Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/327/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov : 1/ I., so sídlom V.,

2/ I., so sídlom V., zastúpení Mgr. M. B., advokátom v B., proti odporcovi : C., so sídlom

G., zastúpený JUDr. P. B., advokátom v B., o nariadenie predbežného opatrenia,

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 27. marca 2012, č.k. -83 zamietol

návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovatelia nariadením predbežného opatrenia navrhovaným

spôsobom nedosiahnu legitímny cieľ a nezabránia tým, že súd zakáže odporcovi

a vydavateľom periodickej tlače zverejňovať nepravdivé informácie, lebo ich zverejnením by

došlo k zásahu do práv navrhovateľov. Sami navrhovatelia zároveň tvrdia, že všetky

nepravdivé informácie, ktoré má súd zakázať uverejňovať odporcovi, už uverejnené boli.

Podľa jeho názoru navrhovatelia neosvedčili ohrozenie nároku. Zo žiadnych listinných

dôkazov nevyplýva, že by odporca o navrhovateľoch mienil šíriť nepravdivé informácie aj

naďalej.

Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. mája 2012,

sp. zn. , zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa o nariadenie predbežného

opatrenia v napadnutej, zamietajúcej časti vo vzťahu k odporcovi tak, že uložil odporcovi

zdržať sa šírenia výziev, správ alebo informácií, ktorými by sprostredkoval informáciu o tom,

že navrhovatelia majú nesplnené záväzky po lehote splatnosti, vyzýval iné osoby za účelom

2

hľadania veriteľov navrhovateľov, vyzýval iné osoby k spoločnému postupu za účelom

vymáhania pohľadávok voči navrhovateľom 1/ a 2/ a to až do právoplatného rozhodnutia

o veci samej. Navrhovateľom uložil povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podať

návrh vo veci samej o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, resp. ochrany pred nekalou

súťažou. Vo zvyšnej napadnutej časti uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Proti uzneseniu krajského súdu podal odporca dovolanie, ktorým sa domáhal zrušenia

uznesenia odvolacieho súdu a žiadal dovolací súd, aby mu vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa

jeho názoru postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia Uviedol, že odvolací súd sa dopustil svojím konaním

a rozhodnutím odňatia jeho práva konať pred súdom, porušenia jeho práva na súdnu ochranu

a porušenia zákazu denegatio iustitiae a to tým, že rozhodoval v rozpore s ustanovením § 157

ods. 2 (a ustanovením ) v spojení s ustanovením

Nevysporiadal sa s jeho vyjadrením, predovšetkým ho nevyhodnotil a ani sa nezaoberal jeho

argumentmi vo vyjadrení, ale plne sa stotožnil s názormi a argumentmi navrhovateľov bez

toho, aby svoje rozhodnutie odôvodnil v preskúmateľnej miere. V dôsledku vadného postupu

odvolací súd rozhodol v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, čím zároveň

porušil práva odporcu zaručené a medzinárodnými dohovormi,

ktorými je Slovenská republika viazaná.

Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k dovolaniu odporcu navrhli, aby dovolací súd

jeho dovolanie odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

predovšetkým skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach a

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/)

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V treťom odseku ustanovenia sú vymenované prípady, ktoré vylučujú

prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo

dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje

proti uzneseniu o predbežnom opatrení.

V prejednávanej veci je nepochybné, že odporca dovolaním napáda uznesenie

odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci predbežného opatrenia. Jeho dovolanie je

preto podľa procesne neprípustné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu ( ) skúmať

vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/

(t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Ustanovenie

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia preto

predmet konania nie je významný. Ak je teda konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie o predbežnom

opatrení.

Odporca v dovolaní tvrdil, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom v zmysle ustanovenia pre jeho nepreskúmateľnosť,

rozhodoval v rozpore s ustanovením (a ustanovením )

v spojení s ustanovením

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie je dôvodná námietka

dovolateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre

ktoré uznesenie súdu prvého stupňa zmenil. Jeho rozhodnutie nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací súd sa pri

výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení

a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že

dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr.

).

K námietke odporcu týkajúcej sa „neposkytnutia súdnej ochrany odvolacím súdom“,

resp. porušenia práva na súdnu ochranu, dovolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej

republiky vo viacerých rozhodnutiach prezentoval svoj názor, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému

právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť (napr. ). Právo

na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní. Toto základné právo nezahŕňa

ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali

a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah

k predmetu konania (napr. ). Všeobecné súdy postupom, ktorým rešpektujú

platný , nemôžu porušiť základné právo odporcu na súdnu ochranu

podľa (napr. ).

Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd

svojím postupom nezaložil ani vadu konania podľa , teda neodňal

účastníkovi možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

odporcu nemožno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie odporcu ako neprípustné podľa v spojení s

ods. 1 písm.c/ odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešným navrhovateľom vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však

náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože nežiadali ich priznanie vrátane trov ich

právneho zástupcu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. mája 2013

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová