Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/236/2012

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Kolcuna a sudcov JUDr. Martina Vladika a JUDr. Viery Petríkovej, v právnej

veci ţalobkyne : Ľ. G., bývajúca v T., zastúpená JUDr. P. J., advokátom v P., proti

ţalovaným : 1/ V. K., 2/ A. K., obaja bývajúci v T., obaja zastúpení JUDr. J. D., advokátom

v T., o určenie hranice medzi pozemkami a o vzájomnom návrhu žalovaných 1/, 2/

o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

z 20. októbra 2011 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovaným 1/ a 2/ trovy dovolacieho konania, ktoré

tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 73,95 € do rúk alebo na účet JUDr. J. D. do troch

dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 10. decembra 2010 č.k. -163 určil

2

hranicu medzi pozemkami v katastrálnom území T. a to parc. č. X., záhrada o výmere X. m

2

zapísanú na LV č. X. a parc. č. X., záhrada o výmere X. mzapísanú na LV č. X. podľa

znaleckého posudku č. X. a jeho doplnenia znalkyne Y. S. a geometrického plánu č. X.

vyhotoveného dňa 13.7.2010, overeného Správou katastra T. dňa 27.8.2010 pod č. X., ktoré

tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku tak, ţe hranica medzi pozemkami vedie z bodu 44

do bodu 45 vyznačených v geometrickom pláne. Vzájomný návrh ţalovaných na určenie

2

2

vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele č. X., záhrada o výmere X. mv katastrálnom

území T. zamietol. Uloţil ţalovaným 1/, 2/ uhradiť jednak trovy štátu a jednak trovy konania.

Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, ţe návrh ţalobkyne na určenie hranice pozemkov

je dôvodný, nakoľko znaleckým dokazovaním bolo zistené, ţe súčasné oplotenie medzi

parcelami č. X., ktorej vlastníčkou je ţalobkyňa a parcelou č. X., ktorej spoluvlastníkmi sú

ţalovaní, nemá priebeh ani po hranici zobrazenej v katastrálnej mape ani podľa hranice

zobrazenej v geometrickom pláne č. X., ktorý bol vypracovaný v čase, keď došlo

k prideľovaniu pozemkov pre účely zaloţenia záhradok, pričom záber do pozemku ţalobkyne

v prednej časti predstavuje X. m a v zadnej časti je to X. m. Celkovo ţalovaní zabrali

2

z pozemku ţalobkyne plochu X. ma teda zasiahli do vlastníckeho práva ţalobkyne.

Geometrickým plánom bola zohľadnená skutočnosť, ţe platné údaje katastra nie sú v súlade

s pôvodným geometrickým plánom, a preto podľa údajov katastra zabratá časť pozemku

2 2

ţalobkyne je o výmere X. ma podľa pôvodného geometrického plánu je to X. m.

V zmysle znaleckého posudku a geometrického plánu rozhodol tak, ţe určil hranicu medzi

pozemkami tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Mal za to, ţe vzájomný návrh

ţalovaných nie je dôvodný a preto ho aj zamietol, keď je nesporné, ţe pozemky boli zamerané

na vytvorenie záhradok v roku 1978 a následne v roku 1979 boli prideľované do osobného

uţívania. Právni predchodcovia ţalovaných spolu so ţalovaným 1/ začali budovať oplotenie

na domnelej hranici pozemkov tak, ţe tam osadili oceľové stĺpy v betónových pätkách a

keď sa ţalovaní stali vlastníkmi pozemku, tak na existujúce stĺpy osadili pletivo

a oplotenie pozemkov teda existovalo uţ v čase, keď ţalobkyňa sa v roku 1994 stala

vlastníčkou parcely č. X.. V danom prípade však nebola preukázaná dobromyseľnosť

ţalovaných o tom, ţe im vlastnícky patrí časť pozemku ţalobkyne, pretoţe pri zachovaní

obvyklej opatrnosti museli zistiť, ţe uţívajú pozemok o väčšej výmere ako im v skutočnosti

patrí, pretoţe keď pozemok kupovali, tak bol znalcom J. M. vypracovaný znalecký posudok,

v ktorom bolo uvedené, ţe v prednej časti je pozemok oplotený drôteným pletivom na

oceľových stĺpikoch o dĺţke X. m, pričom beţným zmeraním pozemku v prednej časti by

museli ţalovaní zistiť, ţe uţívali pozemok širší o X. m a teda vo väčšej výmere ako im

vlastnícky patrí. Proti dobromyseľnosti ţalovaných svedčí aj to, ţe pozemok uţívali ešte

v čase, keď neboli jeho vlastníkmi a oplotenie začal budovať p. N. spoločne so ţalovaným 1/

a teda pri obvyklej opatrnosti by uţ v tom čase museli zistiť, kadiaľ má viesť hranica

pozemkov a kadiaľ teda môţu oplotenie budovať. Ţalovaní teda nemohli byť dobromyseľní

v tom, ţe oprávnene uţívajú časť pozemku ţalobkyne, a ţe im patrí táto časť pozemku a preto

nie je dôvodný návrh ţalovaných na určenie vlastníckeho práva k zabratej časti pozemku.

Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ rozsudkom z 20. októbra 2011 č.k.

-186 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe určil ţalovaných 1/, 2/

za bezpodielových spoluvlastníkov v celosti k novovytvorenej parcele č. X., záhrada

2

o výmere X. mv katastrálnom území T. podľa znaleckého posudku č. X. a jeho doplnenia

znalkyne Y. S. a geometrického plánu č. X. vyhotoveného dňa 28.7.2010, overeného

Správou katastra T. dňa 31.8.2010 pod č. X., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto

rozsudku. Ďalej určil, ţe hranica medzi parcelou ţalobkyne č. X. a parcelami ţalovaných 1/,

2/ č. X. a X. tvorí červeno zakreslená hranica medzi parcelou č. X. a parcelou č. X.

v geometrickom pláne uvedenom pod bodom I. tohto rozsudku. Uloţil ţalobkyni zaplatiť

trovy konania štátu a ţalovaným 1/, 2/ trovy konania. Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd

prvého stupňa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil v otázke

posúdenia splnenia podmienok vydrţania spornej nehnuteľnosti ţalovanými 1/, 2/. Na rozdiel

od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe vzájomný návrh ţalovaných bol dôvodne podaný,

keďţe došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva ţalovaných 1/, 2/ k novovytvorenej parcele

2

X., záhrada o výmere X. mvydrţaním za súčasného splnenia všetkých zákonných

predpokladov vydrţania. V konaní bola preukázaná oprávnená drţba spornej nehnuteľnosti

ţalovanými 1/, 2/, ich dobromyseľnosť, keďţe fakticky a nepretrţite nehnuteľnosť ovládali,

a uţívali ju od roku 1985, nakladali s nehnuteľnosťou ako s vlastnou s presvedčením, ţe im

patrí a to po celú vydrţaciu dobu. Ich presvedčenie, ţe im nehnuteľnosť patrí vychádzalo

z okolností spočívajúcich jednak z uzatvorenia samotnej kúpnej zmluvy s predávajúcimi L.

a A. N. registrovanou Štátnym notárstvom pod R. dňa 10.7.1985, s ktorou prešlo súčasne na

ţalovaných i právo osobného uţívania pozemku ohľadne parcely č. X., záhrady o výmere X.

2 2

mv katastrálnom území T., pričom v tom čase sa jednalo o parcelu č. X. o výmere X. mako

aj z daného uţívacieho stavu tejto nehnuteľnosti v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy,

kedy uţívali ţalovaní tieţ toho času zameranú spornú novovytvorenú parcelu č. X., ktorý

uţívací stav zodpovedá i súčasnej dobe a ktoré okolnosti ich viedli k presvedčeniu, ţe

v uţívacom stave v akom prevzali predmet kúpnej zmluvy a vstúpili i do osobného uţívania,

vlastníctva tohto pozemku v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, nadobudli do uţívania,

vlastníctva i toho času zameranú novovytvorenú parcelu č. X. Ich presvedčenie vychádzalo

i z uţívacieho stavu predchádzajúcich uţívateľov parcely č. X. L. a A. N. od roku 1979,

o ktorom uţívacom stave mali ţalovaní pred kúpou vedomosť, ktorí uţívatelia taktieţ

v rovnakom rozsahu a uţívacom stave ako vlastne uţívali nielen parcelu č. X., ale i spornú

toho času novovytvorenú parcelu č. X. Presvedčenie ţalovaných vychádzalo i z uţívacieho

stavu ţalobkyne ako vlastníčky parcely č. X. od roku 1994 a z uţívacieho stavu uţívateľov

vlastníkov parcely č. X. manţelov M. a A. S. (predchádzajúcich uţívateľov a vlastníkov) od

roku 1979 (kedy došlo k uzavretiu vyššie citovaných dohôd o zriadení práva osobného

uţívania pozemku), ktorí v rovnakom uţívacom stave nehnuteľnosť uţívali a boli

presvedčení, ţe v tomto uţívacom stave im aj vlastnícky patria aţ do roku 1994. V tomto

smere poukázal na ustanovenie veta prvá , keď podľa novely Občianskeho

, veta prvá účinného od 1.1.1992 právo osobného

uţívania vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo. S poukazom na túto

skutočnosť, ţe oprávnená drţba ţalovaných 1/, 2/ od roku 1985 (ako aj oprávnená drţba ich

právnych predchodcov v rokoch 1979 aţ 1985) vychádzala z domnelého právneho dôvodu,

teda z toho, ţe ako drţitelia boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní, ţe im právny

titul nadobudnutia svedčí, to dostatočne preukazuje záver o nadobudnutí ich vlastníctva

vydrţaním. Pokiaľ ide o desaťročnú vydrţaciu dobu ţalovaných 1/, 2/ bolo moţné do nej

započítať podľa čas, po ktorý ich právni predchodcovia mali pozemok

v nepretrţitej drţbe aj pred účinnosťou tohto zákona, teda pred 1.1.1992, avšak k vydrţaniu

(uplynutiu vydrţacej doby) malo dôjsť najskôr k 1.1.1992, pričom v konaní bolo preukázané,

ţe v čase do uplynutia vydrţacej doby nedošlo k takej okolnosti, ktorá by mala za následok

prerušenie vydrţacej doby, v dôsledku čoho by prestali byť ţalovaní (resp. ich právni

predchodcovia) dobromyseľní v tom, ţe im nehnuteľnosť patrí. Odvolací súd teda dospel

k záveru, ţe v danej veci je naliehavým právnym záujmom ochrana porušeného vlastníckeho

práva a potreba zaznačenia hranice pozemkov do katastra nehnuteľností a jej vytýčenie

v teréne, pretoţe medzi vlastníkmi susedných pozemkov dochádza k nezrovnalostiam

ohľadom hraníc ich pozemkov a tým, ţe ţalovaní ako vlastníci sporného pozemku sa snaţia

prostredníctvom súdneho konania získať právne relevantný podklad, na základe ktorého by

dosiahli zmenu zapísanej hranice v katastri nehnuteľností, ktorý rozsudok o určení priebehu

hranice pozemkov má deklaratórny charakter (nie konštitutívny). Týmto rozsudkom sa

nevytvára nový právny stav, súd iba konštatuje, aký je právny stav priebehu hranice.

S poukazom na vyššie uvedený právny záver a vyhovenie vzájomnému návrhu ţalovaných

pre určenie hranice medzi parcelou ţalobkyne č. X. a parcelami ţalovaných 1/, 2/ č. X. a X.

a pri určení vlastníckeho práva ţalovaných k novovytvorenej parcele č. X. vychádzal zo

znaleckého posudku č. X. a jeho doplnenia znalkyne Y. S. a na rozdiel od súdu prvého

stupňa z geometrického plánu č. X. vyhotoveného dňa 28.7.2010 overeného Správou katastra

Topoľčany dňa 31.8.2010 pod č. X., teda z platného stavu katastra.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorého

prípustnosť odvodzovala z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

ods. 2 písm.c/ , t.j. nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, ţe odvolací súd

nesprávne vyloţil ustanovenia , ktoré sa týkajú vydrţania. Jedným

zo základných predpokladov vydrţania je aj oprávnená drţba, ktorá spočíva v omyle drţiteľa,

ktorý sa domnieva, ţe je vlastníkom drţanej veci alebo subjektom vykonávaného práva.

Oprávnená drţba nemôţe spočívať v takom omyle drţiteľa, ktorému sa tento mohol pri beţnej

opatrnosti vyhnúť. Omyl drţiteľa musí byť ospravedlniteľný. Omyl je ospravedlniteľný, ak

k nemu došlo napriek tomu, ţe mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú

moţno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od kaţdého vyţadovať. Podľa jej

názoru táto podmienka vydrţania splnená nebola, keďţe v dobe, keď ţalovaní pozemok

kupovali bol vypracovaný znalecký posudok J. M., na základe ktorého mohli ţalovaní

beţným zameraním zistiť, ţe uţívajú pozemok širší o X. m a teda vo väčšej miere, ako im

vlastnícky patrí. Taktieţ sa domnieva, ţe nebola splnená podmienka dobromyseľnosti, keďţe

oplotenie začal budovať p. N. spoločne so ţalovaným 1/, a teda pri zachovaní obvyklej

opatrnosti museli uţ v tom čase zistiť, kadiaľ má viesť hranica pozemkov. Ţalovaní teda

nemohli byť dobromyseľní v tom, ţe oprávnene uţívajú časť pozemku ţalobkyne, a ţe im

patrí táto časť pozemku. Taktieţ z výpovede svedkov S., ako právnych predchodcov

ţalobkyne vyplynulo, ţe nikdy nedali ţalovaným súhlas, aby spornú časť pozemku uţívali,

resp. aby si ju oplotili. Navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

zmenil a jej ţalobe vyhovel, vzájomný návrh ţalovaných zamietol a priznal jej trovy konania.

Zároveň ţiadala, aby odloţil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Ţalovaní vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne navrhli dovolanie zamietnuť

a priznať im trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená

advokátom ( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je

dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

6

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v , a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka ţiadnu z týchto vád nenamietala a jej

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v , nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,

ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľka nenamietala a jej existencia nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľka namieta, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý)

právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd v preskúmavanej veci správne právne posúdil otázku vydrţania, jeho

zákonné predpoklady a správne vyvodil, ţe ţalovaní splnili všetky zákonné predpoklady

vydrţania, s čím sa ako aj so zisteným skutkovým stavom stotoţňuje i dovolací súd.

Podľa , oprávnený drţiteľ sa stáva vlastníkom

veci, ak ju má v nepretrţitej dobe v drţbe po dobu troch rokov, a ide o hnuteľnosť, a po dobu

desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemoţno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré

nemôţu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môţu byť len vo vlastníctve štátu

alebo zákonom určených právnických osôb ( ).

Podľa drţiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako

s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ak je drţiteľ so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný o tom, ţe mu vec alebo právo patrí, je drţiteľom oprávneným. Pri

pochybnostiach sa predpokladá, ţe drţba je oprávnená.

Ustanovenia a upravuje vydrţanie ako osobitný

originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva

na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydrţanie vlastníckeho práva je jeho

nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej drţby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú

dobu. Funkciou vydrţania je umoţniť nadobudnutie vlastníctva drţiteľovi, ktorý vec

dlhodobo ovláda v dobrej viere, ţe je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera

(dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Vydrţanie

tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, ţe zmluva je neplatná

pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu

výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,

ţe tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným drţiteľom a pri splnení ďalších

podmienok ju vydrţí. Účelom vydrţania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom

právnym.

Okrem spôsobilého predmetu vydrţania a spôsobilého subjektu vydrţania, základnými

predpokladmi vydrţania sú oprávnená drţba a nepretrţitosť tejto oprávnenej drţby počas celej

zákonom ustanovenej doby.

V zmysle ustanovení a oprávneným

drţiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, ţe mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, ţe drţiteľ je ohľadne

existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či drţiteľ je alebo nie je dobromyseľný treba

hodnotiť vţdy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)

účastníka a treba vţdy brať do úvahy, či drţiteľ pri beţnej (normálnej) opatrnosti, ktorú

moţno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od kaţdého poţadovať, nemal, resp.

nemohol mať po celú vydrţaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, ţe mu vec patrí.

O dobromyseľnosti moţno hovoriť tam, kde drţiteľ drţí vec v omyle, ţe mu vec patrí a ide

pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, ţe

mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú moţno so zreteľom na okolnosti

konkrétneho prípadu od kaţdého poţadovať. Omyl môţe byť nielen skutkový ale aj právny.

Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych

predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych

skutočností.

Pokiaľ v preskúmavanej veci ţalovaní 1/, 2/ nadobudli v roku 1985 výlučné

2

bezpodielové spoluvlastníctvo k parcele č. X., záhrady o výmere X. mv katastrálnom území

T. (susedného pozemku, ktorého hranica je predmetom konania) zapísanej na LV č. X., ako aj

titul nadobudnutia, kúpna zmluva registrovaná Štátnym notárstvom pod R. dňa 10.7.1985,

podľa obsahu ktorej nadobudli od predávajúcich L. a A. N. záhradný prístrešok, oplotenia

2

a porasty v tom čase na parcele č. X. o výmere X. m, s ktorým prechodom vlastníctva došlo

súčasne k prechodu práva osobného uţívania tohto pozemku, pričom v konaní bolo

preukázané, ţe L. a A. N. predmetnú nehnuteľnosť nadobudli do uţívania na základe dohody

o zriadení práva osobného uţívania pozemku uzavretej dňa 18.4.1979 s Československým

štátom zastúpeným Mestským národným výborom v Topoľčanoch, ako parcelu č. X.

2

o výmere X. m, pričom súčasťou uţívania tejto parcely bola aj časť parcely č. X. o výmere

2

X. m, ktorej zodpovedá novovytvorená parcela č. X., boli ţalovaní so zreteľom na všetky

okolnosti (objektívne) v dobrej viere, ţe sú vlastníkmi aj tejto časti nehnuteľnosti. O svojom

vlastníctve boli subjektívne presvedčení vzhľadom na právne i skutkové okolnosti spojené

s uzatvorením kúpnej zmluvy, keď došlo aj k prechodu práva osobného uţívania tohto

pozemku s poukazom na uţívaciu hranicu ako aj uţívací stav tejto nehnuteľnosti v čase

uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, ktorý uţívací stav zodpovedá i súčasnej dobe, a

ktoré okolnosti ich viedli k presvedčeniu, ţe v uţívacom stave, v akom prevzali predmet

kúpnej zmluvy a vstúpili i do osobného uţívania, vlastníctva tohto pozemku v čase

uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy nadobudli do uţívania, vlastníctva i toho času

9

zameranú novovytvorenú parcelu č. X. Ich presvedčenie vychádzalo i z uţívacieho stavu

predchádzajúcich uţívateľov parcely č. X. L. a A. N. od roku 1979, o ktorom uţívacom stave

mali ţalovaní pred kúpou vedomosť, ktorí uţívatelia taktieţ v rovnakom rozsahu a uţívacom

stave ako vlastnú uţívali nielen parcelu č. X. ale i spornú, t.č. novovytvorenú parcelu č. X.

Presvedčenie ţalovaných vychádzalo i z uţívacieho stavu ţalobkyne ako vlastníčky parcely

č. X. od roku 1994 a z uţívacieho stavu uţívateľov vlastníkov parcely č. X. manţelov M. a A.

S. (prechádzajúcich uţívateľov a vlastníkov) od roku 1979 (kedy došlo k uzavretiu vyššie

citovaných dohôd o zriadení práva osobného uţívania pozemku), ktorí v rovnakom uţívacom

stave nehnuteľnosť uţívali a boli presvedčení, ţe v tomto uţívacom stave im aj vlastnícky

patrí aţ do roku 1994. Podľa názoru najvyššieho súdu uţ z tohto dôvodu boli ţalovaní „so

zreteľom na všetky okolnosti“ v dobrej viere, ţe sú vlastníkmi spornej, t. č. novovytvorenej

parcely č. X., keď za daných okolností pri zachovaní náleţitej opatrnosti, ktorú moţno od

nich poţadovať, nemohli mať pochybnosti ani s poukazom na nízku výmeru spornej, t. č.

novovytvorenej parcely, ţe uţívajú aj nehnuteľnosť, ktorú vyššie citovanou zmluvou od

manţelov N. nenadobudli do osobného uţívania, resp. ţe manţelia N. nie sú jej vlastníkmi.

Obdobne ani účastníci konania, ako aj predchádzajúci vlastníci predmetných pozemkov

nemali vedomosť o tom, ţe daný súčasný uţívací stav, súčasné oplotenie nemá priebeh po

hranici zobrazenej v katastrálnej mape ani podľa hranice zobrazenej v geometrickom pláne

č. X.. Správnosť právneho záveru odvolacieho súdu preto umocňujú uvedené konkrétne

okolnosti prípadu o dobrej viere drţiteľov (ţalovaných) pri vstupe do drţby. Hodnotenie

skutkových okolností, na ktoré odvolací súd vzal zreteľ pri svojich úvahách ohľadom dobrej

viery (dobromyseľnosti ţalovaných) pri nadobúdacom titule (pri vstupe do drţby spornej časti

nehnuteľnosti) však dovolaciemu preskúmaniu nepodliehajú.

Z uvedeného vyplýva, ţe dovolací dôvod podľa nie je daný

a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali

za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa zamietol.

V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Úspešní účastníci v dovolacom konaní podali návrh na uloţenie

povinnosti nahradiť im trovy tohto konania ( v spojení s

). Dovolací súd im priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu sluţbu,

ktorú poskytol ţalovaným vypracovaním vyjadrenia z 26. januára 2012 k dovolaniu

10

ţalobkyne ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 tejto

vyhlášky vo výške 58,69 €, ktorá sa v zmysle § 13 ods. 2 predmetnej vyhlášky zniţuje

o 50 %, keďţe ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch klientov, čo činí 58,69 € ako aj

náhradu výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100

výpočtového základu § 1 ods. 3 a § X. ods. 3 tejto vyhlášky, t.j. 7,63 x 2 čo spolu predstavuje

sumu 73,95 €. Dovolací súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu,

keďţe JUDr. J. D., právny zástupca ţalovaných ich zastupoval pred súdmi niţších stupňov.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2013

JUDr. Jozef. Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová