Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cob-53-2012.pdf
PDF · 91.7 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/53/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v obchodnej veci žalobkyne: Ing. P. O. - KAPA DAB, s miestom podnikania V., S. XX, IČO: 10738991, zastúpenej advokátkou JUDr. Annou Lacovou, so sídlom v Košiciach, Pražská 4, proti žalovanej: X. Z., s miestom podnikania E. XXX, IČO: 40839745, zastúpenej advokátom Mgr. Stanislavom Ilavským, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, o zaplatenie 316,01 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 6.3.2012 pod č. k. 19Cb/244/2008 - 141, jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 316,01 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne od 30.8.2007 do 31.12.2008, vo výške 12,5 % od 1.1.2009 do 30.6.2009, vo výške 11 % od 1.7.2009 do 30.6.2011, vo výške 11,25 % od 1.7.2011 do 31.12.2011, vo výške 11 % od 1.1.2012 do 20.12.2012 a počínajúc dňom nasledujúcim po vyhlásení rozsudku až do zaplatenia vo výške, ktorá zodpovedá v každom jednotlivom polroku trvania omeškania v percentách súčtu čísla 10 a základnej úrokovej sadzby ECB vo výške platnej vždy k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, maximálne 14,25 %, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy celého konania, a to na súdnom poplatku vo výške 84,89 Eur, na trovách prvostupňového konania 745,14 Eur, na trovách odvolacieho konania 108,13 Eur, všetko na účet právnej zástupkyne žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 9.520,- Sk (316,01 Eur) so zákonnými úrokmi z omeškania od 30.8.2007 do zaplatenia dôvodiac, že v tejto výške jej žalovaná nezaplatila cenu diela, fakturovanú faktúrou č. 07/072 zo dňa 15.8.2007, splatnou 29.8.2007. Vykonanie diela spočívalo v uverejnení inzercie pre žalovanú v časopise IMIDŽ č. VIII/2007, patriacom žalobkyni. Žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 66,38 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 279,34 Eur na účet právneho zástupcu žalovanej, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzajúc z § 536 a nasl. a § 269 Obchodného zákonníka uzavrel, že nárok žalobkyne nie je dôvodný. Po doplnení dokazovania zistil, že objednávka, ktorá bola vystavená svedkom B. O. ako sprostredkovateľom na základe písomne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní inzercie, uzavretej so žalobkyňou, bola iba návrhom zmluvy, ktorý smeroval od žalovanej k neurčitému právnemu subjektu, keďže v samotnej objednávke nie je uvedené obchodné meno žalobkyne, ale redakcia IMIDŽ, pričom p. O. a rovnako aj žalobkyňa tvrdili, že ich vzájomné práva a povinností boli ohraničené touto zmluvou.
V zmysle tejto zmluvy mal svedok O. objednávku doručiť do redakcie časopisu IMIDŽ, teda právnemu subjektu, ktorý bol spôsobilý uzavrieť so žalovanou zmluvu o inzercii a následne malo dôjsť k uzavretiu riadnej zmluvy o inzercii. V danom prípade teda v návrhu na uzavretie zmluvy v objednávke, ktorú vystavila žalovaná žalobkyni, resp. redakcii IMIDŽ, chýbal predmet diela určite, zrozumiteľne a jednoznačne špecifikovaný, preto tento prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy bol iba výzvou k podaniu návrhu na uzavretie zmluvy. Žalovaná vystavením objednávky teda adresovala návrh na uzavretie zmluvy takému subjektu, ktorý nebol spôsobilý s ňou uzavrieť riadnu zmluvu o dielo, a navyše, ani nebolo zistené, aby žalobkyňa na túto objednávku reagovala uzavretím zmluvy o dielo so žalovanou, ktorá zmluva o dielo by spĺňala všetky základné náležitosti zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Predovšetkým nebola dohoda o celom obsahu tejto zmluvy, pretože aby mohla byť táto zmluva konkludentne uzavretá prijatím návrhu a zverejnením inzercie, museli by účastníci, teda žalobkyňa a žalovaná, dohodnúť vykonanie určitého diela. Avšak náležitosti, konkretizácia a špecifikácia tohto určitého diela dohodnuté neboli, a z tohto dôvodu teda ani konkludentne, teda zverejnením inzercie podľa dodanej predlohy, ktorú žalovaná neodsúhlasila, nedošlo k uzavretiu riadnej zmluvy o dielo. Súd prvého stupňa ďalej opätovne poukázal na svoje skoršie právne zdôvodnenie zamietnutia žaloby, ktoré v kontexte dodatočne vykonaného dokazovania neprinieslo iný právny pohľad na to, či bolo odsúhlasenie grafickej predlohy vykonané, ak áno, akým spôsobom. V danom prípade dôkazné bremeno aj ohľadom tejto skutočnosti zaťažuje žalobkyňu a toto ani po konfrontácii svedkov (Q., O. a žalovaná) nebolo zo strany žalobkyne unesené. Preto žalovanej vo vzťahu k žalobkyni nevznikli žiadne práva a povinnosti z tohto vzťahu, teda ani právo zaplatiť za inzerciu zverejnenú v časopise žalobkyne.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 66,38 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 279,34 Eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, ktorým žiadala o jeho zmenu tak, aby jej návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené a priznané trovy celého konania. Je toho názoru, že v danom prípade došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo. Ako vyplynulo z dokazovania, žalovaná objednávku podpísala, teda vedela komu bola adresovaná, bola osobne zaangažovaná na spracovaní predlohy a až na súde začala produkovať svoje vnútorné výhrady voči grafickému spracovaniu reklamy, t.j. voči prácam, ku ktorým sa žalobkyňa žiadnym spôsobom nezaviazala. V konaní ani nepreukázala, aby zhotovenie predlohy žiadala od žalobkyne. Svedkyňa Q. ako spracovateľka predlohy sa jednoznačne vyjadrila, že žalobkyňu nepozná a že po spracovaní predlohy túto e-mailom odoslala žalobkyni. Už toto vyjadrenie svedkyne jasne preukazuje, že žalobkyňa nemala byť a ani nebola zhotoviteľom predlohy, ale že predlohu zhotovila fotografka Q. a odovzdala ju do redakcie žalobkyne. Žalovaná vystavila objednávku, ktorá je v zmysle § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka návrhom, v ktorom prejavila svoju vôľu k uzavretiu zmluvy, ktorej obsah bol dodatočne určitý. Žalobkyňa konala len na základe tejto prejavenej vôle žalovanej, teda po dodaní predlohy uverejnila inzerát, čím objednávku žalovanej v plnom rozsahu splnila. V konaní opak preukázaný nebol. Teda žalobkyňa uverejnila reklamu produktov žalovanej podľa dodanej predlohy (vykonala to, čo si u nej žalovaná objednala). Zamietnutím žaloby by na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne.
Ďalej uviedla, že podľa objednávky mala uverejniť reklamu podľa dodanej predlohy, čo sa aj stalo. Skutočnosť, že jej predloha bola dodaná, v konaní preukázala. Žalovaná svoje tvrdenie, že predlohu mala zhotoviť žalobkyňa, nepreukázala, tak isto nepreukázala, že by dodanú predlohu mala odsúhlasiť, teda neuniesla dôkazné bremeno, že nesplnila jej objednávku, resp. konala v rozpore s ňou a preto jej nepatrí odmena. Teda žalobkyňa neobjednávala zhotovenie predlohy, táto bola zhotovená na základe objednávky žalovanej, aj keď pred súdom túto skutočnosť účelovo popierala, že by vedela, za akým účelom sa dostavila do ateliéru fotografky Q., pričom osobne doniesla svoju produkciu (sviečky), podľa čoho fotografka zhotovila predlohu. Žalovaná bola prítomná a účastná dohody o podmienkach spracovania predlohy a len s jej súhlasom ich fotografka Q. mohla postúpiť do redakcie časopisu IMIDŽ k zverejneniu, čo sa aj stalo. Ak by pri tejto dohode žalovaná prejavila názor, že predlohu spracovanú fotografkou Q. si žiada odsúhlasiť, toto mala svedkyňa Q. urobiť. Obsah dohody o podmienkach spracovania grafickej predlohy žalobkyni nebol známy, z tohto dôvodu táto okolnosť ani nemôže byť na jej ťarchu. Záver okresného súdu, že nevytvorila a nedodala žalovanej dielo v zmysle špecifických podmienok inzercie, žalobkyňa považuje za nesprávny, keďže sama nebola zmluvou zaviazaná k
zhotoveniu grafickej predlohy uverejňovanej reklamy, nespracovala ju, nebola objednávateľom jej spracovania, ani inak neparticipovala na jej zabezpečení. Výlučne len na základe dodanej predlohy uverejnila reklamu, čím zmluvu o dielo vo vzťahu k žalovanej plnila.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 15.5.2012 žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Súd prvého stupňa, aj keď doplnil dokazovanie v intenciách predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, zo zisteného skutkového stavu nevyvodil správny právny záver. Preto odvolací súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi, opätovným výsluchom žalobkyne a zistil tento skutkový stav:
Žalovaná ňou podpísanou objednávkou zo dňa 16.7.2007 (č.l. 5) si objednala u žalobkyne ako vydavateľke časopisu IMIDŽ, V. E. X, S., plošné zverejnenie inzercie v cene 8.000,- Sk + DPH, a to podľa dodanej predlohy. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením žalovanej, že tento návrh na uzavretie zmluvy o dielo formou objednávky nebol určený spôsobilému subjektu na vykonanie diela, pretože žalovaná musela vedieť, komu táto objednávka je zadaná. To potvrdzuje aj výpoveď žalobkyne na odvolacom súde dňa 4.12.2012, keď uviedla, že po zverejní inzercie sa s ňou žalovaná skontaktovala, teda musela vedieť, s kým je v zmluvnom vzťahu. To nakoniec vyplýva aj z písomností vo vzťahu k účastníkom, ktoré sú založené v spise.
Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 Obch. zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že podstatnou časťou zmluvy o dielo je určenie zmluvných strán (objednávateľ a zhotoviteľ), určenie diela a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu. Výška ceny podstatnou časťou nie je, lebo zmluva môže vzniknúť aj vtedy, pokiaľ strany prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia tejto ceny. V konkrétnom prípade žalovaná ako objednávateľ v objednávke zo dňa 16.7.2007 (č.l. 5) žiadala dielo vyhotoviť v cene 8.000,- Sk (265,55 Eur) + DPH. Dôkazom, že táto cena bola zo strany žalobkyne ako zhotoviteľa akceptovaná, je faktúra zo dňa 15.8.2007 (č.l. 6) na sumu 9.520,- Sk (316,01 Eur).
Čo sa týka vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi zo zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, v tejto súvislosti odvolací súd je toho názoru, že objednávkou zo dňa 16.7.2007 (č.l. 5) žalovaná ako objednávateľ zadala návrh žalobkyni na uzavretie zmluvy o dielo (uverejnenie plošnej inzercie). Tým, že žalobkyňa ako zhotoviteľ inzerciu zverejnila v čísle VIII/2007 mesačníka IMIDŽ, týmto spôsobom zo strany zhotoviteľa došlo k uzavretiu a naplneniu zmluvy o dielo tak, ako to predpokladá § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Teda v tomto smere nesprávne vyhodnotil súd prvého stupňa, že medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo.
Medzi účastníkmi bolo sporné, či žalobkyňa ako zhotoviteľ mala inzerciu zverejniť podľa dodanej predlohy vopred schválenej žalovanou ako objednávateľom, t.j. v závislosti od jej predchádzajúceho schválenia žalovanou, alebo po tom, ako žalobkyňa ako zhotoviteľ obdŕžala určitú predlohu nezávisle od toho, čo dodanej predlohe predchádzalo, a v zmysle nej inzerciu zverejnila. V tejto súvislosti mal odvolací súd na základe doplneného dokazovania preukázané, že žalobkyňa ako zhotoviteľ postupovala v zmysle obsahu objednávky, keď inzerciu zverejnila podľa dodanej predlohy, ktorá jej došla napálená na CD. Na strane žalobkyne ako zhotoviteľa pritom nebol žiaden dôvod, aby skúmala, čo dodanej predlohe
na inzerciu predchádzalo, teda bez závislosti na tom, akým spôsobom žalovaná ako objednávateľ predlohu schválila, resp. neschválila v súčinnosti so svedkami - fotografkou Q. a p. O. ako sprostredkovateľom vo vzťahu k žalobkyni ako vydavateľovi na základe Zmluvy o sprostredkovaní inzercie zo dňa 1.3.2003 (č.l. 107). Ani z obsahu objednávky nevyplýva povinnosť žalobkyne inzerciu zverejniť až po predchádzajúcom odsúhlasení dodanej predlohy. Z uvedeného zistenia vyplýva, že žalobkyňa striktne postupovala v zmysle obsahu objednávky, objednávku splnila zverejnením inzercie, čím jej vzniklo právo na zaplatenie dohodnutej ceny diela. Teda pokiaľ súd prvého stupňa uzavrel, že medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo, tento jeho záver na základe doposiaľ vykonaného dokazovania nie je správny.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni istinu z titulu zaplatenia ceny diela vo výške 316,01 Eur (§ 220 O.s.p.).
Taktiež odvolací súd priznal žalobkyni aj uplatnený zákonný úrok z omeškania od splatnosti faktúry zo dňa 15.8.2007 (splatnej 29.8.2007) až do zaplatenia istiny, a to podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na jeho časovú účinnosť od 30.8.2007, teda tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 a nadväznosti na § 142 ods. 1 O.s.p. Priznané trovy prvostupňového konania pozostávajú z dvoch súdnych poplatkov zaplatených za žalobu a odvolanie vo výške 84,89 Eur (66,39 + 18,50) a z trov právneho zastúpenia vo výške 745,14 Eur. Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov predstavuje 24,90 Eur. Odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia predstavujúcich odmenu za 10 úkonov právnej služby, á 24,90 Eur (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, účasť na pojednávaniach v dňoch 23.6.2009, 6.10.2009, 11.5.2009, 8.10.2010, 24.2.2011, 31.5.2011, 11.10.2011, 6.3.2010 a odvolanie proti rozsudku zo dňa 29.11.2010) a za 2 úkony, á 6,23 Eur (účasť na pojednávaní dňa 28.4.2009 a 19.1.2010) + uplatnený režijný paušál v sume 72,60 Eur. Ďalej odvolací súd priznal advokátovi náhradu cestovného vo výške 169,90 Eur, a to za cesty na pojednávania v rokoch 2009 a 2010 z miesta sídla advokáta do miesta sídla súdu, t.j. z S. do V. a späť, á 35 km, osobným motorovým vozidlom s priemernou spotrebou paliva uvádzanou výrobcom 4,8 l/100 km, pri cene pohonných hmôt 1,100 Eur/l a sadzbe základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 Eur/km celkom vo výške 99,06 Eur (6 x 16,51 Eur) a za 4 cesty na pojednávania v rokoch 2011 a 2012 pri cene pohonných hmôt 1,458 Eur/l a ostatných nezmenených parametroch vo výške 70,84 Eur (4 x 17,71 Eur). Náhrada za stratu času stráveného cestou na pojednávania predstavuje za 3 pojednávania v roku 2009 - 69,54 Eur, 3 pojednávania v roku 2010 - 72,12 Eur, 3 pojednávania v roku 2011 - 74,10 Eur a 1 pojednávanie v roku 2012 - 25,42 Eur, celkom 241,18 Eur.
Trovy odvolacieho konania pozostávajú z uplatnených trov právneho zastúpenia, predstavujúcich odmenu za 2 úkony právnej služby - odvolanie zo dňa 4.5.2012 a účasť na pojednávaní dňa 4.12.2012, á 24,90 Eur + prislúchajúci režijný paušál 15,26 Eur (2 x 7,63 Eur). Ďalej odvolací súd priznal advokátovi náhradu cestovných nákladov vo výške 17,65 Eur za cestu z miesta sídla právneho zástupcu do miesta sídla odvolacieho súdu, t.j. z S. do V., na pojednávanie dňa 4.12.2012 a späť, á 35 km, osobným motorovým vozidlom s priemernou spotrebou paliva, uvádzanou výrobcom 4,8 l/100 km, pri cene pohonných hmôt 1,440 Eur a sadzbe základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 Eur/km, a náhradu za stratu času 2 x 12,71 Eur, t.j. 25,42 Eur. Celkom teda odvolací súd priznal žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 108,13 Eur.
Trovy celého konania v prospech úspešnej žalobkyne takto predstavujú celkom sumu 938,16 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.