Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/303/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou T., s.r.o. so sídlom v B., IČO:

X., proti ţalovanému R. H., naposledy bývajúcemu v T., t.č. na neznámom mieste,

zastúpenému opatrovníkom Mestom Topoľčany, za účasti vedľajšieho účastníka na strane

ţalovaného Spotrebiteľského zdruţenia O., so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného advokátskou

kanceláriou H., s.r.o., so sídlom v B., IČO X., o zaplatenie 1 459,13 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Topoľčany, pod sp.zn. , o dovolaní vedľajšieho

účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. júla 2012, sp.zn.

, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Nitre z 31. júla 2012, sp.zn. z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo 7. mája 2012, č.k. 5 C 65/2012- 53 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 1 459,13 € s 9,5 % úrokom z omeškania

ročne zo sumy 1 167,01 € od 9. decembra 2006 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške

371,09 € právnemu zástupcovi ţalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 4 ods. 3

o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

v pôvodnom znení účinnom do 31. decembra 2007 (do účinnosti ),

, . Vykonaným dokazovaním zistil, ţe právny

predchodca ţalobcu a ţalovaný uzavreli 18. júna 2004 Zmluvu o poskytnutí flexipôţičky

v zmysle o spotrebiteľských úveroch,

na základe ktorej právny predchodca ţalobcu poskytol ţalovanému úver vo výške 65 000 Sk,

2

ktorý sa ţalovaný zaviazal splácať v 36 splátkach po 2 346,65 Sk, pričom dátum prvej splátky

bol určený na deň 18. júla 2004 a posledný deň splátky na 18. jún 2007. Ročná percentuálna

miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola dohodnutá na 10,07%, poplatok za poskytnutie

úveru 750 Sk a poplatok za upomienku 300 Sk, za kaţdú ďalšiu upomienku 500 Sk. Keďţe

ţalovaný si svoj záväzok voči ţalobcovi nesplnil, záväzok pozostávajúci z istiny 1 017,95 €

s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 683,95 € od 9. decembra 2006 do zaplatenia, sa

stal splatným 12. augusta 2005. O náhrade trov konania rozhodol podľa ods.

Krajský súd v Nitre uznesením z 31. júla 2012, sp.zn. odvolanie

vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného odmietol, ţiadnemu z účastníkov nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe okrem

účastníkov konania môţe odvolanie podať aj vedľajší účastník, opierajúc sa o § 93 ods. 4

alebo o nové znenie , ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom (napr. v prípadoch poistenia,

kedy vedľajší účastník hradí priznané plnenie za účastníka, na ktorého strane vystupuje).

V novom znení v podstate ide o zopakovanie procesnej legitimácie vedľajšieho

účastníka na podanie odvolania predtým vymedzenej v , avšak s tým, ţe

podľa je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie bez zreteľa na stanovisko

účastníka, popri ktorom v spore vystupuje, ba aj proti jeho vôli, za predpokladu, ţe preukáţe,

ţe z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom.

Inak sa odvolanie odmietne. Z obsahu spisu zistil, ţe odvolanie podal vedľajší účastník

na strane ţalovaného, pričom v súdnom spise sa nenachádza ţiadne stanovisko ţalovaného

vyjadrujúce súhlas s týmto odvolaním a rovnako tak ani vedľajší účastník vo svojom odvolaní

nepreukázal, ţe by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním

a účastníkom, na ktorého strane vystupuje. Prihliadol pritom aj na to, ţe procesné postavenie

vedľajšieho účastníka v sporovom konaní je významne ovplyvnené vôľou účastníka, na strane

ktorého vystupuje, pretoţe účastník je dominus litis. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody

odvolanie vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného ako podané neoprávnenou osobou

odmietol podľa a nezaoberal dôvodmi odvolania a vecnou

správnosťou napadnutého rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224

analogicky v zmysle

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie z dôvodu, ţe mu odvolací súd svojim postupom odňal moţnosť konať

pred súdom v zmysle tým, ţe nesprávne odmietol jeho odvolanie

a nepredloţil otázku Súdnemu dvoru EÚ za účelom výkladu práva Európskej únie. Uviedol,

ţe Spotrebiteľské zdruţenie O. je občianskym zdruţením zaloţeným za účelom kolektívnej

ochrany práv spotrebiteľov a prejednávaná vec je typickým spotrebiteľským sporom. Právny

záver odvolacieho súdu, ţe „z právneho vzťahu nevyplýva spôsob vyrovnania vzťahov medzi

účastníkom a vedľajším účastníkom“, povaţoval za arbitrárny. Namietal, ţe odvolací súd sa

obmedzil na gramatický výklad ustanovenia , aj keď aj tento výklad si vyţaduje

vecnú argumentáciu, ktorá však v uznesení odvolacieho súdu chýba. Zdôraznil, ţe odvolací

súd nepovaţoval za potrebné sa ani opýtať neinformovaného spotrebiteľa, či súhlasí

s odvolaním vedľajšieho účastníka, ktoré bolo zjavne na jeho podporu a prospech. Dovolateľ

nespochybnil význam vnútroštátnych predpisov, ale poukázal na to, ţe odvolací súd ani

neodôvodnil, prečo nevylúčil pouţitie a pritom sa neopýtal Súdneho dvora, či

právo či právo Európskej únie nebráni pouţitiu tohto pravidla. Uviedol, ţe zákonným sudcom

vo veci začatej pred vnútroštátnym súdom, je nielen sudca určený rozvrhom práce podľa

osobitných predpisov, ale aj komunitárny sudca, lebo jeho povinnosť rozhodnúť o otázkach

interpretácie komunitárneho práva, je súčasne aj jeho oprávnením, ktoré nemoţno zásadne

obísť, a ak, tak len komunitárnym právom určenými spôsobmi, ktoré vyplývajú z judikatúry

Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-283/81, Srl CILFIT a Lanificio di Gavardo SpA,

proti Ministerstvu zdravotníctva; uznesenie ÚS SR z 28. júla 2009, -31). Mal

za to, ţe zákon v umoţňuje individuálne vyhodnotiť, či úkon vedľajšieho

účastníka odporuje záujmom hlavného účastníka. V tejto súvislosti odkázal na najnovší

Komentár – I. diel, 2. vydanie 2012, autorov Števček/ Ficová

a kolektív, podľa ktorého s účinnosťou od 15. októbra 2008 zákon zaviedol novú skupinu

subjektov, ktoré môţu vystupovať ako vedľajší účastník v konaní. Pri tejto druhej skupine ide

o iné posudzovanie kritérií na vedľajšie účastníctvo, ako pri prvej skupine vedľajšieho

účastníctva. Kým pri prvej skupine, musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka

na výsledku konania v druhej skupine, zavedenej od 15. októbra 2008, legitimáciu na vstup

vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon.

Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie vedľajšieho účastníka

zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. V otázke oprávnenia vedľajšieho

účastníka na podanie odvolania sa v celom rozsahu stotoţnil s argumentáciou odvolacieho

súdu uvedenou v odôvodnení dovolaním napadnutého rozhodnutia.

Ţalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

ods. 1 a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

So zreteľom na skutočnosť, ţe dovolaním bolo napadnuté uznesenie, ktorým bolo

odmietnuté odvolanie vedľajšieho účastníka moţno konštatovať, ţe takéto uznesenie

nemoţno podriadiť pod ţiaden z dôvodov prípustnosti dovolania vyplývajúcich z ustanovenia

, , a preto dovolanie podľa tohto zákonného ustanovenia nie je

prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je

predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne

prípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle

§ 237 O.s.o. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo

k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne

došlo.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

účastníkom konania znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré im právna úprava

priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených

záujmov. Medzi takéto práva patrí nepochybne aj právo na preskúmanie vecnej správnosti

prvostupňového rozhodnutia v inštančnom konaní odvolacím súdom na základe včas

podaného riadneho opravného prostriedku za predpokladu, ţe jeho podanie zákon nevylučuje.

Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţuje aj taký

postup, keď odvolací súd odmietne odvolanie ako podané neoprávnenou osobou podľa § 218

ods. 1 písm. b/ , hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky.

Keďţe dovolateľ v predmetnej veci uviedol, ţe súd mu svojím postupom odňal

moţnosť konať pred súdom, dovolací súd sa osobitne zameral na zistenie, či v konaní došlo

k vade vyplývajúcej z ustanovenia a dospel k záveru, ţe k takejto

vade v predmetnom konaní došlo.

Účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon

nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi

účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201

).

Citované zákonné ustanovenie treba vykladať vo vzájomnej súvislosti s ďalšími

ustanoveniami a so zreteľom na konkrétnu prejednávanú vec.

V danom prípade bolo treba zohľadniť aj nové znenie ustanovenia , podľa

ktorého ako vedľajší účastník sa môţe popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného

predpisu. Citovaným zákonným ustanovením bola do právnej úpravy zavedená druhá skupina,

resp. typ vedľajšieho účastníka s účinnosťou od 15. októbra 2008 ().

Cieľom nového znenia ustanovenia je bezpochyby rozšírenie ochrany práv

v prípadoch, v ktorých existuje dôleţitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi

problematické zo strany subjektov, ktoré majú (vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet

činnosti) záujem vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o právnické

osoby zamerané na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o zdruţenia

na ochranu spotrebiteľov a podobne. V rámci tohto druhého typu vedľajšieho účastníctva,

(na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny

záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania) sa hmotnoprávny záujem na výsledku

konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný

(príslušný) zákon. Sú to aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa

môţe vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských

práv podľa o ochrane spotrebiteľa.

Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe aj ustanovenie v podstate rozlišuje dva

typy vedľajších účastníkov. Prvým je vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje popri

navrhovateľovi alebo odporcovi v zmysle ustanovenia s rovnakými právami

a povinnosťami ako účastník konania ( ) a druhým (v zmysle nového znenia

ustanovenia citovaného zákonného ustanovenia) je vedľajší účastník, ktorému z právneho

predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom konania

(napríklad v prípadoch poistenia). V druhom z uvedeným typov (t.j. ak z právneho predpisu

vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom konania a vedľajším

účastníkom) je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie bez zreteľa na stanovisko

účastníka konania, popri ktorom v spore vystupuje, ba aj proti jeho vôli, samozrejme

za predpokladu, ţe preukáţe, ţe z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania

vzťahu medzi ním a účastníkom konania.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba

sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi

ich súd po uváţení všetkých okolností ( ).

Podľa ustanovenia do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo

na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho

účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V predmetnej veci vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, a to

písomným oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka, do konania zo dňa 25. apríla 2012.

Pokiaľ odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka vyhodnotil ako podané

neoprávnenou osobou, keď pri svojom rozhodnutí zohľadnil iba druhú vetu ustanovenia

(t.j. ţe v danom prípade z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania

vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom) a vyvodil, ţe nie je dané jeho oprávnenie

na podanie odvolania, jeho rozhodnutie nie je správne. Odvolací súd mal správne vyloţiť celé

ustanovenia § 201 a (pri úvahe o oprávnení vedľajšieho účastníka na podanie odvolania)

vychádzať aj z ustanovenia , Odvolací súd v predmetnej veci teda

nesprávne aplikoval ustanovenia , keď nezohľadnil jeho súvislosť s ustanovením

, kedy sa konania môţe zúčastniť popri navrhovateľovi alebo odporcovi ako

vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv v danej veci

podľa o ochrane spotrebiteľa.

Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má

v zásade právo podať odvolanie. Táto procesná legitimácia na podanie odvolania a dovolania

je však obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie

prináleţí vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník, na stranu

ktorého sa pripojil. V prípade, ţe tento účastník nemá procesnú legitimáciu na podanie

odvolania, nemôţe ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa aj vedľajšiemu

účastníkovi priznalo viac procesných práv, neţ má účastník, na ktorého strane vystupuje.

Vedľajší účastník môţe podať odvolanie aj vtedy, ak odvolanie podal účastník. Ak podá

odvolanie len vedľajší účastník, môţe ho podať len v tom prípade ak hlavný účastník

s takýmto úkonom vyjadrí súhlas.

V prípade, ţe účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka, je

odvolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné.

Z uvedeného vyplýva, ţe akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie

byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z tejto

dikcie nemoţno jednoznačne odvodiť, ţe úkon vedľajšieho účastníka s ktorým nesúhlasí

hlavný účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý. Nasvedčuje tomu dikcia § 93

ods. 4 „posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností“. Z tejto dikcie moţno vyvodiť,

ţe súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník,

posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môţe sa totiţ stať, ţe takýto úkon bude

vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, v tom prípade môţe súd zváţiť, ţe takýto úkon

vykoná, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka.

Odvolací súd neskúmal, či ţalovaný ako hlavný účastník prejavil súhlas s prejavom

vôle podaním odvolania vedľajším účastníkom. Odvolací súd s takýmto prejavom vôle

hlavného účastníka nedisponuje a bolo preto úlohou odvolacieho súdu, aby na zistenie

stanoviska hlavného účastníka vyzval ţalovaného. Pokiaľ tak nepostupoval a odvolací súd

odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol, odňal mu moţnosť konať pred súdom.

Uvedená procesná vada zakladá vţdy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom,

pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Vzhľadom na existenciu uvedenej vady konania sa nezaoberal ďalšími námietkami dovolateľa

uvedenými v jeho dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

o trovách dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2013

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová