Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/25/2012

Identifikačné číslo spisu: 9009010075 Dátum vydania rozhodnutia: 29.05.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:9009010075.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobkýň : 1/ H. L., bytom L. X, L., 2/ H. O., bytom J. XX, L., obe právne zastúpené JUDr. Branislavom Drgoňom, advokátom, Advokátska kancelária Jesenského 2, , Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, so sídlom Námestie SNP 33, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1812/2009 z 23. februára 2009, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -98, , , z 27. marca 2012, jednohlasne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. - 98, , , z 27. marca 2012 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“) zamietol v súlade s ustanovením (ďalej len ako „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobkyne domáhajú preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného správneho orgánu, na základe ktorých došlo k výmazu periodickej tlače Frienship, Hello, Hurra!, L ´Amitie. O trovách konania rozhodol podľa a v konaní neúspešným žalobkyniam náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vychádzajúc z ustanovení , , , , , , a poukázal na to, že žalobkyne podali žalobu na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 24. apríla 2009 a až na základe uznesenia č. k. -67 z 2. januára 2012, ktorým ich vyzval na odstránenie vád žaloby, žalobkyne podaním doručeným súdu dňa 26. januára 2012, žalobu doplnili. Na základe tejto skutočnosti skonštatoval, že doplnenie žaloby bolo urobené po uplynutí zákonnej lehoty ustanovenej v dodajúc, že

napriek tomu konanie nezastavil, ale sa zaoberal meritom veci a posudzoval, či listy z 23. februára 2009 č. 1816/2009, ktorými žalovaný oznamoval žalobkyniam, že dňom 31. decembra 2008 vykonal výmaz nimi vydávanej periodickej tlače zo zoznamu periodickej tlače z dôvodu nesplnenia povinnosti uvedenej v o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) (ďalej len ako „“ alebo „tlačový zákon“), možno považovať za také rozhodnutia orgánu štátnej správy, ktorými boli porušené práva a povinnosti alebo právom chránené záujmy žalobkýň, alebo ktorými boli ich práva a povinnosti alebo právom chránené záujmy priamo dotknuté.

Uviedol, že v danej veci žalovaný listami z 23. februára 2009 oznámil žalobkyniam, že dňa 31. decembra 2008 vykonal výmaz periodickej tlače periodík Frienship, Hello, Hurra!, L´Amitie zo zoznamu periodickej tlače a zároveň im oznámil, že na základe Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. , ktorou sa vydáva program štátnych štatistických zisťovaní na rok 2006 až 2008 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vykonáva štatistické zisťovanie za oblasť periodickej tlače.

V súvislosti s názorom žalovaného, že v zmysle § 11 ods. 3 tlačového zákona sa na evidovanie periodickej tlače nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, a preto výmaz zo zoznamu nemožno považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní, nakoľko toto nenesie ani znaky správneho rozhodnutia, a že žalobkyne ním neboli ukrátené na svojich právach, keďže zápisom do zoznamu nevzniká oprávnenie vydávať periodickú tlač a výmazom zo zoznamu toto oprávnenie nezaniká, čo znamená, že vydávanie uvedených periodík nezaniklo skonštatoval, že súdnemu prieskumu podlieha každé rozhodnutie orgánu štátnej správy, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Poukázal na to, že podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako i z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia správnych orgánom, ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutí, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov alebo povinností fyzických a právnických osôb.

Poukázal na to, že žalobkyne si nesplnili povinnosti, ktoré im uložil o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov v , a to, že spravodajská jednotka je povinná úplne, pravdivo, bezplatne a v stanovených termínoch poskytovať požadované údaje na štatistické zisťovanie, pričom za nesplnenie tejto povinnosti môže byť v zmysle citovaného zákona uložená pokuta a rovnako si nesplnili povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia tlačového zákona, z ktorého vyplýva, že periodická tlač registrovaná podľa doterajších predpisov sa považuje za periodickú tlač podľa tohto zákona a vydavateľ periodickej tlače registrovanej podľa doterajších predpisov je povinný doplniť chýbajúce údaje podľa do 31. októbra 2008. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že listy žalovaného zo dňa 23. februára 2009 vedené pod č. 1816/2009 sa môžu považovať za rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa preskúmavajú podľa piatej časti druhej hlavy , ktoré následne vyhodnotil spolu s postupom žalovaného za súladné so zákonom a preto žalobu podľa zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podali žalobkyne v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle zmenil tak, že zruší rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie alternatívne sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že s napadnutým rozsudkom nemôžu súhlasiť, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vo vzťahu k tvrdeniu súdu prvého stupňa, že žalobkyniam márne uplynula lehota podľa poukázali na to, že od počiatku napádajú stále ten istý, jasne identifikovateľný úradný postup žalovaného a úkony urobené voči žalobkyniam, teda žalovaným vydané akty, resp. úkony verejnej moci, ktoré nezameniteľne označili už vo svojej žalobe zo dňa 24. apríla 2009. Tvrdili, že doplnením žaloby dňa 25.

januára 2012 bol doplnený len petit žaloby v tom zmysle, že uviedli bližšiu špecifikáciu žalobou od počiatku napádaných rozhodnutí tak, ako to od nich vyžadoval súd prvého stupňa a tiež podrobnejšie špecifikovali v čom presne boli týmito rozhodnutiami a nezákonným postupom dotknuté ich práva.

Nesúhlasiac s názorom súdu prvého stupňa, že z vykonaného dokazovania nevyplýva záver, že existujú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napádaných rozhodnutí žalovaného poukázali na to, že žalovaný výmazy periodík uskutočnil z dôvodu nesplnenia povinnosti uvedenej v , konkrétne že 1. neoznámili žalovanému dátum začiatku vydávania periodickej tlače, 2. neoznámili žalovanému názov prílohy, periodicitu vydávania prílohy a jej obsahové zameranie, ak má periodická tlač pravidelnú prílohu, 3. nepodali žalovanému oznámenie o podieloch vydavateľa periodickej tlače na hlasovacích právach alebo základnom imaní vysielateľa a 4. nepodali žalovanému oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej tlače a poukázali na to, že nakoľko žalovaný uznal argumenty k bodom 2 a 3 (v kontexte odvolania malo byť zrejme uvedené k bodom 2 a 4) sporné zostali len skutkové otázky uvedené v bodoch 1 a 3 a mali za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že tlačový zákon neporušili a úradný postup a napadnuté rozhodnutia žalovaného sú nezákonné. Svoj názor podporili tým, že údaj podľa bodu 1 nevedeli a teda ani ho nemohli žalovanému doplniť, lebo časopisy vydávali nepretržite v následnosti po právnych predchodcoch, o ktorých by mohol mať z úradnej činnosti najlepšiu vedomosť len sám žalovaný dodajúc, že tieto periodiká sa vydávajú viac ako 38 rokov. Pokiaľ ide o údaje uvedené pod bodom 3 mali za to, že ide o vynucovanie splnenia negatívnej povinnosti, ktoré, ako sa preukázalo v konaní, na základe pokynov žalovaného a ním vytvorených formulároch nebolo možné vinou samého žalovaného uskutočniť. Poukázali na to, že oznámenie o podieloch vydavateľa na periodickej tlače na hlasovacích právach alebo základnom imaní vysielateľa bolo uskutočniteľné len v prípade, ak vydavateľ nejaké mal, argumentujúc ďalej tým, že ony žiadne takéto práva nemali a formulár žalovaného oznámenie takejto negatívnej informácie neumožňoval inak, ako nevyplnením, pretože umožňoval vyplniť len oznámenie informácie pozitívnej.

Záverom sa vyjadrili k tvrdeniu žalovaného, ktorým poukázal na to, že žalobkyňa v 1. rade v súčasnosti vydáva predmetné časopisy na základe novej registrácie, čím podľa názoru žalovaného treba rozumieť zhojenie jeho prípadného nezákonného rozhodnutia a postupu a upriamili pozornosť na , v súlade s ktorým je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci ten skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti tiež ozrejmili, že o novú registráciu predmetných periodík požiadala žalobkyňa v 1. rade výlučne z opatrnosti, pričom tomuto jej postupu svedčí aj dĺžka predmetného súdneho konania; ak by tak nespravili vystavila by sa len riziku ďalších postihov od žalovaného. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania, ktoré vyčíslia v zákonnej lehote podľa .

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkýň uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Vo vzťahu k doplneniu žaloby, vychádzajúc z ustanovení a poukázal na to, že rozšírenie rozsahu napadnutia rozhodnutia správneho orgánu znamená nielen rozšírenie žaloby na ďalšie výroky napadnutého rozhodnutia, ale aj vytýkanie ďalšieho rozporu so zákonom alebo uvedenie ďalšieho porušenia práv žalobcu. Ozrejmil skutočnosť, že žalobkyne podali žalobu dňa 24. apríla 2009 a na základe výzvy súdu ju doplnili dňa 26. januára 2012, pričom doplnenie žaloby spočívalo jednak v doplnení označenia rozhodnutia, ktoré napádajú - listu žalovaného označeného ako „Oznam o vykonaní výmazu zo dňa 23. februára 2009, číslo 1814/2009“ a jednak v označení práv žalobkýň, ktoré podľa ich tvrdenia mali byť predmetným rozhodnutím a úradným postupom dotknuté dodajúc, že keďže až v tomto doplnení žalobkyne označili práva, ktoré mali byť podľa ich tvrdení napadnutými rozhodnutiami a napadnutým úradným postupom dotknuté, ide podľa jeho názoru o rozšírenie rozsahu napadnutia správneho rozhodnutia, ktoré musí byť na súde v zmysle podané do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu.

K jednotlivým bodom odvolania považoval na potrebné opätovne poukázať na skutočnosť, že nedoplnením údajov o dátume začiatku vydávania periodickej tlače, o podieloch žalobkýň na hlasovacích právach alebo základnom imaní vysielateľa a v prípade, ak periodická tlač mala aj pravidelnú prílohu tak aj údajov o jej názve, periodicite vydávania a obsahovom zameraní v zákonnej lehote do 31. októbra 2008, došlo k nesplneniu povinnosti podľa § 13 ods. 1 vety druhej tlačového zákona, pričom na vykonanie výmazu zo zoznamu periodickej tlače v zmysle § 13 ods. 2 tlačového zákona postačovalo, aby vydavateľ nedoplnil čo len jeden údaj uvedený v § 11 ods. 4 tlačového zákona. V tejto súvislosti ďalej argumentoval tým, že ustanovenie § 13 ods. 2 tlačového zákona nemá povahu dispozitívnej právnej normy, ktorá by mu dávala na výber a zváženie, či tento výmaz v prípade naplnenia uvedených podmienok vykoná alebo nie, ale ide o normu kogentnú, v zmysle ktorej bol povinný po tom, čo žalobkyne v zákonom stanovenej lehote požadované chýbajúce údaje nedoplnili, tento výmaz vykonať. Z uvedeného dôvodu mal za to, že výmaz predmetnej periodickej tlače bol vykonaný oprávnene a v súlade so zákonom, tak ako to vo svojom rozsudku z 27. marca 2012 vyslovil aj krajský súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania ( veta prvá a ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkýň nemožno priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (, ).

Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného o vykonaní výmazu zo dňa 23. februára 2009, číslo 1814/2009, na základe ktorého žalovaný oznámil žalobkyniam, že v súlade s ustanovením vykonal dňa 31. decembra 2008 výmaz periodickej tlače Frienship, Hello, Hurra!, L´Amitie zo zoznamu z dôvodu, že ako vydavateľky periodickej tlače nesplnili povinnosť, ktorá po nadobudnutí účinnosti vyplývala vydavateľovi z ustanovenia citovaného zákona.

V konaní boli medzi účastníkmi sporné viaceré právne otázky, a to tak procesnoprávnej povahy, ako aj povahy hmotnoprávnej. Z dôvodu posúdenia splnenia podmienok konania bolo žiaduce prednostne posúdiť sporné otázky procesnoprávnej povahy, konkrétne zhodnotiť či v konaní nedošlo k rozšíreniu žaloby po uplynutí lehoty ustanovenej v a rovnako či „oznámenie žalovaného“ je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v zmysle ustanovenia . Podľa žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa .

Obmedzenie rozsahu napadnutia správneho rozhodnutia (§ 250h ods. 1 pred bodkočiarkou) je realizovaním dispozičného práva žalobcu s predmetom konania. Rozšírenie rozsahu napadnutia rozhodnutia (§ 250h ods. 1 veta za bodkočiarkou) okrem zásady dispozičnej vyjadruje aj zásadu koncentračnú. Ako je už uvedené pri ustanovení § 249 a 250b, je vecou žalobcu, aby stanovil medze súdneho prieskumu, a to tak po stránke kvantitatívnej (označením výrokov rozhodnutia, ktoré žiada preskúmať), ako aj kvalitatívnej (uvedením konkrétnych žalobných dôvodov) a iba v lehote podľa § 250b ods. 1 je možné rozšíriť rozsah napadnutia rozhodnutia, pričom rozšírením rozsahu napadnutia rozhodnutia sa chápe nielen rozšírenie žaloby o ďalšie výroky, ale aj o rozšírenie žalobných dôvodov.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „ústavný súd“) v náleze sp. zn. z 28. júla 2011 zaujal záver, že lehota na podanie žaloby podľa je lehotou prekluzívnou. V odôvodnení tohto rozhodnutia ústavný súd konštatuje, že : „Účelom je zakotviť koncentračnú zásadu v rámci konania o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, na základe ktorej už žalobca v priebehu tohto konania nemôže rozšíriť jeho predmet, len ho obmedziť. Súčasťou doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého postup súdu rešpektujúci práva a právom chránené záujmy účastníkov konania v prípade podania neperfektnej žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, resp. žaloby nespĺňajúcej všetky zákonné náležitosti, znamená, že koncentračná zásada vyjadrená v nadobudne účinnosť až po doplnení podania sťažovateľom podľa v spojení s , a to aj v prípade, ak k odstráneniu nedostatkov podanej žaloby dôjde až po lehote uvedenej v (). O obdobnú situáciu išlo aj v okolnostiach danej veci, a keďže ústavný súd rešpektuje svoje vlastné rozhodnutia, nie je mu v tomto prípade známy žiaden dôvod, pre ktorý by sa mal odkloniť od svojej predchádzajúcej judikatúry.“

Z obsahu súdneho spisu považoval najvyšší súd za preukázané, a to aj s poukazom na vyššie citovaný nález ústavného súdu, že v danom konaní k porušeniu koncentračnej zásady ustanovenej v zo strany žalobkýň, nedošlo. Z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobkyne sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného a jeho postupu, pričom predmet prieskumu bol identifikovaný číslom a dátumom vydania, to znamená, že predmet prieskumu bol určený v zákonnom stanovenej lehote. Rovnako žalobkyne v žalobe konkretizovali v čom vzhliadli dôvod na zrušenie „Oznamu o vykonaní výmazu zo zoznamu“ z 23. februára 2009 (ďalej aj ako len „oznam“) žalovaného, keď uviedli, že na výmaz periodickej tlače, ktorú vydávajú, zo zoznamu periodickej tlače nebol daný zákonný dôvod. Následne na základe uznesenia súdu prvého stupňa, ktorý postupoval v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. októbra 2011, žalobkyne svojím podaním doručeným krajskému súdu dňa 27. januára 2012 vyšpecifikovali svoje práva, ktoré boli, podľa ich názoru, porušené vydaním rozhodnutí žalovaného. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyne žalobu po kvantitatívnej stránke nerozšírili, keďže sa doplnením žaloby nedomáhali zrušenia ďalších výrokov preskúmavaných rozhodnutí a v podstate svojim podaním iba doplnili kvalitatívnu stránku žaloby tým, že vyšpecifikovali konkrétne práva, ktoré boli vydaním rozhodnutí žalovaného priamo dotknuté, pričom tento fakt, vzhľadom na a Listinou základných práv a slobôd garantované právo na súdnu ochranu ( a Listiny základných práv a slobôd), nemôže účinne vyvolať dôvod na zastavenie konania pre porušenie koncentračnej zásady.

Predmetom správneho súdnictva je súdne preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach v oblasti verejnej správy. To znamená, že za predmet správneho súdnictva možno označiť ochranu subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby pred neprimeranou či svojvoľnou činnosťou orgánov verejnej správy.

Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax zatiaľ ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb.

Podľa periodická tlač registrovaná podľa doterajších predpisov sa považuje za periodickú tlač evidovanú podľa tohto zákona. Vydavateľ periodickej tlače registrovanej podľa doterajších predpisov je povinný doplniť chýbajúce údaje podľa do 31. októbra 2008.

Podľa register periodickej tlače vedený ministerstvom sa považuje

za zoznam podľa tohto zákona. Ministerstvo do 31. decembra 2008 vykoná výmaz zápisu zo zoznamu, ak vydavateľ periodickej tlače registrovanej podľa doterajších predpisov nedoplnil chýbajúce údaje podľa odseku 1, alebo ak periodická tlač registrovaná podľa doterajších predpisov nespĺňa podmienky na evidovanie periodickej tlače podľa tohto zákona.

Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 167/208 Z. z. žiadosť o zápis do zoznamu obsahuje a) názov periodickej tlače, b) názov regionálneho alebo jazykového vydania periodickej tlače, ak je periodická tlač vydávaná v zmenenej podobe z hľadiska územného rozsahu rozširovania alebo jazyka vydávania, c) dátum začiatku vydávania periodickej tlače, d) územný rozsah rozširovania periodickej tlače, e) jazyk vydávania periodickej tlače, f) periodicitu vydávania periodickej tlače, g) obsahové zameranie periodickej tlače, h) názov prílohy, periodicitu vydávania prílohy a jej obsahové zameranie, ak má periodická tlač pravidelnú prílohu, i) údaje o vydavateľovi periodickej tlače, a to 1. názov, sídlo a identifikačné číslo osoby, ak je právnickou osobou, 2. obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo osoby, ak je fyzickou osobou - podnikateľom, 3. meno, priezvisko a adresu pobytu na území Slovenskej republiky, ak je fyzickou osobou, j) oznámenie o podieloch vydavateľa periodickej tlače na hlasovacích právach alebo základnom imaní vysielateľa, k) oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej tlače, ak je právnickou osobou; v oznámení sa uvádza meno, priezvisko a adresa pobytu alebo obchodné meno a miesto podnikania, alebo názov a sídlo spoločníka, akcionára alebo člena vydavateľa periodickej tlače, ktorého podiel na hlasovacích právach dosiahol aspoň 20%, alebo ktorého majetková účasť dosiahla aspoň 20%.

Podľa vydavateľ periodickej tlače je povinný zabezpečiť, aby každé vydanie periodickej tlače obsahovalo evidenčné číslo periodickej tlače; to neplatí počas konania o zápis do periodickej tlače (ďalej len "") podľa .

Podľa Ministerstvo uloží vydavateľovi periodickej tlače pokutu do 995 eur za porušenie povinnosti podľa .

K otázke posúdenia „Oznamu o vykonaní výmazu zo “ z hľadiska jeho spôsobilosti preskúmavania v rámci správneho súdnictva, konkrétne či oznam žalovaného zasahuje do subjektívnych práv žalobkýň, resp. či ním môžu byť ich práva alebo právom chránené záujmy priamo dotknuté najvyšší súd, odvolávajúc sa na vyššie citované ustanovenia tlačového zákona, najmä na ustanovenia a , má za to, že oznam žalovaného je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, nakoľko jeho vydaním bolo vo vzťahu k žalobkyniam minimálne zasiahnuté ich majetkového práva, keďže ako vydavateľky periodickej tlače sú povinné zabezpečiť, aby každé vydanie periodickej tlače obsahovalo evidenčné číslo, pod ktorým sú tieto časopisy vedené v periodickej tlače zdôrazniac, že nesplnenie tejto povinnosti je považované za správny delikt, za ktorý môže žalovaný uložiť pokutu do 995 eur.

Pokiaľ sa jedná o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného z vecnej stránky, najvyšší súd, viazaný medzami žaloby, nevzhliadol dôvod na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Pokiaľ žalobkyne poukazovali na to, že žalovaný v rámci svojej činnosti disponuje s údajmi týkajúcimi sa samotného vydávania periodickej tlače a vynucuje splnenie negatívnej povinnosti v tom zmysle, že požaduje aj oznámenie o podieloch vydavateľa periodickej tlače na hlasovacích právach alebo základnom imaní vysielateľa (§ 11 ods. 4 písm. j/ tlačového zákona), a to aj v prípade, keď žiadne podiely nevlastnia dokonca, že formulár žalovaného v tomto prípade ani neumožňuje splnenie tejto povinnosti, najvyšší súd

vychádzajúc zo základnej zásady práva, a to „vigilantibus iura“ (právo je na strane ostražitých) upriamuje pozornosť žalobkýň, že v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 tlačového zákona mali zákonnú povinnosť do 31. októbra 2008 doplniť chýbajúce údaje podľa § 11 ods. 4 tlačového zákona.

Ustanovenie tlačového zákona expressis verbis ustanovuje povinnosť žalovanému vykonať výmaz zápisu zo periodickej tlače v prípade, ak vydavateľ periodickej tlače nedoplní chýbajúce údaje podľa tlačového zákona. Inak povedané v dôsledku toho, že žalobkyne v súlade s ustanovením citovaného zákona do 31. októbra 2008 nedoplnili chýbajúce údaje podľa žalovaný pre tento prípad nedisponoval žiadnou inou alternatívou, ako obligátne vykonať výmaz periodickej tlače Frienship, Hello, Hurra!, L´Amitie zo .

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd nepochybil, keď žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, nevzhliadol dôvodnosť odvolacích námietok žalobkýň a preto postupom podľa vety druhej v spojení s napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -98, , , zo dňa 27. marca 2012 ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s veta prvá a podľa , nakoľko žalobkyne v odvolacom konaní úspech nemali a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.