Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/81/2012

Identifikačné číslo spisu: 8011200911 Dátum vydania rozhodnutia: 29.05.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:8011200911.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa O. K., bytom A., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Bardejov, Dlhý rad 17, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 17. októbra 2011 č. 2011/00003-023-HB, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -15 zo dňa 8. februára 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -15 zo dňa 8. februára 2012 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa (ďalej len „“) potvrdil ako zákonné rozhodnutie odporcu zo dňa 17. októbra 2011 č. 2011/00003-023-HB, ktorým odporca ako správny orgán príslušný podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v nadväznosti na o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) rozhodol, že navrhovateľ je oprávnenou osobou podľa zákona a spĺňa podmienky ustanovené v zákona a zároveň rozhodol, že navrhovateľovi nemožno navrátiť vlastníctvo k pôvodnému pozemku v kat. úz. A., mpč. 890, zapísanému v pozemnoknižnej vložke č. 311 o výmere 365 m2, druh pozemku - roľa v podiele l/l, nakoľko tomu bráni prekážka uvedená v zákona a preto sa mu priznáva právo na náhradu podľa zákona v podiele 1/1 z celku. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, konania, ktoré mu predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný. Navrhovateľ nenamieta zákonnosť predmetného rozhodnutia, ale žiada riešiť prístup k zvyšku pozemku o výmere 840 m2, ktorý síce je v jeho

vlastníctve, ale nemá k nemu prístup. Pretože ide o pozemok, ktorý zostal vo vlastníctve oprávnenej osoby a neprešiel na štát alebo inú právnickú osobu spôsobom taxatívne vymedzeným v § 3 zákona, odporca nemá oprávnenie rozhodovať o takýchto pozemkoch, preto nemôže riešiť požiadavku navrhovateľa uvedenú v opravnom prostriedku.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil alebo zmenil v jeho prospech, pretože ho považuje za nespravodlivý a nezákonný. Považuje za nespravodlivé, aby pozemok o výmere 840 m2 opätovne komplikovaným spôsobom pre seba sprístupňoval. Namietal konštatovanie súdu, že tento pozemok ostal v jeho vlastníctve a neprešiel na štát, keď v skutočnosti pozemok mu patrí iba z časti a tá je pre neho nepoužiteľná, lebo k nemu nemá prístup. Pokiaľ nedôjde k náprave v tomto súdnom konaní, bude sa svojho práva domáhať na ESĽP.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím a odôvodnením krajského súdu. Odvolanie považuje za nedôvodné, nakoľko nesmeruje proti reštitučnému rozhodnutiu odporcu, ale požaduje vyriešenie prístupu k tej časti pozemku mpč. 890, k. ú. A., ktorá mu ostala nedotknutá vo vlastníctve, o čom nie je vecne príslušný rozhodovať ani obvodný pozemkový úrad, a ani súd v rámci preskúmavania správnych rozhodnutí podľa V. časti . Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.05.2013 ( a ).

Podľa § 1 zákona, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.

Podľa § 3 ods. 1 zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku taxatívne uvedených skutočností (písm. a/ až t/), medzi ktoré patrí podľa písm. o/ aj prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu

Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona, vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1).

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s a konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku a s ktorého odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje.

Ako vyplýva z obsahu pripojených spisov, vrátane spisu administratívneho, odporca začal vo veci konať na základe podania navrhovateľa zo dňa 30.04.2004, ktorým si v k časti jeho pozemku mpč. 890 o výmere 365 m2, pričom výslovne žiadal, aby mu štát buď dal do výlučného vlastníctva pozemok v rovnakej výmere a bonite v zastavanej časti obce Mokroluh alebo aby mu zabratý pozemok preplatil v trhovej cene. Odporca rozhodnutím zo 17.10.2011 jeho reštitučnému nároku vyhovel v celom rozsahu, keď mu za pozemok PKV 311, MPČ 890, o výmere 365 m2 - roľa v podiele 1/1 priznal právo na náhradu podľa reštitučného zákona v podiele 1/1 z celku (navráteniu vlastníctva k pôvodnému pozemku bránila

prekážka uvedená v § 6 ods. l písm. a/ reštitučného zákona). Až v podanom opravnom prostriedku navrhovateľ namietal, že vec nebola vyriešená komplexne, lebo k nevyvlastnenej časti pôvodného pozemku o výmere 840 m2 nemá zabezpečený prístup.

V zmysle zásady materiálnej pravdy, ktorou je ovládané správne konanie, si odporca ako príslušný správny orgán zaobstaral všetky potrebné podklady pre spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci. Odporca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal so skutkovými tvrdeniami navrhovateľa a objasnil chronológiu udalostí, ktoré viedli k prevzatiu nehnuteľnosti od navrhovateľa bez právneho dôvodu so záverom, že zistený skutkový stav naplnil skutkovú podstatu reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1 písm. o/ reštitučného zákona. Odporca rozhodol v súlade so zákonom a v medziach reštitučných nárokov, ktoré zákon za splnenia stanovených podmienok umožňuje priznať.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že zásada zákonnosti rozhodovania bola v tomto prípade dodržaná. Odporca sa v odôvodnení rozhodnutia opieral o relevantné právne ustanovenia a jeho argumentácia spĺňala podmienky logickej nadväznosti. Oprávnenej osobe, ktorej bolo navrátené vlastníctvo k pozemku, resp. priznaná náhrada, nepatrí právo uplatňovať si iné nároky súvisiace s navrátením vlastníctva k pozemku, ako sú uvedené v zákone. Náprava krívd podľa reštitučného zákona je prípustná len vo vecnom a časovom rozsahu ním vymedzenom. Ako už uviedol aj krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, prístup k pozemku, ktorý zostal vo vlastníctve oprávnenej osoby a neprešiel na štát alebo inú právnickú osobu spôsobom taxatívne vymedzeným v § 3 zákona, nemôže riešiť ani odporca v rámci reštitučného konania a ani súd v rámci rozhodovania o opravnom prostriedku proti jeho rozhodnutiu.

Na základe uvedeného odvolací súd mohol iba konštatovať, že krajský súd vo svojom rozsudku správne preveril skutkový stav zistený odporcom a v súlade so zákonom potvrdil právne závery odporcu ako správne a zákonné.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok navrhovateľa, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vydaný v súlade so zákonom, preto ho postupom podľa a ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol najvyšší súd podľa v spojitosti s tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ nemal úspech a odporca na náhradu trov konania nemá zákonný nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.