Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c71/388668.fbf8a6.pdf
PDF · 106.5 KB
No categories available
5MCdo/55/2012
Najvyšší súd 5 MCdo 55/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: S., Š., IČO: X.,
proti povinnému: P., nar. X., B., zastúpený opatrovníčkou R., súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Bratislava V, o vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.: 37 Er 8412/2006, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 18. decembra 2012 proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava IV z 21. mája 2009, č. k.: 37 Er 8412/2006-10 a uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2012, č. k.: 19 CoE 303/2010-27, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2012, č. k.:
19 CoE 303/2010-27 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava IV z 21. mája 2009,
č. k.: 37 Er 8412/2006-10 sa vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j ú a vec sa v rozsahu
zrušenia v r a c i a Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Súdnemu exekútorovi Mgr. V. bol 31. mája 2006 doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu „Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č.
AA 806375“, ktorý vydalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislave IV 11. februára
2004 a ktorým bola povinnému uložená pokuta vo výške 1 000,- Sk. (ďalej len „exekučný
titul“).
Na základe žiadosti súdneho exekútora Okresný súd Bratislava IV vydal 05. januára
2007 poverenie na vykonanie exekúcie z uvedeného exekučného titulu.
Okresný súd Bratislava IV uznesením z 21. mája 2009, č. k.: 37 Er 8412/2006-10 na
základe podnetu súdneho exekútora prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom
oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,32 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súd exekúciu zastavil z dôvodu, že uplynula
lehota na vykonanie predmetného exekučného titulu. O trovách exekúcie rozhodol v súlade s
§ 203 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa
ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, keďže vo veci neboli naplnené podmienky pre
zaviazanie povinného, (ďalej len „rozhodnutie okresného súdu“).
Na odvolanie oprávneného Krajský v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením z 24.
apríla 2012, č. k.: 19 CoE 303/2010-27 uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách
exekúcie potvrdil a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení
svojho rozhodnutia s poukazom na ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“) uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie pre zánik práva na vykonanie
rozhodnutia nejde o zavinenie oprávneného (§ 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku),
avšak len v prípade, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný včas. Dospel k záveru, že
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal bez zbytočného odkladu, ale až po vyše
dvoch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu a z toho dôvodu podstatne znížil
predpoklad úspešného ukončenia exekučného konania. Týmto konaním oprávnený v podstate
zavinil (aj keď nepriamo) zastavenie exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
(ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“).
Na podnet oprávneného podal proti uzneseniu okresného súdu v časti o výroku o
trovách exekúcie a uzneseniu krajského súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor
Slovenskej republiky. Navrhol uznesenie okresného súdu v napadnutej časti uznesenie
krajského súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako do volací dôvod
namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. Uviedol, že
súd môže uložiť oprávnenému nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 a
ods. 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením,
alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedené zákonné
ustanovenie upravuje výnimku zo zásady zakotvenej v § 197 Exekučného poriadku, v zmysle
ktorej náklady na výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Použitie tohto ustanovenia
prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to, že exekučné
konanie bolo zastavené zavinením oprávneného a existuje príčinná súvislosť medzi
zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že v predmetnej veci nebol
splnený žiaden zákonom ustanovený predpoklad, a preto nebol dôvod na použitie uvedenej
výnimky. Dovolateľ zaujal názor, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie
exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu
straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho
vykonanie. Oprávnený nemohol postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho
exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto konania ovplyvniť. Okrem toho, ak
súd zistí stratu účinnosti exekučného titulu, je povinný z úradnej moci exekúciu zastaviť.
Náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného na
náhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom konaní preukázaný. Uviedol, že ak nie sú
splnené podmienky uvedené v § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku a návrh na
vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne,
Oprávnený sa s obsahom mimoriadneho dovolania stotožnil.
Súdny exekútor a povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny
prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na základe podnetu orgánu konajúceho v
mene oprávneného (§ 243e ods. 1 a ods. 2 O. s. p.), a že je prípustné (§ 243f ods. 2 O. s. p. a
contrario), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a
ods. 3 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je
opodstatnené.
Dovolateľ v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uviedol, že napadnuté
uznesenia súdov nižšieho stupňa v časti o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie
(§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie
nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na
výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov
exekúcie, ktoré platil.
Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu
súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a
náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť
zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne
povinný, a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.
Predpokladom takéhoto postupuje určitá forma procesného zavinenia oprávneného.
V predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda
nebol splnený ani dôvod pre použitie citovanej výnimky. Pod zavinením oprávneného v
zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných
predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov
exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
Dovolací súd sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ
oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie,
neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty
účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho
vykonanie. Oprávnený skutočne nemohol nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom
konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto
postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu
konania. Navyše súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania
zistil stratu účinnosti exekučného titulu.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia krajského ako
aj okresného súdu v časti o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení
veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie
podľa § 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže to vyžadovala ochrana
práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd
Slovenskej republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu
problematiku (porovnaj napr. sp. zn.: 3 MCdo 11/2009, 4 MCdo 11/2008, 5 MCdo 20/2011,
6 MCdo 4/2010, 7 MCdo 13/2011).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou
vadou postihnuté rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v
spojení s § 243b ods. 3 O. s. p. zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia okresnému súdu na
ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách pôvodného konania a
dovolacieho konania v zmysle § 243d ods. 1 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. júna 2013
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Monika Poliačiková