Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/25/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Ing. D. Balogová – K.,

s miestom podnikania K., IČO: X., právne zastúpenej JUDr. A. L., advokátkou, P., proti

žalovanej: J. H., s miestom podnikania F., IČO: X., právne zastúpenej Mgr. S. I.., N.,

o zaplatenie 316,01 Eur (9 520,-- Sk) s príslušenstvom, o dovolaní žalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. decembra 2012, č. k. -185, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovanej o d m i e t a .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

vo výške 32,71 Eur.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Prešove rozsudkom zo dňa 06. 03. 2012, č. k. -141

žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 66,38 Eur

a trovy právneho zastúpenia vo výške 279,34 Eur na účet právneho zástupcu žalovanej do 3

dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že

žalobkyňa sa domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 9 520,– Sk (316,01 Eur)

so zákonnými úrokmi z omeškania od 30. 08. 2007 do zaplatenia dôvodiac, že v tejto výške

jej žalovaná nezaplatila cenu diela, fakturovanú faktúrou č. 07/072 zo dňa 15. 08. 2007,

splatnou 29. 08. 2007. Vykonanie diela spočívalo v uverejnení inzercie pre žalovanú

v časopise IMIDŽ č. VIII/2007, patriacom žalobkyni. Vychádzajúc z § 536 a nasl. a § 269

, súd prvého stupňa uzavrel, že nárok žalobkyne nie je dôvodný.

Po doplnení dokazovania zistil, že objednávka, ktorá bola vystavená svedkom V. B. ako

sprostredkovateľom na základe písomne uzavretej zmluvy o sprostredkovanie inzercie,

uzavretej so žalobkyňou, bola iba návrhom zmluvy, ktorý smeroval od žalovanej

k neurčitému právnemu subjektu, keďže v samotnej objednávke nie je uvedené obchodné

2

meno žalobkyne, ale redakcia IMIDŽ, pričom p. B. a rovnako aj žalobkyňa tvrdili, že ich

vzájomné práva a povinnosti boli ohraničené touto zmluvou. V zmysle tejto zmluvy mal

svedok B. objednávku doručiť do redakcie časopisu IMIDŽ, teda právnemu subjektu, ktorý

bol spôsobilý uzavrieť so žalovanou zmluvu o inzercii a následne malo dôjsť k uzavretiu

riadnej zmluvy o inzercii. V danom prípade teda v návrhu na uzavretie zmluvy v objednávke,

ktorú vystavila žalovaná žalobkyni, resp. redakcii IMIDŽ, chýbal predmet diela určite,

zrozumiteľne a jednoznačne špecifikovaný, preto tento prejav vôle smerujúci k uzavretiu

zmluvy bol iba výzvou k podaniu návrhu na uzavretie zmluvy. Súd prvého stupňa zdôraznil,

že vystavením objednávky žalovaná adresovala návrh na uzavretie zmluvy takému subjektu,

ktorý nebol spôsobilý s ňou uzavrieť riadnu zmluvu o dielo, pričom nebolo zistené, že

žalobkyňa na túto objednávku reagovala uzavretím zmluvy o dielo so žalovanou. Podľa súdu

prvého stupňa nebola predovšetkým dohoda o celom obsahu zmluvy, pretože

na konkludentné uzavretie zmluvy by museli jej účastníci – žalobkyňa a žalovaná, dohodnúť

vykonanie určitého diela. Súd prvého stupňa poukázal aj na svoje skoršie právne zdôvodnenie

zamietnutia žaloby, ktoré v kontexte dodatočne vykonaného dokazovania neprinieslo iný

právny pohľad na to, či bolo odsúhlasenie grafickej predlohy vykonané, ak áno, akým

spôsobom. Súd prvého stupňa dodal, že v danom prípade dôkazné bremeno aj ohľadom tejto

skutočnosti zaťažuje žalobkyňu a toto ani po konfrontácii svedkov, nebolo zo strany

žalobkyne unesené. Preto žalovanej vo vzťahu k žalobkyni nevznikli žiadne práva

a povinnosti z tohto vzťahu, teda ani právo zaplatiť za inzerciu zverejnenú v časopise

žalobkyne. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, napadnutým

rozsudkom zo dňa 20. 12. 2012, č. k. -185 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 316,01 Eur s úrokom z omeškania

vo výške 14% ročne od 30. 08. 2007 do 31. 12. 2008, vo výške 12,5% od 01. 01. 2009

do 30. 06. 2009, vo výške 11% ročne od 01. 07. 2009 do 30. 06. 2011, vo výške 11,25%

od 01. 07. 2011 do 31. 12. 2011, vo výške 11% od 01. 01. 2012 do 20. 12. 2012 a počínajúc

dňom nasledujúcim po vyhlásení rozsudku až do zaplatenia vo výške, ktorá zodpovedá

v každom jednotlivom polroku trvania omeškania v percentách súčtu čísla 10 a základnej

úrokovej sadzby ECB vo výške platnej vždy k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,

maximálne 14,25%, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd ďalej

napadnutým rozhodnutím zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania

3

tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy celého konania, a to na súdnom poplatku

vo výške 84,89 Eur, na trovách prvostupňového konania 745,14 Eur, na trovách odvolacieho

konania 108,13 Eur, všetko na účet právnej zástupkyne žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Odvolací súd s poukazom na , ,

uviedol, že podstatnou časťou zmluvy o dielo je určenie zmluvných strán (objednávateľ

a zhotoviteľ), určenie diela a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu. Výška ceny podstatnou nie

je, lebo zmluva môže vzniknúť aj vtedy, pokiaľ strany prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia

tejto ceny. Odvolací súd zdôraznil, že v konkrétnom prípade žalovaná ako objednávateľ

v objednávke zo dňa 16. 07. 2007 (č. l. 5) žiadala dielo vyhotoviť v cene 8 000 Sk (265,55

Eur) + DPH. Dôkazom toho, že táto cena bola zo strany žalobkyne ako zhotoviteľa

akceptovaná, je podľa odvolacieho súdu faktúra zo dňa 15. 08. 2007 (č. l. 6) na sumu 9 520,--

Sk (316,01 Eur). V súvislosti so vznikom záväzkového vzťahu medzi účastníkmi zo zmluvy

o dielo podľa a nasl. , odvolací súd uviedol, že objednávkou

zo dňa 16. 07. 2007, žalovaná ako objednávateľ, zadala návrh žalobkyni na uzavretie zmluvy

o dielo (uverejnenie plošnej inzercie). Tým, že žalobkyňa ako zhotoviteľ inzerciu uverejnila

v čísle VIII/2007 mesačníka IMIDŽ, týmto spôsobom zo strany zhotoviteľa došlo k uzavretiu

a naplneniu zmluvy o dielo tak, ako to predpokladá .

Odvolací súd zdôraznil, že medzi účastníkmi bolo sporné, či žalobkyňa ako zhotoviteľ, mala

inzerciu zverejniť podľa dodanej predlohy vopred schválenej žalovanou ako objednávateľom,

t. j. v závislosti od jej predchádzajúceho schválenia žalovanou, alebo po tom, ako žalobkyňa

ako zhotoviteľ obdržala určitú predlohu nezávisle od toho, čo dodanej predlohe predchádzalo

a v zmysle nej inzerciu uverejnila. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že mal na základe

doplneného dokazovania preukázané, že žalobkyňa ako zhotoviteľ postupovala v zmysle

obsahu objednávky, keď inzerciu zverejnila podľa dodanej predlohy, ktorá jej došla napálená

na CD. Podľa odvolacieho súdu na strane žalobkyne nebol žiaden dôvod, aby skúmala, čo

dodanej predlohe na inzerciu predchádzalo, teda bez závislosti na tom, akým spôsobom

žalovaná ako objednávateľ predlohu schválila, resp. neschválila v súčinnosti so svedkami –

fotografkou M. a p. B. ako sprostredkovateľom vo vzťahu k žalobkyni ako vydavateľovi na

základe Zmluvy o sprostredkovaní inzercie zo dňa 01. 03. 2003. Odvolací súd dodal, že ani

z obsahu objednávky nevyplýva povinnosť žalobkyne inzerciu zverejniť až po

predchádzajúcom odsúhlasení dodanej predlohy. Preto odvolací súd konštatoval, že žalobkyňa

striktne postupovala v zmysle obsahu objednávky, objednávku splnila zverejnením inzercie,

čím jej vzniklo právo na zaplatenie dohodnutej ceny diela. Z uvedených dôvodov odvolací

4

súd napadnutým rozhodnutím zmenil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa

06. 03. 2012 tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni istinu z titulu zaplatenia ceny diela

vo výške 316,01 Eur, pričom odvolací súd priznal žalobkyni aj uplatnený zákonný úrok

z omeškania od splatnosti faktúry zo dňa 15. 08. 2007 (splatnej 29. 08. 2007) až do zaplatenia,

a to podľa v nadväznosti na jeho časovú účinnosť

od 30. 08. 2007. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa § 224 ods. 2 v nadväznosti

na

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie v zákonnej lehote,

ktoré odôvodnila tým, že odvolacie konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), pričom rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust.

Dovolateľka má za to, že odvolací súd vec posúdil maximálne zjednodušene

a nezaoberal sa ani skutočnosťami, ktoré namietala žalovaná vo všetkých podaniach.

Nejasnosti odvolací súd pripočítal nesprávne na ťarchu žalovanej, čo však v skutočnosti malo

byť vyhodnotené správne tak, že žalobkyňa ako osoba, na ktorej leží dôkazné bremeno, toto

neuniesla. Žalovaná poukázala na to, že nedisponovala rovnopisom objednávky vystavenej

dňa 16. 07. 2007, ktorú osobne vlastnou rukou napísal sprostredkovateľ B.. Objednávku

žalovaná vnímala ako prvý, predbežný kontakt, nezáväzný a chcela sa ďalej stretnúť a o tejto

reklame rozprávať. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na text zmluvy o sprostredkovaní,

podľa ktorého textu sprostredkovateľ nie je oprávnený v mene vydavateľa uzavierať obchody,

čokoľvek pre neho prijímať alebo robiť iné právne úkony. Žalovaná zdôraznila, že

objednávku v dobrej viere, ale aj v omyle podpísala ako prvý kontakt, čím podľa jej názoru

nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o inzercii medzi žalobkyňou a žalovanou, ako to predpokladá

zmluva o sprostredkovaní zo dňa 01. 03. 2003 bod. I. Naviac, v objednávke ako v návrhu

zmluvy o dielo, podľa žalovanej absentuje identifikácia jednej zmluvnej strany - žalobkyne

(jej IČO), ako aj absentuje doba na plnenie. Z uvedeného podľa žalovanej vyplýva, že

chýbajú minimálne dve podstatné náležitosti objednávky, resp. aj prípadnej budúcej zmluvy

o dielo. S poukazom na a žalovaná uviedla, že bez

ohľadu na to, či je alebo nie je v objednávke uvedené odsúhlasenie, sprostredkovateľ

(prípadne žalobkyňa či fotografka) mal povinnosť predložiť predlohu objednávateľovi. Keďže

majú zákonné ustanovenia prednosť pred zmluvnými ustanoveniami, žalovaná má za to, že

5

v danej objednávke došlo k porušeniu zákona a tieto sú zo zákona neplatné pre rozpor

so zákonom alebo jeho obídenie podľa . Žalovaná je toho názoru,

že došlo k porušeniu objednávky (ak by bola považovaná za platnú) podstatným spôsobom

(/ ) žalobkyňou a spol., preto v súlade s písm.

c/ , žalovaná uplatnila svoje právo pri vadnom plnení tým spôsobom,

že nezaplatila za dielo (e-mailom vytkla žalobkyni dôvod, najmä čas zverejnenia), ktoré

neodsúhlasila a ktoré nezodpovedalo jej požiadavke na rozmiestnenie predmetov, farebné

prevedenie, farebnosť a výraznosť písma, veľkosť a najmä počet fotených objektov. Žalovaná

zdôraznila, že bolo nafotených podstatne viac zmenšených objektov, aj tých istých, čo

celkovo vyvolalo dojem neesteticky zhluknutých figúr s následkom celkového zlého dojmu

stránky. Týmto podľa žalovanej nastala absurdná situácia, že autorka sviečok a iných

predmetov nemohla vysloviť názor na prezentovanú stránku.

Žalovaná je presvedčená, že odvolací súd vytvoril napadnutým nezákonným

a povrchným rozhodnutím nebezpečný precedens, keď odobril správanie špekulatívne,

účelové a nečestné, predchádzajúce fakturácii, iba s odôvodnením, že žalobkyňa striktne

postupovala v zmysle obsahu objednávky, objednávku zverejnila, čím jej vzniklo právo

na zaplatenie dohodnutej ceny diela. Odvolací súd podľa žalovanej zároveň porušil § 2

v tom, že nechránil práva a právom chránené záujmy žalovanej a nezabránil, aby sa

práva nezneužívali na jej úkor. Súčasne došlo podľa žalovanej k porušeniu ,

pretože výkon práv a povinnosti z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu

zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa žalovanej zároveň odvolací súd nevyhodnotil riadne a správne všetky dôkazy

a prednesy, jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, preto podľa názoru žalovanej

napadnuté rozhodnutie nesie znaky nespravodlivého súdneho konania definované

v Medzinárodnom dohovore, ktorým je Slovenská republika viazaná, pričom sú vykázané aj

znaky protiústavnosti napadnutého rozhodnutia.

Dovolateľka preto navrhuje, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu

a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu

zamietne a prizná žalovanej náhradu trov konania. Žalovaná podaným dovolaním požiadala aj

o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

6

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedla, že podľa § 238 ods. 2

dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej

mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo

pohľadávky sa neprihliada. Minimálna mzda v roku 2009 bola vo výške 295,5 Eur (8 902,--

Sk) stanovená Nariadením vlády SR č. S poukazom na uvedené ustanovenie

, ktoré vylučuje prípustnosť dovolania proti rozsudkom

odvolacieho súdu, aj keby predpoklady prípustnosti uvedené v až 3 boli

splnené, žalobkyňa navrhuje podané dovolanie v súlade s

odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná je podnikateľkou, pravdepodobne bežne

uzatvára obchodné zmluvy a musí si byť aj vedomá toho, že tieto sa majú plniť. Žalobkyňa

zastáva názor, že výklad právneho úkonu je nutné posudzovať podľa zásad autonómie vôle,

teda možnosti každej osoby vlastnou vôľou ovplyvňovať a určovať svoje postavenie

v právnych vzťahoch - kde je obsiahnutá aj zásada zmluvnej voľnosti. Obmedzenie autonómie

vôle v právnom poriadku demokratického a právneho štátu, kde sloboda jedinca je štátom

garantovaná, nie poskytovaná (viď. Listina základných práv a slobôd), prichádza do úvahy len

vtedy, ak by jej dôsledné uplatňovanie viedlo k ohrozeniu právom uznaného verejného

záujmu - teda okrem iného vtedy, ak by ich aplikácia mohla smerovať k založeniu, či

prehĺbeniu prirodzenej nerovnosti medzi subjektmi právnych vzťahov - napr.

pri spotrebiteľských zmluvách, kde na jednej strane vystupuje spotrebiteľ (slabšia strana)

a na druhej strane dodávateľ (profesionál). Preto má žalobkyňa za to, že súdu neprislúcha

chrániť žalovanú pred jej vlastnou zmluvou, v ktorej nepoverila žalobkyňu zhotovením

žiadnej inzertnej predlohy, nepoverila žalobkyňu žiadnou kontrolou vyhotovenej predlohy,

ani inými povinnosťami, ktorých sa v konaní po udelení plnomocenstva právnemu zástupcovi

začala dovolávať. V ďalšom sa tak isto žalobkyňa nestotožňuje s názormi žalovanej, že

konanie nesie znaky nespravodlivého súdneho konania definované v Medzinárodnom

dohovore, ktorým je Slovenská republika viazaná a sú vykázané aj znaky protiústavnosti

rozhodnutia. Podľa žalobkyne toto svoje tvrdenie žalovaná nijako nekonkretizovala, ani

nezdôvodnila. Žalobkyňa poukázala na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej

republiky, ktorý judikoval, že „do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

7

dôkazov (), či aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda

aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi ().

Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa navrhuje, aby dovolací súd dovolanie odmietol

a priznal žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle

prejednal dovolanie žalovanej podľa a bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené zákonné

podmienky.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia až

Z dôvodov uvedených v je možné dovolaním napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia

rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. K tomu, či rozhodnutie

odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. , prihliada dovolací súd

nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti ( ). V prípade, že

dovolací súd zistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší

rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd

postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je v zmysle a prípustné.

Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu zákon vymedzuje

v ustanovení , a Naopak dovolanie proti rozsudku

odvolacieho súdu nie je prípustné z dôvodov uvedených v ods. 4 a ods. 5 tohto ustanovenia.

Podľa dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa

8

neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu

na prvostupňovom súde.

Konanie v obchodnej veci o peňažné plnenie v sume 9 520,-- Sk (316,01 Eur) začalo

na súde prvého stupňa 05. 03. 2008. o minimálnej mzde, bola

s účinnosťou od 01. 02. 2008 stanovená minimálna mzda vo výške 8 100,-- Sk (268,87 Eur).

Desaťnásobok tejto mzdy predstavuje 81 000,-- Sk (2 688,71 Eur).

Keďže predmet dovolacieho konania neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy,

dovolanie žalovanej proti rozsudku odvolacieho súdu v zmysle nie je procesne

prípustné.

Žalovaná podala dovolanie z dôvodu, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z dôvodu, že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dôvody uvádzané

žalovanou v dovolaní, sú síce relevantnými dovolacími dôvodmi, (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/

), avšak iba v prípade, keď dovolanie je procesne prípustné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, bez ďalšieho však prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia).

Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa by boli opodstatnené, mohli mať

za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ale nezakladali by súčasne

prípustnosť dovolania v zmysle

9

Žalovaná namietala aj protiústavnosť napadnutého rozhodnutia a porušenie práva

na spravodlivý proces, keď odvolací súd nevyhodnotil riadne a správne všetky dôkazy

a prednesy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.

Podľa článku 46 ods. 1 , každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď ).

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi (viď ).

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov, neznamená ani právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby súdy preberali

alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania

(viď ).

Dovolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého ustanovenia dôkazy

hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo

uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania, ktorá by zakladala

procesnú prípustnosť dovolania v zmysle ust. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne,

10

no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 237

Pretože dovolanie žalovanej v zmysle nie je procesne prípustné

a dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov nezistil, že by postupom súdu bolo dovolateľke

upreté právo na spravodlivý proces, ktoré by zakladalo prípustnosť dovolania v zmysle § 237

, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovanej pre jeho procesnú

neprípustnosť podľa v spojení s ust.

odmietol. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnej žalobkyni priznal nárok

na náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie) po 24,90 Eur

a 1x paušálnu náhradu po 7,81 Eur podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3

Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, t. j. trovy dovolacieho konania celkom vo výške 32,71 Eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. júna 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová