Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/75/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu a členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 proti žalovanému MMM WOOD, s.r.o., so sídlom Trosky 2493, 976 57 Michalová, IČO: 45 377 561, zast. akl.legal s.r.o., so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 771 651 o zaplatenie 9.027,28 Eur s prísl. a 17.115,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn. -140 zo dňa 15. júna 2021 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Brezno sp. zn. -140 zo dňa 15. júna 2021 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom zmluvnej pokuty 9.027,28 Eur do 3 dní od jeho právoplatnosti. V druhej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia 17.115,- Eur vrátane DPH do 3 dní od jeho právoplatnosti. V tretej výrokovej vete priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia titulom zmluvnej pokuty 9.027,28 Eur a titulom bezdôvodného obohatenia 17.115,- Eur. Svoj nárok odôvodnil tým, že medzi stranami bola uzavretá dňa 10.06.2012 nájomná zmluva č. , v znení jej zmeny č. 4471/2013/LSR, na základe ktorej užíval žalovaný halu so súpisným číslom 2497 na parcele č. CKN 7789/28 v k. ú. B., nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom, vo vlastníctve žalobcu. Nájomný vzťah bol ukončený písomnou výpoveďou žalobcu zo dňa 28.11.2018 a výpovedná lehota uplynula 31.03.2019. Po skončení nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný vrátiť predmet nájmu najneskôr do 3 dní, túto povinnosť si však nesplnil a neurobil tak ani v náhradnom termíne do 24.04.2019, pričom napokon stavbu žalobcovi vydal až dňa 12.08.2020. Užívaním bez právneho dôvodu aj po skončení nájmu žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájomného, ktoré bolo v uvedenej zmluve dohodnuté na 11 179,65 Eur na rok, tzn. 30,63 Eur na deň. Zároveň v zmysle čl. VII. bod 11 zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade nesplnenia povinnosti vypratať prenajatú nehnuteľnosť do 3 dní od skončenia nájmu.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný uviedol, že manipulačnú halu, ako predmet nájmu, užíval na základe nájomnej zmluvy z 01.03.2008 a podľa jej čl. VII. ods. 11 bola vyčíslená odplata pre prípad, ak sa mu ako nájomcovi nepodarí po skončení nájmu vysťahovať v požadovanej

lehote vo výške 1 000,- Sk za každý deň omeškania. Keďže žalovanému sa po výpovedi a uplynutí lehoty dňa 31.03.2019 podarilo výrobnú technológiu vypratať do 12.08.2020, za tento predĺžený čas vypratania bol žalovaný ochotný zaplatiť požadovanú sumu zmluvnej pokuty 9 027,28 Eur. Nesúhlasil však s vyúčtovaním poplatku 17 115,- Eur, ktorý žalobca odôvodnil ako nezákonné obohatenie žalovaného, pretože sa nezákonne neobohatil. Keďže zo zmluvy nevyplýva právo na náhradu uvedeného poplatku, práve žalobca by sa jeho vyúčtovaním nezákonne obohatil o 17.115,- Eur na úkon žalovaného.

4. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval nespornú skutočnosť, že na základe zmluvy zo dňa 01.03.2008 a jej zmeny zo dňa 10.06.2013 (ďalej aj „Zmluva“) bol žalovanému poskytnutý do nájmu nebytový priestor vymedzený v nájomnej zmluve, nesporná bola aj výška nájomného v sume 336.798,- Sk bez DPH (11.179,65 Eur), čo na jeden deň predstavuje sumu 30,63 Eur, nesporná bola aj povinnosť nájomcu upravená v článku VII. bod 11 Zmluvy odovzdať predmet nájmu po skončení nájmu do 3 dní od skončenia nájmu a v prípade omeškania s touto povinnosťou zaplatenie zmluvnej pokuty 1.000,- Sk za každý deň omeškania. Okresný súd konštatoval, že došlo k písomnej výpovedi z nájmu výpoveďou zo dňa 28.11.2018, ktorá bola doručená žalovanému dňa 14.12.2018, pričom k ukončeniu nájmu došlo uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty ku dňu 31.03.2019. Za nesporné považoval okresný súd aj to, že k odovzdaniu nebytových priestorov žalovaným pre žalobcu došlo dňa 12.08.2020. Okresný súd považoval za nesporné aj to, že na základe dohodnutých zmluvných podmienok vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu tak, ako bola vyúčtovaná od 25.04.2019 do 14.11.2019 v sume 5.575,74 Eur a 995,82 Eur, ktorá bola aj zaplatená. Sporným nebolo ani to, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu aj za ďalšie obdobie od 15.11.2019 až do odovzdania priestorov dňa 12.08.2020 vo výške 9.027,28 Eur. Na základe uvedeného, ako aj vychádzajúc zo zhodného stanoviska strán sporu, v zmysle (ďalej aj „“) zaviazal okresný súd žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 9.027,28 Eur v prvej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia.

5. Podľa okresného súdu sporným v konaní zostalo to, či žalobcovi vznikol aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý žalobca odôvodnil tým, že po skončení nájmu od 01.04.2019, resp. po uplynutí dodatočnej lehoty od 25.04.2019 žalovaný aj naďalej užíval prenajaté nebytové priestory, ale už bez právneho dôvodu, a to do 12.08.2020, kedy boli odovzdané žalobcovi. Žalovaný namietal, že došlo k omeškaniu s vyprataním a odovzdaním nebytových priestorov, ale sankciou v zmysle uzavretej zmluvy bol vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá bola medzi stranami dohodnutá. Túto zmluvnú pokutu je žalovaný ochotný plniť, avšak bezdôvodné obohatenie žalobcovi nevzniklo, nevyplýva z uzavretej zmluvy a žalovaný sa na úkor žalobcu ani neobohatil. Žalobca naopak argumentoval tým, že v prípade zmluvnej pokuty a bezdôvodného obohatenia ide o dva rôzne inštitúty, ktoré sa navzájom nevylučujú. Žalovaný tým, že užíval nebytové priestory bez právneho dôvodu, je povinný nahradiť žalobcovi hodnotu takéhoto užívania, ktoré sa rovná hodnote dovtedy dojednaného nájomného.

6. Okresný súd konštatoval, že od 01.04.2019 zanikol právny dôvod užívania predmetného nebytového priestoru a ďalšie užívanie bolo zo strany žalovaného bez právneho dôvodu, resp. z dôvodu, ktorý odpadol podľa . Okresný súd konštatoval, že na rozdiel od zmluvnej pokuty, ktorá je paušalizovaným nárokom vo vzťahu k prípadným škodám, ktoré jednej zo zmluvných strán môžu vzniknúť v dôsledku porušenia právnej povinnosti druhej zmluvnej strany, v prípade bezdôvodného obohatenia ide o situáciu, keď na jednej strane vzniká hodnota, napríklad užívaním či držbou cudzej veci, táto je však nadobúdaná bez právneho dôvodu, t. j. bez existencie právneho vzťahu založeného typicky nájomnou zmluvou. Keďže takýmto užívaním, resp. držbou dochádza k vzniku hodnoty na strane užívajúceho subjektu, tento je ju povinný vydať. Táto hodnota sa rovná obvyklému nájomnému, aké by bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, ak by nájomný vzťah trval. Okresný súd uzavrel, že v tomto prípade je možné zistiť obvyklú hodnotu z nájomnej zmluvy, ktorá bola dohodnutá do skončenia nájmu vo výške 30,63 Eur za deň, vyčíslenej z celoročného dohodnutého nájomného 11.179,65 Eur bez DPH. Okresný súd teda dospel k záveru, že odo dňa poskytnutia dodatočnej lehoty na vypratanie nebytových priestorov, t. j. od 25.04.2019 do dňa 12.08.2020, kedy došlo k vyprataniu nebytových priestorov, t. j. za 476 dní pri vynásobení hodnotou denného nájmu 30,629 Eur bez DPH, predstavuje táto hodnota obvyklého užívania 14. 579,48 Eur, čo po pripočítaní 20% DPH predstavuje sumu 17.495,38 Eur, t. j. vyššiu sumu ako bola uplatnená žalobcom v čiastke 17.115,- Eur.

7. Okresný súd preto vyhovel nároku žalobcu a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť uvedenú žalobcom uplatnenú sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 17.115,- Eur v druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia. Zároveň konštatoval, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je samostatným a

nezávislým od nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, bezdôvodné obohatenie nie je potrebné zmluvne dojednať a vzniká zo zákona z dôvodu, že je poskytnuté/prijímané plnenie bez právneho dôvodu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle tak, že žalobcovi ho priznal voči žalovanému v celom rozsahu.

8. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa a .

9. Žalovaný vytýkal okresnému súdu, že svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Túto skutočnosť odôvodňoval tým, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 15.06.2021. Právny zástupca žalovaného prevzal dňa 14.06.2021 zastupovanie v danej veci a ešte v rovnaký deň avizoval okresnému súdu, že na strane žalovaného došlo k zmenám v osobách spoločníkov, ako aj k zmene štatutárneho orgánu, pričom v tento deň sa zatiaľ ústne dohodol s novým konateľom žalovaného na prevzatie právneho zastupovania v danej veci. Zároveň informoval súd, že písomne udelenú plnú moc obdrží v ranných hodinách a následne ju doručí okresnému súdu. V tomto oznámení zo dňa 14.06.2021 zároveň právny zástupca informoval okresný súd, že bude navrhovať, aby súd pojednávanie vytýčené na deň 15.06.2021 odročil na iný termín, pretože pre právneho zástupcu žalovaného nebola zachovaná lehota na prípravu na pojednávanie a tieto skutočnosti uviedol aj okresný súd v zápisnici z pojednávania zo dňa 15.06.2021, avšak nesprávne uviedol, že uvedené oznámenie právneho zástupcu žalovaného bolo doručené súdu až dňa 15.06.2021, pretože toto bolo doručené okresnému súdu už dňa 14.06.2021. V deň pojednávania 15.06.2021 nový konateľ žalovaného udelil právnemu zástupcovi žalovaného písomnú plnú moc na zastupovanie v konaní a tento obratom doručil okresnému súdu návrh na odročenie pojednávania a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, v ktorom opätovne poukázal na nedodržanie zachovania lehoty na prípravu na pojednávanie, keď právny zástupca žalovaného nie je schopný náležite sa oboznámiť so spisovým materiálom. Z týchto dôvodov preto žiadal odročiť pojednávanie na iný termín. Spolu s týmto oznámením doručil okresnému súdu aj doklady svedčiace o zmenách v osobách spoločníkov a štatutárneho orgánu na strane žalovaného. Toto podanie bolo odoslané súdu 15.06.2021 o 8:58 hod. a doručené bolo okresnému súdu o 9:05 hod. Po odoslaní tohto dokladu právny zástupca žalovaného telefonicky kontaktoval okresný súd a informoval, že mu doručil návrh na odročenie pojednávania aj s plnou mocou a ďalšími prílohami. Podľa žalovaného boli preto využité všetky dostupné prostriedky na odročenie pojednávania na iný termín tak, aby mohol právny zástupca zodpovedne hájiť záujmy žalovaného. Poukázal aj na to, že pojednávanie v deň 15.06.2021 sa začalo o 9:05 hod. t. j., keď už okresný súd disponoval návrhom na odročenie pojednávania, vrátane priloženej plnej moci a sprievodných dokladov a kedy už okresný súd bol telefonicky informovaný o doručení žiadosti právneho zástupcu žalovaného na odročenie pojednávania. Ani napriek uvedeným skutočnostiam okresný súd pojednávanie neodročil, pojednával v jeho neprítomnosti, vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil napadnuté rozhodnutie. Podľa žalovaného takýmto postupom došlo k znemožneniu uskutočňovania jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Okresný súd napriek opakovaným podaniam a telefonickej žiadosti neodročil vytýčené pojednávanie na iný termín, naopak v neprítomnosti žalovaného pojednával a vyhlásil dokazovanie za skončené a vyniesol napadnutý rozsudok, čím znemožnil žalovanému uviesť akékoľvek ďalšie tvrdenia na svoju obranu a navrhnúť dôkazy. Nedostatok nesprávneho súdneho procesu nie je možné podľa žalovaného napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom. Podľa žalovaného preto napadnuté rozhodnutie trpí podstatnými vadami, ktoré ho robia nezákonným a nespravodlivým a navrhol ho preto zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10. Žalovaný ďalej namietal voči napadnutému rozhodnutiu nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil so záverom o prípustnosti a možnosti aplikácie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia popri zmluvnej pokute pri uplatnení nároku žalobcu a poukázal na článok VII. bod 11 Nájomnej zmluvy zo dňa 01.03.2008. Podľa žalovaného v danom prípade zmluvná pokuta nie je všeobecnou zmluvnou pokutou, na ktorú má nárok prenajímateľ pri vzniku škody na predmete nájmu, ale sa jedná o zmluvnú pokutu dojednanú pre konkrétny špecifický prípad, a to pre prípad omeškania s odovzdaním predmetu nájmu. Žalovaný preto nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že je v tomto prípade zmluvná pokuta nárokom samostatným a nezávislým od nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože aj zmluvná pokuta aj bezdôvodné obohatenie predstavuje prakticky „bežné nájomné“ za dni, počas ktorých bol žalovaný v omeškaní s odovzdaním predmetu nájmu. Zmluvná pokuta nebola v predmetnej veci

dohodnutá ako paušalizovaný nárok vo vzťahu k prípadným škodám vzniknutým na predmete nájmu, ale bola dohodnutá pre špecifický prípad omeškania s odovzdaním predmetu nájmu. Podľa žalovaného preto žalobca nie je oprávnený požadovať od žalovaného zaplatenie špecificky dojednanej zmluvnej pokuty, ako aj vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože samotná zmluvná pokuta dojednaná pre prípad omeškania s odovzdaním nehnuteľnosti pokrýva celé bežné nájomné, za ktoré bol žalovaný v omeškaní s odovzdaním predmetu nájmu. Odkázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 27.01.2016(správne malo byt uvedené „2006“). Žalobcovi preto nie je možné priznať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za ušlé nájomné za čas, počas ktorého bol žalovaný v omeškaní s odovzdaním predmetu nájmu, pretože samotné ušlé nájomné je vyjadrené v zmluvnej pokute dojednanej práve pre prípad omeškania s odovzdaním predmetu nájmu. Okresný súd preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď priznal popri sebe aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ak by sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného o porušení práv na spravodlivý proces z dôvodu neodročenia pojednávania navrhol v odvolacom návrhu zaviazať žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty 9.027,28 Eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť a nepriznať žiadnej strane nárok na náhradu trov konania. Spolu s odvolaním priložil doručenky preukazujúce doručenie podaní okresnému súdu dňa 14.06.2021 a 15.06.2021.

11. V lehote na podanie odvolania bolo doručené okresnému súdu doplnenie odvolania zo strany žalovaného, a to tej časti, kde pôvodne v odvolaní v rámci odvolacieho návrhu navrhol zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 9.027,28 Eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť, pričom v doplnení odvolania navrhol o trovách rozhodnúť podľa a .

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 03.09.2021. V ňom uviedol, že rešpektuje postup okresného súdu, ktorý pojednávanie neodročil z dôvodov, ktoré uvádzal žalovaný. Bývalý konateľ, ako aj nový konateľ žalovaného vedeli o zmenách v osobách spoločníkov a zmene členov štatutárneho orgánu v dostatočnom predstihu a nie až v deň pojednávania, resp. deň pred pojednávaním, a preto sa mali k vytýčenému pojednávaniu postaviť zodpovedne a žiadať o odročenie pojednávania v dostatočnom predstihu. Vo vzťahu k námietke žalovaného o nesprávnom priznaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný poukázal na to, že na rozdiel od zmluvnej pokuty, ktorá je paušalizovaným nárokom vo vzťahu k prípadným škodám v dôsledku porušenia právnej povinnosti druhej zmluvnej strany, pri bezdôvodnom obohatení ide o situáciu, keď na jednej strane vzniká hodnota, napr. užívaním, či držbou cudzej veci, táto je však nadobúdaná bez právneho dôvodu, t. j. bez existencie právneho vzťahu založeného typicky nájomnou zmluvou. Podľa žalovaného je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nárokom samostatným a nezávislým od nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Bezdôvodné obohatenie nie je potrebné dohodnúť v zmluve a vzniká zo zákona, ak bolo poskytnuté plnenie bez právneho dôvodu. Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

13. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 30.09.2021. V ňom poukázal na to, že jediným konateľom oprávneným konať samostatne v mene žalovaného je Hans Rettenmeier, pričom druhý konateľ môže konať len spolu s týmto konateľom. Konateľovi Rettenmeierovi vznikla funkcia konateľa žalovaného dňom 07.06.2021, t. j. týždeň pred pojednávaním. Tento nový konateľ rozhodol o potrebe právneho zastúpenia, pričom dohoda s právnym zástupcom vyžaduje určitý čas. K takejto ústnej dohode o právnom zastúpení došlo dňa 14.06.2021, pričom žalovaný zopakoval chronológiu a obsah svojich podaní na okresný súd zo dňa 14.06.2021 a 15.06.2021. Nesúhlasil preto s tvrdením žalobcu, že žiadosť o odročenie pojednávania mohla byť doručená aj vo väčšom časovom predstihu.

14. Žalovaný zotrval aj na svojich predchádzajúcich vyjadreniach týkajúcich sa tvrdenia o tom, že v danom prejednávanom prípade zmluvná pokuta nie je samostatným a nezávislým inštitútom od nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako to uviedol aj v odvolaní a odkázal v tejto súvislosti na komentár k autora Števček M. a kol.: II. - 880, C.H.Beck 2015, str. 1588.

15. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 17.10.2021 v ktorom oznámil, že trvá na svojich vyjadreniach.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa a (ďalej ) bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako vlastník nebytového priestoru - manipulačnej haly so súpisným číslom 2497, na parcele č. 7789/28, vedenej na LV č. XXX pre k. ú. B., prenajal tento nebytový priestor na základe nájomnej zmluvy č. zo dňa 01.03.2008 (ďalej aj „Zmluva“) Martinovi Berčíkovi - Bematech, Hrádza 31, Michalová, IČO: 43 477 046 ako nájomcovi so začiatkom nájmu 01.03.2008. Zmenou Zmluvy zo dňa 10.06.2013 došlo k zmene v osobe nájomcu na žalovaného. Výška nájomného bola dohodnutá pôvodne na 336 798,- Sk bez DPH ročne (11 179,65 Eur), so splatnosťou štvrťročne vopred vždy do 15. dňa nadchádzajúceho štvrťroka, čo sporné nebolo. Podľa čl. VII. bod 11 Zmluvy sa nájomca zaviazal po skončení nájomného vzťahu "...odovzdať predmet nájmu v takom stave, v akom mu bol odovzdaný pri zohľadnení bežného opotrebenia a odstrániť všetky zmeny a úpravy, ktoré vykonal so súhlasom majiteľa do troch dní od skončenia nájmu. Pokiaľ bude so splnením tejto povinnosti meškať, zaplatí prenajímateľovi zmluvnú pokutu 1 000,- Sk za každý deň omeškania". Nájom bol ukončený jednostrannou písomnou výpoveďou žalobcu voči žalovanému zo dňa 28.11.2018, ktorá bola doručená žalovanému dňa 14.12.2018 a nájom v zmysle čl. V. bod 1 Zmluvy skončil uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť od prvého dňa mesiaca po doručení výpovede, t.j. nájom skončil dňa 31.03.2019. Uvedené skutočnosti sporné neboli.

18. Sporné nebolo ani to, že uvedené nebytové priestory boli zo strany žalovaného odovzdané žalobcovi dňa 12.08.2020. V dôsledku omeškania s povinnosťou vypratať priestory a tieto odovzdať vyúčtoval žalobca žalovanému zmluvnú pokutu za obdobie od 25.04.2019 do 14.11.2019 vo výške 5 575,74 Eur a 995,82 Eur, ktorú žalovaný žalobcovi aj uhradil. Zmluvná pokuta za obdobie od 15.11.2019 až do dňa vypratania a odovzdania priestorov dňa 12.08.2020, t. j. za 272 dní po 33,19 Eur predstavuje sumu 9 027,28 Eur, čo tiež sporné nebolo.

19. Výšku bezdôvodného obohatenia v sume 17.115,- Eur, uplatneného popri nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, žalobca určil z dohodnutej výšky ročného nájomného medzi stranami sporu tak, že zo sumy ročného nájomného vo výške 11.179,65 Eur bez DPH predstavuje denné nájomné bez DPH 30,629 Eur. Za obdobie od uplynutia dodatočne poskytnutej lehoty na vypratanie nehnuteľností, t. j. od 25.04.2019 do 12.08.2020, t. j. za 476 dní potom predstavuje táto suma 14.579,48 Eur, čo po pripočítaní 20% DPH predstavuje 17.495,38 Eur, t. j. sumu vyššiu ako je žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 17.115,- Eur.

20. Podľa (ďalej len „“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 21. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

23. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

24. Podľa , ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

25. Podľa , veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

26. Podľa z.č. (ďalej „“) pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

27. Podľa od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

28. Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb

29. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady, okresný súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného a odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom a v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle odkazuje. Vzhľadom na dôvody žalovaným podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné.

30. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a výhradne z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní. Zistený skutkový stav súdom prvej inštancie považoval odvolací súd za dostatočný, ktorý je spôsobilý na rozhodnutie o veci samej, pričom nepovažoval za potrebné vykonané dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať.

31. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 15.06.2021 o 9:00 hod. Žalobca prevzal predvolanie na termín pojednávania dňa 17.05.2021 a žalovaný dňa 28.05.2021. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 14.06.2021 o 18:56 hod. (č.l. 122), t. j. večer v deň pred pojednávaním bolo doručené okresnému súdu podanie právneho zástupcu žalovaného, ktorým navrhoval odročenie pojednávania a oznámil, že na strane žalovaného došlo k zmenám v osobe spoločníkov, ako aj členov štatutárneho orgánu, pričom o týchto skutočnostiach predloží súdu zápisnicu z valného zhromaždenia zo dňa 30.05.2021 a zo dňa 07.06.2021 a zároveň oznámil, že došlo k ústnej dohode s novým konateľom žalovaného o zastupovaní, pričom plnú moc doručí následne súdu 15.06.2021. Zároveň oznámil okresnému súdu, že z týchto dôvodov nebola zachovaná procesná lehota na prípravu pojednávania podľa v rozsahu 5 dní. Oznámil ďalej súdu, že po skompletizovaní uvedených podkladov bude navrhovať odročenie pojednávania na iný termín.

32. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že zápisnica o pojednávaní bola začatá dňa 15.06.2021 o 9:05 hod., v ktorej okresný súd konštatuje doručenie uvedeného podania zo strany právneho zástupcu žalovaného, avšak uvádza dátum jeho doručenia dňa 15.06.2021. Z obsahu zápisnice z uvedeného pojednávania vyplýva, že okresný súd konštatoval nedoručenie zápisníc z valného zhromaždenia žalovaného a nedoručenie plnej moci na zastupovanie žalovaného a na základe uvedeného rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti žalovaného. Zo spisu ďalej vyplýva existencia úradného záznamu zo dňa 15.06.2021 v spise na č. l. 127 z ktorého vyplýva, že o 9:05 hod. bolo do kancelárie asistentky sudcu telefonicky oznámené JUDr. Martinom Laššákom, že toho istého dňa 15.06.2021 o 8:50 hod. do elektronickej schránky súdu odoslal podanie so žiadosťou o odročenie pojednávania, plnú moc, ako aj ďalšie prílohy. Zo spisu ďalej vyplýva, že uvedená žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 15.06.2021, vrátane zápisníc z valného zhromaždenia žalovaného a plnej moci bola doručená okresnému súdu dňa 15.06.2021 o 8:58 hod. tak, ako to vyplýva v spise na č. l. 138.

33. V podanom odvolaní žalovaný na prvom mieste namietal porušenia práva na spravodlivý proces, keď okresný súd mal na základe jeho podania zo dňa 14.06.2021 vedomosť o udelení plnomocenstva na zastupovanie žalovaným pre právneho zástupcu žalovaného len v tento deň, t. j. jeden deň pred

pojednávaním a teda nebola dodržaná 5 dňová lehota na prípravu pojednávania a napriek tomu okresný súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a vo veci rozhodol, čím žalovanému znemožnil výkon procesných práv. S takýmto záverom odvolací súd nesúhlasí. 34. Jedným zo základných princípov je efektívne a hospodárne vedenie súdneho konania bez zbytočných prieťahov za účelom čo najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia veci podľa . V ust. je daná možnosť súdu odročiť pojednávanie, avšak len z vážnych dôvodov. Pokiaľ nereflektoval okresný súd na žiadosť právneho zástupcu žalovaného, ktorá mu bola doručená večer pred pojednávaním dňa 14.06.2021 o 18:56 hod., resp. už počas pojednávania dňa 15.06.2021 o 9:05 hod., pričom túto žiadosť o odročenie pojednávania žalovaný odôvodňoval udelením plnomocenstva len deň pred pojednávaním a teda neumožnením poskytnutia 5 dňovej procesnej lehoty na prípravu na pojednávanie, bol takýto postup okresného súdu, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného a rozhodol vo veci samej v súlade s .

35. Podľa odvolacieho súdu vyššie uvedeným postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces podľa . Dôvodom žiadosti žalovaného na odročenie pojednávania, ktorej okresný súd nevyhovel, bolo udelenie plnomocenstva len jeden deň pred pojednávaním, a to dňa 14.06.2021. Odvolací súd však zdôrazňuje, že žalovaný ako strana sporu prevzal predvolanie na termín pojednávania dňa 28.05.2021 (doručenka v spise na č. l. 118). Žalovaný mal teda zachovanú 5 dňovú procesnú lehotu na prípravu na pojednávanie podľa . Žalovaný nepreukázal žiadne objektívne skutočnosti reálne mu brániace zvoliť si advokáta v primeranej lehote po takomto riadnom doručení predvolania na termín pojednávania. Tvrdenie žalovaného o tom, že došlo dňa 07.06.2021 a dňa 30.05.2021 k zmenám v osobách spoločníkov a štatutárneho orgánu žalovaného je vo vzťahu k priebehu tohto konania irelevantné.

36. Je povinnosťou žalovaného ako procesnej strany, a to bez ohľadu na konkrétne osoby spoločníkov a konateľov žalovaného, vykonávať svoje procesné práva tak, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní. Nie je možné pričítať na ťarchu druhej sporovej strany, a v rozpore so zásadou nepredlžovania súdneho konania, zmenu prístupu žalovaného k procesnej obrane svojich práv, pokiaľ napriek viacerým vyjadreniam počas súdneho konania nepovažoval za potrebné realizovať svoju procesnú ochranu aj prostredníctvom právneho zástupcu a pokiaľ k zmene svojho postoja o potrebe právneho zastúpenia dospel až tesne, t. j. jeden deň pred pojednávaním. Je rizikom a zodpovednosťou žalovaného, že k takejto zmene prístupu pri jeho procesnej obrane došlo jeden deň pred pojednávaním. Tak isto je zodpovednosťou advokáta, aby pri preberaní zastúpenia zohľadnil skutočnosť, či je spôsobilý v takejto lehote, v danom prípade jeden deň pred pojednávaním, prevziať právne zastúpenie a pojednávania sa aj zúčastniť. V tejto súvislosti odkazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . V súlade s týmto rozhodnutím odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné akceptovať taký prístup žalovaného, ktorý udelil plnú moc advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, prípadne až v deň pojednávania a považovať túto skutočnosť za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Ak bol teda žalovaný ako strana sporu sám riadne a včas predvolaný na pojednávanie, je žalovaný zodpovedný za to, kedy a či si zvolí advokáta včas a zároveň je na advokátovi prijať rozhodnutie a zodpovednosť, či je spôsobilý v takomto krátkom časovom úseku pred pojednávaním chrániť práva žalovaného, t. j. v danom prípade aj s účasťou na pojednávaní, ktoré nasleduje jeden deň po prevzatí zastúpenia. Na vyššie uvedené výhrady žalovaného o nesprávnom procesnom postupe okresného súdu, ktorý neodročil pojednávanie z dôvodu prevzatia právneho zastúpenia jeden deň pred pojednávaním, preto odvolací súd neprihliadol a postup okresného súdu, ktorý nevyhovel žiadosti žalovaného na odročenie pojednávania, je správny.

37. V druhej časti podaného odvolania žalovaný vytýkal okresnému súdu nesprávne právne posúdenie, keď popri zmluvnej pokute priznal žalobcovi aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní nenamietal výšku bezdôvodného obohatenia a ani jeho základ, z ktorého okresný súd vychádzal, t. j. z výšky pôvodne dohodnutého nájomného medzi stranami sporu, ktorú považoval za obvyklé nájomné, ktoré by bolo celkom zrejme dohodnuté medzi zmluvnými stranami, ak by nájomný vzťah existoval. V konaní nebola sporná ani dĺžka užívania tejto nehnuteľnosti žalovaným po skončení nájmu, pričom okresný súd ohraničil túto lehotu odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty na vypratanie až po deň odovzdania nehnuteľnosti, t. j. od 25.04.2019 do 12.08.2020. Žalovaný teda v odvolaní nenamietal spôsob určenia obvyklého nájomného, ktoré okresný súd považoval za bezdôvodné obohatenie z dôvodu, keď takýmto užívaním vzniká žalovanému hodnota,

ktorá je však nadobúdaná bez právneho dôvodu. Odvolací súd preto posudzoval napadnuté rozhodnutie výhradne v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní podľa a 380 .

38. Žalovaný namietal, že v danom prípade neobstojí popri sebe priznanie zmluvnej pokuty a bezdôvodného obohatenia, pretože zmluvná pokuta bola dohodnutá práve pre porušenie povinnosti odovzdať v dohodnutej lehote po skončení nájmu predmetnú nehnuteľnosť, pričom žalobca sa domáhal aj náhrady bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti po skončení nájmu. Práve dohoda o zmluvnej pokute podľa žalovaného plní funkciu náhrady ušlého nájomného, pričom aj zmluvná pokuta a aj bezdôvodné obohatenie predstavuje v danom prípade prakticky „bežné nájomné“ za dni, počas ktorých bol žalovaný v omeškaní. S takýmto tvrdením odvolací súd nesúhlasí, stotožňuje sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie, odkazuje na jeho odôvodnenie v zmysle a dodáva nasledovné.

39. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvná pokuta a bezdôvodné obohatenie sú samostatnými právnymi inštitútmi, ktorých povaha je spôsobilá na to, aby nároky z nich vyplývajúce boli priznané oprávnenej osobe popri sebe. Okrem donucovacej funkcie zmluvnej pokuty, keď jej dojednanie núti dlžníka na riadne splnenie povinnosti, zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody, pričom povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká aj vtedy, keď ku vzniku žiadnej škody nedôjde Odvolací súd konštatuje, že dohodnutá zmluvná pokuta (jej účel, spôsob určenia, ako aj výška) sporná nebola a bola viazaná na nesplnenie povinnosti žalovaného včas odovzdať po skončení nájmu predmetnú nehnuteľnosť žalobcovi. Zmluvná pokuta je teda v danom prípade viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti - včasné odovzdanie predmetu nájmu.

40. Na rozdiel od takto dohodnutej zmluvnej pokuty v prejednávanom prípade je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nárokom zákonným, ktorý vzniká bez toho, aby ho bolo potrebné dohodnúť v zmluve, a to za predpokladu vzniku zákonných podmienok. V danom prípade je predpokladom vzniku uplatneného nároku na bezdôvodné obohatenie odpadnutie právneho dôvodu, ktorý oprávňoval žalovaného na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, t. j. v danom prípade z dôvodu ukončenia nájomnej zmluvy a následné užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovaným bez právneho dôvodu. Pretože žalovaný aj po ukončení nájomnej zmluvy užíval uvedené nebytové priestory získal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu tým, že bez toho, aby mal platný právny titul na užívanie tejto nehnuteľnosti, túto nehnuteľnosť užíval bez protiplnenia. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie majetkových hodnôt, t. j. majetkového prospechu, ktorý môže byť buď vo forme zväčšenia majetku bez právneho dôvodu alebo aj v takej podobe, že napriek tomu, že malo dôjsť k zníženiu majetkovej hodnoty, k takejto situácii nedošlo, t. j. ako v danom prípade, keď za užívanie uvedených nehnuteľností nebola žalovaným vyplatená náhrada vo forme nájomného ako protiplnenia, keďže právny dôvod takéhoto poskytnutia nehnuteľnosti zanikol. Je teda nepochybné, že užívaním nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká majetkový prospech, t. j. bezdôvodné obohatenie na strane osoby užívajúcej nehnuteľnosť bez právneho dôvodu na úkor vlastníka, a to vo výške obvyklého nájomného, ktoré by inak neoprávnený užívateľ mal povinnosť uhradiť.

41. V prejednávanej veci je zmluvná pokuta viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti odovzdať predmet nájmu, avšak podľa odvolacieho súdu táto zmluvná pokuta nekonzumuje samostatný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Zmluvná pokuta je teda viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti - odovzdať včas nehnuteľnosť po skončení nájmu, pričom bezdôvodné obohatenie je v danom prípade viazané na reálne užívanie tejto nehnuteľnosti bez protiplnenia zo strany žalovaného.

42. Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom odvolaní, je na daný prípad nepoužiteľné. Uvedené rozhodnutie sa zaoberalo posudzovaním nájomného vzťahu k bytu z rôznych titulov, pričom v závere tohto rozhodnutia Najvyšší súd ČR konštatuje: „Ak je teda nájomca povinný platiť prenajímateľovi nájomné v určitej výške, nemôže sa prenajímateľ voči nájomcovi úspešne domáhať platenia čiastky vyššej (ani) z titulu bezdôvodného obohatenia“. Uvedené rozhodnutie teda smerovalo k tomu, že v prípade existencie zmluvného záväzkového vzťahu nie je možné uplatňovať za užívanie konkrétnej veci nárok na základe bezdôvodného obohatenia. O takýto prípad však v danej prejednávanej veci nejde, pretože v danom prípade zmluvný záväzkový vzťah neexistoval, zanikol.

43. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že neexistuje tu ani deliktuálny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by sa týkal toho istého plnenia, t. j. odplaty za užívanie bez právneho dôvodu, keď titulom na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je užívanie bez právneho dôvodu, ale porušenie zmluvnej povinnosti odovzdať predmet nájmu v dohodnutej lehote po skončení nájmu. V danom prípade preto stav porušenia zmluvnej povinnosti, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta, nekonzumuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože sa jedná o rôzne tituly a rôzne nároky s odlišným skutkovým základom spôsobilé samostatne existovať vedľa seba. Tvrdenie žalovaného, že zmluvná pokuta ako aj bezdôvodné obohatenie predstavuje fakticky „bežné nájomné“ vychádza okrem iného aj zo spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty v sume 1.000,- Sk (33,19 Eur), čo sa približne rovná dohodnutému nájomnému 30,63 Eur denne. Podľa odvolacieho súdu však približne rovnaká výška zmluvnej pokuty a obvyklého nájomného sama osebe ešte neznamená, že dohodnutá zmluvná pokuta fakticky nahrádza „bežné nájomné“, pokiaľ sa jednoznačne strany dohodli, že za porušenie zmluvnej povinnosti vrátiť nehnuteľnosť včas parí žalobcovi konkrétne dohodnutá zmluvná pokuta. Takto dohodnutý nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie konkrétnej povinnosti vrátiť po skončení nájmu nehnuteľnosť včas preto žalovaného nezbavuje povinnosti uhradiť žalobcovi ten nárok, ktorý vyplýva z dôvodu užívania nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Na základe uvedeného preto okresný súd postupoval správne, keď zaviazal žalovaného aj na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 17.115,- Eur, pričom samotná výška a spôsob jeho určenia zo strany žalovaného sporné neboli.

44. Predmetom konania bol aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu nesplnenia povinnosti žalovaného v dohodnutej lehote po ukončení nájmu odovzdať a vypratať nebytové priestory. V konaní nebol sporný takto dojednaný nárok, nebola sporná jeho výška a okresný súd preto postupoval správne, keď zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej sumy 9.027,28 Eur, čo predstavuje dohodnutú zmluvnú pokutu 33,19 Eur (1.000,-Sk) za každý deň omeškania za obdobie od 15.11.2019 do 12.08.2020, t.j. za 272 dní, pričom za obdobie od 25.04.2019 do 14.11.2019 zmluvná pokuta vo výške 5.575,74 Eur a 995,82 Eur zo strany žalovaného uhradená bola. Vyššie uvedené skutočnosti o vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a o jej výške sporné neboli a žalovaný v podanom odvolaní túto skutočnosť ani nenamietal, keď v odvolacom návrhu okrem iného sám navrhol, aby bol žalovaný zaviazaný na túto sumu.

45. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v prvej a druhej výrokovej vete považoval za vecne správne.

46. Z povahy podaného odvolania vyplýva, že žalovaný napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu napriek tomu, že v odvolaní uvádzal, že ak bude odvolací súd toho názoru, že nedošlo k porušeniu jeho procesných práv podľa , navrhol alternatívne len zmenu druhého výroku napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd posudzoval odvolanie podľa jeho povahy a obsahu v zmysle a , pričom žalovaný jednoznačne namietal celé napadnuté rozhodnutie z dôvodu porušenia jeho procesných práv. Žalovaným uplatnený alternatívny odvolací návrh, pričom odvolacím návrhom nie je odvolací súd viazaný podľa , vychádza z možného do úvahy pripadajúceho posúdenia odvolacím súdom namietaného porušenia procesných práv žalovaného. Odvolací súd je však povinný prejednať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu z dôvodov udávaných žalovaným, pretože žalovaným namietané porušenie procesných práv sa týkalo napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, t.j ako prvej výrokovej vety o zaplatení zmluvnej pokuty, tak aj druhej výrokovej vety o zaplatenie bezdôvodného obohatenia. 47. Odvolací súd sa preto zaoberal odvolaním žalovaného voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj vo vzťahu k tretiemu výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým okresný súd rozhodol o priznaní nároku žalobcovi voči žalovanému na náhradu trov prvostupňového konania v celom rozsahu. Pretože súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie celej žalobcom uplatnenej sumy, žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a okresný súd preto rozhodol o náhrade trov konania správne v zmysle zásady úspechu podľa .

48. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil v celom rozsahu.

49. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že žalobcovi ako úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100%.

50. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).