Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-77-2021.pdf
PDF · 78.73 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/77/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému: H. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXX/X, Z., o zaplatenie 2 802,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 27C/145/2013-208 zo dňa 12. 12. 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým čiastočne konanie zastavil, odvolaním nenapadnutom, o s t á v a nedotknutý.
V ostatných výrokoch (I., III.) rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 662,03 eur spolu so 7,7 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 763,66 eur odo dňa 01. 01. 2013 do 21. 07. 2017 s tým, že plnením Z. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, U. v rámci konkurzu sp. zn. 7Odk 41/2017 alebo O. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, P. G., zaniká v rozsahu plnenia povinnosť žalovaného. Ďalším výrokom konanie v časti, aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 140,- eur spolu so 7,7 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 763,66 eur odo dňa 22. 07. 2017 do zaplatenia zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že na základe zmluvy o stavebnom sporení so žalovanými 1/, 2/ a 3/ (pôvodne žalované aj Z. X. a O. I.) bola uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 03. 12. 2003 a poskytnutý bol medziúver vo výške 8 298,48 eur. Žalované 1/ a 2/ ako dlžníčky sa zaviazali splácať úroky 7,99 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 55,27 eur a zároveň vykonávať pravidelné vklady vo výške 41,49 eur na zmluvu o stavebnom sporení. Žalovaný prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak by nebola uspokojená dlžníkmi. Nakoľko zmluvné povinnosti neboli plnené zo strany dlžníkov a na upomienky, vrátane žalovaného reagované nebolo, z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti pre omeškanie s plnením žalobca odstúpil listom zo dňa 01. 10. 2012 v súlade s dojednaniami zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere od zmluvy a vyzval na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote. Žalovaný odstúpenie od zmluvy zobral na vedomie, ako aj upozornenie, že v prípade nezaplatenia dlhu bude tento vymáhaný aj od neho súdnou cestou. Zostatok pohľadávky ku dňu 31. 12. 2012 bol 2 802,03 eur, k čomu žalobca požadoval priznať aj príslušenstvo. Na istinu boli plnené dve splátky po 70,- eur, z tohto dôvodu čiastočne bola žaloba spolu s príslušenstvom z tejto sumy zobraná späť. Z dôvodu vyhlásenia konkurzu na Z. X., konanie voči nej bolo
zastavené a vo vzťahu k O. I. súd tiež zobral žalobu späť z dôvodu mimosúdnej dohody. Povinnosť vo vzťahu k žalovanému súd odvodil od ust. § 497, § 506, § 303, § 306 a § 369 Obchodného zákonníka, ako aj ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., resp. zmlúv o medziúvere a stavebnom úvere hodnotil v zmysle zákona č. 310/1992 Zb. Vzťah tiež hodnotil v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. výšku záväzku žalovaného hodnotil v súlade s ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. 585 Občianskeho zákonníka. Súd žalovaného zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy z titulu jeho ručiteľského záväzku, pričom vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že dlžníci svoj záväzok riadne nesplnili. Súd zároveň výšku plnenia obmedzil vzhľadom na pasívnu solidaritu dlžníkov tak, že rozsah plnenia ktoréhokoľvek z nich zaniká poskytnutím plnenia ostatných účastníkov zmluvy o medziúvere a úvere o stavebnom sporení. O späťvzatí rozhodol súd podľa § 145 ods. 2 CSP a o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na úspech strán v konaní.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie žalovaný, ktoré zdôvodnil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Uviedol, že súd sa nevysporiadal s rozsudkom Okresného súdu Poprad 10C/76/2010, podľa ktorého záverov odstúpením od úverovej zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje a finančné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy sa považujú za bezdôvodné obohatenie a zaniká záväzok ručenia. Poukázal tiež na výrok, ktorým ho súd zaviazal na plnenie s tým, že plnením jedného z dlžníkov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého dlžníka, resp. jeho ako ručiteľa. Súd mal správne ku dňu svojho rozhodnutia zistiť výšku zostatku úverovej istiny a zaviazať ho len na zaplatenie tejto sumy. Tiež nie je zrejmé, ako na dlžníčku X., na ktorú bol vyhlásený konkurz, bol z tohto konkurzu veriteľ uspokojený. Navrhol, aby rozsudok okresného súdu odvolací súd vrátil na ďalšie konanie alebo aby sám vo veci rozhodol.
3. Žalobca k podanému odvolaniu vo vyjadrení uviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Odstúpením od úverovej zmluvy nezanikajú práva a povinnosti strán z tejto zmluvy. Menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť a nezaniká ručiteľská povinnosť, nakoľko práve táto má slúžiť k uspokojeniu pohľadávky veriteľa, ak svoju povinnosť nesplní dlžník. Čo sa týka ďalšieho tvrdenia o výške záväzku žalovaného, pokiaľ by aj došlo k zníženiu pohľadávky úhradami zo strany dlžníkov, s týmto sa súd vysporiadal, keď uviedol, že plnením dlžníka zaniká v uvedenom rozsahu povinnosť plnenia ručiteľa.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť plnenia, ako aj vo výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku, ktorým súd čiastočne konanie zastavil, odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý.
5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového materiálu, ako aj zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. Pokiaľ aj žalovaný v odvolaní neuviedol, čoho konkrétneho sa domáha, resp. ako má súd rozhodnúť, z jeho obsahu dospel súd k záveru, že namieta správne právne posúdenie veci (zánik povinností ručiteľa po odstúpení zo zmluvy), resp. namietal výšku záväzku, na ktorý ho súd ako ručiteľa zaviazal. Je nepochybné, že v konaní sa riešila otázka zaplatenia dlhu, ktorý vznikol zo zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere, kde dlžníkmi boli pôvodne aj žalované Z. X. a O. I.. Tieto boli žalované ako dlžníčky, žalovaný bol žalovaný ako ručiteľ. Čo sa týka zisteného skutkového stavu o uzatvorení zmluvy o ručení, ako aj výške záväzku, resp. výške dlhu, tento medzi účastníkmi nebol sporný. Z odvolania žalovaného vyplynulo, že nesúhlasil s právnym posúdením vzťahu, keď uviedol, že odstúpením od zmluvy došlo k zániku jeho ručiteľských povinností. Aj odvolací súd dospel k záveru, že práve ručiteľ je tou osobou, ktorá ručí za záväzok dlžníka, pričom bolo nepochybné, že dlžníčky neplnili dohodnuté podmienky v zmluve o medziúvere a stavebnom sporení, a preto žalobca od pôvodne dohodnutých podmienok odstúpil a požiadal o splatenie celého zvyšku dlhu bez ohľadu na predtým dohodnuté splátky. Samotný postup pri odstúpení od zmluvy žalobcu bol dohodnutý v zmluve v čl. VII. V zmluve je tiež uvedené, že odstúpením od zmluvy nezanikajú zabezpečovacie zmluvy, ani záväzok ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa, vrátane jej príslušenstva. Pokiaľ teda súd prvej inštancie hodnotil povinnosť zaplatiť dlh ako povinnosť ručiteľa vo vzťahu k žalovanému, takéto právne posúdenie veci bolo správne (plnenie zo zmluvného záväzku ručiteľa nie plnenie bezdôvodného obohatenia). Čo sa týka výšky plnenia, na ktorú bol žalovaný ako ručiteľ zaviazaný, táto je vymedzená aj výškou plnenia dlžníčok, resp. výťažku z konkurzného konania,
keď povinnosť žalovaného zaniká v rozsahu plnenia poskytnutého dlžníkmi, resp. výťažku konkurzného konania. Záver súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k žalovanému je daná pasívna vecná legitimácia, vyplývajúca z jeho ručiteľského záväzku, bol správny, ako aj uloženie mu povinnosti plniť dlh do výšky, ktorý nesplnia dlžníčky maximálne do sumy uvedenej v rozsudku.
6. S poukazom na tieto skutočnosti potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny, a preto ho v napadnutých výrokoch potvrdil, vychádzajúc z toho, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom uviedol zistený skutkový stav, opísal stanoviská procesných strán, zhrnul výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil.
7. V zmysle vyššie uvedeného potom aj odvolací súd vychádzal zo žaloby, listinných dôkazov, skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a dôvodov odvolania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto jednotlivé napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).