Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_15Cbi-19-2006.pdf
PDF · 108.89 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cbi/19/2006
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Zdenkou Kohútovou v právnej veci žalobcu: O. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX G. zastúpený: JUDr. Eleonóra Prokopovičová, Stredná 2421/9, 075 01 Trebišov, proti žalovanému: B.. B. E., I. XX, O., správca konkurznej podstaty úpadcu L. - B., s.r.o., B. XXX, IČO: XX XXX XXX o určenie pravosti pohľadávky 16.090,65 eur (484.747,- Sk) s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania 25,83 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca navrhol, aby súd určil, že jeho pohľadávka vo výške 16.090,65 eur (484.747,-Sk) prihlásená v konkurznom konaní úpadcu L.-B., s.r.o., B. XXX titulom poskytnutej pôžičky pre úpadcu na základe Zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 1.3.2005, ktorú na prieskumnom pojednávaní dňa 28.4.21006 poprel žalovaný správca konkurznej podstaty v celej výške, z dôvodu neplatnosti zmluvy o spolupráci, je pohľadávkou oprávnenou a je pohľadávkou I. triedy. Uviedol, že nesúhlasí s popretím tejto pohľadávky zo strany žalovaného správcu konkurznej podstaty, pretože zo Zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 1.3.2005 medzi žalobcom a úpadcom L.-B., s.r.o., B. XXX vyplýva, že zmluvné strany okrem iného v článku III. bod A., B., C. tejto zmluvy dohodli poskytnutie pôžičky pre úpadcu na dobu do 31.12.2005. Takto zo strany žalobcu bola úpadcovi dňa 14.3.2005 poskytnutá pôžička 450.000,- Sk, dňa 1.7.2005 vo výške 400.000,- Sk a dňa 31.10.2005 vo výške 80.000,- Sk. Celkovo teda bola poskytnutá pôžička vo výške 930.000,- Sk. Úpadca sa zaviazal splatiť poskytnutú pôžičku zo zisku dosiahnutého z príjmov úpadcu do 31.12.2005. Výnosy úpadcu boli v tomto čase v celkovej výške 445.253,- Sk. Rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou 930.000,- Sk a výnosmi 445.253,- Sk predstavuje uplatnenú pohľadávku 487.747,- Sk. Toto potvrdzuje aj faktúra č. 08/2005 zo dňa 20.12.2005, ktorou úpadca vyfakturoval žalobcovi nájomné za prenajaté výrobné priestory podľa článku III. C. bod 2 Zmluvy o spolupráci vo výške 445.253,- Sk. Dňa 31.12.2005 došlo k vzájomnému zápočtu pohľadávok žalobcu a úpadcu vo výške 445.253,- Sk. K vráteniu zvyšku poskytnutej pôžičky 484.747,- Sk v stanovenej lehote nedošlo. Následne na majetok obchodnej spoločnosti L.-B., s.r.o. bol dňa 20.2.2006 vyhlásený konkurz.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 4.7.2006 uviedol, že uplatnenú pohľadávku žalobcu preskúmal a dospel k záveru, že zmluva na základe ktorej mala byť pôžička poskytnutá je neúčinná, prípadne je aj neplatná. Zmluva bola uzatvorená medzi úpadcom v mene ktorého ju uzatvoril konateľ Ing. L. M., ktorý je otcom žalobcu. Z koncepcie zmluvy vyplýva, že bola uzatváraná s cieľom odčerpať od úpadcu vytvorený zisk a tento spätne dať úpadcovi ako pôžičku. Zmluva je v predmete neurčitá, pokiaľ ide o výšku pôžičky a taktiež v časti o nájme, pokiaľ ide o predmet nájmu a odplatu. Preto predmetná zmluva je neplatná pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, ale aj v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka. Navrhol preto žalobu zamietnuť.
Súd zistil z konkurzného spisu Krajského súdu v Košiciach č. k. 4K/78/2005, že uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 4K/78/2005 zo dňa 20.2.2006 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka L.-B., s.r.o., B. XXX a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný - JUDr. B. E., advokát, I. XX, O. (čl. 27 - 57 spisu). Z písomnej prihlášky pohľadávky žalobcu v tomto konkurznom konaní vyplýva, že dňa 20.4.2006 si prihlásil pohľadávku 484.747,- Sk na základe uzatvorenej zmluvy o spolupráci zo dňa 1.3.2005, na základe ktorej poskytol pre úpadcu finančné prostriedky na prevádzku vo výške 930.000,- Sk. Výnosy podľa zmluvy boli 445.253,- Sk, preto pohľadávka veriteľa z tejto zmluvy predstavuje rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami vo výške 930.000,- a dosiahnutými výnosmi vo výške 445.253,- Sk a to prihlásenú sumu 484.747,- Sk. Túto pohľadávku si žalobca prihlásil v 1. triede bez nároku na oddelené uspokojenie. Spolu s touto prihláškou žalobca konkurznému súdu predložil zmluvu o spolupráci, 6 pokladničných dokladov, faktúru č. 08/2005 zo dňa 20.12.2002, inventúrny súpis guľatiny, polovýrobkov a výrobkov a podklad pre výpočet výšky prenájmu zo dňa 19.12.2005.
Ďalej súd zistil zo zápisnice o prieskumnom pojednávaní úpadcu L.-B., s.r.o. konaného dňa 28.4.2006, že na tomto pojednávaní bola prítomná splnomocnená zástupkyňa žalobcu JUDr. Eleonóra Prokopovičová. Žalovaný správca konkurznej podstaty poprel celý uplatnený nárok žalobcu, ktorý je v tomto konkurznom konaní veriteľom č. 15, vo výške 484.747,- Sk z dôvodu, že ide o nárok z neplatnej zmluvy. Žalobca do 30 dní od konania tohto prieskumného pojednávania podal predmetnú žalobu o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky dňa 26.5.2006.
Súd zistil z písomnej zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom L.-B., s.r.o. dňa 1.5.2005, že túto zmluvu uzatvorili ako inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako to uviedli v názve tejto zmluvy. Ako predmet zmluvy dohodli, že žalobca ako podnikateľ je vlastníkom know-how viažuceho sa a premietnutého do stabilných obchodných vzťahov s predajcami guľatiny a so záujemcami o kúpu tovaru piliarskej výroby. Úpadca je vlastníkom prevádzky piliarskej výroby vybavenej strojovým a technologickým zariadením a odbornou pracovnou silou. Zmluvné strany sa dohodli, že žalobca zabezpečí nákup guľatiny, predaj tovaru piliarskej výroby vlastným menom a na vlastný účet, k poskytnutiu pôžičky spoločnosti vo výške časti nákladov piliarskej výroby krytím týchto nákladov, ktoré zahŕňajú opravy a úpravy strojových a technologických zariadení, mzdy odbornej pracovnej sily, splatné záväzky spoločnosti z obchodných vzťahov. Úpadca na základe tejto zmluvy sa zaviazal poskytnúť žalobcovi priestory prevádzky piliarskej výroby, jej strojové a technologické zariadenie, odbornú pracovnú silu. Ďalej sa spoločnosť úpadcu zaviazala financovať časť nákladov piliarskej výroby zahŕňajúce opravy a úpravy strojových a technologických zariadení, mzdy odbornej pracovnej sily, splatné záväzky spoločnosti z obchodných vzťahov. Zaviazala sa ďalej k prijatiu pôžičky od podnikateľa vo výške časti nákladov piliarskej výroby, ich krytím podnikateľom a zahŕňajúcim: opravy a úpravy strojových a technologických zariadení, mzdy odbornej pracovnej sily, splatné záväzky spoločnosti z obchodných vzťahov. Túto zmluvu dohodli strany na dobu určitú od 1.3.2005 do 20.12.2005. V bode III. tejto zmluvy dohodli pôžičku vo výške časti nákladov piliarskej výroby za obdobie od 1.3.2005 do 20.12.2005, ktorá zahŕňa: opravy a úpravy strojových a technologických zariadení, mzdy odbornej pracovnej sily, splatné záväzky spoločnosti z obchodných vzťahov. Ďalej dohodli, že táto pôžička bude účelovo vložená na náklady piliarskej výroby v čase splatnosti týchto nákladov v ich aktuálnej výške v dobe od 1.3.2005 do 20.12.2005, na dobu do 31.12.2005 ako dobu splatnosti pôžičky. Úpadca sa zaviazal prijať od žalobcu pôžičku vo výške časti nákladov piliarskej výroby za obdobie od 1.3.2005 do 20.12.2005. V ďalšom bode C./2. tejto zmluvy zmluvné strany dohodli zmluvu o nájme časti prevádzky piliarskej výroby podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka na dobu neurčitú od 1.3.2005 do 20.12.2005 za cenu titulom nájmu vo výške zisku z piliarskej výroby vykázaného podnikateľom za obdobie od 1.3.2005 do 20.12.2005, splatnú 31.12.2005.
Ďalej súd zistil, že príjmovými pokladničnými dokladmi žalobca preukazoval, že vložil do pokladne úpadcu peňažné prostriedky a to dňa 1.7.2005 sumu 400.000,- Sk, dňa 14.3.2005 sumu 450.000,- Sk, dňa 31.10.2005 sumu 80.000,- Sk. Osoba podpísaná za úpadcu na týchto príjmových dokladoch je Ing.
L. M. - konateľ úpadcu, ktorý je otcom žalobcu. Ako účel prijatia týchto peňažných prostriedkov je na týchto pokladničných dokladoch uvedené - pôžička v zmysle zmluvy.
Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 9.11.2007 vyplynulo, že žalobca ako živnostník spolu so svojim otcom Ing. L. M., ktorý bol väčšinovým spoločníkom a konateľom úpadcu, sa snažili oživiť činnosť úpadcu, na majetok ktorého bolo vedených viacero exekúcií. V snahe predísť tomu, aby nakúpenú guľatinu pre spracovanie u úpadcu zobrali exekútori, riešili to tak, že žalobca nakupoval guľatinu pre seba, následne ju v priestoroch úpadcu spracoval na rôzne drevárske výrobky, hranoly, foršne a iný piliarsky tovar a predával ho rôznym odberateľom. Z tejto činnosti žalobca nemal žiaden zisk ani výnos. Účelom predmetnej zmluvy o spolupráci bolo to, že výnos, ktorý sa dosiahol z tejto činnosti, žalobca zaplatil pre úpadcu ako nájomné za užívanie priestorov úpadcu. Uviedol, že názorne tieto platby sú uvedené v spise na čl. 49 „Podklad na výpočet výšku prenájmu - Rekapitulácia výnosov a nákladov“. Z tohto listinného dôkazu vyplýva, že bol zrealizovaný predaj tovaru za 2.843.581,- Sk pre jednotlivých odberateľov úpadcu, bol uskutočnený odpredaj výrobkov zo skladu za 122.546,35 Sk a zo skladu guľatiny za 32.000,- Sk. Celkovo teda bol zrealizovaný predaj tovaru a výrobkov za 2.998.127,35 Sk. Náklady na výrobu a predaj boli 2.623.965,70 Sk. Po odpočítaní príjmu z predaja 2.998.127,35 Sk a nákladov 2.623.965,70 Sk rozdiel 374.161,65 Sk predstavoval výnos. Tento výnos následne úpadca vyfakturoval žalobcovi ako dohodnuté nájomné za užívanie priestorov úpadcu. Túto sumu 374.000,- Sk žaloba započítal s poskytnutou pôžičkou žalobcu pre úpadcu. Takto sa realizovala dohoda medzi žalobcom a úpadcom podľa predmetnej zmluvy o spolupráci. Tieto zápočty sa nerealizovali formou písomných dohôd, ale iba cez pokladničné doklady.
Svedok Ing. L. M. - otec žalobcu uviedol, že u úpadcu boli problémy s financovaním, úpadca neuhrádzal mzdy svojich pracovníkov, ani zákonné odvody, preto sa rozhodol so žalobcom - svojim synom oživiť podnikanie úpadcu a to tak, že uzatvorili predmetnú zmluvu o spolupráci. Uviedol, že peňažné prostriedky vo forme pôžičky dal žalobca svedkovi Ing. L. M., ktorý z nich uhrádzal všetky náklady úpadcu. Potvrdil tvrdenie žalobcu, že zisk úpadcu z podnikania použil na zaplatenie pôžičky, to znamená, že koľko zisku dosiahol úpadca zo svojej prevádzky, toľko zaplatil na nájomnom žalobca pre úpadcu za užívanie jeho priestorov. Uviedol, že zisk, ktorý úpadca vyprodukoval z prevádzky, tento zisk žalobca opäť poskytol ako pôžičku úpadcovi. Ďalej uviedol, že zisk by bol vyšší ako poskytoval žalobca úpadcovi pôžičku a žalobca by doplácal rozdiel medzi ziskom a pôžičkami úpadcovi formou nájomného za prenájom priestorov úpadcu.
Svedok L. I. potvrdil, že do roku 2002 pôsobil u úpadcu ako konateľ a neskôr ako spoločník úpadcu. Konateľom bol aj Ing. L. M., ktorý bol predtým spoločníkom úpadcu. Uviedol, že o predmetnej zmluve o spolupráci medzi žalobcom a úpadcom z 1.3.2005 sa dozvedel až v roku 2007 na jednom pojednávaní na Okresnom súde v Nitre, keď jeho manželka T. I. žalovala žalobcu o zaplatenie za porez dreva na svojom gátri. Tam žalobca predložil predmetnú zmluvu o spolupráci. Uviedol, že Ing. L. M. mu povedal, že u úpadcu sa bude rezať drevo pre jeho syna - žalobcu. Predmetom činnosti úpadcu v tom čase bolo iba rezanie dreva pre žalobcu v čase od novembra 2004 do mája 2005. Uviedol, že žiadnu zmenu v ekonomike úpadcu po vstupe Ing. L. M. do spoločnosti úpadcu ani potom, ako uskutočňovali porez dreva pre žalobcu, nezaznamenal. Ekonomika úpadcu bola taká ako predtým. Rozdiel bol iba v tom, že predtým bol uskutočňovaný porez dreva u úpadcu pre jeho manželku T. I. do novembra 2004 a potom už bol uskutočňovaný porez dreva u úpadcu pre žalobcu. Svedok uviedol, že si myslí, že táto zmluvy o spolupráci zo dňa 1.3.2005 bola antidatovaná, pretože pre žalobcu úpadca vykonával práce minimálne od decembra 2004, nie od 1.3.2005. Uviedol, že ako dodávateľ dreva na porez na gátri úpadcu bol vedený žalobca. Svedok vypisoval iba dodacie listy, ostatné účtovníctvo úpadcu zabezpečoval Ing. L. M..
Svedkyňa T. I. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 12.2.2008 uviedla, že podniká v oblasti prevádzky drevárskej výroby, v jednom areáli s úpadcom má umiestnený svoj gáter, pôvodne išlo o jeden areál, ktorý bol následne rozdelený dvomi samostatnými vchodmi. Jednu časť prevádzkuje úpadca a druhú svedkyňa T. I.. Uviedla, že v novembri 2004 prišiel za ňou žalobca, aby sa dohodli na tom, že bude pre neho uskutočňovať porez guľatiny na gátri, preto uzatvorili ústnu dohodu, na základe ktorej pre žalobcu uskutočňovala porez guľatiny na svojom gátri. Okolo 70% porezanej guľatiny na jej gátri bolo expedované pre odberateľov a asi 30 % bolo ďalej druhotne spracovávané u úpadcu. Následne medzi
ňou a žalobcom došlo k nezhode, preto odmietla ďalej vykonávať porez guľatiny pre žalobcu na svojom gátri a následne podala návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, pretože mala voči nemu pohľadávku. Svoju pohľadávku vymáhala aj voči samotnému žalobcovi na Okresnom súde v Nitre, kde sa dozvedela o predmetnej zmluve o spolupráci z 1.3.2005. Uviedla, že počas celej doby spolupráce so žalobcom o tejto zmluve nevedela a je presvedčená, že nikdy takáto zmluva o spolupráci uzatvorená nebola, pretože má s úpadcom kanceláriu v jednom objekte. Uviedla, že prvotné účtovníctvo pre úpadcu v čase, keď vykonávala činnosť pre úpadcu, viedla ona, vystavovala faktúry, doklady o zaplatení a určitý čas viedla aj pokladňu, potom ju viedol pán L.. Nikdy od žalobcu neprijala žiadne peniaze do pokladne ani nikdy mu nevydávala žiadny výdavkový pokladničný doklad. Uviedla, že na predložených pokladničných dokladoch v spise na čl. 34-36 nie je jej podpis, ide o podpis Ing. L. M. - otca žalobcu.
Žalovaný správca konkurznej podstaty na pojednávaní dňa 12.2.2008 uviedol, že predmetnú zmluvu o spolupráci považuje za neplatnú pre jej neurčitosť a taktiež spochybňuje vklad peňažných prostriedkov vo výške 930.000,- Sk do pokladne úpadcu na základe pokladničných dokladov, ktoré sú podpísané Ing. L. M., pretože tieto doklady nie sú očíslované, účtovná kniha úpadcu nebola vedená jednotne, účtovníctvo úpadcu nebolo prehľadné a peňažné prostriedky úpadcu nešli cez bankový účet. Samotná koncepcia zmluvy bola robená tak, aby zo zisku úpadcu sa poskytla pôžička a aby sa to, čo úpadca svojou prevádzkou vytvoril, malo vrátiť žalobcovi ako splátka pôžičky. Takýto princíp považuje za princíp, ktorý je v rozpore so všetkými zásadami práva - zásadami poctivého obchodného styku a taktiež v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná zmluva o spolupráci je ako keby kombináciou troch zmlúv
- zmluvy o nájme, zmluvy o pôžičke a kúpnej zmluvy, avšak nemá náležitosti ani jednej z týchto zmlúv. Ak by išlo o zmluvu o nájme, je táto zmluva neplatná, pretože neobsahuje predmet nájmu, neobsahuje výšku nájomného a nie je tam doložený súhlas obce s prenájmom nebytových priestorov. Taktiež zmluva o pôžičke by bola neplatná z toho dôvodu, pretože zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, peniaze musia byť odovzdané pri uzatvorení pôžičky, čo nebolo preukázané, pretože jednotlivé príjmové pokladničné doklady sú z neskorších dátumov ako samotná zmluva o spolupráci z 1.3.2005. Nie je taktiež špecifikované, koľko peňažných prostriedkov bolo zapožičaných a dokedy majú byť vrátené. Taktiež táto zmluva v časti o kúpe dreva je neplatná, pretože nie je bližšie špecifikovaný predmet kúpnej zmluvy. Žalovaný uviedol, že neuznáva ani samotný zápočet pohľadávky žalobcu v rozsahu 445.253,- Sk, pretože to bolo urobené taktiež len cez výdavkové pokladničné doklady, avšak tento zápočet nie je predmetom tohto sporu. Týmto zápočtom sa vlastne znížila pohľadávka žalobcu, čo je v prospech úpadcu, preto sa žalobca v konaní bližšie k zápočtu nevyjadruje.
Súd ďalej zistil zo spisu Krajského súdu v Košiciach č. k. 14Cbi/1/2011, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 14Cbi/1/2011-158 zo dňa 2.2.2012 súd žalobu žalobcu JUDr. B. E., správcu konkurznej podstaty úpadcu L.-B., s.r.o. B. proti žalovanému O. M., V. XX, G. o určenie neúčinnosti zmluvy o spolupráci z 1.3.2005 zamietol. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd skôr než rozhodol o neúčinnosti tejto zmluvy o spolupráci, zisťoval, či táto zmluva je platne uzatvorená. Súd dospel k záveru, že v tejto zmluve o spolupráci z 1.3.2005, ktorá je základom aj pre toto konanie č. k. 15Cbi/19/2006, nie je predmet zmluvy dostatočne určitý, a preto zmluva nie je uzatvorená. Uviedol, že nie je presne vymedzený predmet záväzkov účastníkov konania v tejto zmluve. Aj keď išlo o konanie o určenie neúčinnosti tejto zmluvy o spolupráci súd sa ako predbežnou otázkou zaoberal platnosťou tejto zmluvy a dospel k záveru, že táto zmluva je neplatná.
Súd zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k tomuto právnemu záveru:
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné, čo sa týka právneho dôvodu, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o správnosti popretia pohľadávky príslušný správny orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy súd.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že žalobca ako veriteľ úpadcu mohol sa žalobou v tomto konaní o určenie pravosti poprenej pohľadávky zo strany žalovaného správcu konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní úpadcu dňa 28.4.2006 dovolávať iba právneho dôvodu, poradia a výšky pohľadávky poprenej na prieskumnom pojednávaní. V konaní nebolo sporné, že žalobca si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku 484.747,- Sk a žalovaný správca konkurznej podstaty ju na prieskumnom pojednávaní poprel. Sporné v tomto konaní bolo, na základe akého právneho dôvodu si túto pohľadávku žalobca v konkurznom konaní prihlásil. Z písomnej prihlášky pohľadávky žalobcu (čl. 28-29 spisu) vyplýva, že žalobca si túto pohľadávku 484.747,- Sk prihlásil na základe uzatvorenej zmluvy o spolupráci zo dňa 1.3.2005, na základe ktorej poskytol úpadcovi finančné prostriedky na prevádzku 930.000,- Sk, z ktorých mu časť vo výške 484.747,- Sk úpadca nevrátil. Táto suma je rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a dosiahnutými výnosmi 445.253,- Sk.
Zo žaloby v tomto konaní vyplýva, že žalobca podal žalobu o určenie pravosti poprenej pohľadávky 484.747,- Sk titulom poskytnutej pôžičky vyplývajúcej zo zmluvy o spolupráci zo dňa 1.3.2005. Uviedol, že zvyšok poskytnutej pôžičky 484.747,- Sk nebol žalobcovi v stanovenom termíne vrátený.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Ak súčasťou zmluvy o spolupráci z 1.3.2005, ktorá je základom uplatnenej pohľadávky žalobcu, má byť podľa tvrdenia žalobcu zmluva o pôžičke, súd zistil, že zmluva o spolupráci z 1.3.2005 v bode III./1 neobsahuje takú dohodu zmluvných strán, z ktorej by vyplynulo, že žalobca prenechal úpadcovi peňažné prostriedky v určitej konkrétnej výške a neobsahuje ani záväzok úpadcu tieto peňažné prostriedky v konkrétnej výške vrátiť žalobcovi po uplynutí dohodnutej doby. Peňažné prostriedky nie sú v zmluve vôbec vymedzené žiadnou výškou, iba určitým výpočtom „vo výške časti nákladov piliarskej výroby“. Preto takúto dohodu nemožno považovať za dohodu o pôžičke podľa citovaného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka. Navyše zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, ako to uviedol aj žalovaný v tomto konaní. Znamená to, že pri uzatváraní zmluvy o pôžičke, musia byť peňažné prostriedky reálne odovzdané. V prejednávanej veci zjavne k tomu nedošlo, pretože zmluva o spolupráci je z 1.3.2005 a príjmové pokladničné doklady o platbe peňazí zo strany žalobcu do pokladne úpadcu sú z neskoršieho dátumu a to zo dňa 1.7.2005, 14.3.2005 a 31.10.2005. Dohodu o pôžičku v týchto dňoch - 1.7.2005, 14.3.2005 a 31.10.2005 žalobca v konaní nepreukázal, ani v konaní netvrdil, že dohoda o pôžičke bola uzatvorená v týchto dňoch a ani si v konkurznom konaní neprihlásil svoju pohľadávku titulom pôžičiek zo dňa 1.7.2005, 14.3.2005 a z 31.10.2005.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Zmluva o úvere podľa citovaného ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka je konsenzuálny kontraktom, to znamená, že pri jej uzatvorení nemusí dôjsť k odovzdaniu peňazí, stačí záväzok veriteľa, že poskytne dlžníkovi peňažné prostriedky v určitej výške. Podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka je dohoda o úrokoch za poskytnutie peňažných prostriedkov. Súd nezistil z dohody o spolupráci z 1.3.2005, že zmluvné strany si v tejto dohode dohodli za poskytnutie peňažných prostriedkov úrok, preto medzi zmluvnými stranami nedošlo ani k uzatvoreniu platnej dohody - zmluvy o úvere podľa citovaného ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, a preto žalobca nepreukázal, že jeho predmetná pohľadávka vznikla titulom zmluvy o úvere.
Žalobca v konaní nepreukázal ani iný právny dôvod vyplývajúci zo zmluvy o spolupráci zo dňa 1.3.2005, na základe ktorého by mu voči úpadcovi vznikla predmetná pohľadávky 484.747,- Sk. Právnym dôvodom pre vrátenie týchto peňažných prostriedkov nemôže byť ani iná nepomenovaná zmluva, taká, kde by titulom pre vrátenie peňažných prostriedkov bol určitý neskôr určený rozdiel medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami zo strany žalobcu a nákladmi úpadcu na svoju prevádzkovú činnosť. Takáto nejasná dohoda a neurčitá dohoda vo svojej podstate by bola v rozpore so zásadami, na ktorých je
založené podnikanie, aj podnikanie úpadcu ako právnickej osoby zriadenej za účelom dosiahnutia zisku, teda aby veriteľ - žalobca prostredníctvom akýchkoľvek dohôd odčerpal všetky príjmy úpadcu z jeho podnikania vrátane jeho zisku a následne sám veriteľ financoval všetky náklady tohto podnikateľa zo svojich vlastných peňažných prostriedkov. Hlavným znakom podnikania každého podnikateľa podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka je dosiahnutie zisku. Žalobca uzatvorením predmetnej zmluvy o spolupráci s úpadcom znemožnil úpadcovi podnikanie, lebo mu znemožnil vytvoriť zisk, ak ihneď tento zisk sám žalobca odčerpával prostredníctvom nejasných a neurčitých dohôd o pôžičke, úvere a nájme.
Súd preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že jeho pohľadávka 484.747,- Sk (16.090,65 eur) prihlásená v konkurznom konaní úpadcu L.-B. s. r. o. je dôvodná, pretože nepreukázal žiadny zákonný právny dôvod tejto prihlásenej pohľadávky, ktorú poprel správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní. Súd preto žalobu o určenie pravosti tejto prihlásenej, poprenej pohľadávky zamietol ako nedôvodnú.
O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1/ O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z cestovného, poštovného a nákladoch na vyhotovenie fotokópií zo spisu, podľa § 137 O.s.p.
Cestovné 19,37 eur pozostáva z náhrady cestovného vo výške ceny cestovného verejným dopravným prostriedkom - autobusom z Prešova do Košíc a späť, spojené s účasťou žalovaného na pojednávaniach dňa 13.4.2007 vo výške 2x 45,- Sk, spolu 90,- Sk, teda 2,99 eur, dňa 9.11.2007 2x 45,- Sk, spolu 90,- Sk, teda 2,99 eur, dňa 12.2.2008 2x 48,- Sk, spolu 96,- Sk, teda 3,19 eur, dňa 17.2.2009 2x 1,60 eur, spolu 3,20 eur, dňa 5.3.2013 2x 1,90 eur, spolu 3,80 eur a dňa 24.5.2010 2x 1,60 eur, spolu 3,20 eur spojené s preštudovaním spisu a vyhotovenie fotokópií - dôkazov predložených žalobcom. Cestovné spolu je 19,37 eur. Súd nepriznal žalovanému uplatnené náklady na cestovné osobným motorovým vozidlom Hyundai Elantra, pretože ich nepovažoval za účelné vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi, aby žalobca hradil cestovné žalovanému správcovi konkurznej podstaty za použitie vlastného motorového vozidla. Žalovaný je účastníkom tohto konania ako správca konkurznej podstaty, náklady, ktoré mu vznikajú v súvislosti s touto funkciou, si uplatňuje aj v konkurznom konaní, a preto za účelné súd považuje, aby neúspešným veriteľom, ktorí si uplatnili pohľadávku v konkurze a na základe jej popretia správcom, vedú o tejto pohľadávke konanie, súd uložil nahradiť správcovi cestovné iba do výšky cestovného verejným dopravným prostriedkom.
Ďalej súd priznal správcovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov za poštovné spojené s písomnými podaniami zo 4.7.2006 - 10,- Sk, 18.9.2007 - 25,- Sk, 7.1.2008 - 10,-Sk, 2.4.2008 - 10,- Sk, 2.4.2008
- 25,- Sk, 1.7.2008 - 25,- Sk, spolu poštovné 105,- Sk, teda 3,49 eur. Za vyhotovenie fotokópií zo spisu dňa 24.5.2010 náhradu 2,97 eur, ako to vyplýva z úradného záznamu súdu z 24.5.2010 (čl. 104 spisu) o zaplatení tejto náhrady. Keďže súd žalovanému nepriznal cestovné vlastným motorovým vozidlom, nepriznal mu ani uplatnené parkovné 1,20 eur. Spolu trovy úspešného žalovaného sú 19,37 eur cestovné, 3,49 eur poštovné a 2,97 eur náklady na fotografovanie dokladov, spolu 25,93 eur. Na ich náhradu súd zaviazal neúspešného žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.