Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/35/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: V., a. s., M., IČO:

X. (predtým S., a. s.), proti povinnému: S., s. r. o., naposledy so sídlom J., IČO: X.,

o vymoženie 246,70 eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.

, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 24. februára 2012 č. k. -29

takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

Oprávnenému náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II uznesením z 4. júla 2011, č. k. -8 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň zaviazal oprávneného nahradiť

poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. K. M. trovy exekúcie v sume 44,53 eur.

V odôvodnení súd uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie

zo dňa 4. decembra 2006 bolo súdnemu exekútorovi dňa 18. decembra 2006 udelené

poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803 037862. Dňa 17. júna 2011 podal súdny exekútor

podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra bez

právneho nástupcu. Podľa zistení súdu prvého stupňa došlo dňa 16. januára 2009 k výmazu

povinného z obchodného registra, teda povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1

písm. g/ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len

„Exekučný poriadok“). Na náhradu trov exekúcie vo výške 44,53 eur zaviazal oprávneného

podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku s použitím analógie.

2

Krajský súd v Košiciach, konajúci o odvolaní oprávneného proti výroku o trovách

exekúcie, uznesením z 24. februára 2012, č. k. -29 zmenil uznesenie

prvostupňového súdu vo výroku o trovách tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov

exekúcie nepriznal. Účastníkom nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že posudzované exekučné konanie sa

začalo dňa 11. decembra 2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného

na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Po začatí exekučného konania

došlo dňa 16. januára 2009 k výmazu povinného z Obchodného registra Okresného súdu

Košice I na základe uznesenia súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68

ods. 3 písm. c/ z dôvodov podľa ,

teda povinný zanikol ako subjekt práva bez právneho nástupcu, čo bolo dôvodom zastavenia

predmetnej exekúcie.

Odvolací súd poukázal na ust. § 196, § 197 ods. 1 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku

a uviedol, že z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že je pravidlom, že trovy

exekúcie znáša alebo uhrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza

oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. § 203 Exekučného poriadku.

Odvolací súd ďalej uviedol, že v posudzovanom prípade bola exekúcia zastavená

z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania a mal za to, že v danej

situácii oprávnenému nemožno pričítať vinu na zastavení exekúcie, nakoľko v čase podania

návrhu na vykonanie exekúcie, ani počas exekúcie nemohol predpokladať, že v priebehu

exekúcie dôjde k zániku povinného. Pre zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie

ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku predpokladá, že dôjde k zastaveniu exekúcie, že

existuje zavinenie oprávneného a že je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného

a zastavením exekúcie. Tieto zákonné predpoklady neboli podľa odvolacieho súdu splnené,

preto nemožno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie z dôvodu, že svojím konaním

zavinil zastavenie exekúcie.

Odvolací súd ďalej v odôvodnení uviedol, že nemožno uvažovať ani o nemajetnosti

povinného ako o dôvode pre zastavenie exekúcie (§ 203 ods. 2 exekučného poriadku).

Bezprostredným dôvodom pre zastavenie exekúcie bolo zrušenie povinného bez likvidácie

3

a následný výmaz z obchodného registra. Aj keď vydaniu rozhodnutia o zrušení spoločnosti

bez likvidácie podľa ust. predchádza zistenie, že táto

nemá žiaden obchodný majetok, toto zistenie nebolo výsledkom činnosti súdneho exekútora,

ale registrového súdu. Odvolací súd poukázal aj na to, že odo dňa vydania poverenia

na vykonanie exekúcie (18. december 2006) do dňa výmazu povinného z obchodného registra

(16. január 2009) mal súdny exekútor dostatok času, aby zistil nemajetnosť povinného a podal

o tom správu oprávnenému, resp. súdu podnet na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor však

túto skutočnosť nezistil, resp. nepodal podnet na zastavenie exekúcie, preto možno dôvodne

pochybovať o účelnosti ním vykonaných úkonov exekučnej činnosti. Zároveň nemožno

uvažovať o zaviazaní oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2

Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného,

nakoľko bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie bola strata spôsobilosti povinného

byť účastníkom konania.

Odvolací súd mal za to, že nie sú dané zákonné dôvody na zaviazanie oprávneného na

náhradu trov exekúcie. Poukázal aj na to, že v danom prípade by nebolo spravodlivé

oprávnenému, ktorý sa domáha vymoženia svojho priznaného práva exekúciou, uložiť

povinnosť zaplatiť ešte aj trovy bezúspešnej exekúcie len preto, že niet iného subjektu, ktorý

by súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nahradil.

Odvolací súd uzavrel, že nakoľko nie sú dané dôvody na zaviazanie oprávneného

na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a zároveň

povinného, ktorý zanikol, nemožno zaviazať na náhradu trov exekúcie, neexistuje subjekt,

ktorému by bolo možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie povereného súdneho

exekútora a je potrebné vysloviť, že tomuto náhrada trov exekúcie nepatrí.

Odvolací súd poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 24. januára 2008 a na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa

28. júna 2011 č. 23360/08 a č. 31303/08 (by K. Mihal against Slovakia).

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky

mimoriadne dovolanie. Uviedol, že tak robí na podnet súdneho exekútora, pretože

4

napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon a vyžaduje to ochrana práv a právom

chránených záujmov účastníka, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Navrhol napadnuté uznesenie (uznesenie odvolacieho súdu), ktorým súdnemu exekútorovi

nebola priznaná náhrada trov exekúcie, zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie. Mimoriadny opravný prostriedok odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 243f ods.

1 písm. c/ tvrdiac, že súdy vec nesprávne posúdili po právnej stránke.

V mimoriadnom dovolaní poukázal generálny prokurátor na ust. , a ;

ust. § 196, § 200 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 1 písm. h/, § 203 ods. 1 veta prvá,

§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku a poukázal aj na to, že pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo

rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ust. § 57 Exekučného poriadku,

rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor poukázal aj na to, že súd šetrením

zistil, že povinný bol ku dňu 16. januára 2009 vymazaný z obchodného registra z dôvodu

rozhodnutia súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 psím. c/

z dôvodov podľa . Predpokladom

takéhoto rozhodnutia bol nedostatok majetku dlžníka, čo súd zisťuje v zmysle § 68 ods. 7 a 8

. Z tohto rozhodnutia súdu teda vyplýva, že povinný nemal obchodný

majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie

likvidátora. Preto bol ex offo vymazaný z obchodného registra bez likvidácie, v dôsledku

čoho stratil aj spôsobilosť na právne úkony.

Keďže sa tak stalo v priebehu exekučného konania, za týchto skutkových okolností

mal exekučný súd konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani

na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku), a preto použitie § 57

ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne (rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Následne krajský súd

nesprávne rozhodol o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie

exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného (§ 203

ods. 2 Exekučného poriadku).

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ), po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania (

a 2 ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je dôvodné.

Podľa mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale

i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými

v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( v spojení s ). Dovolacie dôvody

pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto

opravného prostriedku. Vady v zmysle a tzv. iné vady generálny prokurátor

nenamietal, a tieto ani v konaní o mimoriadnom dovolaní nevyšli najavo.

V mimoriadnom dovolaní sa ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie krajského

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( )

z dôvodu, že v predmetnej veci nebol aplikovaný § 203 ods. 2 Exekučného poriadku

a súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

6

V danej veci odvolací súd vyslovil názor, že nie sú dané dôvody na zaviazanie

oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku

a zároveň povinného, ktorý zanikol, nemožno zaviazať na náhradu trov exekúcie, neexistuje

subjekt, ktorému by bolo možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie povereného

súdneho exekútora a vyslovil, že tomuto náhrada trov nepatrí. Naopak generálny prokurátor

zastáva názor, že v danej veci mal byť použitý § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a teda, že

trovy exekúcie je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je

exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného. S týmto názorom však Najvyšší súd

Slovenskej republiky nesúhlasí.

Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto

zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, exekútor môže požadovať od oprávneného

primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide

o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša

trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku Najvyšší súd

Slovenskej republiky konštatuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne. V danom

prípade súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu

nemožno vykonať (ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku). Odvolací súd správne

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách, ktorým súdnemu exekútorovi

náhradu trov exekúcie nepriznal. Rovnako odvolací súd správne v odôvodnení uviedol, že

exekúcia bola zastavená z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania,

7

a teda v danej situácii nemožno oprávnenému pričítať vinu na zastavení exekúcie, nakoľko

v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie ani počas exekúcie nemohol predpokladať, že

v jej priebehu dôjde k zániku povinného. Rovnako správne je konštatovanie odvolacieho

súdu, že nemožno uvažovať ani o nemajetnosti povinného ako o dôvode pre zastavenie

exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku), nakoľko dôvodom pre zastavenie exekúcie

bolo zrušenie povinného bez likvidácie a následný výmaz z obchodného registra. Najvyšší

súd Slovenskej republiky súhlasí aj s názorom odvolacieho súdu, že súdny exekútor mal

dostatok času (odo dňa vydania poverenia na vykonanie exekúcie – 18. december 2006, do

dňa výmazu povinného z obchodného registra – 16. január 2009), aby zistil nemajetnosť

povinného a podal o tom správu oprávnenému, resp. súdu podnet na zastavenie exekúcie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky k tomu dodáva, že by nebolo správne ani spravodlivé, aby

nečinnosť súdneho exekútora bola pričítaná na ťarchu oprávneného, ktorý zastavenie

exekúcie ani prieťahy nezavinil. Okrem toho, Exekučný poriadok umožňuje súdnemu

exekútorovi požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu

hotových výdavkov (ust. § 197 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom v praxi je zaplatenie

preddavku pravidlom, okrem prípadu, ak exekútor usúdi, že ide o dôvod osobitného zreteľa

umožňujúci nezaplatenie preddavku. Z danej situácie však nevyplýva, že by išlo o takýto

dôvod hodný osobitného zreteľa.

Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného

poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny

exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto

trovy aj v každom prípade reálne vymôže ().

Výklad a použitie § 203 Exekučného poriadku nie je v rozpore s účelom a cieľom

tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať

náhradu trov zastavenej exekúcie (m. m. ).

Z uvedených dôvodov sa dovolací súd nestotožnil s dôvodmi mimoriadneho dovolania

generálneho prokurátora, a preto mimoriadne dovolanie smerujúce proti uzneseniu krajského

súdu zamietol ( v spojení s ).

8

V dovolacom konaní úspešnému oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti súdnemu exekútorovi, ktorý podal podnet na podanie

mimoriadneho dovolania a ktorý úspech nemal ( ). Najvyšší súd

Slovenskej republiky im náhradu trov dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal

návrh na ich náhradu ( s použitím ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. júna 2013

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová