Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/21/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 03. júla 2013 v Bratislave v trestnej veci obţalovaného P. M. a spol. pre zločin

zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné,

o sťaţnosti obţalovaného J. V. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku

zo 06. júna 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťaţnosť obţalovaného J. V. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením zo 06. júna 2013, sp. zn.

PK-1T 2/2013, rozhodol o tom, ţe podľa ,

ţiadosť obţalovaného J. V. o prepustenie z väzby na slobodu zamieta (I.), podľa § 72 ods. 1

písm. b/ , , písomný sľub obţalovaného

na nahradenie väzby neprijíma (II.) a zároveň podľa , ,

ods. 2 písm. b/ neprijíma ani ponuku matky obţalovaného E. V. na nahradenie väzby

zloţením peňaţnej záruky (III.).

Proti tomuto uzneseniu - všetkým jeho výrokom - zahlásil obţalovaný J. V. hneď

po jeho vyhlásení sťaţnosť, ktorú neskôr sám aj bliţšie písomne zdôvodnil (zväzok

č. XXI, č. l. 5958, 5991-5996 spisu).

Uviedol, ţe ţiadosť o prepustenie z väzby podal vzhľadom na výrazne zmenenú

dôkaznú situáciu, ktorá vyplynula jednak z jeho rozsiahlej výpovede z 11. apríla 2013,

ale predovšetkým z výsluchov svedkov a poškodených na hlavnom pojednávaní, ktorí jeho

výpoveď jednoznačne podporili. Následne sa pomerne podrobne venoval jednotlivým týmto

výpovediam, pričom zdôraznil, ţe práve takúto radikálnu zmenu dôkaznej situácie je treba

2

brať do úvahy aj ako výnimočné okolnosti v zmysle potrebné pre prijatie

záruky. Akákoľvek obava z konania uvedeného v je v jeho

prípade čisto hypotetická, a to aj s poukazom na ten fakt, ţe mu doteraz mu nebola

preukázaná ţiadna trestná činnosť. Pred vzatím do väzby viedol riadny ţivot, študoval

na strednej škole, popri škole brigádoval a hrával tieţ aktívne hokej. Ţije v usporiadanej

rodine so silným citovým zázemím a so svojho druţkou má v pláne si zaloţiť vlastnú rodinu.

Z dôvodov vyššie uvedených preto obţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa napadnuté uznesenie zrušil, ponúkanú peňaţnú

záruku prijal a prepustil ho z väzby na slobodu, príp. aby tak vykonal Špecializovaný trestný

súd po tom, čo mu nariadi najvyšší súd podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťaţnosti podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal

sťaţnosť ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce a zistil, ţe podaná sťaţnosť

nie je dôvodná.

Z obsahu predloţeného spisového materiálu vyplýva, ţe 21. januára 2013 podal

prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

pod sp. zn. VII/2 Gv 76/11, na Špecializovaný trestný súd v Pezinku obţalobu

o. i. aj na obţalovaného J. V., a to pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. (skutok 1/), obzvlášť závaţný zločin obmedzovania

osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom

na § 140 písm. c/ Tr. zák. a s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. a obzvlášť závaţný zločin

lúpeţe podľa § 188 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák.

(skutok 4/) ako i obzvlášť závaţný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. c/

Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. (skutok 5/) na skutkovom základe tam bliţšie

uvedenom.

Ďalej je tieţ zrejmé, ţe J. V. bol do väzby vzatý uznesením sudcu pre prípravné

konanie Okresného súdu Bratislava I zo 14. augusta 2011, sp. zn. , v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 23. augusta 2011, sp. zn. ,

a to z dôvodu uvedeného v , s tým, ţe lehota väzby mu začala

plynúť 11. augusta 2011 a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Leopoldov.

3

Lehota trvania väzby bola obţalovanému dvakrát predlţovaná. Najskôr uznesením

sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu z 22. februára 2012, sp. zn.

7/2012, ktoré bolo na podklade podaných sťaţností potvrdené uznesením najvyššieho súdu

z 29. februára 2012, sp. zn. (do 19. júla 2012), a neskôr uznesením sudcu

pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu z 29. júna 2012, sp. zn. 60/2012,

v spojení s uznesením najvyššieho súdu z 11. júla 2012, sp. zn.

(do 19. februára 2013).

Obţalovaný počas svojho väzobného stíhania viackrát ţiadal o prepustenie z väzby

na slobodu. Naposledy bola jeho ţiadosti zamietnutá uznesením Špecializovaného trestného

súdu z 28. januára 2013, sp. zn. , v spojení s uznesením najvyššieho súdu

zo 6. februára 2013, sp. zn. .

Na hlavnom pojednávaní konanom 6. júna 2013 obţalovaný J. V. prostredníctvom

svojej obhajkyne Mgr. M. Č. opätovne poţiadal o prepustenie z väzby na slobodu,

príp. navrhol nahradiť jeho väzbu peňaţnou zárukou ponúknutou zo strany jeho matky,

či jeho písomným sľubom v zmysle

Podľa obvinený môţe byť vzatý do väzby len vtedy,

ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté trestné

stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok

spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná

obava, ţe bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,

alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa väzba v rámci základnej alebo predĺţenej lehoty väzby

v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môţe trvať len nevyhnutný čas.

Podľa , veta prvá policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie

a súd sú povinní skúmať v kaţdom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú,

alebo či sa zmenili.

Podľa obvinený má právo kedykoľvek ţiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej ţiadosti nevyhovie, predloţí

ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

4

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej ţiadosti sa musí bez meškania

rozhodnúť. Ak sa ţiadosť zamietla, môţe ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,

opakovať aţ po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

ţiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal predloţený spisový materiál a najmä

s ohľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel k takému záveru, ţe súd prvého

stupňa rozhodol v danom prípade správne a v súlade so zákonom, keď ţiadosť obţalovaného

J. V. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol, pretoţe i podľa jeho názoru

sú u menovaného dané všetky zákonné podmienky (tak formálne ako i materiálne) pre ďalšie

trvanie väzby.

V prvom rade treba uviesť, ţe obţalovaný J. V. je aj naďalej dôvodne podozrivý

zo spáchania viacerých trestných činov, pre ktoré bola na neho podaná obţaloba. Nemoţno

súhlasiť s tým jeho tvrdením, ţe na hlavnom pojednávaní nastala taká radikálna zmena

dôkaznej situácie, ktorá v podstate jeho vinu vyvracia, resp. ţe by vykonané dôkazy svedčali

jednoznačne v jeho prospech.

V súvislosti s väzobným rozhodovaním sa dôkazy nevyhodnocujú takým spôsobom,

ako je tomu pri meritórnom rozhodovaní. Postačuje tu, ak doteraz zistené skutočnosti

nasvedčujú tomu, ţe skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané, napĺňajú

znaky konkrétnych trestných činov a existuje dôvodné podozrenie, ţe tieto spáchal

popri iných aj obţalovaný J. V.. Dôvodnosť podozrenia musí byť pritom zároveň v danom

štádiu konania vyššia ako tomu bolo na začiatku, avšak i táto podmienka je v danom prípade

splnená. Uvedeným konštatovaním potom súdy v ţiadnom prípade neprejudikujú vinu

obţalovaného a nedochádza tým ani k ţiadnemu neprípustnému zásahu do zásady prezumpcie

neviny.

Čo sa týka konkrétnych skutočností, opodstatňujúcich obavu z konania uvedeného

v , tak tu upozorňuje tunajší súd predovšetkým na povahu stíhanej

trestnej činnosti, jej závaţnosť a organizovaný charakter, ale tieţ i na osobu samotného

obţalovaného. V súvislosti s pretrvávajúcou dôvodnou obavou, ţe by obţalovaný J. V.

po prepustení z väzby na slobodu mohol pokračovať v páchaní úmyselnej trestnej činnosti

obdobného charakteru, a takto si privyrábať na svoje ţivobytie, sa pritom správne poukazuje

5

i na ten fakt, ţe v súčasnosti sa viacerí z členov zločineckej skupiny „S.“ pohybujú

na slobode.

Súd sa v danom prípade dôsledne riadil ustanovením , veta prvá ,

skúmal danosť väzobných dôvodov vzhľadom na aktuálne štádium konania a zistil,

ţe od posledného väzobného rozhodnutia v danej veci nenastala ţiadna taká zásadná zmena,

v dôsledku ktorej by bolo moţné hovoriť o zániku dôvodu tzv. preventívnej väzby

u obţalovaného J. V., resp. ktorá by odôvodňovala jeho oslabenie.

Pokiaľ ide potom o tú časť napadnutého rozhodnutia týkajúcu sa ponúknutých náhrad

väzby - a to či uţ ide o písomný sľub obţalovaného alebo peňaţnú záruku ponúknutú matkou

obţalovaného - tak ani tu napokon nemoţno nič vytknúť Špecializovanému trestného súdu.

Rovnako totiţ ani najvyššiemu súdu nie sú vzhľadom na osobu obţalovaného

resp. povahu prejednávaného prípadu známe ţiadne také „výnimočné okolnosti prípadu“,

ktoré zákon vzhľadom na stíhanie pre obzvlášť závaţný zločin v predmetnom prípade

vyţaduje ( , ). Správne teda nebol akceptovaný ani jeden

z návrhov na nahradenie väzby u obţalovaného J. V..

A keďţe na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ţiadne pochybenie súdu

ani v súvislosti s rešpektovaním zásady prednostného a urýchleného konania vo väzobných

veciach v zmysle , rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.

V Bratislave 03. júla 2013

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová