Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/114/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ O. Š. bývajúceho v

R.R., 2/ S. Š., bývajúcej v R.R., 3/ Ing. S. Š., bývajúceho v R.R., 4/ Z. Š., bývajúcej v K.,

v dovolacom konaní zastúpených Advokátskou kanceláriou s.r.o., JUDr. Milan Chovanec,

Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, proti žalovaným 1/ O. H., bývajúcej v R.R.,

2/ B. C., bývajúcemu v R.R., v dovolacom konaní obaja zastúpení JUDr. Bohuslav

Majchrákom, advokát, spol. s r.o., so sídlom v Novej Bystrici 850, o odstránenie čiernej

stavby a o stanovenie povinnosti strpieť vstup na pozemok, vedenej na Okresnom súde

Žilina pod sp.zn. , o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline z 9.novembra 2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaných 1/ a 2/ o d m i e t a.

Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ spoločne a nerozdielne

náhradu trov dovolacieho konania v sume 150 eur na účet právneho zástupcu žalobcov

JUDr. Milana Chovanca č. X. do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 29. marca 2011 č.k. -515 zamietol

návrh žalobcov 1/ až 4/, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku povinnosť odstrániť drevenú hospodársku stavbu postavenú

2

na KNC parc. č. 745/2 – záhrady o výmere 318 m, zapísanej na LV č. X. a na KNC parc. č.

741/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 195 m2, zapísanej na LV č. X. pre kat. územie

R. z dôvodu neoprávneného zriadenia stavby na cudzom pozemku. Súčasne okresný súd

2

uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť umožniť žalobcom 1/ a 2/ vstup na pozemok KNC parc. č.

2

745/2 – záhrady o výmere 318 m, vedený na LV č. X. pre kat. úz. R.,

na účel opravy plota, postaveného medzi pozemkami KNC parc. č. 745/2 – záhrady o výmere

2

318 m, zapísaného na LV č. X. a KNC parc. č. 74/1 – zastavané plochy a nádvoria

2

o výmere 195 m, zapísaných na LV č. X. pre kat. úz. R. v rozsahu právoplatného rozhodnutia

príslušného stavebného úradu. Návrh žalobcov 3/ a 4/ v tejto časti zamietol. O trovách

konania okresný súd rozhodol tak, že žalobcovia l/ a 2/ a žalovaní 1/ a 2/ nemajú právo na

náhradu trov konania a zároveň žalobcom 3/ a 4/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v sume 1.426,40 Eur, všetko

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sporná

hospodárska stavba vlastnícky patriaca žalovaným 1/ a 2/ zasahuje do pozemku žalobcov len

časťou drevenej strechy, ktorú žalovaní dobudovali dodatočne so súhlasom žalobcov

a s vedomím obce. Účelom takto dobudovanej strechy bolo to, aby nedochádzalo

k podmokaniu pozemkov účastníkov konania a hlavne základov samotnej garáže žalobcov.

Žalobu v tejto časti považoval preto za nedôvodne podanú. K druhej časti žaloby uviedol, že

opravu plota, vzhľadom na jeho podobu a stav, v akom sa nachádzal ku dňu rozhodovania

vo veci samej, nie je možné považovať za bežnú údržbu, a preto k tejto oprave je potrebné

rozhodnutie príslušného stavebného úradu buď vo forme ohlásenia stavby alebo stavebného

povolenia. Keďže hranica susediacich pozemkov, kadiaľ vedie oplotenie, sporná nie je, dospel

k záveru, že je možné vyhovieť návrhu žalobcov 1/ a 2/ ako vlastníkov tohto plota a uložiť

žalovaným povinnosť umožniť týmto žalobcom vstup na ich pozemok za účelom opravy

tohto plota v rozsahu právoplatného rozhodnutia príslušného stavebného úradu. V tejto časti

žaloby žalobcom 3/ a 4/ pre nedostatok ich vecnej legitimácie nevyhovel.

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 9. novembra 2011 sp.zn. na základe

odvolania všetkých účastníkov konania rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu

žalobcov o uložení povinnosti žalovaným odstrániť drevenú hospodársku stavbu zamietol,

potvrdil. Vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť umožniť

žalobcom 1/ a 2/ vstup na ich pozemok a ktorým v predmetnej časti žalobu žalobcov 3/ a 4/

zamietol zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť umožniť žalobcom 1/ až 4/ vstup

na ich pozemok na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere na účel opravy plota. Rozsudok

okresného súdu zmenil vo výroku o trovách konania medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanými

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a rozhodol o trovách odvolacieho

konania. K potvrdzujúcej časti rozhodnutia uviedol, že okresný súd náležite zistil skutkový

stav veci a vec aj správne právne posúdil. V tejto časti preto okresný súd správne rozhodol,

keď žalobu žalobcov zamietol. K druhému výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že

súčasne s prevodom pozemku, na ktorom sa nachádza oplotenie, prešlo na žalobcov 3/ a 4/

nielen vlastnícke právo k pozemku, ale aj vlastníctvo (spoluvlastníctvo) k oploteniu ako

príslušenstva k hlavnej veci ( ). Všetci žalobcovia majú preto k tejto časti

žaloby aktívnu vecnú legitimáciu. Keďže z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že

pôvodne vystavané oplotenie žalobcami 1/ a 2/ je značne poškodené a vyžaduje si opravu,

žalovaní 1/ a 2/ sú povinní v zmysle umožniť žalobcom vstup na ich

pozemok za účelom opravy oplotenia stojaceho na hranici pozemkov účastníkov presne

špecifikovaných vo výroku rozsudku. V tejto časti preto zmenil rozsudok okresného súdu

s tým, že vstup na pozemok viazal na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere. Rozhodnutie

o trovách odvolacieho konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie

v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu do výroku, ktorým odvolací súd zmenil

rozsudok okresného súdu a uložil žalovaným povinnosť umožniť žalobcom vstup na ich

pozemok za účelom opravy plota, podali včas dovolanie žalovaní. Žiadali rozsudok krajského

súdu v dovolaním napadnutej časti zmeniť tak, že dovolací súd žalobu v tejto časti zamietne,

resp. aby dovolací súd rozsudok krajského súdu v tejto časti a aj rozsudok okresného súdu

v druhom jeho výroku zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedli, že

rozhodnutie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti neposkytuje dostatok dôvodov,

ktoré súd k takémuto rozhodnutiu viedli. Odvolací súd tým porušil ich právo na súdnu

ochranu a spravodlivý proces. Okrem toho namietali, že súdy nižších stupňov dospeli

k nesprávnym skutkovým zisteniam, že plot sa v celej jeho dĺžke nachádza na hranici

susediacich pozemkov vlastnícky patriacich žalobcom a žalovaným (podstatná časť plota sa

nachádza na ich pozemku, čo bolo v konaní preukázané viacerými vykonanými dôkazmi).

Výsledkom toho je, že odvolací súd nesprávne vec právne posúdil, keď síce správne poníma

režim príslušenstva hlavnej veci ( ), avšak vychádza z nesprávneho

skutkového zistenia, podľa ktorého plot je vybudovaný na hranici pozemkov. V súlade

s právnym režimom vlastníctva plotu, na ktoré odvolací súd poukazuje, musí jeho vlastníctvo

zdieľať režim hlavnej veci, ktorou v tomto prípade nie je parcela vlastnícky patriaca žalobcom

(parc. č. 741/1), ale parcela v ich spoluvlastníctve (parc. č. 741/2), na ktorej je plot

v podstatnej časti postavený. Odvolací súd dospel preto k nesprávnemu záveru, že oplotenie je

vo vlastníctve (spoluvlastníctve) žalobcov a nesprávne im poskytol ochranu v zmysle § 127

ods. 3 .

Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu navrhli, aby dovolací súd dovolanie žalovaných

ako nedôvodne podané zamietol a žiadali priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Keďže v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku upravujú ustanovenia

Dovolanie je zásadne prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a ( ).

Žalovaní prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia , keďže

boli toho názoru, že odvolacím súdom bol rozsudok súdu prvého stupňa v dovolaním

napadnutej časti vo veci samej zmenený.

Súdna prax už opakovane konštatovala, že prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu je založená na zásade diformity (rozdielnosti). O rozdielnosť

rozhodnutí ide vtedy, keď súdy posúdili okolnosti významné pre meritórne rozhodnutie veci

odlišne. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu nie je preto

rozhodujúce to, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho rozsudku, (či ho formálne označil

ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok), prípadne ako v dôvodoch

označil ustanovenia , podľa ktorých pri rozhodnutí postupoval

(či rozhodol podľa alebo ).

V posudzovanej veci, je podľa názoru dovolacieho súdu z hľadiska nastolenej otázky

určujúce to, ako bola súdmi nižších stupňov deklarovaná povinnosť žalovaných, t.j. či výroky

rozsudkov súdov nižších stupňov pri deklarovaní povinnosti žalovaným v zmysle § 127

ods. 3 vyznievajú rozdielne alebo nie. Ustanovenie totiž vymedzuje len

to, za splnenia akých podmienok sú vlastníci susediacich pozemkov povinní umožniť vstup

na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace (konkrétne nevymedzuje, ktoré osoby

sú oprávnené vstupovať na susediaci pozemok alebo susediacu stavbu).

Z porovnania rozsudkov vo výrokoch okresného a krajského súdu, ktoré žalovaní

napadli dovolaním, nevyplývajú žiadne obsahové odlišnosti z hľadiska deklarovania

povinností žalovaných. Okresný aj krajský súd dospeli zhodne k názoru, že pôvodne

vystavané oplotenie žalobcami 1/ a 2/ je značne poškodené a vyžaduje si nevyhnutne opravu,

a teda že sú splnené zákonné predpoklady v zmysle pre uloženie povinnosti

žalovaným umožniť vstup na svoje pozemky. Zmena výroku rozsudku odvolacieho súdu bola

vyvolaná len tým, že odvolací súd považoval za oprávnené osoby aj žalobcov 3/ a 4/ a že

povinnosť žalovaných umožniť vstup na pozemok, na rozdiel od súdu prvého stupňa, viazal

na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere, čo vyplýva priamo zo znenia ustanovenia § 127

ods. 3 .

So zreteľom na uvedené dovolací súd nepovažoval žalovanými napadnutý výrok

rozsudku krajského súdu vo veci samej z hľadiska ustanovenia

za zmeňujúci (proti ktorému by bolo dovolanie bez ďalšieho prípustné), ale za rozsudok,

ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti potvrdené. Podmienky prípustnosti

tohto mimoriadneho opravného prostriedku preto skúmal v zmysle a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo iné rozhodnutie dovolacieho súdu

obsahujúce právny názor v tejto veci. Prípustnosť dovolania podľa preto

neprichádza do úvahy. V dovolaním napadnutej časti nejde o potvrdzujúci rozsudok,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa

ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého

stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolanie podľa nie je preto prípustné.

6

Pokiaľ dovolanie žalovaných smeruje aj proti výroku o trovách konania, treba uviesť,

že v zmysle ustanovenia sa o náhrade trov konania rozhoduje uznesením.

O tejto povinnosti súd rozhoduje na návrh a spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie

na ňom končí ( veta prvá ). Z uvedeného vyplýva, že spravidla súd pojme

rozhodnutie o trovách konania do rozsudku, ktorým rozhoduje o veci samej (§ 155 ods. 1

). Výrok o náhrade trov konania sa tak stáva súčasťou výroku rozsudku. To ale

neznamená, že táto časť výroku zároveň stráca povahu rozhodnutia vydaného vo forme

uznesenia. Práve naopak, túto povahu rozhodnutia si aj naďalej zachováva, pretože výrok

o náhrade trov konania je obsiahnutý vo výroku rozsudku len z dôvodov procesnej

hospodárnosti.

Podmienky prípustnosti dovolania, smerujúceho proti uzneseniu odvolacieho súdu

(ako tomu je v prejednávanej veci), sú upravené v ustanovení V treťom odseku

tohto zákonného ustanovenia sú vymenované prípady, ktoré vylučujú prípustnosť dovolania.

Jedným z nich je aj uznesenie o trovách konania, pričom nie je významný spôsob rozhodnutia

odvolacieho súdu v porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Dovolanie proti takémuto

rozhodnutiu preto nie je prípustné ani v prípade, že odvolací súd v tejto časti rozhodnutie súdu

prvého stupňa zmenil.

Možno teda uzavrieť, že dovolanie žalovaných, ktoré smeruje proti výroku

odvolacieho súdu o trovách konania, podľa , prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , resp. , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Nezistil existenciu žiadneho dôvodu obsiahnutého v jeho taxatívnom výpočte

uvedenom pod písmenami a/ až g/. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa

prípustné nie je.

K tvrdeniu žalovaných, že rozhodnutie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti

neposkytuje dostatok dôvodov, ktoré súd viedli k takémuto rozhodnutiu, treba uviesť, že

všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale

aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí

na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na

spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

z 3. júla 2003). Dovolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj na uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo 16. marca 2005, podľa ktorého:

„Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46

ods. 1 je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo

upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Naostatok

nemožno opomenúť ani ustanovenie , v zmysle ktorého je odvolaciemu

súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je

podmienená stotožnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi rozhodnutia

prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení

skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov

zodpovedajú zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia aj vo vzťahu k výroku

napadnutého dovolaním uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal

priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného

dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho

rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia podrobne uviedol, ako súd prvého stupňa

rozhodol vo veci samej, aké skutkové závery vyvodil z výsledkov vykonaného dokazovania

a ako vec právne posúdil. Podrobne opísal, čo bolo obsahom odvolaní účastníkov konania

a ich vyjadrení k odvolaniam. Vo vzťahu k prvému výroku rozsudku okresného súdu v súlade

s ustanovením skonštatoval správnosť skutkových a právnych záverov

súdu prvého stupňa a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré toto

rozhodnutie potvrdil. V súvislosti s druhým výrokom jeho rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré

považoval za oprávnené osoby aj žalobcov 3/ a 4/. V otázke uloženia povinnosti žalovaných

umožniť vstup na svoj pozemok za účelom opravy plota sa stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktoré okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku

jasne a zrozumiteľne formuloval. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel preto k záveru, že

skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s a aj odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti ako celok s poukazom na ustanovenie § 219

ods. 2 spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie

základného práva zaručeného v nemožno

považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaných.

Pokiaľ ide o námietku žalovaných spochybňujúcu správnosť skutkových zistení, treba

uviesť, že v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôže byť samo

osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je

mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení

urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je

oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže

vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou,

v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci,

nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá možnosť podľa

zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je

9

zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa ustanovenia § 243a

ods. 2, in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Napokon, pokiaľ dovolatelia namietali, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil,

treba uviesť, že uvedená námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle

Námietka účastníka konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu pri aplikácii práva, treba

považovať za dovolací dôvod podľa , ktorý však sám o sebe

prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na

nesprávnom právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu,

ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalovaných smerovalo

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému podľa a prípustné

nie je; keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky ich dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s veta prvá ) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná

správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Žalobcovia mali v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti žalovaným, ktorí úspech nemali ( veta prvá v spojení

s a ). V dovolacom konaní žalobcom vznikli trovy

v súvislosti s odmenou za právne služby poskytnuté advokátom. Odmena za jeden úkon

právnej služby činí sumu 117,38 Eur, pričom patrí za jeden úkon právnej služby a to písomné

vyjadrenie k dovolaniu z 10. februára 2012 (§ 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 14 ods. 1

písm. b/ a vyhl. č. ) a jeden krát režijný paušál v rozsahu jednej

stotiny výpočtového základu za úkon právnej služby (§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky) v sume

7,63 Eur. Celkove vznikli žalobcom trovy v sume 150 Eur (po pripočítaní DPH 20%), ktoré

sú žalovaní povinní zaplatiť na účet advokáta žalobcov ( v spojení s

ods. 5 veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

10

V Bratislave 15. mája 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová