Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bf7/391846.24688d.pdf
PDF · 103.47 KB
No categories available
7MCdo/17/2012
Najvyšší súd 7M Cdo 17/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: S., zastúpená K., Š.,
proti povinnému: P. I., nar. X., bytom Č., o vymoženie 16,60 eur s prísl., vedenej súdnym
exekútorom Mgr. V. U., so sídlom Exekútorského úradu na L., pod č. EX 5857/2006,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 23. decembra 2011, č. k. 17CoE/11/2011-27 a uzneseniu
Okresného súdu Bratislava IV z 11. februára 2010, č. k. 37Er/7760/2006-11, takto
rozhodol:
Dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 23. decembra 2011, č. k.
17CoE/11/2011-27 a uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 11. februára 2010, č. k.
37Er/7760/2006-11 vo výroku o náhrade trov exekúcie z r u š u j e a vec v r a c i a
Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava IV uznesením z 11. februára 2010, č. k. 37Er/7760/2006-11
exekúciu zastavil podľa § 57 Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu
exekútorovi Mgr. V. U. trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 46,89 € do troch dní
od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 88 ods. 1 zákona č.
372/1990 Zb. tým, že rozhodnutie o priestupku sa stalo vykonateľným 29. marca 2004
a trojročná lehota na vykonanie tohto rozhodnutia uplynula 29. marca 2007, a preto súd
exekúciu zastavil. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že o trovách exekúcie rozhodol v zmysle
§ 200 a 203 Exekučného poriadku a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z.
Na odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách exekúcie
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením z 23. decembra 2011, č. k.
17CoE/11/2011-27 rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že
oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. V. U. náhradu trov exekúcie
v sume 43,91 € a povinnému ani súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Odvolací súd zdôraznil, že dôvodom zastavenia bola preklúzia a v jej dôsledku
neúčinnosť exekučného titulu, preto nemožno vyvodiť, že k preklúzii došlo zavinením
povinného, pretože na plynutie zákonných lehôt nemá povinný vplyv. Odvolací súd sa preto
stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že povinnosť platiť trovy exekúcie má
oprávnený. Dodal, že súd prvého stupňa pochybil, keď za získanie poverenia na vykonanie
exekúcie priznal odmenu exekútorovi určenú paušálnou sumou v zmysle § 15 ods. 1 písm. a/
vyhlášky č. 288/1995 Zb. a súčasne aj odmenu určenú podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č.
288/1995 Zb. Podľa názoru odvolacieho súdu, nebola v konaní preukázaná ani nutnosť
vynaloženia telekomunikačných poplatkov. So zreteľom na uvedené odvolací súd priznanú
odmenu súdnemu exekútorovi znížil.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ako i uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách
exekúcie podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie
podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiadajúc, aby dovolací súd uznesenia
súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že rozhodnutiami obidvoch súdov, tak
prvostupňového súdu, ako i súdu odvolacieho, bol porušený zákon, pretože konajúce súdy sa
v prejednávacej veci neriadili zákonnými ustanoveniami § 251 ods. 4 O. s. p., § 196, § 197
ods. 1, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a podanie mimoriadneho
dovolania vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania na strane
oprávneného, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, než mimoriadnym
dovolaním.
Podľa generálneho prokurátora náhradu nevyhnutných trov exekúcie možno uložiť
oprávnenému, a to v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku za predpokladu, že zastavenie
exekúcie zavinil. Vyjadril názor, že pokiaľ oprávnená osoba podala včas návrh na nariadenie
výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné
zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku
uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený nemohol postup súdu
vo vykonávacom konaní, resp. postup exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania
tohto konania, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti
v priebehu jeho konania ovplyvniť. Poukázal tiež na to, že súd by bol povinný exekúciu
zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania.
Generálny prokurátor konštatoval, že náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie
exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí byť
v exekučnom konaní preukázaný. Vychádzajúc z uvedeného vyslovil generálny prokurátor
názor, že oprávnenému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovi len preto, že podal návrh na vykonanie exekúcie, ale vždy treba skúmať, či
oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, a ak zavinil, aj mieru jeho zavinenia
na zastavení exekúcie. Procesné zavinenie oprávneného nemožno založiť bez ďalšieho iba
na jeho dispozičnom úkone – podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu
exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie
nemožno uložiť povinnému ani oprávnenému.
Oprávnený sa s obsahom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora stotožnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po zistení,
že mimoriadne dovolanie bolo podané včas (§ 243g O. s. p.) za súčasného splnenia
podmienok na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243h O. s. p.,
preskúmal rozhodnutia súdov obidvoch stupňov, bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.), v rozsahu napadnutom generálnym
prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 242 ods. 1 v spojení s § 243i
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, že napadnuté uznesenia
súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods.1 písm. c/
O. s. p), keď súdy nesprávne posúdili zavinenie oprávneného za zastavenie exekúcie.
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené
skutkové zistenia. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je
exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho
odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa
§ 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní
exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej
výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod „zavinením“
oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť iba také porušenie
procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov
exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (viď
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že
ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné
zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej
na vykonanie predmetného exekučného titulu, keď oprávnený postup exekútora a exekučného
súdu a dĺžku exekučného konania (vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej
lehoty) nemohol ovplyvniť.
Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov o trovách
exekúcie, spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3, § 243b ods.
4 veta za bodkočiarkou, v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je súd prvého stupňa, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie,
viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá v spojení s § 243i ods.
2 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. mája 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová