Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e41/390313.59541f.pdf
PDF · 100.88 KB
No categories available
2OboE/22/2013
Najvyšší súd 2 OboE 22/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P.,
s. r. o., so sídlom P., IČO: X., zastúpeného, advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom
v B., IČO: X., proti povinnému A.. H., nar. X., bytom V., o vymoženie pohľadávky 149,37
€ s príslušenstvom, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom Ing. Mgr. R. K., so sídlom
M. pod sp. zn. EX 253/06R, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach z 16. januára 2013, sp. zn. 16CoE/305/2012-38, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo 16. júla 2012, č. k. 8Er /59/2006-17
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil. Návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora zamietol. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci notárska
zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, vzhľadom na ktorú skutočnosť exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zároveň exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995
Z. z. v platnom znení zastavil. Žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora súd prvého
stupňa zamietol z dôvodu vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia, ako aj
s poukazom na nález Ústavného súdu SR č. III. 322/2010 zo dňa 13. 04. 2011.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, napadnutým
uznesením zo dňa 16. januára 2013, č. k. 16CoE/305/2012-38 návrh oprávneného
na prerušenie konania zamietol, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, odmietol odvolanie
proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora
zamietol a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení odvolací
súd uviedol, že v predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že notárska zápisnica nie
je spôsobilým exekučným titulom, a to pre neplatné zastúpenie povinného pri jej spisovaní
podľa § 22 ods. 2 Obč. zák., teda pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. V tejto rovine
je bez právneho významu, či povinný v právnom vzťahu s oprávneným vystupoval ako
spotrebiteľ, a teda či ustanovenie, ktorým splnomocnil Mgr. T. K. na jeho zastupovanie pri
spisovaní notárskej zápisnice napĺňalo charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, resp. či v danom prípade bola správne aplikovaná Smernica Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Splnomocnenie, ktoré povinný udelil
pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát konajúci za oprávneného za účelom uznania dlhu
povinného voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom
a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym
úkonom (uznesenie ÚS SR II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30. 09. 2010). Odvolací súd preto
nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za
dôvodný, pretože nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva.
Na tomto základe odvolací súd uzavrel, že v danom prípade nie je daný žiadny dôvod
na prerušenie konania.
Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie
konania, podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať
(§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), zlej interpretácie § 109 ods. 1 písm.
c/ O. s. p. a je nepreskúmateľné. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu
zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený, skúmal,
či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci, vyplývajúca zo zákona.
Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného
prostriedku), ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení,
ako aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností
vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie
odvolacieho súdu, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.
Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu, alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2
O. s. p.).
V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávneného
na prerušenie konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je
rozhodnutím súdu odvolacieho, vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého
odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania
v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil
bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla
povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnému (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2
O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. júna 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová