Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2a4/390301.5f8e91.pdf
PDF · 118.85 KB
No categories available
2Obo/29/2013
Najvyšší súd 2 Obo 29/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. M., D., právne
zastúpeného JUDr. E. P., S., proti žalovanému: JUDr. J. T., H., správca konkurznej podstaty
úpadcu L., s. r. o., J., IČO: X., v konaní o určenie pravosti pohľadávky 16 090,65 eur
(484 747,-- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 5. marca 2013, č. k. 15Cbi/19/2006-152, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5. marca 2013č. k. 15Cbi/19/2006-152
/
v časti výroku o trovách konania m e n í tak, že žalobca je povinný žalovanému zaplatiť
113,33 Eur náhrady trov prvostupňového konania.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 1,10
Eur.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 25,83 Eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca
navrhol, aby súd určil, že jeho pohľadávka vo výške 16 090,65 Eur (484 747,-- Sk),
prihlásená v konkurznom konaní úpadcu L., s. r. o., J., titulom poskytnutej pôžičky pre
úpadcu na základe Zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 01. 03. 2005, ktorú
na prieskumnom pojednávaní dňa 28. 04. 2006 poprel žalovaný správca konkurznej podstaty
v celej výške, z dôvodu neplatnosti zmluvy o spolupráci, je pohľadávkou oprávnenou a je
pohľadávkou I. triedy. Žalobca nesúhlasí s popretím tejto pohľadávky zo strany žalovaného
správcu konkurznej podstaty, pretože zo Zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 01. 03. 2005
medzi žalobcom a úpadcom vyplýva, že zmluvné strany okrem iného v článku III. bod A., B.,
C. tejto zmluvy, dohodli poskytnutie pôžičky pre úpadcu na dobu do 31. 12. 2005. Takto
zo strany žalobcu bola úpadcovi dňa 14. 03. 2005 poskytnutá pôžička 450 000,-- Sk, dňa
01. 07. 2005 vo výške 400 000,-- Sk a dňa 31. 10. 2005 vo výške 80 000,-- Sk. Celkovo bola
poskytnutá pôžička vo výške 930 000,-- Sk. Úpadca sa zaviazal splatiť poskytnutú pôžičku
zo zisku dosiahnutého z príjmov úpadcu do 31. 12. 2005. Výnosy úpadcu boli v tomto čase
v celkovej výške 445 253,-- Sk. Rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou 930 000,-- Sk
a výnosmi 445 253,-- Sk predstavuje uplatnenú pohľadávku 487 747,-- Sk. Úpadca
vyfakturoval žalobcovi nájomné za prenajaté výrobné priestory podľa článku III. C. bod 2
Zmluvy o spolupráci vo výške 445 253,-- Sk faktúrou č. 08/2005 zo dňa 20. 12. 2005. Dňa
31. 12. 2005 došlo k vzájomnému zápočtu pohľadávok žalobcu a úpadcu vo výške 445 253,--
Sk. K vráteniu zvyšku poskytnutej pôžičky 484 747,-- Sk v stanovenej lehote nedošlo.
Následne na majetok obchodnej spoločnosti L., s. r. o. bol dňa 20. 02. 2006 vyhlásený
konkurz.
Súd prvého stupňa po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že s poukazom na ust. § 23 ods. 2 ZKV, žalobca ako veriteľ úpadcu, sa mohol v tomto konaní
o určenie pravosti popretej pohľadávky zo strany žalovaného správcu konkurznej podstaty,
na prieskumnom pojednávaní úpadcu dňa 28. 04. 2006, dovolávať iba právneho dôvodu,
poradia a výšky pohľadávky popretej na prieskumnom pojednávaní. Podľa súdu prvého
stupňa, v konaní nebolo sporné, že žalobca si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku
484 747,-- Sk a žalovaný ju na prieskumnom pojednávaní poprel. Sporné v tomto konaní
bolo, na základe akého právneho dôvodu si žalobca túto pohľadávku v konkurznom konaní
prihlásil. Súd prvého stupňa zdôraznil, že z písomnej prihlášky pohľadávky žalobcu vyplýva,
že žalobca si túto pohľadávku 484 747,-- Sk prihlásil na základe uzatvorenej zmluvy
o spolupráci zo dňa 01. 03. 2005, na základe ktorej poskytol úpadcovi finančné prostriedky
na prevádzku 930 000,-- Sk, z ktorých mu časť vo výške 484 747,-- Sk úpadca nevrátil. Táto
suma je rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a dosiahnutými výnosmi
445 253,-- Sk.
S poukazom na ust. § 657 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa uviedol, že ak
súčasťou zmluvy o spolupráci má byť zmluva o pôžičke, tak podľa zistenia súdu prvého
stupňa zmluva o spolupráci zo dňa 01. 03. 2005 v bode III. 1 neobsahuje takú dohodu
zmluvných strán, z ktorej by vyplynulo, že žalobca prenechal úpadcovi peňažné prostriedky
v určitej konkrétnej výške a neobsahuje ani záväzok úpadcu tieto finančné prostriedky
v konkrétnej výške vrátiť žalobcovi po uplynutí dohodnutej doby. Peňažné prostriedky nie sú
v zmluve vôbec vymedzené žiadnou výškou, iba určitým výpočtom „vo výške časti nákladov
piliarskej výroby", preto podľa súdu prvého stupňa takúto dohodu nemožno považovať
za dohodu o pôžičke podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia taktiež uviedol, že zmluva
o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka je konsenzuálnym kontraktom, pričom
podstatnou náležitosťou takejto zmluvy je dohoda o úrokoch za poskytnutie peňažných
prostriedkov. Súd prvého stupňa z dohody o spolupráci zo dňa 01. 03. 2005 nezistil, že
zmluvné strany si v tejto dohode dohodli za poskytnutie peňažných prostriedkov úrok, preto
medzi zmluvnými stranami nedošlo ani k uzatvoreniu platnej dohody - zmluvy o úvere podľa
ust. § 497 Obchodného zákonníka.
Podľa súdu prvého stupňa žalobca napokon v konaní nepreukázal ani iný právny dôvod
vyplývajúci zo zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 03. 2005, na základe ktorého by mu voči
úpadcovi vznikla predmetná pohľadávka 484 747,-- Sk. Právnym dôvodom nemôže byť
podľa súdu prvého stupňa ani iná nepomenovaná zmluva, kde by titulom pre vrátenie
peňažných prostriedkov bol určitý neskôr určený rozdiel medzi poskytnutými peňažnými
prostriedkami zo strany žalobcu a nákladmi úpadcu na svoju prevádzkovú činnosť. Súd
prvého stupňa preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť prihlásenej
pohľadávky v konkurznom konaní úpadcu, pretože nepreukázal žiadny zákonný právny
dôvod tejto prihlásenej pohľadávky. Preto súd prvého stupňa návrh žalobcu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že
úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z cestovného,
poštovného a nákladov na vyhotovenie fotokópií zo spisu podľa ust. § 137 O. s. p. Cestovné
19,37 eur pozostáva z náhrady cestovného vo výške ceny cestovného verejným dopravným
prostriedkom - autobusom z Prešova do Košíc a späť, spojené s účasťou žalovaného
na pojednávaniach. Súd prvého stupňa nepriznal žalovanému uplatnené náklady na cestovné
osobným motorovým vozidlom Hyundai Elantra, pretože ich nepovažoval za účelné
vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi, aby žalobca hradil cestovné žalovanému za použitie
vlastného motorového vozidla. Podľa súdu prvého stupňa žalovaný je účastníkom tohto
konania ako správca konkurznej podstaty a náklady, ktoré mu vznikajú v súvislosti s touto
funkciou si uplatňuje aj v konkurznom konaní. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa
žalovanému nepriznal ani parkovné vo výške 1,20 eur. Ďalej súd prvého stupňa priznal
žalovanému uplatnenú náhradu hotových výdavkov za poštovné spojené s písomnými
podaniami v celkovej výške 3,49 eur.
Proti rozsudku ^súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný v časti výroku o trovách
konania. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, pretože spočíva
na nesprávnom právnom posúdení nároku žalovaného na náhradu trov. Podľa žalovaného je
síce pravdou, že účastníkom konania je správca konkurznej podstaty, avšak tento koná síce
vo vlastnom mene, ale na účet úpadcu. To znamená, že všetky vzniknuté náklady, teda aj
náklady vynaložené v incidenčnom konaní, uplatňuje u úpadcu a tieto mu budú uhradené ako
pohľadávka proti podstate. O sumu z toho titulu vyplatenú správcovi, sa preto zníži suma
určená na uspokojenie veriteľov. Na druhej strane, ak priznané trovy uhradí žalovaný (zrejme
žalobca), tieto budú zahrnuté do podstaty a rozvrhnuté medzi veriteľov v rámci rozvrhu.
Žalovaný zdôraznil, že ako správca konkurznej podstaty je povinný zúčastniť sa
pojednávania, a to aj z dôvodu ochrany práv veriteľov. Avšak nakoľko správca vykonáva
činnosť správcu ako SZČO, nemožno od neho požadovať, aby cestoval na pojednávanie
verejným dopravným prostriedkom, pretože touto činnosťou si zarába na živobytie a čas
strávený na ceste vo verejnom dopravnom prostriedku, ani čas strávený čakaním, mu nikto
nenahradí. Postavenie správcu je podľa žalovaného totožné s postavením advokáta vo vzťahu
k trovám konania, preto nie je podľa jeho názoru dôvod, aby pri náhrade trov sa súd
odchyľoval od konštantnej judikatúry súdov, ktoré bez akýchkoľvek pochybností priznávajú
nárok na náhradu cestovného za použitie motorového vozidla advokátom. Žalovaný preto
navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku
o trovách konania tak, že zaviaže žalovaného (zrejme žalobcu) na náhradu trov v celkovej
výške 133,55 eur a na náhradu trov odvolacieho konania za poštovné vo výške 1,10 eur
za podanie odvolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212
ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého
rozsudku v časti výroku o trovách konania v medziach dôvodov uvedených v odvolaní, dospel
k záveru, že sú splnené predpoklady pre jeho zmenu.
Z obsahu spisu sa zisťuje, že konkurz na majetok dlžníka L., s. r. o., J., IČO: X., bol
vyhlásený uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. 02. 2006, č. k. 4K/78/2005
a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný - JUDr. J. T., advokát, H..
Žalobca podal návrh na určenie pravosti prihlásenej pohľadávky vo výške 484 747,--
Sk na Krajskom súdu v Košiciach dňa 26. 05. 2006, po tom, čo žalovaný správca konkurznej
podstaty na prieskumnom pojednávaní dňa 28. 04. 2006 poprel jeho pohľadávku prihlásenú
v konkurznom konaní v celej výške.
Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 25,83 Eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142
ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú
z cestovného, poštovného a nákladoch na vyhotovenie fotokópií zo spisu podľa ust. § 137
O. s. p. Súd prvého stupňa nepriznal žalovanému uplatnené náklady na cestovné osobným
motorovým vozidlom Hyundai Elantra, pretože ich nepovažoval za účelné vo vzťahu
k neúspešnému žalobcovi, aby žalobca hradil cestovné žalovanému za použitie vlastného
motorového vozidla. Podľa súdu prvého stupňa žalovaný je účastníkom tohto konania ako
správca konkurznej podstaty a náklady, ktoré mu vznikajú v súvislosti s touto funkciou si
uplatňuje aj v konkurznom konaní. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa žalovanému
nepriznal ani parkovné vo výške 1,20 Eur.
Odvolací súd poukazuje na ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, vrátane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov
právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát (ust. § 137 O. s. p.).
Správca konkurznej podstaty je v incidenčom konaní riadnym účastníkom konania,
ktorý vystupuje vo vlastnom mene a na účet úpadcu, rozhodovanie o náhrade trov v rámci
incidenčného sporu sa riadi nepochybne ustanoveniami § 142 a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku o náhrade trov konania. To v praxi znamená, že ak bol správca konkurznej podstaty
v incidenčnom spore úspešný, má nárok na náhradu trov konania, vrátane trov vzniknutých
s jeho účasťou na súdnom pojednávaní a skutočnosť, že neúspešný účastník incidenčného
konania nahradí správcovi konkurznej podstaty vzniknuté trovy, neznamená nijaké zmenšenie
konkurznej podstaty. Ak správca konkurznej podstaty zaplatil trovy konania zo svojej vlastnej
odmeny, potom by sa mu z titulu náhrady trov konania mal tento výdavok vrátiť. Ak zaplatil
tieto trovy nie zvláštnej odmeny, ale ako ďalší výdavok z konkurznej podstaty
(za hypotetického predpokladu, že konkurzný súd bude takýto postup považovať za súladný
s § 8 vyhlášky), potom i tento výdavok by sa mal platbou od neúspešného účastníka vrátiť
do konkurznej podstaty. Totožný názor vyslovil aj Ústavný súd SR v Náleze č.
II.ÚS 104/08-45 zo dňa 24. septembra 2008.
Trovy konania, ktoré boli správcovi nahradené, tento následne nemôže v konkurze
účtovať, a to svoje výdavky alebo výdavky konkurznej podstaty.
Odvolací súd zdôrazňuje, že správca konkurznej podstaty v rámci incidenčného
konania zastupuje záujmy veriteľov a nie svoje vlastné záujmy, z ktorého dôvodu je potrebné
vziať do úvahy jeho postavenie a povinnosti k veriteľom, ako aj spoločenský význam funkcie
správcu v zmysle posudzovania účelnosti vynaloženia nákladov konania.
V prípade plného úspechu má preto správca konkurznej podstaty nárok na náhradu trov
konania, vrátane trov vzniknutých s jeho účasťou na súdnom pojednávaní, ktoré trovy vznikli
použitím jeho osobného motorového vozidla. V danom prípade správca konkurznej podstaty
predložil súdu doklady o kúpe pohonných hmôt, technický preukaz predmetného osobného
motorového vozidla. Správcovi konkurznej podstaty, ako úspešnej procesnej strane v rámci
incidenčného konania preto patrí náhrada trov za cestovné osobným motorovým vozidlom
nasledovne:
zo sídla jeho kancelárie v Prešove na Krajský súd v Košiciach na pojednávanie dňa
13. 04. 2007 a späť pri dĺžke cesty 74 km, spotrebe 7 1/100 km a cene benzínu 1 liter 37,46
Sk, náhrada za pohonné látky tvorí sumu 194,04 Sk, základná náhrada za každý jeden
kilometer po 6,20 Sk v zmysle opatrenia č. 260/2004 Z. z. predstavuje sumu 458,80 Sk, spolu
652,84 Sk (194,04 Sk + 458,80 Sk), t. j. 21,67 Eur,
zo sídla jeho kancelárie v Prešove na Krajský súd v Košiciach na pojednávanie dňa
09. 11. 2007 a späť pri dĺžke cesty 74 km, spotrebe 7 1/100 km a cene benzínu 1 liter 38,45
Sk, náhrada za pohonné látky tvorí sumu 199,17 Sk, základná náhrada za každý jeden
kilometer po 6,20 Sk v zmysle opatrenia č. 260/2004 Z. z. predstavuje sumu 458,80 Sk, spolu
657,97 Sk (199,17 Sk + 458,80 Sk), t. j. 21,84 Eur,
zo sídla jeho kancelárie v Prešove na Krajský súd v Košiciach na pojednávanie dňa
12. 02. 2008 a späť pri dĺžke cesty 74 km, spotrebe 7 1/100 km a cene benzínu 1 liter 39,06
Sk, náhrada za pohonné látky tvorí sumu 202,33 Sk, základná náhrada za každý jeden
kilometer po 6,20 Sk v zmysle opatrenia č. 260/2004 Z. z. predstavuje sumu 458,80 Sk, spolu
661,13 Sk (202,33 Sk + 458,80 Sk), t. j. 21,95 Eur,
zo sídla jeho kancelárie v Prešove na Krajský súd v Košiciach na pojednávanie dňa
17. 02. 2009 a späť pri dĺžke cesty 74 km, spotrebe 7 1/100 km a cene benzínu 1 liter 0,996
Eur, náhrada za pohonné látky tvorí sumu 4,97 Eur, základná náhrada za každý jeden
kilometer po 0,183 Eur v zmysle opatrenia č. 181/2008 Z. z. predstavuje sumu 13,54 Eur,
spolu 18,51 Eur (4,97 Eur + 13,54 Eur),
zo sídla jeho kancelárie v Prešove na Krajský súd v Košiciach na pojednávanie dňa
05. 03. 2013 a späť pri dĺžke cesty 74 km, spotrebe 7 1/100 km a cene benzínu 1 liter 1,499
Eur, náhrada za pohonné látky tvorí sumu 7,76 Eur, základná náhrada za každý jeden
kilometer po 0,183 Eur v zmysle opatrenia č. 181/2008 Z. z. predstavuje sumu 13,54 Eur,
spolu 21,30 Eur (7,76 Eur + 13,54 Eur). Odvolací súd z rovnako z dôvodu účelnosti priznal
správcovi konkurznej podstaty preukázané parkovné zo dňa 05. 03. 2013 v sume vo výške
1,20 eur.
Trovy správcu konkurznej podstaty vo forme cestovného teda predstavujú spolu
105,27 eur. Takto vzniknuté, vyčíslené a preukázané náklady považuje odvolací súd
za účelné, keďže ich účelnosť je zrejmá z účasti správcu konkurznej podstaty na súdnych
pojednávaniach. Odvolací súd nepovažuje za účelné správcom konkurznej podstaty vyčíslené
cestovné na deň 24. 05. 2010, kedy správca na Krajskom súde v Košiciach nazrel do súdneho
spisu, ktorý spis mu bol predložený od 9.15 hod. do 9.30 hod., z tohto dôvodu mu odvolací
súd takto uplatnené cestovné nepriznal. Ostatné priznané náhrady trov za poštovné v sume
3,49 Eur, podanie 0,40 Eur, vyhotovenie fotokópií 2,97 Eur neboli odvolaním napadnuté.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že je napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o trovách konania nesprávne, a preto Najvyšší sud
Slovenskej republiky rozhodol podľa ust. § 220 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia a napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zmenil.
V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobcovi (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania za poštovné poplatky vo výške 1,10 Eur, preukázané priloženou
poštovou obálkou k podanému odvolaniu žalovaného.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. júna 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová