Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b67/388268.e57ef4.pdf
PDF · 123.73 KB
No categories available
7Cdo/132/2012
Najvyšší súd 7 Cdo 132/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P., nar. X., bývajúceho
P.V., proti ţalovanému P., nar. X., bývajúcemu P.V., pôvodne podnikajúcemu pod
obchodným menom P., s miestom podnikania P.V., IČO: X., v dovolacom konaní zastúpený
JUDr. M., právne sluţby s.r.o., so sídlom V., za ktorú koná advokát JUDr. M., o 3 425,19 €
s príslušenstvom vedenej na Okresnom súde P. pod sp. zn. 11 C 197/2009, o dovolaní
ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 28. apríla 2011 sp. zn. 19 Co
371/2010, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 28. apríla 2011 sp. zn. 19 Co
371/2010 a rozsudok Okresného súdu P. z 24. augusta 2010 č. k. 11 C 197/2009-100 a vec
vracia Okresnému súdu P. na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza rozsudkom z 24. augusta 2010 č.k. 11 C 197/2009-100 zaviazal
ţalovaného zaplatiť ţalobcovi mzdu 3 425,19 € za mesiac marec aţ október 2009, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne, odo dňa splatnosti za jednotlivé mesiace,
t.j. zo sumy 456,34 € od 1. mája 2009 do zaplatenia, zo sumy 456,34 € od 01. júna 2009
do zaplatenia, zo sumy 438,51 € od 01. júla 2009 do zaplatenia, zo sumy 248,62 €
od 01. augusta 2009 do zaplatenia, zo sumy 474,19 € od 01. septembra 2009 do zaplatenia,
zo sumy 438,51 € od 01. októbra 2009 do zaplatenia, zo sumy 456,34 € od 01. novembra
2009 do zaplatenia a zo sumy 456,34 € od 01. decembra 2009 do zaplatenia, a nahradiť podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. ţalobcovi trovy konania 556,92 € na účet jeho právnej zástupkyne, všetko
do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku. Mal za to, ţe nárok ţalobcu je opodstatnený
a ţalovaný hoci návrh prevzal, nepredloţil ţiadne dôkazy, ktoré by ho spochybňovali.
Na pojednávanie 24. augusta 2010 sa ţalovaný nedostavil, na adrese P., P., oznámenej
Obvodnému oddeleniu Policajného zboru P., ako adresu na doručovanie, si predvolanie
nevyzdvihol a súdnemu doručovateľovi na adrese, kde sa zdrţiaval, odmietol predvolanie
prevziať. Preto prvostupňový súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a na pojednávaní
pripustil aj zmenu ţaloby na sumu 3 425,19 €.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 28. apríla 2011 sp. zn.
19 C 371/2010 ako vecne správny potvrdil rozsudok prvostupňového súdu a ţalovanému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (ţalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,
si ich náhradu neuplatnil). Z obsahu odvolania mal za to, ţe ţalovaný vytýka prvostupňovému
súdu to, ţe mu jeho postupom bola odňatá moţnosť konať pred súdom (odvolací dôvod podľa
§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Ďalej mal za to, ţe prvostupňový súd konal a rozhodol vo veci
v neprítomnosti ţalovaného rozsudkom na pojednávaní 24. augusta 2010, potom
čo predvolanie na pojednávanie na adrese P.P., v odbernej lehote neprebral. Pokiaľ ţalovaný
v odvolaní namietal, ţe prvostupňovému súdu neuviedol ako adresu na doručovanie
predmetný P. O. BOX, poukázal odvolací súd na oznámenie Obvodného riaditeľstva
Policajného zboru P., č. ORP – PD – DZ – 410/2010 zo dňa 06.04.2010 (č. l. 72 spisu),
v ktorom okresnému súdu oznámilo, ţe ţalovaný na adrese P., Koncová 4 býva, no neotvára
hoci je doma a naposledy 20. januára 2010 odmietol zásielku prvostupňového súdu prevziať s
odôvodnením, ţe má predmetný P. O. BOX, ktorý má nahlásený aj na prvostupňovom súde
a kde zásielky majú chodiť, avšak nechodia s tým, ţe uţ hliadke neotvorí ani nič nebude
preberať. Ďalej mal odvolací súd za to, ţe prvostupňový súd ţalovanému opakovane
doručoval predvolanie aj prostredníctvom súdneho doručovateľa, ktoré odmietol prevziať,
o čom svedčí aj jeho telefonát (úradný záznam z č. l. 94 spisu). Vychádzajúc z uvedeného mal
odvolací súd za to, ţe prvostupňový súd správne vyhodnotil splnenie podmienok na
prejednanie veci v neprítomnosti odporcu, ktorý postup v odôvodnení rozhodnutia aj dôsledne
odôvodnil.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý navrhol, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 243b ods. 2 a 3 O.s.p. zrušil
rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie
odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., lebo v konaní došlo k vade
uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. a podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., lebo konanie
je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Mal za to, ţe prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. vyplýva z toho,
ţe prvostupňový súd pojednávanie 24. augusta 2010 vykonal a vo veci rozhodol bez toho,
aby ho naň riadne a včas predvolal a pripustil na ňom zmenu návrhu, ku ktorej sa nemal
moţnosť vyjadriť. Poukázal na to, ţe muţ, ktorý mu mal 23. augusta 2010 pred jeho domom
doručovať zásielku súdu, ktorej obsahom malo byť predvolanie na toto pojednávanie, nebol
po tom, čo ho o to poţiadal, spôsobilý preukázať svoju totoţnosť a výkon funkcie súdneho
doručovateľa, neoznámil mu v ktorom konkrétnom súdnom konaní mu doručuje zásielku,
keďţe je účastníkom viacerých a nepoučil ho o následkoch odmietnutia prevzatia zásielky,
keď on zásielku prevziať neodmietol. V dôsledku uvedeného mal za to, ţe pojednávanie
nariadil a vykonal prvostupňový súd v rozpore s § 115 ods. 2 O.s.p., pretoţe ak by mu aj
doručil predvolanie na pojednávanie dňa 23. augusta 2010, bolo by to menej ako 5 dní pred
dňom pojednávania a súd by ho mohol vykonať len s jeho súhlasom. Ďalej mal za to,
ţe na pojednávaní 24. augusta 2010 predniesla právna zástupkyňa ţalobcu zmenu ţaloby,
ktorá mu nebola doručená, nemohol sa k nej vyjadriť, a prvostupňový súd napriek tomu túto
zmenu pripustil a následne rozhodol. Takéto konanie prvostupňového súdu nebolo ţiadnym
spôsobom korigované a napravené ani pred odvolacím súdom, ktorý v jeho postupe nevidel
ţiadne pochybenia. Ďalej mal za to, ţe ak prvostupňový súd uznesením vyhláseným
na pojednávaní 24. augusta 2010 rozhodol, ţe pripúšťa rozšírenie návrhu na sumu 3 425,19 €,
mal konať o takto zmenenom návrhu, avšak rozsudkom vyhláseným na tomto pojednávaní
rozhodol aj o práve ţalobcu na náhradu úrokov z omeškania, čím došlo k inej vade,
spočívajúcej v tom, ţe konal a rozhodol nad rámec podaného návrhu, ktorým bol
po pripustení zmeny návrhu viazaný.
Ţalobca povaţoval rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu za vecne správne.
Poukázal na to, ţe ţalovaný od začiatku konania nepredloţil ţiadne návrhy ani dôkazy
a účelovo sa nezúčastňoval súdnych pojednávaní, na ktorých sa mohol vyjadriť a vykonávať
svoje práva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal
najskôr či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť takýmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho
súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 2 O.s.p.
dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238
ods. 3 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 O.s.p.
Ţalovaný dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky
niektorého z rozsudkov uvedených v citovaných ustanoveniach. So zreteľom na to je zrejmé,
ţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p.
Dovolanie ţalovaného vzhľadom na uvedené zistenie by bolo procesne prípustné,
len ak by v konaní súdov niţších stupňov došlo k vade konania podľa § 237 O.s.p. Povinnosť
skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z takýchto vád, vyplýva pre dovolací súd
z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa (aj so zreteľom na obsah dovolania)
otázkou či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy ak za a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci
sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p., sú právne významné len procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách
a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád podľa
§ 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade,
ale jednoznačne (všetky pochybnosti vylučujúce) zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté
niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Dovolateľ existenciu procesných vád podľa § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil
a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania
preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľ namieta, ţe konanie pred odvolacím súdom je zaťaţené procesnou vadou
podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/
O.s.p. je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, ktorý znemoţní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich procesných práv a oprávnených
záujmov. Vady, zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim
procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla účastníkovi konania odnímajú
moţnosť konať pred súdom, pretoţe mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenia alebo bránenie práva proti druhej
strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne
opodstatnenie a preto je vţdy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou
garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Postup súdu, ktorým
sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom, zakladá porušenie práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj napr. III.
ÚS 56/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04). Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
tieţ vyplýva, ţe ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy
inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo
na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý sa môţe domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom aj na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonaným dôkazom.
Podľa § 1 Občianskeho súdneho poriadku tento poriadok upravuje postup súdov
a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a úctu k právam iných osôb.
Podľa § 45 ods. 1 O.s.p. súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môţe doručiť
písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru
Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Podľa § 15 ods. 3 vyhl. č. 543/2005 Zb. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, súdny doručovateľ
je zamestnanec súdu určený rozvrhom práce, ktorý obstaráva úkony súdu súvisiace
s doručovaním súdnych písomností.
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť
do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje, doručovateľ vhodným
spôsobom upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú
v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, vloţí doručovateľ písomnosť
na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát
zásielku počas jej uloţenia nevyzdvihne, povaţuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu,
za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Podľa § 50 O.s.p. ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť
doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť adresát poučený
doručovateľom.
Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môţe za konania so súhlasom súdu meniť návrh
na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk,
pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Podľa § 102 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého
dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti účastníka; prihliadne pritom
na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 115 ods. 1 O.s.p., ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,
ktorých prítomnosť je potrebná.
Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali
dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie
konať.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe 23. augusta 2010, kedy súdny doručovateľ doručoval
ţalovanému písomnosť Okresného súdu P., t.j. predvolanie na pojednávanie 24. augusta 2010,
sa tento v mieste doručenia na adrese, K.P. zdrţiaval. Ďalej z obsahu spisu, a to úradného
záznamu o doručovaní predmetného predvolania súdnym doručovateľom (č. l. 94 spisu) a
obálky s doručenkou, v ktorej sa predvolanie doručovalo (č. l. 93 spisu) nevyplýva, ţe by
ţalovaný bol poučený o následkoch bezdôvodného odopretia písomnosť prijať. Ďalej
z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovaný Okresnému súdu P. neoznámil ďalšiu adresu na
doručovanie P.P., keď uvedené malo byť oznámené len Obvodnému oddeleniu Policajného
zboru P. (č. l. 72 spisu), aj to zrejme v inom konaní (č. l. 104 spisu). Vzhľadom na uvedené,
ak prvostupňový súd nepoučil ţalovaného pri doručovaní predvolania 23. augusta 2010
na pojednávanie 24. augusta 2010 o následkoch bezdôvodného odopretia písomnosť prijať,
nenastala fikcia doručenia podľa § 50 O.s.p. a ani podľa § 47 ods. 2 O.s.p., keďţe náhradné
doručenie do P. O. Boxu je neprípustné, pretoţe P. O. BOX nie je miesto, kde sa niekto
zdrţuje, a preto ţalovaný nebol na pojednávanie riadne predvolaný. V dôsledku uvedeného
nemohol prvostupňový súd vec prejednať na pojednávaní 24. augusta 2010 v neprítomnosti
ţalovaného (prihliadnúc aj na nedodrţanie lehoty na prípravu 5 dní pred pojednávaním, ak by
došlo k riadnemu predvolaniu) a ani pripustiť na tomto pojednávaní v jeho neprítomnosti
rozšírenie návrhu na sumu 3 425,19 €. Ak prvostupňový súd vo veci takto postupoval a ak
odvolací súd nevidel v takomto postupe prvostupňového súdu pochybenie a povaţoval ho za
správny, odňali súdy niţších stupňov týmto postupom ţalovanému moţnosť konať pred
súdom a zaťaţili konanie vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá zakladá jednak prípustnosť
dovolania a je tieţ dôvodom, pre ktorý musel dovolací súd rozhodnutie odvolacieho
a prvostupňového súdu zrušiť, pretoţe rozhodnutia vydané v konaní postihnutom
tak závaţnými procesnými vadami nemôţu byť vecne správne. Dovolací súd má ďalej
za to, ţe ak prvostupňový súd pripustil rozšírenie návrhu na sumu 3 425,19 € a následne
rozhodol o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi aj úroky z omeškania od splatnosti
jednotlivých miezd tvoriacich ţalovanú sumu, zaťaţil tak konanie aj inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto
z uvedených dôvodov rozsudok odvolacieho i prvostupňového súdu podľa § 234b
ods. 2 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. júna 2013
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová