravdivé.

Bolo by preto nad rámec potrebného dokazovania vykonať dôkazy navrhnuté obhajobou. Sám

obvinený svojim podpisom potvrdil, že uvedené prehlásenie prečítal. Súčasťou prehlásenia

je aj vyhlásenie, že tento prejav vôle obvineného je slobodný, vážny, zrozumiteľný, v zhode

s jeho vôľou, obsahu tohto čestného vyhlásenia rozumie a bezvýhradne súhlasí s celým jeho

obsahom a na znak súhlasu ho vlastnoručne podpísal.

4

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd správne zistil a ustálil skutkový stav

a právnu kvalifikáciu, čo zdôraznil aj odvolací súd.

Prokurátor preto navrhol, aby dovolanie obvineného rtm. R. R. Najvyšší súd

Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa odmietol.

Z písomného vyjadrenia poškodeného Ministerstva obrany Slovenskej republiky

vyplýva, že obsah čestného vyhlásenia podpísaného obvineným 16. júna 2007 bol pre účely

priznania príspevku na bývanie použitý k právnemu stavu účinnému od 1. júla 2007 (a teda

nie spätne) a dovolateľ si pri podpisovaní bol vedomý znalosti vyhláseného zákona

č. Uvedený zákon nadobudol platnosť 9. júna 2007, teda dňom vyhlásenia

v Zbierke zákonov, s čím o Zbierke zákonov Slovenskej republiky spája

nevyvrátiteľnú domnienku o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov.

Poškodená strana navrhla dovolanie obvineného ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), na základe

podaného dovolania zistil, že je prípustné ( ), bolo podané osobou

oprávnenou ( ), v znení účinnom do 31. augusta 2011),

za splnenia ustanovenia o podaní dovolania len prostredníctvom obhajcu,

na mieste a zákonnej lehote, v ktorej možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

(, v znení účinnom do 31. augusta 2011).

Súčasne ale zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí podľa , lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa , ani písm. i/ v znení účinnom do 31. augusta 2011.

V súvislosti s obvineným uvádzaným dovolacím dôvodom obsiahnutým v ustanovení

v znení účinnom do 31. augusta 2011 (identickým s aktuálnym

znením) Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že tento dovolací dôvod pripúšťa

iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Týka

sa teda nesprávnej aplikácie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený

skutkový stav, resp. nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Domnienka obvineného rtm. R., ktorá sa dá zhrnúť do záveru, že za predmetný skutok

kladený mu za vinu nemôže niesť trestnú zodpovednosť vzhľadom na neprípustnú

retroaktivitu, je nesprávna. Odhliadnuc od toho, že v čase, keď obvinený podpísal predmetné

čestné prehlásenie, t.j. 16. júna 2007 a bol v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky uverejnený už 9. júna 2007, takže obvinenému na základe

nevyvrátiteľnej zákonnej domnienky bol jeho obsah známy, rozhodujúcou skutočnosťou je,

že uvedené čestné prehlásenie sa vzťahovalo na príspevky poskytované po 1. júli 2007.

O retroaktivitu by išlo vtedy, keby takéto čestné prehlásenie zavedené

Z.z. sa na vojenskom útvare vyžadovalo už k vyplateniu príspevku za mesiac jún 2007.

To sa ale nestalo. Za týchto okolností skutočnosť, že novela ()

nadobudla účinnosť až 1. júla 2007 je z hľadiska trestnoprávneho posúdenia konania

obvineného nie rozhodujúcou.

Z formulácie skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225

ods. 1 Tr. zák. nie je možné vyvodiť záver prezentovaný obvineným v dovolaní, že súdy

ho nemohli uznať za vinného z neoprávneného poberania polovice príspevku na bývanie

s tým, že na celý nemal nárok, keďže podľa názoru obvineného o tento trestný čin by mohlo

ísť len v prípade, ak by vôbec nespĺňal podmienky na priznanie nároku.

(čiže novela ) v ustanovení

ods. 2, jasne stanovil podmienky pre priznanie jednej polovice sumy, podľa odseku jeden

uvedeného paragrafu. Odsek jeden obsahoval percentuálne vyčíslenie „celého“ príspevku

na bývanie. Obvinený spĺňal len podmienky pre priznanie príspevku podľa odseku dva.

Keďže poberal celý príspevok (na základe nepravdivých údajov), na príspevok v plnej výške

nemal nárok. Spĺňal ale podmienky pre priznanie polovičného príspevku. Pri subvenčnom

podvode v zmysle § 225 ods. 1 Tr. zák. sa spôsobenie škody nevyžaduje. Vyžaduje

sa ale uvedenie do omylu v otázke splnenia podmienok ustanovených zákonom, resp. iným

právnym predpisom, na ktoré je príspevok viazaný. Podmienky vzťahujúce sa na príspevok

v plnej výške obvinený nespĺňal, napriek tomu ich spôsobom uvedeným v skutku svojim

podpisom deklaroval ako splnené a v kritickom období príspevok v plnej výške aj poberal.

Tým naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty už uvedeného trestného činu tak,

ako to správne ustálili oba nižšie súdy.

6

Skutočnosť, že súdy neakceptovali návrh obvineného na doplnenie dokazovania

výsluchom ním navrhovaných svedkov nespĺňa dovolaciu podmienku „zásadným spôsobom

porušeného práva na obhajobu“ ako sa mylne domnieva obvinený rtm. R.. Podľa § 2 ods. 18

dokazovanie v súdnom konaní riadi súd. Do tohto riadenia patrí aj rozhodovanie

o návrhu strán na doplnenie dokazovania. Odmietnutie vykonať dôkaz nie je možné stotožniť

s porušením práva na obhajobu. Ide o zákonom predpokladaný postup súdu uvedený napr.

v ustanovení alebo

Pretože v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. c/, ani písmena i/ v znení účinnom do 31. augusta 2011, Najvyšší súd

Slovenskej republiky bez preskúmania veci podané dovolanie na neverejnom zasadnutí

odmietol podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 16. apríla 2013

JUDr Igor B u r g e r , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová