Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/205/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., IČO :

X., v dovolacom konaní zastúpenej F., so sídlom v B., v mene a na účet ktorej koná doc.

JUDr. B. F., PhD., advokát a konateľ, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú

koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám.

č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde

Bratislava V pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 28. februára 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava V sa žalobkyňa

voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov (ďalej len „ “). V žalobe medziiným uviedla, že

predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Bratislava V, preto

jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský

súd v Bratislave rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1

).

Okresný súd Bratislava V považoval žalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti

jeho sudcov a spis po ich vyjadrení sa k argumentácii žalobkyne predložil na rozhodnutie

Krajskému súdu v Bratislave ( ), ktorý uznesením z 19. októbra 2012 sp. zn.

(č.l. 15) rozhodol tak, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava V

JUDr. Renáta Nemčeková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

2

Okresný súd Bratislava V uznesením z 5. októbra 2012 č. k. -7 vyzval

žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa položky

č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon

č. “).

Uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 5. októbra 2012 č. k. -7

napadla žalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, že v danom prípade nepodala námietku

zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa ( ).

Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo žalobkyňa poprela), nezaťažovala by

ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené

od súdneho poplatku podľa

Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. februára 2013 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že sa stotožnil

s názorom súdu prvého stupňa v tom, že z hľadiska obsahového v podanej žalobe išlo aj

o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Bratislava V; za správny

označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku

zaujatosti. Dodal, že sa stotožnil s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným

v uznesení z 30. marca 2011 sp. zn. , podľa ktorého vecné oslobodenie

občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa sa

nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a

Sadzobníka. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom

podľa Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho

poplatku podľa sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh (

ods. 1 ), za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon

rozhodnutia a exekúciu ( ).

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním. Navrhla, aby

dovolací súd rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že v predmetnej veci sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Za nepodanie návrhu na začatie konania považovala nepodanie námietky zaujatosti, pretože

to nebolo obsahom jej vôle. Neexistujúcu námietku zaujatosti nebolo možné spoplatniť.

Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho, že

3

išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma.

Vyčítala odvolaciemu súdu aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie

konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky

zaujatosti.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Keďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho

prípustnosť bolo treba posudzovať podľa ustanovenia

Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci však nemožno podriadiť pod žiaden

dôvod prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia , lebo odvolací súd uznesenie súdu

prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania

nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky ( , , , , ).

Dovolanie žalobkyne preto podľa ustanovenia a nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle , , , a

netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení

nie je prípustné.

Nedostatok návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 prvá veta

(tam, kde je takýto návrh potrebný) je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,

ktorý v konečnom dôsledku vedie k zastaveniu konania v ktoromkoľvek jeho štádiu. Tento

nedostatok zakladá vadu konania v zmysle ustanovenia

V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala návrh na začatie

konania (žalobu) 27.9.2012 a vychádzajúc z jej obsahu ( ) možno ustáliť, že

žalobkyňa ním uplatnila nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle

a navrhla tiež prikázať vec inému súdu, z dôvodu, že sudcovia

Okresného súdu Bratislava V sú z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčení

so zreteľom na ich pomer k veci a účastníkom konania. Ide teda o návrh (žalobu), ako

procesnoprávny úkon účastníka konania, ktorou žalobkyňa uplatnila tak nárok vyplývajúci

z právneho vzťahu medzi účastníkmi konania (žalobcom a žalovaným), ale súčasne (vzniesla)

uplatnila aj námietku zaujatosti. V takomto prípade, z hľadiska spoplatnenia námietky

zaujatosti, nevzniká vzťah medzi účastníkmi konania, ale vzniká vzťah osobitný finančno-

právny (poplatkový) medzi poplatníkom a štátom, v ktorom návrh na začatie konania podľa

nie je potrebný. Pre vznik tohto vzťahu je relevantné samotné uplatnenie

námietky zaujatosti zo strany účastníka konania, pričom takáto námietka môže byť

uplatnená buď samostatným podaním (v konaní, ktoré je už začaté) alebo môže tvoriť aj

súčasť iného podania (tak ako v predmetnej veci bola uplatnená v návrhu na začatie

konania – v žalobe). Prikázanie veci v zmysle ustanovenia prichádza

do úvahy len vtedy, ak súd nemôže vo veci konať, lebo jeho sudcovia sú vylúčení.

Za takýchto okolností musí byť vec prikázaná inému súdu. Nutná delegácia v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia je teda „viazaná“ na ustanovenie ,

z ktorého vyplývajú skutočnosti zakladajúce dôvod, pre ktorý je sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci. Takáto námietka (a s ňou spojená nutná delegácia)

nemôže byť predmetom samostatného súdneho konania, ale takého konania, ktoré sa

vo veci už začalo na návrh (ako sa to stalo aj v predmetnej veci). Inak by sa sudcovia ani

nemohli vyjadriť, či majú relevantný vzťah k veci, k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom. Bez konkrétnej veci, nemôžu byť ani účastníci konania, ani ich zástupcovia.

Možno ešte uviesť, že v občianskom súdnom konaní súd spravidla rozhoduje

o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie (o povinnosti poplatníka zaplatiť

súdny poplatok, námietke zaujatosti, ustanovení zástupcu, uložení poriadkovej pokuty, trovách

konania, svedočnom a pod.). O týchto otázkach ale nerozhoduje v nejakom samostatnom

(súbežne prebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo osobitným návrhom. Rozhodovanie

o týchto otázkach predstavuje integrálnu súčasť jednotného občianskeho súdneho konania,

v ktorom je podaný jediný návrh na začatie konania – žaloba. Aj vtedy, keď súd rozhoduje

o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti

účastníka (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok, rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo

podaním návrhu na začatie konania (žaloby). Len ak takéto občianske súdne konanie ako

celok prebehlo napriek tomu, že sa nepodal návrh na jeho začatie (žaloba), hoci bol podľa

zákona potrebný, ide o procesnú vadu v zmysle

Tvrdenie, že v danom prípade sa nepodal návrh na začatie konania (keď žalobkyňa

nevzniesla námietku zaujatosti voči sudcom), nenapĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237

ods. 1 písm. e/ ; dovolateľka ním totiž zamieňa stav, keď nebol podaný žiadny návrh

na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, s takým procesným stavom, v ktorom

konanie bolo (podaním žaloby) riadne začaté a v jeho rámci bol vyrubený príslušný súdny

poplatok.

Dôvodnou nebola ani námietka dovolateľky, že v konaní pred súdom prvého stupňa

rozhodoval (a teda, že uznesenie o poplatkovej povinnosti vydal) vylúčený sudca. I keď

ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci

nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť

o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa tohto

ustanovenia predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý

svojmu zákonnému sudcovi ( Slovenskej republiky). Vzhľadom na to

možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne

a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade

so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka

konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania

a rozhodovania veci, nezakladá ešte (bez ďalšieho) dôvod pre legitímne obavy z jeho

nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec,

v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn. ).

Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci konštatuje, že dôvodom

na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne

(podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil

zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa

v spojení s ako procesne neprípustné odmietol, bez toho, aby sa

mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5,

v spojení s ustanoveniami a , keď žalovanej (ktorej vzniklo

právo na náhradu trov konania) v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júna 2013 JUDr. Daniela Švecová, v.r.

Za správnosť vyhotovenia : predsedníčka senátu

Jarmila Uhlířová