Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžz/2/2013

Identifikačné číslo spisu: 3111206548 Dátum vydania rozhodnutia: 18.04.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:3111206548.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa E. Y., nar. XX. G. XXXX, bytom v F. X. H., R., proti odporcovi Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Švermova 43, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy z 19. marca 2011, pôvodne podanom na Okresnom súde Trenčín dňa 23. marca 2011, postúpeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 1. júna 2012, podľa ustanovenia , domáhal uloženia povinnosti odporcovi konať a rozhodnúť, resp. zaregistrovať ochrannú známku do registra vo veci vedenej pod č. VS 6-2011. Podľa ustanovenia , sa domáhal, aby súd odporcovi zakázal pokračovať v porušovaní navrhovateľovho základného práva na inú právnu ochranu podľa a práva vlastniť majetok, jeho zákonný obsah a ochranu podľa , súčasne malo byť odporcovi prikázané obnoviť stav pred zásahom, ak je to možné.

Navrhovateľ uviedol, že požadoval zaregistrovať svoju ochrannú známku pre absolútne všetky tovary a služby, preto považuje postup odporcu za nezákonný. Uviedol, že zákon neukladá navrhovateľovi povinnosť špecifikovať zoznam tovarov a služieb v konkrétnej forme, preto aj navrhovateľovo písomné vyjadrenie „absolútne všetky tovary a služby“ je snáď určité a zrozumiteľné. Ani odporca neuviedol, v akej forme si predstavuje konkrétny zoznam, ibaže odporca je zvyknutý na numerické vyjadrenie. Navrhovateľova žiadosť je po obsahovej a formálnej stránke perfektná v súlade s , a Navrhovateľ preto považuje výzvu odporcu z 23. februára 2011 na doplnenie žiadosti za nadbytočnú. Riadne nezaevidovanie a neakceptovanie prihlášky je

podľa navrhovateľa protiprávnym zásahom do navrhovateľových práv.

Navrhovateľ uviedol, že podáva návrh bez vyčerpania prostriedkov, ktoré neexistujú ( prvá veta ) ako aj v zákonnej subjektívnej lehote plynúcej dňom nasledujúcim po dni doručenia listu z 23. februára 2011. Podanie sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach a podnetu prokuratúre považuje za nadbytočné a nereálne. Je preto jeho slobodnou vôľou, ktoré právo a prostriedok nápravy využije, keďže sú navzájom viaceré prípustné odhliadnuc od ich obsahu. Podaním ktoréhokoľvek iného prostriedku nápravy by došlo k zmeškaniu lehoty 30 dní na podanie. Rešpektujúc zásadu subsidiarity zakotvenú v ustanovení a navrhovateľ považuje svoj návrh za objektívne prípustný.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Keďže argumentácia navrhovateľa týkajúca sa návrhov na začatie konania podľa a sa prekrýva, odporca poukázal na svoje vyjadrenie vo veci nečinnosti (vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. , pozn. súdu), kde uviedol, že dňa 21. februára 2011 mu bola doručená žiadosť navrhovateľa o zápis ochrannej známky „EURO, € + všetky (absolútne všetky) ďalšie možné obrazové, kombinované a trojrozmerné druhy vyššie uvedenej ochrannej známky, pričom uviedol, že označenie žiada zapísať „pre absolútne všetky tovary a služby“. Odporca navrhovateľa listom zo dňa 23. februára 2011 vyzval na odstránenie nedostatkov a určil mu lehotu na ich odstránenie; zároveň navrhovateľa poučil, ktoré náležitosti má v zmysle ustanovenia o ochranných známkach (ďalej len ,,“) podanie obsahovať, aby mohlo byť považované za prihlášku ochrannej známky. Navrhovateľ na výzvu odporcu neodpovedal a ešte skôr, ako mu uplynula lehota na odstránenie nedostatkov (25. apríla 2011), podal žalobu (23. marca 2011) na Okresný súd Trenčín. Vo vyjadrení poukázal na to, že zápis ochrannej známky do registra vyžaduje jednoznačné vymedzenie tovarov a služieb, pre ktoré má byť chránená. Zoznam tovarov a služieb podľa Niceskej klasifikácie obsahuje 325 strán tovarov a služieb zaradených do 45 tried. Vymedzenie tovarov a služieb, ako to urobil navrhovateľ, nezodpovedá požiadavke na jasné a presné určenie zoznamu tovarov a služieb, ktorú vo svojej judikatúre zohľadnil aj Súdny dvor Európskej únie vo veci C-307/10 Chartered Institute of Patent Attorneys (CIPA).

Odporca v písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že zásahom podľa sa síce v zmysle judikatúry a právnej teórie rozumie aj postup orgánu verejnej moci spočívajúci v jeho nečinnosti, ide však o inú formu nečinnosti ako je uvedená v .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Rozhodol na pojednávaní dňa 18. apríla 2013 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (, prvá veta a ).

Podľa ustanovenia fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Pojem „nezákonný zásah“ priamo nedefinuje a všeobecne ho nedefinuje ani iný zákon. Vychádzajúc z ústavnej formulácie uvádzajúcej „rozhodnutia, opatrenia alebo iné zásahy verejnej moci“, pojem „zásah“ možno vykladať ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. Jeho znakom je aj to, že ním vyvolané účinky na poškodeného sú definitívne, t. j. inými prostriedkami nápravy ako súdnym donútením neodstrániteľné, čo zákonodarca zvýraznil neprípustnosťou takého návrhu, ktorý smeruje proti „zásahu“, na ktorého elimináciu neboli vyčerpané iné zákonom prípustné prostriedky. Za „zásah“ sa obyčajne považujú aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci, súvisiace väčšinou s výkonom

správnej činnosti, ktorú správna náuka označuje ako „správny dozor“ (napr. autoritatívne úkony príslušníkov polície, vojenskej polície či iných vojakov, príslušníkov väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov colnej správy, strážnikov obecnej polície, ale aj úkony úradných osôb pri výkone štátneho stavebného dohľadu, daňové kontroly atď.). Možno sem zaradiť napr. aj neoprávnený výkon exekúcie. Naproti tomu za zásah v zmysle § 250v ods. 1 sa nepovažuje vydanie právneho predpisu, ani vydanie rozhodnutia, ani nečinnosť orgánu verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na zásadu subsidiarity konania podľa , z ktorej vyplýva, že právnej ochrany podľa citovaného ustanovenia je možné sa domáhať iba v prípade aktívneho vyčerpania opravných prostriedkov. Navrhovateľ pritom v návrhu musí tvrdiť a preukázať, že prostriedok nápravy využil a že bol neúčinný.

Za právne prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, považuje judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad uznesenie sp. zn. ) ako aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudok sp. zn. ) predovšetkým inštitút sťažnosti podľa o sťažnostiach (ďalej len ,,“). Sťažnosť podaná podľa v prípadoch ne, o ktorej bude rozhodovať odporca, tento sa jednak dozvie o existencii situácie, ktorú navrhovateľ považuje za nezákonný zásah, a jednak na ňu musí reagovať a vysporiadať sa s konkrétnymi námietkami navrhovateľa. Ak by námietky akceptoval, musí prijať nevyhnutné opatrenia na odstránenie daného stavu. Mohol by tak nezákonný zásah bez súdnej pomoci v medziach svojej právomoci rýchlo a účinne odstrániť.

Námietka navrhovateľa, ktorý sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach nepovažuje za účinný a reálny prostriedok nápravy, podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neobstojí. Inštitút sťažnosti je dostupným prostriedkom nápravy, ktorý môže reálne pomôcť k odstráneniu zásahu tvrdeného navrhovateľom. V predmetnej právnej veci navrhovateľ vedome a úmyselne nepodal sťažnosť podľa (pričom o tomto prostriedku nápravy mal vedomosť), čím sám svojím vedomým konaním spôsobil neprípustnosť návrhu na začatie konania podľa .

Vzhľadom na princíp subsidiarity a nevyužitie prostriedkov nápravy, ktoré umožňuje , návrh navrhovateľa podľa nie je dôvodný. Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky nedôvodný návrh navrhovateľa zamietol podľa posledná veta .

Pre úplnosť veci Najvyšší súd Slovenskej republiky naviac uvádza, že zásah môže mať síce rôznu formu a to napr. i donútenie príslušného subjektu niečo konať, avšak v danom prípade čo je podstatné, že po právnej stránke musí byť jasné a nesporné, že musí ísť o zásah contra legem. Táto zákonná podmienka nie je však podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo strany navrhovateľa absolútne splnená, pretože Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky nepostupoval nezákonne, naopak jeho postup spočívajúci v nezaevidovaní a neakceptovaní prihlášky navrhovateľa je len logickým a zákonným dôsledkom správania sa navrhovateľa, ktoré je potrebné považovať vzhľadom na opísaný skutkový stav za rozporné so zákonom č. 506/ 2009 Z.z. Keďže v danom prípade nejde o zásah contra legem, nemôže mať návrh navrhovateľa i z tohto dôvodu úspech a preto bolo potrebné taktiež návrh navrhovateľa zamietnuť.

O náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia , keď neúspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a odporcovi v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.