Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/22/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného M. K. pre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, §

221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí

30. mája 2013 v Bratislave dovolanie obvineného M. K., zastúpeného obhajcom JUDr. Ľ. Š.

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2012 sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. K.

s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Pezinok z 20. júna 2011 sp. zn. bol

obvinený M. K. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu podvodu

spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe,

že

dňa 7. novembra 2007 v čase okolo 15.40 hod. sa dostavil do areálu spoločnosti

D. L. (S.), s.r.o., D. č. L., S. (ďalej len D.) na jazdnej súprave, ktorú riadil, opatrenou

evidenčnými číslami (EČ) – ťahač nezisteného typu a značky bielej farby B. a návesom

červenej farby N., pričom pred samotnou nakládkou predložil pracovníkom D. osvedčenie

o evidencii vozidla na ťahač číslo : S. X., vydaný na držiteľa M. s.r.o., R. X., B.,

osvedčenie o evidencii vozidla na náves číslo : S. X., vydaný na držiteľa M. s.r.o., B. X.,

N. Z. a občiansky preukaz číslo S. X., vydaný na osobu P. V., nahlásil na seba telefonický

kontakt na mobilné telefónne číslo X. a vydávajúc S. za osobu P. V. po vykonaní

nevyhnutných administratívnych úkonov v súvislosti so Zmluvou o preprave vecí č.

2

5207/4.44 uzatvorenej medzi objednávateľom D. E. (S.) spol. s.r.o., L. M. R. Š. X., B.

a dopravcom L. T. T.-K., S. X./X. L., mu bol na rampe č. 39 vydaný tovar značky Panasonic

v zložení 276 kusov príslušenstva do faxov v hodnote 3.552,60 EUR,

20 kusov zastrihávačov brady a 10 kusov slúchadiel v hodnote 319,20 EUR, 20 kusov

plazmových televízorov v hodnote 19.992,20 EUR, 413 kusov domáceho kina a 10 kusov

DVD prehrávačov v hodnote 46.389,55 EUR, 60 kusov mikrovlnných rúr v hodnote

7.290,60 EUR, 26 kusov plazmových monitorov v hodnote 17.477,46 EUR, 3 kusy kariet

do pobočnej ústredne, 2 kusy videoprojektorov, 10 kusov príslušenstva k bezdrôtovému

telefónu spolu v hodnote 3.094,92 EUR, 260 kusov digitálnych fotoaparátov v hodnote

28.396,74 EUR, 1 kus pobočkovej ústredne, 3 kusy valcov do tlačiarne, 40 kusov

príslušenstva k tlačiarni, 10 kusov projektorov, 30 kusov bezdrôtových telefónov spolu

v hodnote 10.859,67 EUR, ktorý mu na ložnú plochu návesu naložili a následne zaplombovali

plombou č. 05967318 pracovníci D., a tento mal byť prepravený z miesta nakládky

na adresu DVS Logistic, Sos. Pipera nr. 55 B Sector 2, 783 34 Bucurest, pričom vodič v čase

okolo 17.00 hod., po opustení miesta nakládky s tovarom odišiel, jazdnú súpravu s tovarom

nechal zaparkovanú na starom parkovisku pri benzínovom čerpadle KRO nachádzajúcom

sa na pravej strane v smere jazdy od Bratislava do Galanty a následne odovzdal doposiaľ

neustáleným osobám, čím svojím konaním spôsobil spoločnosti P. E. E., G.m.b.h. A-1230 V.,

L. S. škodu vo výške 137.372,94 Eur.

Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2,

ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, pričom na výkon

uloženého trestu bol zaradený podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uložený ochranný dohľad na dobu

1 (jedného) roka.

Podľa súd poškodené strany L. T. – K., S. X./X. L. a spol. D. E.

(S., s.r.o.), L. M. R. Š. X.,

X. B., s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásil obvinený odvolanie do výroku

o vine i do trestu do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č. l. 748). Včas podané odvolanie

odôvodnil osobitným podaním z 15. júla 2011 prostredníctvom obhajcu (č. l. 769-770a).

3

V dôvodoch odvolania namietal nezákonnosť rekognície vykonanej v prípravnom konaní

svedkom V. D. a jeho nepoužiteľnosť, vytýkal súdu prvého stupňa jednostranné hodnotenie

dôkazov v jeho neprospech, poukazoval, že svoje telefónne číslo neodovzdal svedkyni D.,

vina mu nebola preukázaná a vzhľadom na zásadu

„in dubio pro reo“ navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a domáhal sa oslobodenia spod

obžaloby, eventuálne navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby

ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením doručil

rovnopis odvolania na vyjadrenie ostatným stranám trestného konania, pričom uvedenú

možnosť využil iba prokurátor, ktorý vo svojom vyjadrení zo 6. októbra 2011 (č. l. 781-783)

uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a zákonné a je podložené

dôkazmi vykonanými v súlade so zákonom. Ďalej reagoval na všetky námietky obvineného

a v závere svojho vyjadrenia navrhol odvolanie obvineného podľa zamietnuť.

Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave,

ktorý na verejnom zasadnutí uznesením z 31. mája 2012 sp. zn. odvolanie

obvineného M... K. podľa zamietol.

Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom

31. mája 2012, kedy vo veci rozhodol krajský súd, pričom obvinený uložený trest vykonáva

od 12. júna 2012.

Odpis druhostupňového rozhodnutia obvinený prevzal 2. augusta 2012, jeho obhajca

6. augusta 2012, prokurátor 2. augusta 2012 a odvolanie prevzali aj poškodené strany.

Okresný súd Pezinok 25. apríla 2013 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie obvineného M. K., ktoré podal prostredníctvom zvoleného obhajcu

JUDr. Ľ. Š., ktorý ho obhajoval aj v pôvodnom konaní. Dovolanie bolo podané na súde

prvého stupňa 16. novembra 2012 a smeruje proti vyššie citovanému uzneseniu krajského

súdu.

V písomných dôvodoch svojho dovolania uviedol, že dovolanie podáva z dôvodov

, , , pretože rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli

súdom vykonané zákonným spôsobom, rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom

4

posúdení zisteného skutku alebo nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia

a rozhodnutím bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné

podmienky.

V prvom rade namietal, že v konaní ako hlavný dôkaz, ktorý mal preukazovať jeho

vinu, bolo použité opoznanie, ktoré je výsledkom rekognície z 28. mája 2008 vykonanej

so svedkom V. D.. Podľa jeho názoru išlo o dôkaz, ktorý bol získaný v rozpore s ustanovením

upravujúcim postup rekognície v trestnom konaní. Uvedený dôkaz

namietal už v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj v odvolaní proti rozsudku súdu prvého

stupňa. Uvedený dôkaz trpí procesnými vadami, a preto ho nemožno v trestnom konaní

použiť.

V rámci dovolacieho dôvodu podľa poukazoval,

že zo strany konajúcich súdov došlo v jeho prípade k porušeniu základných zásad platných

pre trestné konanie. Vytýkal súdom, že v konaní nepostupovali v zmysle ,

nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy, pričom mali v jeho prípade postupovať podľa

zásady „in dubio pro reo“, pretože vina mu nebola dostatočne preukázaná. V tejto

súvislosti poukazoval znovu na výpoveď svedka V. D. a výpoveď svedkyne

L. D.. V zmysle citovanej zásady mal byť v celom rozsahu oslobodený

a nie odsúdený.

V rámci dovolacieho dôvodu podľa znovu poukazoval,

že trestnej činnosti sa nedopustil, preto nemal byť odsúdený a nebol dôvod na uloženie

ochranného opatrenia.

Záverom svojho dovolania navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil

porušenie zákona v príslušných ustanoveniach a zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu

ako aj chybné rozhodnutie súdu prvého stupňa a prikázal príslušnému súdu, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením doručil

rovnopis dovolania stranám trestného konania s upozornením, že sa môžu k dovolaniu

obvineného vyjadriť. Možnosť vyjadriť sa využil prokurátor i poškodená strana

D. E.. Obe strany trestného konania vo svojich vyjadreniach (č. l. 837 a 838) uviedli,

5

že nie sú splnené zákonné podmienky dovolania a navrhli dovolanie obvineného podľa

odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonom

stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

( ). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku

( ), prostredníctvom obhajcu ( ). Zároveň však zistil,

že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú

splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje,

že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné

prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou

zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve

obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení

, pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (

). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením

( ) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej

iniciatívy.

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré S.

v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať

zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa V opačnom

prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce

dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného

dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa

odmietnuť.

6

Obvinený M. K., ako už bolo vyššie uvedené, opieral podané dovolanie v prvom rade

o ustanovenie , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak

napadnuté rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom.

K vyššie uvedeným výhradám obvineného vo vzťahu k tomuto uplatnenému dôvodu

považuje najvyšší súd za potrebné uviesť, že na nezákonnosť rekognície obvinený poukazoval

už v pôvodnom konaní na súde prvého stupňa a rovnaké námietky voči rekognícii použil

v dôvodoch odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa. S jeho námietkami sa náležite

vyporiadal už súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako krajský súd

v dôvodoch napadnutého rozhodnutia jasne vyložil, prečo sa nestotožnil s námietkami

obvineného voči rekognícii vykonanej svedkom V. D.. Podľa názoru dovolacieho súdu

rekognícia týmto svedkom bola v prípravnom konaní vykonaná v súlade s príslušnými

ustanoveniami (.). V tomto smere ani najvyšší súd nezistil žiadne

procesné pochybenia, pretože svedok V. D. bol pred vykonaním rekognície vypočutý

zákonným spôsobom (viď č. l. 173-175/zv. I.). Napokon pri rekognícii bol prítomný aj

obhajca obvineného, ktorý žiadne procesné námietky pri výkone neuplatnil. Zo strany

obvineného ide iba o nesprávny výklad ustanovenia , ako na to správne

poukazoval aj prokurátor vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného. Skutočnosť, že

hodnotenie tohto dôkazu zo strany súdu nezodpovedá predstavám obvineného ešte

neznamená, že ide o dôkaz vykonaný nezákonným spôsobom.

Obvinený ako ďalší dovolací dôvod uplatnil ustanovenie ,

podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;

správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu považuje dovolací súd za potrebné

zdôrazniť, že jeho prostredníctvom možno namietať, že skutok, ako bol súdom prvého stupňa

resp. odvolacím súdom zistený, bol nesprávne právne kvalifikovaný ako trestný čin, hoci

o trestný čin nešlo alebo ide o iný trestný čin, než ktorým bol uznaný za vinného.

Na podklade tohto dovolacieho dôvodu nie je možné preskúmavať a hodnotiť správnosť

a úplnosť skutkových zistení, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené, ani preverovať

úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 10

7

a ods. 12 , pretože táto činnosť súdu spočíva v aplikácii procesných ustanovení

a nie hmotnoprávnych. Okrem pochybení, ktoré sa týkajú právneho posúdenia skutku, možno

v rámci tohto dovolacieho dôvodu namietať tiež „iné nesprávne hmotné posúdenie“, pod čím

treba rozumieť zhodnotenie otázky, ktorá nespočíva priamo v právnej kvalifikácii skutku,

ale v právnom posúdení inej skutkovej okolnosti majúcej význam z hľadiska hmotného práva.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že dovolací súd je zásadne povinný vychádzať

zo skutkového stavu zisteného súdmi nižších stupňov. V nadväznosti na takto zistený

skutkový stav potom zvažuje jeho hmotnoprávne posúdenie. Pritom platí, že skutkový stav

nemôže ani skúmať a ani meniť.

V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený v podstate namietal skutkový stav

a namietal vierohodnosť výpovede svedka V. D., nesprávnosť hodnotenia vykonaných

dôkazov. Svojimi námietkami sa v podstate snažil dosiahnuť iné hodnotenie dôkazov oproti

tomu, ako ich hodnotili súdy nižšieho stupňa, a tak dosiahnuť zmenu skutkových zistení

podľa vlastnej verzie skutkového deja.

Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod v zmysle

neobstojí, pretože námietky obvineného smerujú výhradne voči hodnoteniu dôkazov, resp.

úplnosti vykonaného dokazovania, teda proti skutkovým zisteniam súdu prvého a druhého

stupňa, pričom vo vytýkaných chybách až následne vidí nesprávne právne posúdenie skutku,

teda dovolanie bolo podané z iných dôvodov než sú dovolacím dôvodom v zmysle vyššie

citovaného ustanovenia. .

Napokon obvinený uplatňoval dovolací dôvod podľa ,

podľa ktorého dovolanie možno podať, ak bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli

splnené zákonné podmienky.

Uvedený dovolací dôvod priniesla až novela zákonom

č. s účinnosťou od 1. septembra 2011. Podľa dôvodovej správy k tomuto

zákonu si zmenu vyžiadala prax, nakoľko pri ukladaní ochranných opatrení často dochádzalo

k pochybeniam, ktoré už nebolo možné napraviť.

Obvinený M. K. uvedený dovolací dôvod v podstate založil na tom,

že sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti, nemal byť odsúdený, a preto nebol dôvod

na uloženie ochranného opatrenia, v danom prípade ochranného dohľadu.

V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že ochranný dohľad v zmysle

§ 76 ods. 1 Tr. zák. súd uloží páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin

na nepodmienečný trest odňatia slobody.

V posudzovanej veci, ako už bolo vyššie uvedené, bol obvinený uznaný za vinného

zo skutku právne posúdeného ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,

ods. 4 písm. a/ Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, a preto súd musel obligatórne uložiť

ochranný dohľad. K žiadnemu porušeniu zákona v neprospech obvineného v tomto prípade

nedošlo. Námietky obvineného spochybňujúce zákonnosť jeho uloženia sú preto

neopodstatnené.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené podmienky

dovolania podľa

V posudzovanom prípade, ako už bolo vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dospel k záveru, že obvinený svojimi námietkami nenaplnil žiadny z uplatnených

dovolacích dôvodov, a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného M. K. podľa §

382 písm. c/ odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 30. mája 2013

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová