Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f1a/390607.2d06cc.pdf
PDF · 107.98 KB
No categories available
6MCdo/30/2012
Najvyšší súd 6 MCdo 30/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: S., Š., IČO: X.,
proti povinnej: D., nar. X., K., zastúpená opatrovníčkou T., súdnou tajomníčkou Okresného
súdu Bratislava II, o vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn.: 39 Er 3284/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky zo 04. októbra 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 18.
decembra 2012, č. k.: 39 Er 3284/2006-15 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 24.
apríla 2012, č. k.: 19 CoE 283/2010-30, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2012, č. k.:
19 CoE 283/2010-30 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II z 18. decembra
2012, č. k.: 39 Er 3284/2006-15 sa z r u š u j ú a vec v r a c i a Okresnému súdu
Bratislava II na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Súdnemu exekútorovi Mgr. V. bol 26. mája 2006 doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu „Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č.
AA 811206“, ktorý vydalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave 03. marca
2004 a ktorým bola povinnej uložená pokuta vo výške 1 000,- Sk. (ďalej len „exekučný
titul“).
Na základe žiadosti súdneho exekútora Okresný súd Bratislava II vydal 18. septembra
2006 poverenie na vykonanie exekúcie z uvedeného exekučného titulu.
Na základe podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie Okresný súd Bratislava
II uznesením zo 14. júla 2008, č. k.: 39 Er 3284/2006-10 exekúciu v zmysle § 57 Zákona č.
233/1995 Z. z. osudných exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil.
Okresný súd Bratislava II, ako súd prvého stupňa uznesením z 18. decembra 2009,
č. k.: 39 Er 3284/2006-15 zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. V. trovy
za výkon exekučnej činnosti vo výške 97,65 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia. Rozhodol tak v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak
dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie
nevyhnutných trov exekúcie, nakoľko oprávnený zavinil zastavenie exekúcie (ďalej len
„rozhodnutie okresného súdu“).
Na odvolanie oprávneného Krajský v Bratislave, ako súd odvolací uznesením z 24.
apríla 2012, č. k.: 19 CoE 283/2010-30 uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách
exekúcie potvrdil a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení
svojho rozhodnutia s poukazom na ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku uviedol,
že v prípade zastavenia exekúcie pre zánik práva na vykonanie rozhodnutie nejde o zavinenie
oprávneného (§ 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku), avšak len v prípade ak bol návrh
na vykonanie exekúcie podaný včas. Dospel k záveru, že oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie nepodal bez zbytočného odkladu, ale až po vyše dvoch rokov od vykonateľnosti
exekučného titulu a z toho dôvodu podstatne znížil predpoklad úspešného ukončenia
exekučného konania. Týmto konaním oprávnený v podstate zavinil (aj keď nepriamo)
zastavenie exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „rozhodnutie
krajského súdu“).
Na podnet oprávneného podal proti uvedeným uzneseniam okresného a krajského súdu
mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Obe rozhodnutia navrhol
zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. Ako dovolací dôvod
namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. Uviedol, že
súd môže uložiť oprávnenému nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 a
ods. 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením,
alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedené zákonné
ustanovenie upravuje výnimku zo zásady zakotvenej v § 197 Exekučného poriadku, v zmysle
ktorej náklady na výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Použitie tohto ustanovenia
prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to, že exekučné
konanie bolo zastavené zavinením oprávneného a existuje príčinná súvislosť medzi zavinením
oprávneného a zastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že v predmetnej veci nebol splnený
žiaden zákonom ustanovený predpoklad, a preto nebol dôvod na použitie uvedenej výnimky.
Dovolateľ zaujal názor, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie,
neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty
účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho
vykonanie. Oprávnený nemohol postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho
exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto konania ovplyvniť. Okrem toho, ak
súd zistí stratu účinnosti exekučného titulu, je povinný z úradnej moci exekúciu zastaviť.
Náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného na
náhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom konaní preukázaný. V uvedenej exekučnej
veci súd a ani súdny exekútor existenciu majetku na strane povinného na uhradenie trov
exekúcie neskúmali. Dovolateľ vyslovil názor, že ak márne uplynie lehota na nútený výkon
rozhodnutia, povinnému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovi. Oprávnenému nemožno uložiť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len
preto, že podal návrh na vykonanie exekúcie. Vždy treba skúmať, či oprávnený procesné
zavinil zastavenie exekúcie a aj mieru jeho zavinenia. Procesné zavinenie oprávneného
nemožno založiť na jeho úkone - podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu
musí znášať súdny exekútor v prípade ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť
povinnému ani oprávnenému.
Oprávnený sa s obsahom mimoriadneho dovolania stotožnil.
Súdny exekútor a povinná sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny
prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na základe podnetu orgánu konajúceho v
mene oprávneného (§ 243e ods. 1 a ods. 2 O. s. p.), a že je prípustné (§ 243f ods. 2 O. s. p. a
contrario), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a
ods. 3 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je
opodstatnené.
Dovolateľ v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uviedol, že napadnuté
uznesenia súdov nižšieho stupňa v -časti- o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie
(§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie
nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na
výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov
exekúcie, ktoré platil.
Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu
súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a
náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť
zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne
povinný, a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.
Predpokladom takéhoto postupuje určitá forma procesného zavinenia oprávneného.
V predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda
nebol splnený ani dôvod pre použitie citovanej výnimky. Pod zavinením oprávneného v
zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných
predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov
exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ
oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie,
neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty
účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho
vykonanie. Oprávnený skutočne nemohol nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom
konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto
postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu
konania. Navyše súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania
zistil stratu účinnosti exekučného titulu.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia krajského ako
aj okresného súdu o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa
§ 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže to vyžadovala ochrana práv a
zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd Slovenskej
republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku
(porovnaj napr. sp. zn.: 3 MCdo 11/2009, 4 MCdo 11/2008, 5 MCdo 20/2011, 6 MCdo
4/2010, 7 MCdo 13/2011).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou
vadou postihnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243b
ods. 3 O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách pôvodného konania a
dovolacieho konania v zmysle § 243d ods. 1 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0 .
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. júna 2013
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Monika Poliačiková