Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/77/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: B., s. r. o., so sídlom

A., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou V., s. r. o., K., IČO: X., proti povinnej: A.,

nar. X., bytom K., o vymoženie 1 176,23 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Galanta pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v

Trnave z 15. mája 2012, č. k. -46, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy

1 176,23 eur s príslušenstvom. Uviedol, že exekučným titulom je k návrhu pripojený

rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri R., a. s., so sídlom

v B., sp. zn. WHA0110190 zo 16. 06. 2010, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť oprávnenému

sumu 1 176,26 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Galanta o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Galanta uznesením z 13. 05. 2011, č. k. -29 žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V napadnutom rozhodnutí

poukázal na ustanovenia a o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

Exekučný poriadok), , a o rozhodcovskom

konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní). Ďalej poukázal na § 1, § 2 a § 3 zákona

č. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia, na

o spotrebiteľských úveroch, na , , a Občianskeho

zákonníka a na čl. 2, čl. 3 a čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa posúdil predmetný úver ako

spotrebiteľský. Súd ďalej zistil, a to z podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy

o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul – rozhodcovský rozsudok, a že v týchto

podmienkach je obsiahnutá neprijateľná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, a to rozhodcovská doložka. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je

neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa

výlučne rozhodcovskému konaniu. Takáto doložka sa prieči dobrým mravom aj samotné

rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, vychádzali z neprijateľnej

podmienky spotrebiteľskej zmluvy.

Krajský súd v Trnave na odvolanie oprávneného uznesením z 15. 05. 2012, č. k.

-46 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil s tým, že sa

stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil zmluvu uzatvorenú medzi právnym

predchodcom oprávneného a povinnou ako spotrebiteľskú zmluvu. Na doplnenie uviedol, že

v prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný skúmať

exekučný titul aj podľa kritérií uvedených § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej

uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy bola účinná nová definícia spotrebiteľskej zmluvy, podľa

ktorej je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorá sa uzatvára

so spotrebiteľom, teda aj zmluva o úvere uzavretá podľa . Odvolací súd

taktiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako nekalú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre

dodávateľa, pretože výber rozhodcov, resp. rozhodcovského súdu dodávateľom nemá spotrebiteľ

možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá

bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. Nemožno teda uvažovať nad tým,

že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý

rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá

možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto

je namieste obava, do akej miery je takéto rozhodcovské konanie objektívne. Vzhľadom

na všetky tieto dôvody predmetnú rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľná zmluvnú

podmienku v zmysle , pretože spôsobila značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že

rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5

neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal

právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto

predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 04. 06. 2012.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje dovolanie odôvodnil

ustanovením a , že v tej veci sa už právoplatne

rozhodlo alebo v tej veci sa už prv začalo konanie, , že sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, , že účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ďalej svoje dovolanie odôvodnil

ustanovením , že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ustanovením ,

že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolateľ má za to, že rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté v súlade so zákonom.

Je neprijateľné, aby súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku,

nakoľko sa nepodal návrh na začatie konania o jeho zrušení, hoci podľa zákona bol potrebný.

Právoplatný rozhodcovský rozsudok je teda prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Exekučný

súd podľa názoru dovolateľa nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského

rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu na základe ktorej bol vydaný. Vo veci je tak daná

prekážka právoplatne rozhodnutej veci „res iudicata“. Ďalej poukázal na to, že ak by si exekučný

súd uzurpoval právomoc v rámci exekučného konania vstupovať do už ukončeného

nachádzajúceho konania, prestala by mať zmysel úprava možnosti domáhať sa zrušenia

rozhodcovského rozsudku. Ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný

na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej

inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv.

exekučný súd. Dovolateľ ďalej namietal, že konaním súdu mu bolo odňaté právo domáhať sa

svojho práva na uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní, pretože súd vyslovil bez

zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom

za nevykonateľné. Tým súd oprávnenému spôsobil ujmu. Dovolateľ ďalej tvrdil, že konanie súdu

je postihnuté vadou podľa , ktorej sa súd dopustil tým, mu neumožnil podať

kvalifikované odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu v dôsledku nedostatočného

odôvodnenia jeho rozhodnutia, a odvolací súd sa vôbec nezaoberal ani tými odvolacími dôvodmi

oprávneného, ktoré oprávnený v podanom odvolaní uviedol. Ďalej poukázal na dôvodovú správu

k , podľa ktorej je rozhodcovská doložka v súlade

so zákonom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom

všeobecnom súde, a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi

na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle rozhodcovskej doložky. Dovolateľ podotkol, že

exekučný súd je povinný skúmať ex offo iba súlad exekučného titulu so zákonom, tzn. formálnu

a materiálnu stránku vykonateľnosti tohto titulu, nie vecnú správnosť exekučného titulu. Zároveň

uviedol, že zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje povinnej podať v lehote 30 dní odo dňa

doručenia rozhodcovského rozsudku žalobu na jeho zrušenie. Povinná však nevyvinul žiadnu

aktivitu za účelom ochrany svojich práv. V tomto smere dovolateľ poukázal na stanovisko

Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 z 29. 01. 2008 A. proti C.,bod 47. Navrhol, aby dovolací

súd zmenil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním

exekúcie alebo aby zrušil uznesenie odvolacieho súdu aj súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle

ods. 1 najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods.

1 písm. c/) na zaujatie stanoviska ( ). Podľa dovolanie je

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého

stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení,

preto dovolanie oprávneného podľa ustanovenia a nie je prípustné.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí niektorou

z nich. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal

procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vady v zmysle § 237 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. g/

nenamietal a tieto nezistil ani dovolací súd.

Dovolateľ v dovolaní výslovne namietal vadu podľa tvrdiac, že

exekučný súd skúmaním materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku opätovne vec

prejednal.

Podľa , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať

znova.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej patrí k procesným podmienkam a jej existencia

vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekážka je daná vtedy, ak v novom

konaní ide o tú istú vec, resp. o to isté, čo sa prejednávalo v právoplatne skončenom konaní.

O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý

predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, ak vyplýva z rovnakých

skutkových okolností. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby

majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Konanie sa týka tých istých

osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov

konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Toto procesné ustanovenie sa

uplatní aj v exekučnom konaní ( )

Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného B., s.

r. o., A., IČO: X. proti povinnej: A., nar. X., bytom K., o vymoženie 1 176,23 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , na základe

exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. WHA0110190 zo 16. 06. 2010,

ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri R., a. s. nepredchádzalo žiadne iné konanie na

exekučnom súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté.

Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský

rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný

titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z povahy

rozhodcovského konania, ktoré je v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou

k súdnemu sporovému konaniu, totiž vyplýva, že jeho rezultátom môže byť titul, splnenia

ktorého sa možno domáhať vykonaním exekúcie.

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťažené dovolateľom namietanou vadou uvedenou

v ustanovení

Dovolateľ ďalej namietal, že konanie je postihnuté vadou v zmysle ,

teda že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. V súvislosti s touto

vadou tvrdil, že v danej veci súd preskúmaval materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku

bez toho, aby bol podaný návrh na začatie konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čím

poprel jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh.

Bez návrhu možno začať konanie vo veciach uvedených v ustanovení a

Ak nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak takéto konanie napriek tomu prebieha,

treba ho v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

Exekučný súd v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, tzn. že v danej veci bol návrh na začatie exekučného konania

podaný. V tomto prípade z obsahového hľadiska ( ) nejde zo strany

oprávneného o námietku nedostatku návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 237

písm. e/ , ale o námietku, ktorou napáda vecnú správnosť postupu a právnych záverov

súdov, resp. ich právne posúdenie veci.

Námietka dovolateľa o existencii vady uvedenej v ustanovení preto

nie je opodstatnená.

Dovolateľ ďalej tvrdil, že konanie súdu je postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. f/

, ktorej sa súd dopustil tým, že jej neumožnil podať kvalifikované odvolanie proti

uzneseniu prvostupňového súdu v dôsledku nedostatočného odôvodnenia jeho rozhodnutia

a odvolací súd sa nezaoberal odvolacími dôvodmi oprávneného, ktoré v podanom odvolaní

uviedol. Dovolateľ tiež namietal, že pred vydaním poverenia na výkon rozhodnutia súd nemá

skúmať formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho

konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súdna prax je jednotná

v tom, že za porušenie práva v zmysle treba považovať aj rozhodnutie

exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Výsledkom

takéhoto rozhodnutia je totiž zastavenie exekúcie, čím sa oprávnenému v exekučnom konaní

odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. Dovolací súd preto skúmal, či v

preskúmavanej veci nejde o túto vadu konania. Dospel ale k záveru, že konanie súdov nie je

postihnuté vadou podľa ustanovenia

V rámci prieskumu rozhodnutí súdov z hľadiska uvedenej vady bolo kľúčové

zodpovedanie otázky, či exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného

rozhodcovského rozsudku, je pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie oprávnený aj bez návrhu (ex offo) posúdiť platnosť rozhodcovskej

doložky, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 13. októbra 2011, sp. zn.

, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46 (dostupnej na internetových stránkach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssr.gov.sk), zaujal stanovisko, že pokiaľ

oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského

súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo

na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z jednotného názoru súdnej praxe,

že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem

iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo

vydané v súlade so zákonom, t. j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či

z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul)

vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,

v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia –

jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak

vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov

pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či

oprávneným označený exekučný titul (ne)bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam

tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc,

ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa

predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemožno preto viesť

nútený výkon rozhodnutia.

Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc

vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci

rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami,

a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc

rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd

má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor

exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie,

je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva

bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná

rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú

vec prejednať a rozhodnúť.

Exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského

rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či

rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že

právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,

prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov

pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

Nemožno preto prisvedčiť dovolateľovi v tom, že zo žiadneho ustanovenia procesného

predpisu exekučnému súdu nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doložku posúdiť z hľadiska jej

platnosti.

V preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup

exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie skúmal, či rozhodcovská doložka bola uzavretá platne.

Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku

rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani

neosvojoval postavenie odvolacieho súdu, tak ako to mylne tvrdil v svojom dovolaní dovolateľ.

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky exekučný súd len realizoval svoje oprávnenie

vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či

tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

K samotnému záveru exekučného súdu v súvislosti s rozhodcovskou doložkou (jej

prijateľnosti a teda platnosti) treba uviesť, že v danom prípade mal exekučný súd k dispozícii

rozhodujúce skutkové podklady, z ktorých mohol získať potrebné informácie o skutkovom

a právnom stave. Otázku prijateľnosti rozhodcovskej doložky skúmal exekučný súd v súlade so

Smernicou len z hľadísk, ktoré Smernica v čl. 3, bod 1. a 2. (individuálne dojednanie podmienky)

výslovne pripúšťa. Jeho skutkové závery, ktoré v súvislosti s platnosťou rozhodcovskej doložky

urobil, majú povahu zjavných skutkových zistení vyplývajúcich z vyššie uvedených podkladov.

Záver exekučného súdu o tom, že skúmaná rozhodcovská doložka je neprijateľná, a preto

je neplatná, nie je v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom Smernice a ani v zjavnom rozpore

s obsahom spisu. Listiny, ktoré mal exekučný súd k dispozícii, takýto záver umožňovali.

V tejto súvislosti pre úplnosť treba dodať, že oprávnený mylne v dovolaní tvrdí, že

exekučný súd postupoval v rozpore so zákonom, keďže ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/

nebolo v čase dojednania rozhodcovskej doložky účinné. Citované

zákonné ustanovenie totiž podáva len príkladný výpočet neprijateľných podmienok uvedených

v spotrebiteľských zmluvách. Prijateľnosť podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve bolo

preto možné skúmať aj z iných hľadísk, než v tomto ustanovení výslovne uvedených, najmä

z tých, ktoré boli v súlade so Smernicou tak, ako tomu bolo v danom prípade.

Keďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého oprávneným, je v rozpore

so zákonom, dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Pokiaľ súd prvého stupňa predmetnú žiadosť zamietol a odvolací súd

jeho rozhodnutie potvrdil, nešlo o prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, hoci pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady.

Postup súdov nižších stupňov nemal preto za následok odňatie možnosti oprávnenému

pred súdom konať v zmysle ustanovenia

Podľa názoru dovolacieho súdu nie je opodstatnená ani námietka dovolateľa týkajúca sa

nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho

súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď

na všetky právne a skutkové, relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

(). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou,

že majú význam pre rozhodnutie (, , , ,

).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní, a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávneným predložené listiny

preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení

podmienok pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi

rozhodnutia súdu prvého stupňa, sám na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa

uviedol ďalšie argumenty, a tiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil s námietkami oprávneného

uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď

na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany oprávneného, keď v dostatočnom

rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené žiadosti požadovanej súdnym exekútorom.

Okolnosť, že táto odpoveď neúspešného oprávneného neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie

nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle ; za odňatie možnosti

konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek oprávneného.

Možno zhrnúť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva

jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu

skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a

Slovenskej republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako

celok požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.

Oprávnený v dovolaní ďalej tvrdil, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Iná vada konania

je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Záverom dovolací súd k námietkam dovolateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia

veci ( ) dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Z dôvodu, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia

, ani z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

Dovolací súd úspešnej povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože jej

žiadne nevznikli ( v spojení s , ).

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2013

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková