Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/29/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. M., D., právne

zastúpeného JUDr. E. P., S., proti žalovanému: JUDr. J. T., H., správca konkurznej podstaty

úpadcu L., s. r. o., J., IČO: X., v konaní o určenie pravosti pohľadávky 16 090,65 eur

(484 747,-- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 5. marca 2013, č. k. -152, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5. marca 2013č. k. -152

/

v časti výroku o trovách konania m e n í tak, že žalobca je povinný žalovanému zaplatiť

113,33 Eur náhrady trov prvostupňového konania.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 1,10

Eur.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu

zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 25,83 Eur do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca

navrhol, aby súd určil, že jeho pohľadávka vo výške 16 090,65 Eur (484 747,-- Sk),

prihlásená v konkurznom konaní úpadcu L., s. r. o., J., titulom poskytnutej pôžičky pre

úpadcu na základe Zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 01. 03. 2005, ktorú

na prieskumnom pojednávaní dňa 28. 04. 2006 poprel žalovaný správca konkurznej podstaty

v celej výške, z dôvodu neplatnosti zmluvy o spolupráci, je pohľadávkou oprávnenou a je

pohľadávkou I. triedy. Žalobca nesúhlasí s popretím tejto pohľadávky zo strany žalovaného

správcu konkurznej podstaty, pretože zo Zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 01. 03. 2005

medzi žalobcom a úpadcom vyplýva, že zmluvné strany okrem iného v článku III. bod A., B.,

2

C. tejto zmluvy, dohodli poskytnutie pôžičky pre úpadcu na dobu do 31. 12. 2005. Takto

zo strany žalobcu bola úpadcovi dňa 14. 03. 2005 poskytnutá pôžička 450 000,-- Sk, dňa

01. 07. 2005 vo výške 400 000,-- Sk a dňa 31. 10. 2005 vo výške 80 000,-- Sk. Celkovo bola

poskytnutá pôžička vo výške 930 000,-- Sk. Úpadca sa zaviazal splatiť poskytnutú pôžičku

zo zisku dosiahnutého z príjmov úpadcu do 31. 12. 2005. Výnosy úpadcu boli v tomto čase

v celkovej výške 445 253,-- Sk. Rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou 930 000,-- Sk

a výnosmi 445 253,-- Sk predstavuje uplatnenú pohľadávku 487 747,-- Sk. Úpadca

vyfakturoval žalobcovi nájomné za prenajaté výrobné priestory podľa článku III. C. bod 2

Zmluvy o spolupráci vo výške 445 253,-- Sk faktúrou č. 08/2005 zo dňa 20. 12. 2005. Dňa

31. 12. 2005 došlo k vzájomnému zápočtu pohľadávok žalobcu a úpadcu vo výške 445 253,--

Sk. K vráteniu zvyšku poskytnutej pôžičky 484 747,-- Sk v stanovenej lehote nedošlo.

Následne na majetok obchodnej spoločnosti L., s. r. o. bol dňa 20. 02. 2006 vyhlásený

konkurz.

Súd prvého stupňa po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru,

že s poukazom na ust. § 23 ods. 2 ZKV, žalobca ako veriteľ úpadcu, sa mohol v tomto konaní

o určenie pravosti popretej pohľadávky zo strany žalovaného správcu konkurznej podstaty,

na prieskumnom pojednávaní úpadcu dňa 28. 04. 2006, dovolávať iba právneho dôvodu,

poradia a výšky pohľadávky popretej na prieskumnom pojednávaní. Podľa súdu prvého

stupňa, v konaní nebolo sporné, že žalobca si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku

484 747,-- Sk a žalovaný ju na prieskumnom pojednávaní poprel. Sporné v tomto konaní

bolo, na základe akého právneho dôvodu si žalobca túto pohľadávku v konkurznom konaní

prihlásil. Súd prvého stupňa zdôraznil, že z písomnej prihlášky pohľadávky žalobcu vyplýva,

že žalobca si túto pohľadávku 484 747,-- Sk prihlásil na základe uzatvorenej zmluvy

o spolupráci zo dňa 01. 03. 2005, na základe ktorej poskytol úpadcovi finančné prostriedky

na prevádzku 930 000,-- Sk, z ktorých mu časť vo výške 484 747,-- Sk úpadca nevrátil. Táto

suma je rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a dosiahnutými výnosmi

445 253,-- Sk.

S poukazom na ust. súd prvého stupňa uviedol, že ak

súčasťou zmluvy o spolupráci má byť zmluva o pôžičke, tak podľa zistenia súdu prvého

stupňa zmluva o spolupráci zo dňa 01. 03. 2005 v bode III. 1 neobsahuje takú dohodu

zmluvných strán, z ktorej by vyplynulo, že žalobca prenechal úpadcovi peňažné prostriedky

3

v určitej konkrétnej výške a neobsahuje ani záväzok úpadcu tieto finančné prostriedky

v konkrétnej výške vrátiť žalobcovi po uplynutí dohodnutej doby. Peňažné prostriedky nie sú

v zmluve vôbec vymedzené žiadnou výškou, iba určitým výpočtom „vo výške časti nákladov

piliarskej výroby", preto podľa súdu prvého stupňa takúto dohodu nemožno považovať

za dohodu o pôžičke podľa ust. .

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia taktiež uviedol, že zmluva

o úvere podľa ust. je konsenzuálnym kontraktom, pričom

podstatnou náležitosťou takejto zmluvy je dohoda o úrokoch za poskytnutie peňažných

prostriedkov. Súd prvého stupňa z dohody o spolupráci zo dňa 01. 03. 2005 nezistil, že

zmluvné strany si v tejto dohode dohodli za poskytnutie peňažných prostriedkov úrok, preto

medzi zmluvnými stranami nedošlo ani k uzatvoreniu platnej dohody - zmluvy o úvere podľa

ust. .

Podľa súdu prvého stupňa žalobca napokon v konaní nepreukázal ani iný právny dôvod

vyplývajúci zo zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 03. 2005, na základe ktorého by mu voči

úpadcovi vznikla predmetná pohľadávka 484 747,-- Sk. Právnym dôvodom nemôže byť

podľa súdu prvého stupňa ani iná nepomenovaná zmluva, kde by titulom pre vrátenie

peňažných prostriedkov bol určitý neskôr určený rozdiel medzi poskytnutými peňažnými

prostriedkami zo strany žalobcu a nákladmi úpadcu na svoju prevádzkovú činnosť. Súd

prvého stupňa preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť prihlásenej

pohľadávky v konkurznom konaní úpadcu, pretože nepreukázal žiadny zákonný právny

dôvod tejto prihlásenej pohľadávky. Preto súd prvého stupňa návrh žalobcu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. tak, že

úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z cestovného,

poštovného a nákladov na vyhotovenie fotokópií zo spisu podľa ust. Cestovné

19,37 eur pozostáva z náhrady cestovného vo výške ceny cestovného verejným dopravným

prostriedkom - autobusom z Prešova do Košíc a späť, spojené s účasťou žalovaného

na pojednávaniach. Súd prvého stupňa nepriznal žalovanému uplatnené náklady na cestovné

osobným motorovým vozidlom Hyundai Elantra, pretože ich nepovažoval za účelné

vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi, aby žalobca hradil cestovné žalovanému za použitie

vlastného motorového vozidla. Podľa súdu prvého stupňa žalovaný je účastníkom tohto

4

konania ako správca konkurznej podstaty a náklady, ktoré mu vznikajú v súvislosti s touto

funkciou si uplatňuje aj v konkurznom konaní. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa

žalovanému nepriznal ani parkovné vo výške 1,20 eur. Ďalej súd prvého stupňa priznal

žalovanému uplatnenú náhradu hotových výdavkov za poštovné spojené s písomnými

podaniami v celkovej výške 3,49 eur.

Proti rozsudku ^súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný v časti výroku o trovách

konania. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, pretože spočíva

na nesprávnom právnom posúdení nároku žalovaného na náhradu trov. Podľa žalovaného je

síce pravdou, že účastníkom konania je správca konkurznej podstaty, avšak tento koná síce

vo vlastnom mene, ale na účet úpadcu. To znamená, že všetky vzniknuté náklady, teda aj

náklady vynaložené v incidenčnom konaní, uplatňuje u úpadcu a tieto mu budú uhradené ako

pohľadávka proti podstate. O sumu z toho titulu vyplatenú správcovi, sa preto zníži suma

určená na uspokojenie veriteľov. Na druhej strane, ak priznané trovy uhradí žalovaný (zrejme

žalobca), tieto budú zahrnuté do podstaty a rozvrhnuté medzi veriteľov v rámci rozvrhu.

Žalovaný zdôraznil, že ako správca konkurznej podstaty je povinný zúčastniť sa

pojednávania, a to aj z dôvodu ochrany práv veriteľov. Avšak nakoľko správca vykonáva

činnosť správcu ako SZČO, nemožno od neho požadovať, aby cestoval na pojednávanie

verejným dopravným prostriedkom, pretože touto činnosťou si zarába na živobytie a čas

strávený na ceste vo verejnom dopravnom prostriedku, ani čas strávený čakaním, mu nikto

nenahradí. Postavenie správcu je podľa žalovaného totožné s postavením advokáta vo vzťahu

k trovám konania, preto nie je podľa jeho názoru dôvod, aby pri náhrade trov sa súd

odchyľoval od konštantnej judikatúry súdov, ktoré bez akýchkoľvek pochybností priznávajú

nárok na náhradu cestovného za použitie motorového vozidla advokátom. Žalovaný preto

navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku

o trovách konania tak, že zaviaže žalovaného (zrejme žalobcu) na náhradu trov v celkovej

výške 133,55 eur a na náhradu trov odvolacieho konania za poštovné vo výške 1,10 eur

za podanie odvolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212

ods. 1 a bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého

rozsudku v časti výroku o trovách konania v medziach dôvodov uvedených v odvolaní, dospel

k záveru, že sú splnené predpoklady pre jeho zmenu.

Z obsahu spisu sa zisťuje, že konkurz na majetok dlžníka L., s. r. o., J., IČO: X., bol

vyhlásený uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. 02. 2006, č. k.

a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný - JUDr. J. T., advokát, H..

Žalobca podal návrh na určenie pravosti prihlásenej pohľadávky vo výške 484 747,--

Sk na Krajskom súdu v Košiciach dňa 26. 05. 2006, po tom, čo žalovaný správca konkurznej

podstaty na prieskumnom pojednávaní dňa 28. 04. 2006 poprel jeho pohľadávku prihlásenú

v konkurznom konaní v celej výške.

Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania napadnutým rozsudkom žalobu zamietol

a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 25,83 Eur do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142

ods. 1 tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú

z cestovného, poštovného a nákladoch na vyhotovenie fotokópií zo spisu podľa ust. § 137

Súd prvého stupňa nepriznal žalovanému uplatnené náklady na cestovné osobným

motorovým vozidlom Hyundai Elantra, pretože ich nepovažoval za účelné vo vzťahu

k neúspešnému žalobcovi, aby žalobca hradil cestovné žalovanému za použitie vlastného

motorového vozidla. Podľa súdu prvého stupňa žalovaný je účastníkom tohto konania ako

správca konkurznej podstaty a náklady, ktoré mu vznikajú v súvislosti s touto funkciou si

uplatňuje aj v konkurznom konaní. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa žalovanému

nepriznal ani parkovné vo výške 1,20 Eur.

Odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo

bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, vrátane súdneho

poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov

právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena

správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je

zástupcom advokát (ust. ).

6

Správca konkurznej podstaty je v incidenčom konaní riadnym účastníkom konania,

ktorý vystupuje vo vlastnom mene a na účet úpadcu, rozhodovanie o náhrade trov v rámci

incidenčného sporu sa riadi nepochybne ustanoveniami § 142 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku o náhrade trov konania. To v praxi znamená, že ak bol správca konkurznej podstaty

v incidenčnom spore úspešný, má nárok na náhradu trov konania, vrátane trov vzniknutých

s jeho účasťou na súdnom pojednávaní a skutočnosť, že neúspešný účastník incidenčného

konania nahradí správcovi konkurznej podstaty vzniknuté trovy, neznamená nijaké zmenšenie

konkurznej podstaty. Ak správca konkurznej podstaty zaplatil trovy konania zo svojej vlastnej

odmeny, potom by sa mu z titulu náhrady trov konania mal tento výdavok vrátiť. Ak zaplatil

tieto trovy nie zvláštnej odmeny, ale ako ďalší výdavok z konkurznej podstaty

(za hypotetického predpokladu, že konkurzný súd bude takýto postup považovať za súladný

s § 8 vyhlášky), potom i tento výdavok by sa mal platbou od neúspešného účastníka vrátiť

do konkurznej podstaty. Totožný názor vyslovil aj Ústavný súd SR v Náleze č.

-45 zo dňa 24. septembra 2008.

Trovy konania, ktoré boli správcovi nahradené, tento následne nemôže v konkurze

účtovať, a to svoje výdavky alebo výdavky konkurznej podstaty.

Odvolací súd zdôrazňuje, že správca konkurznej podstaty v rámci incidenčného

konania zastupuje záujmy veriteľov a nie svoje vlastné záujmy, z ktorého dôvodu je potrebné

vziať do úvahy jeho postavenie a povinnosti k veriteľom, ako aj spoločenský význam funkcie

správcu v zmysle posudzovania účelnosti vynaloženia nákladov konania.

V prípade plného úspechu má preto správca konkurznej podstaty nárok na náhradu trov

konania, vrátane trov vzniknutých s jeho účasťou na súdnom pojednávaní, ktoré trovy vznikli

použitím jeho osobného motorového vozidla. V danom prípade správca konkurznej podstaty

predložil súdu doklady o kúpe pohonných hmôt, technický preukaz predmetného osobného

motorového vozidla. Správcovi konkurznej podstaty, ako úspešnej procesnej strane v rámci

incidenčného konania preto patrí náhrada trov za cestovné osobným motorovým vozidlom

nasledovne:

zo sídla jeho kancelárie v Prešove na Krajský súd v Košiciach na pojednávanie dňa

13. 04. 2007 a späť pri dĺžke cesty 74 km, spotrebe 7 1/100 km a cene benzínu 1 liter 37,46

Sk, náhrada za pohonné látky tvorí sumu 194,04 Sk, základná náhrada za každý jeden

7

kilometer po 6,20 Sk v zmysle opatrenia č. predstavuje sumu 458,80 Sk, spolu

652,84 Sk (194,04 Sk + 458,80 Sk), t. j. 21,67 Eur,

zo sídla jeho kancelárie v Prešove na Krajský súd v Košiciach na pojednávanie dňa

09. 11. 2007 a späť pri dĺžke cesty 74 km, spotrebe 7 1/100 km a cene benzínu 1 liter 38,45

Sk, náhrada za pohonné látky tvorí sumu 199,17 Sk, základná náhrada za každý jeden

kilometer po 6,20 Sk v zmysle opatrenia č. predstavuje sumu 458,80 Sk, spolu

657,97 Sk (199,17 Sk + 458,80 Sk), t. j. 21,84 Eur,

zo sídla jeho kancelárie v Prešove na Krajský súd v Košiciach na pojednávanie dňa

12. 02. 2008 a späť pri dĺžke cesty 74 km, spotrebe 7 1/100 km a cene benzínu 1 liter 39,06

Sk, náhrada za pohonné látky tvorí sumu 202,33 Sk, základná náhrada za každý jeden

kilometer po 6,20 Sk v zmysle opatrenia č. predstavuje sumu 458,80 Sk, spolu

661,13 Sk (202,33 Sk + 458,80 Sk), t. j. 21,95 Eur,

zo sídla jeho kancelárie v Prešove na Krajský súd v Košiciach na pojednávanie dňa

17. 02. 2009 a späť pri dĺžke cesty 74 km, spotrebe 7 1/100 km a cene benzínu 1 liter 0,996

Eur, náhrada za pohonné látky tvorí sumu 4,97 Eur, základná náhrada za každý jeden

kilometer po 0,183 Eur v zmysle opatrenia č. predstavuje sumu 13,54 Eur,

spolu 18,51 Eur (4,97 Eur + 13,54 Eur),

zo sídla jeho kancelárie v Prešove na Krajský súd v Košiciach na pojednávanie dňa

05. 03. 2013 a späť pri dĺžke cesty 74 km, spotrebe 7 1/100 km a cene benzínu 1 liter 1,499

Eur, náhrada za pohonné látky tvorí sumu 7,76 Eur, základná náhrada za každý jeden

kilometer po 0,183 Eur v zmysle opatrenia č. predstavuje sumu 13,54 Eur,

spolu 21,30 Eur (7,76 Eur + 13,54 Eur). Odvolací súd z rovnako z dôvodu účelnosti priznal

správcovi konkurznej podstaty preukázané parkovné zo dňa 05. 03. 2013 v sume vo výške

1,20 eur.

Trovy správcu konkurznej podstaty vo forme cestovného teda predstavujú spolu

105,27 eur. Takto vzniknuté, vyčíslené a preukázané náklady považuje odvolací súd

za účelné, keďže ich účelnosť je zrejmá z účasti správcu konkurznej podstaty na súdnych

pojednávaniach. Odvolací súd nepovažuje za účelné správcom konkurznej podstaty vyčíslené

cestovné na deň 24. 05. 2010, kedy správca na Krajskom súde v Košiciach nazrel do súdneho

spisu, ktorý spis mu bol predložený od 9.15 hod. do 9.30 hod., z tohto dôvodu mu odvolací

súd takto uplatnené cestovné nepriznal. Ostatné priznané náhrady trov za poštovné v sume

3,49 Eur, podanie 0,40 Eur, vyhotovenie fotokópií 2,97 Eur neboli odvolaním napadnuté.

8

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že je napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o trovách konania nesprávne, a preto Najvyšší sud

Slovenskej republiky rozhodol podľa ust. tak, ako je uvedené vo výroku tohto

uznesenia a napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zmenil.

V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

odvolacieho konania proti žalobcovi ( v spojení s ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania za poštovné poplatky vo výške 1,10 Eur, preukázané priloženou

poštovou obálkou k podanému odvolaniu žalovaného.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 (ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. júna 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová