Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-31-2022.pdf
PDF · 169.31 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom Nám. SNP 8, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Maroš Kysucký, IČO: 37 204 459, s miestom podnikania Hlavná 17, 976 56 Pohronská Polhora, zastúpenému advokátom JUDr. Mariánom Holým so sídlom Boženy Němcovej 1/A, 977 07 Brezno, o zaplatenie 24.479,90 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2Cb/8/2020-136 zo dňa 12. januára 2020 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 2Cb/8/2020-136 zo dňa 12. januára 2022 potvrdzuje.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 24.479,90 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a druhou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní odo právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 18.254,90 Eur titulom zmluvnej pokuty a sumy 6.225,-- Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný na základe nájomnej zmluvy č.j. 3180/2007-160 zo dňa 09.05.2007 užíval Halu ŠS v Michalovej súp. č. 2495 na parcele C-KN č. 7792/10, k.ú. Brezno, vedenej na LV č. XXX. Žalobca ukončil žalovanému právo nájmu písomnom výpoveďou zo dňa 28.11.2018. Výpovedná doba uplynula dňa 31.03.2019. Žalovaný bol podľa zmluvy predmet nájmu povinný vrátiť najneskôr do troch dní, čo neurobil, preto žalobca vyzval žalovaného k odovzdaniu nehnuteľnosti listom zo dňa 09.04.2018, ale žalovaný nehnuteľnosť nevypratal a neodovzdal ani v náhradnom termíne dňa 24.04.2019. Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatnil na Okresnom súde Brezno v konaní sp. zn. 7Cb/22/2019 právo na vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti, ktorej žalobe súd vyhovel rozsudkom č.k. 7Cb/22/2019-104 zo dňa 24.10.2019. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom č. k. 41Cob/19/2020-163 zo dňa 23.septembra 2020 rozsudok Okresného súdu Brezno potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaný halu odovzdal žalobcovi až na základe súdneho rozhodnutia a výzvy žalobcu zo dňa 15.10.2020 dňa 26.10.2020. Zmluvnú pokutu účtoval žalobca žalovanému postupne viacerými upomienkami a výzvami na zaplatenie a túto si uplatnil vo výške 18.254,90 Eur. Nakoľko žalovaný nehnuteľnosť neodovzdal do 03.04.2019 a v rozpore s vôľou žalobcu
a bez právneho dôvodu túto nepretržite držal a užíval do 26.10.2020, sa bezdôvodne obohatil, a to za obdobie od 25.04.2019 do 25.10.2020 vo výške 6.225,--Eur.
3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietol, že žalobca k odovzdaniu predmetu nájmu neposkytol potrebnú súčinnosť, keď sa na deň 09.04.2019, kedy sa malo uskutočniť odovzdanie predmetného nájmu nik nedostavil. Bol určený nový termín odovzdania 24.04.2019. V daný deň sa žalovaný nachádzal v prenajatom objekte a tiež zo strany žalobcu sa na prevzatie nikto nedostavil. Namietol tiež nejasný výpočet bezdôvodného obohatenia, keď nie je zrejmé, ako žalobca dospel k sume 6.225,--Eur, ďalej skutočnosť, že predmet nájmu neužíval v celosti, keď po doručení výpovede presúval svoju činnosť do iných prevádzkových priestorov a prenajatú halu z väčšej časti vypratal a uvoľnil. Nedošlo však k protokolárnemu odovzdaniu. K zmluvnej pokute uviedol, že sa nemohol dostať do omeškania s odovzdaním predmetu nájmu, ak si žalobca neprišiel predmet nájmu prevziať. Z týchto dôvodov je podľa názoru žalovaného účtovanie zmluvnej pokuty nezákonné a považuje zmluvnú pokutu vo výške cca 225% dohodnutého nájomného za nezmyselne vysokú, ktorá neodráža reálnu hodnotu stavby a už vôbec nie jej možnosť využitia žalobcom pre vlastné potreby, prípadne odovzdaním do nájmu tretej osobe. Žiadal žalobu zamietnuť a ako dôkaz k žalobe pripojil doklad o úhrade sumy 1.200,--Eur.
4. Súd prvej inštancie ďalej v odseku 32 napadnutého rozsudku konštatuje, že v prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovaného zaplatenia sumy 18.254,90 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a sumy 6.225,--Eur titulom zmluvnej pokuty s tým, že nárok mu vznikol porušením povinnosti žalovaného z nájomnej zmluvy, keďže predmet nájmu neodovzdal v dohodnutej lehote a naďalej ho užíval. Súd konštatoval, že medzi stranami sporu považoval za preukázané a nesporné, že sporové strany uzatvorili dňa 09.05.2017 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť, vypratania ktorej sa žalobca domáhal v konaní na Okresnom súde Brezno sp. zn. 7Cb/22/2019, ktorý nájomný vzťah ukončil uplynutím výpovednej lehoty dňa 31.3.2019. Nesporná bola skutočnosť, že žalovaný nehnuteľnosť odovzdal až dňa 26.10.2020, teda po právoplatnom skončení konania vedeného na Okresnom súde Brezno sp. zn. 7Cb/22/2019.
5. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo potrebné v konaní zvlášť dokazovať, ktorá zo sporových strán sa na dohodnuté stretnutie (09.04.2019, 24.04.2019) nedostavila, t. j. súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie výsluchom žalovaným navrhnutých svedkov k uvedeným termínom odovzdania objektu zvlášť k odovzdaniu dňa 09.04.2019, kedy mal byť telefonicky zmenený pôvodný termín. Žalobca si bezdôvodné obohatenie (ani zmluvnú pokutu) neuplatnil okamžite po uplynutí lehoty na odovzdanie, ale až odo dňa 25.04.2019. Súd zdôraznil, že nebolo povinnosťou žalobcu vyzývať žalovaného na odovzdanie nehnuteľnosti. Povinnosť žalovaného odovzdať nehnuteľnosť v zmysle zmluvy do troch dní od skončenia nájmu nebola viazaná na výzvu žalobcu. Bolo prioritne na žalovanom vyzvať žalobcu na prevzatie predmetu nájmu, resp. žalobcovi oznámiť, že je na odovzdanie pripravený, lebo práve jeho povinnosťou bolo nehnuteľnosť odovzdať. Podľa názoru súdu v tomto smere žalovaný nepredložil jediný dôkaz o tom, že by žalobcu k prevzatiu nehnuteľnosti vyzýval. Práve naopak, aj z celkového postoja žalovaného v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cb/22/2019 vyplynulo, že nehnuteľnosť nechce vypratať. Za daného stavu sa potom nemôže dovolávať neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcu.
6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že za nedôvodnú považoval aj námietku žalovaného k vyúčtovanej výške bezdôvodného obohatenia 18.254,90 Eur, ktoré bolo vyúčtované za obdobie od 25.04.2019 do 25.10.2020 (deň predchádzajúci skutočnému odovzdaniu). Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že pri výpočte žalobca vychádzal z výšky nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve ( jeden deň á 13,50 Eur), pričom bola zohľadnená aj úhrada žalovaného zo dňa 22.10.2020 vo výške 2.000,--Eur (správne 1.200,--Eur). Nájomná zmluva bola uzavretá dňa 09.05.2007, dohodnuté nájomné bolo vo výške 148.500,--Sk (4.929,30 Eur), pričom jeho výška sa počas trvania zmluvného vzťahu nezmenila. Podľa názoru súdu je všeobecne známe, že nájomné postupom rokov zvyšuje, preto len ťažko možno predpokladať, že by obvyklé nájomné s odstupom 13 rokov bolo nižšie. Podľa názoru súdu je tak v okolnostiach danej veci spravodlivé a logické, aby výška bezdôvodného obohatenia vychádzala z výšky nájomného ako pri riadnom priebehu udalostí, teda za situácie, ak by žalovaný mal so žalobcom aj naďalej riadne uzatvorenú nájomnú zmluvu.
7. Žalovaný tvrdil, že väčšiu časť nehnuteľnosti vypratal už pred 09.04.2019 a namietal, že žalobca nepreukázal, v akom rozsahu túto užíval po 24.04.2019, keď k rozsahu užívania haly žiadal vypočuť
aj svedka, ktorý dôkaz súd nepripustil. Ak by sa aj preukázalo, že žalovaný nevyužíval nehnuteľnosť v celom rozsahu vzhľadom k tomu, že túto nevypratal úplne najmä žalobcovi neodovzdal a žalobca nemohol nehnuteľnosť užívať, na vznik povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie by to nemalo žiaden význam. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že skutkové tvrdenia žalovaného sú v rozpore s jeho tvrdeniami v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cb/22/2019, kde súdy jednoznačne zistili, že žalovaný užívať nehnuteľnosť aj po ukončení nájmu a žalobcovi ju odmieta vydať. Poukázal ďalej na vyjadrenie žalovaného, ktorý ešte vo svojom písomnom podaní zo dňa 02.08.2019 uvádzal, že nehnuteľnosť nevypratal z dôvodu jeho záujmu prihlásiť sa do obchodnej verejnej súťaže; v hale má umiestnené viaceré zariadenia a zásoby, ktorých premiestnenie na iné miesto by si vyžiadalo nemalé finančné prostriedky. Aj v liste z 11.11.2019 žalovaný uvádzal, že nehnuteľnosť aj naďalej užíva vo svoj prospech. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie potom priznal sumu 18.254,90 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 25.04.2019 do 25.10.2020. Považoval za preukázané, že žalovaný v danom období nehnuteľnosť (aspoň sčasti) užíval, resp. nevypratal a žalobcovi neodovzdal.
8. Za nedôvodnú súd prvej inštancie považoval námietku žalovaného k vyúčtovanej výške zmluvnej pokuty 6.225,--Eur za obdobie od 25.04.2019 do 25.10.2020 (deň predchádzajúci skutočnému odovzdaniu). Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že by zmluvná pokuta vo výške 1.000,--Sk za každý deň omeškania dojednaná v čl. VII. bod 11nájomnej zmluvy bola neprimerane vysoká. Určenie výšky zmluvnej pokuty podľa spôsobu jej určenia je podľa názoru súdu zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov zmluvy. Podmienkou je len to, aby takéto dojednanie bolo dostatočne určité. V predmetnom konaní nebolo preukázané ani tvrdené, že by žalovaný podpisoval nájomnú zmluvu bez nedostatku vôle, a teda bol si vedomý následkov, ktoré môžu nastať v prípade porušenia jeho zmluvných povinností, vrátane porušenia povinnosti odovzdať predmet nájmu v zmluvnej lehote. Žalobca mal právo zabezpečiť si včasnosť vrátenia predmetu nájmu po zániku nájomnej zmluvy zmluvnou pokutou. S prihliadnutím na predmet zabezpečenia sa súdu výška zmluvnej pokuty 1.000,--Sk denne nejavila ako neprimerane vysoká. Žalovaná výška zmluvnej pokuty bola závislá na dĺžke omeškania s odovzdaním nehnuteľnosti, ktorú žalobca nemohol ovplyvniť. Neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno usudzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Súd preto priznal žalobcovi aj zmluvnú pokutu vo výške 6.225,--Eur.
9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ako v konaní úspešnému priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
10. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP), [správne písmeno d/ - pozn. odvolacieho súdu], súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúci skutočností (odvolací súd podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 356 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/).
11. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP žalovaný uviedol, že súd v rozsudku opakovane uvádza, že žalobca podanou žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 18.254,90 Eur a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.225,--Eur. Výpočty oprávneného vyúčtovania výšky bezdôvodného obohatenia a výšky zmluvnej pokuty sú obsiahnuté v odsekoch 36 a 37 na stranách 8 a 9 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pritom je však celkom zrejmé, že výpočty prezentované súdom v odôvodnení rozsudku nie sú správne. V odseku 37 na strane 8 odôvodnenia rozsudku sa súd zaoberá oprávnenosťou výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovanému vzniknúť užívaním prenajatého majetku aj po výpovedi z nájmu. Správne súd uvádza, že denné nájomné podľa pôvodnej nájomnej zmluvy bolo dohodnuté vo výške 4.929,30 Eur ročne, čo predstavuje 13,50 Eur denne. Následne súd prijíma záver, že predmet nájmu užíval žalovaný neoprávnene od 25.04.2019 do 25.10.2010 (správne 2020), čo je presne 1 a pol roka. Pri ročnom nájomnom vo výške 4.929,30 Eur nemôže výška nájomného (bezdôvodného obohatenia) byť vo výške 18.254,90 Eur. Ak by súd skutočne vykonal prepočet oprávnenosti nároku uplatneného titulom vydania bezdôvodného obohatenia, bol by zistil, že tento výpočet nie je správny.
12. Rovnakým spôsobom súd nedostatočne zistil výšku uplatnenej zmluvnej pokuty. V odseku 37 sa súd zaoberá výškou zmluvnej pokuty. Je zrejmé, že súd ani nevykonal kontrolu správnosti tohto uplatneného nároku. Uzavrel, že 1.000,--Sk na deň, ak v celkovom vyjadrení predstavuje 6.225,--Eur nie je neprimerane vysoká zmluvná pokuta, avšak v rozsudku neuvádza kontrolný výpočet prevedením výšky dennej zmluvnej pokuty na eurá a jej vynásobením výpočtu dní omeškania. V opačnom prípade by súd zistil, že uplatňovaná nie je zmluvná pokuta vo výške 6.225,--Eur, ale 18.254,90 Eur. To oproti výške bezdôvodného obohatenia predstavuje takmer trojnásobok. Je potom samozrejmé, že súd takúto výšku zmluvnej pokuty nepovažoval za neprimeranú, ak bola podľa jeho názoru účtovaná len vo výške 1/3 nájomného. Jednoduchým prepočtom dennej výšky zmluvnej pokuty na eurá by súd zistil, že výške zmluvnej pokuty je uplatňovaná vo výške 33,194,--Eur denne. Oproti výške denného nájomného v sume 13,50 Eur je zmluvná pokuta vyššia o 245,8 %. Súd túto námietku žalovaného nebral do úvahy zrejme preto, že sa pomýlil vo výške požadovanej náhrady bezdôvodného obohatenia a výšky zmluvnej pokuty. Ak súd nevykonal kontrolné výpočty oprávnenosti uplatňovaných súm, pričom navyše zamenil sumu uplatňovanú titulom vydania bezdôvodného obohatenia s výškou zmluvnej pokuty, je rozsudok zmätočný a nepreskúmateľný.
13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP žalovaný uviedol, že súd odmietol vykonať dokazovanie navrhnuté žalovaným k okolnostiam odovzdávania predmetu nájmu, a to výsluchom svedkov. Svoj postup súd odôvodnil na strane 7 a 8 v odseku č. 35 odôvodnenia rozsudku, keď podľa názoru súdu nebolo potrebné zisťovať, kto sa na odovzdanie predmetu nájmu dostavil alebo nedostavil, pretože žalobca účtoval žalovanému zmluvnú pokutu až odo dňa 25.04.2019, teda po druhom termíne určenom na odovzdanie a prevzatie predmetu nájmu. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalovaného ako nájomcu vyzvať žalobcu na prevzatie predmetu nájmu, avšak túto skutočnosť žalobca (správne žalovaný) v konaní nepreukázal. Žalovaný je opačného názoru. Prvý termín na odovzdanie predmetu nájmu bol vzájomne dohodnutý medzi žalobcom a žalovaným. Na tento termín odovzdania prevzatia predmetu nájmu sa žalobca dostavil v iný čas, ako bolo dohodnuté, čím žalovanému znemožnil predmet nájmu odovzdať. Druhý termín na odovzdanie a prevzatie predmetu nájmu bol určený žalobcom ako prenajímateľom. Napriek tomu sa na prevzatie predmetu nájmu dňa 24.04.2019 nedostavil a naopak odo dňa 25.04.2019 požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty. Aj s ohľadom na výšku zmluvnej pokuty bolo potrebné sa v konaní zaoberať tým, či prenajímateľ poskytol dostatočnú súčinnosť na odovzdanie predmetu nájmu. Navrhované dokazovanie v tomto smere však okresný súd nevykonal. Navrhovaným dokazovaním mal žalovaný záujem preukázať aj tú skutočnosť, že predmet nájmu užíval po 09.04.2019 len v minimálnom rozsahu, pretože v značnej časti prenajaté priestory už vypratal a hlavnú časť svojej podnikateľskej činnosti preniesol do iných priestorov. Napriek tomu bol ochotný platiť nájomné za tieto priestory aj po skončení nájomného vzťahu, čo potvrdil v liste zo dňa 11.11.2019. Na osobnom stretnutí mal záujem sa dohodnúť na rozsahu užívania a výške nájomného, avšak z dôvodov na strane prenajímateľa k osobnému stretnutiu nedošlo. Namietol, že všetky úkony spojené s uzavretím nájomnej zmluvy, s odovzdaním priestorov do nájmu a aj následnú výpoveď nájomnej zmluvy nerealizoval samotný žalobca ako odštepný závod, ale priamo riaditeľstvo štátneho podniku LESY Slovenskej republiky. Aj táto skutočnosť sťažovala komunikáciu so žalobcom. Nájomné a zmluvnú pokutu chceli zaplatiť od žalovaného, ale pri žiadostiach o rokovanie v súvislosti s výškou nájomného alebo o predĺžení nájomného vzťahu žalobca odmietal s tým, že o tom rozhodnú na riaditeľstve podniku. Ak tieto skutočnosti mali byť preukázané výsluchom svedkov, pričom súd prvej inštancie toto dokazovanie nepripustil.
14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP žalovaný uviedol, že súd v konaní nevykonal navrhované dôkazy. Na začiatku pojednávania konštatoval, že postačujú písomné dôkazy doložené do spisu a z uvedených dôvodov neskúmal zodpovednosť sporových strán za to, že žalovaný po skončení nájomného vzťahu neodovzdal žalobcovi prenajaté priestory. Okrem toho súd neskúmal, v akom rozsahu žalovaný nebytové priestory po skončení nájomného vzťahu užíval. Neskúmal ani či žalobca sám mal možnosť priestory, ktoré neprevzal od žalovaného využívať iným spôsobom. Žalobca sám priestory haly prenajatej pôvodne žalovanému dlhodobo nevyužíval a nepotreboval ich ani pre potreby svojej činnosti. Pred účinnosťou výpovede už žalobca uzatvoril obchodnú verejnú súťaž na odpredaj predmetných nehnuteľností a mal záujem ich odpredať. Nemal teda zámer odovzdať priestory do nájmu inému subjektu, aby mal výťažok z nájomného.
15. Podľa názoru žalovaného v konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by preukázal výšku obvyklého nájomného rovnakých alebo obdobných nebytových priestorov. Súd teda neskúmal výšku
bezdôvodného obohatenia. Obmedzil sa len na konštatovanie, že je spravodlivé priznať bezdôvodné obohatenie vo výške pôvodne dohodnutého nájomného. Je však otázne, či by bolo možné aj za obdobie od 25.04.2019 do 25.10.2020 predmetné priestory prenajať žalovanému alebo inej osobe za rovnaké nájomné. Napriek tomu, že žalovaný ako nájomca vykonával počas trvania nájomného vzťahu bežnú údržbu priestorov, žalobca sám neinvestoval vôbec nič. Súd pri rozhodovaní o vydaní bezdôvodného obohatenia výšku obvyklého nájomného vôbec neskúmal. Tak ako žalovaný konštatoval, súd zamenil výšku uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s výškou uplatnenej zmluvnej pokuty. V tomto smere sú jeho skutkové zistenia celkom v rozpore s realitou, tvrdeniami sporových strán a tiež vykonaným dokazovaním.
16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP žalovaný uviedol, že súd pri rozhodovaní pochybil v otázke právneho hodnotenia sporu vo viacerých bodoch. V prvej časti žaloby je uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6.225,--Eur za obdobie od 25.04.2019 do 25.10.2020. Pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal žalobca z pôvodnej výšky dohodnutého nájomného a z dĺžky doby, po ktorú mal žalovaný prenajaté priestory užívať bez právneho dôvodu. V odôvodnení rozsudku na strane 8 odsek 36 sa súd zaoberá výškou bezdôvodného obohatenia, ktorú však ustáli v sume 18.254,90 Eur. Tu je zrejmé, že okresný súd ani nevykonal kontrolný výpočet výšky bezdôvodného obohatenia. V opačnom prípade by súd nemohol takýto skutkový záver prijať. Z tohto nesprávneho skutkového zistenia vychádza aj nesprávne právne vyhodnotenie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď súd nekriticky a bez akéhokoľvek prepočtu uplatneného nároku arbitrárne prijal tvrdenia žalobcu za správne. Pri odôvodňovaní rozsudku sa súd vyjadril, že žalobca (správne žalovaný) mal možnosť prenajaté priestory, ktoré po výpovedi z nájmu neboli odovzdané žalobcovi využívať pre svoje potreby, čo dáva právny základ pre vydanie bezdôvodného obohatenia. S týmto právnym názorom žalovaný nesúhlasí. Inštitút bezdôvodného obohatenia je zodpovednostným záväzkom toho, kto bezdôvodné obohatenie prijal. Je povinný vydať všetko, o čom sa na úkor iného obohatil. V tomto smere je potrebné skúmať skutočný rozsah bezdôvodného obohatenia. Bolo teda na žalobcovi, aby preukázal, v akom rozsahu žalovaný neodovzdané nebytové priestory skutočne užíval. Okrem toho bolo potrebné preukázať výšku obvyklého nájomného, aby bolo možné určiť hodnotu bezdôvodného obohatenia v peniazoch. Je nesprávny záver súdu, ak pri určení hodnoty bezdôvodného obohatenia vychádza z výšky pôvodne dohodnutého nájomného a z celkového rozsahu prenajatých priestorov bez toho, aby bolo reálne preukázané, že žalovaný tieto priestory aj v celosti využíval po celý čas až do ich odovzdania žalobcovi. V tomto smere súd ani nevyhodnotil predložený dôkaz, a to kúpnu zmluvu medzi žalobcom a spoločnosťou GOLIAN, s. r.o. o odpredaji zariadenia, ktoré sa v hale nachádzalo - ten preukazoval, že už prinajmenšom odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy (16.09.2020) žalovaný priestory žalobcu nevyužíval ani len čiastočne.
17. Žalovaný namietol, že veľmi vágne a arbitrárne vyznieva odôvodnenie rozhodnutia súdu o priznaní zmluvnej pokuty, ktoré vyplýva z odseku 37 na strane 9 odôvodnenia rozsudku. To vyplýva najmä z toho, že zmluvná pokuta je uplatňovaná vo výške 6.225,--eur, čo by predstavovalo cca jednu tretinu „dlžného nájomného“, teda bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, považoval takúto zmluvnú pokutu za primeranú. Súd tu znovu urobil chybu pri prepočte výšky zmluvnej pokuty, resp. je zrejmé, že jej výšku nepreveroval vôbec. Záver súdu o tom, že sa mu výška zmluvnej pokuty nejaví ako neprimeraná, potom vyznieva nepresvedčivo. Súd sa vôbec v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s návrhom žalovaného na zníženie zmluvnej pokuty až do výšky spôsobenej škody. Súdu žalovaný predložil logickú a presvedčivú argumentáciu o tom, že žalobcovi neodovzdaním prenajatých priestorov nevznikla žiadna škoda. Súd týmto smerom neviedol žiadne úvahy, súc presvedčený o tom, že žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške jednej tretiny bezdôvodného obohatenia. Pri hodnotení výšky zmluvnej pokuty a návrhu žalovaného na jej zníženie teda súd vec nesprávne vyhodnotil, pretože vychádzal aj z nesprávnych skutkových zistení.
18. Podľa názoru žalovaného súd vôbec nebral do úvahy jeho tvrdenia o tom, že žalobca zmaril odovzdanie nebytových priestorov tým, že sa ani v jednom z dvoch prípadov nedostavil na ich prevzatie v dohodnutom termíne a táto skutočnosť priamo súvisí s omeškaním dlžníka so splnením jeho záväzku. Podľa § 522 Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na tento prípad aplikovať je veriteľ v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Záver súdu o tom, že žalovaný neprodukoval dôkaz o tom, že by žalobcu na prevzatie predmetu nájmu vyzýval sa javí ako arbitrárne. Boli dohodnuté dva termíny odovzdania predmetu nájmu, pričom žalobca sa nedostavil ani na jeden z týchto termínov. To bolo možné preukázať navrhovaným dokazovaním.
19. Navrhol, aby na základe uvedených skutočností odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Brezno sp. zn. 5C 9/2018-223 zo dňa 05.01.2022 tak, že žalobcu zamietne (poznámka odvolacieho súdu v tomto konaní je predmetom odvolacieho prieskumu rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 2Cb 8/2020-136 zo dňa 12.januára 2022). Eventuálne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako nepreskúmateľný zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného k odvolaciemu dôvodu podľa § 356 ods.1 písm. d/ CSP, ktorý žalovaný uvádza v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s vysloveným názorom, že súd nedostatočne zistil výšku bezdôvodného obohatenia a zmluvnej pokuty, resp., že sa nezaoberal ich riadnych vyčíslením. Obidva tieto právne nároky, resp. ich vyčíslenie bolo počas konania riadne preukázané a zrozumiteľné. Bezdôvodné obohatenie aj zmluvná pokuta vo výške, v ktorej boli stanovené aj uplatnené boli výpočtami súdu na pojednávaní preukázané. Aj počas posledného pojednávania bolo stranám sporu aj súdu jasné, ktorý z týchto nárokov bolo uplatnených a v akej výške. Nezrovnalosti, ktoré uvádza žalovaný sú evidentnou chybou v písaní odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá je odstrániteľná a nemá absolútne žiaden vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, nakoľko uplatnený nárok tak titulom bezdôvodného obohatenia, ako aj zmluvnej pokuty bol priznaný ako celok.
21. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP žalobca uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím súdu nevykonávať dôkazy, ktoré nie sú potrebné na zistenie skutkového stavu a ich vykonanie by nemalo vplyv na konečné rozhodnutie. Nebolo povinnosťou žalobcu opakovane vyzývať žalovaného na odovzdanie nehnuteľnosti, práve naopak, bolo povinnosťou žalovaného oznámiť, že je k odovzdaniu nehnuteľnosti pripravený, čo však žalovaný neučinil a tak ako uvádza súd aj z celého jeho postoja je evidentné, že nehnuteľnosť odovzdať nechcel, čo žalobcu viedlo najskôr k podaniu žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. Pokiaľ by bolo skutočne v záujme žalovaného nehnuteľnosť odovzdať, nebolo by potrebné domáhať sa ochrany práv žalobcu v až dvoch civilných konaniach. Svedecká výpoveď, ktorou chcel žalovaný poukázať na to, že žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť k odovzdaniu nehnuteľnosti z tohto dôvodu nebola potrebná, čo okresný súd vyhodnotil správne aj v súlade so zásadou hospodárnosti konania.
22. K odvolaciemu dôvodu podľa § 356 ods. 1 písm. f/ CSP žalobca uviedol, že je irelevantné, v ako rozsahu žalovaný po ukončení nájomného vzťahu nehnuteľnosť využíval, či len sčasti alebo celú. Podstatné je, že nehnuteľnosť žalovaný nechcel odovzdať a neplatil za ňu nájomné a tým, že ju odmietol odovzdať, neumožnil nehnuteľnosť využívať žalobcovi, čím žalobca prichádzal o možný zisk z prenájmu inému subjektu a žalovaný sa bezdôvodne obohacoval. Argumenty žalovaného považuje v tomto smere za neopodstatnené.
23. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ žalobca opätovne uviedol, že zámena bezdôvodného obohatenia a zmluvnej pokuty je len odstrániteľnou pisárskou chybou, ktorá nemá vplyv na skutkový stav a vecne správne rozhodnutie vo veci. Čo sa týka určenia výšky bezdôvodného obohatenia, považuje za správne použiť ako denný základ výšku, ktorá bola pôvodne dohodnutá v nájomnej zmluve. Výška zmluvnej pokuty v hodnote 1.000,--Sk (33,194 Eur) je v pomere k ročnému nájomnému v hodnote menej ako 1%, a to konkrétne 0,67 % denne, čo nepovažuje žalobca za neprimeranú výšku zmluvnej pokuty a s názorom súdu, že pokuta nie je neprimerane vysoká sa stotožňuje.
24. V závere vyjadrenia dal žalobca súdu do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/75/2021-222 zo dňa 20.01.2022, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil ako vecne správny rozsudok Okresného súdu Brezno sp. zn. 5Cb 3/2020-140 zo dňa 15.06.2021 v rovnakej súdenej veci s iným účastníkom konania na strane žalovaného. Predmetom bolo vydanie bezdôvodného obohatenia aj zmluvnej pokuty za neodovzdanie a neoprávnené užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v rovnakom areáli ako nehnuteľnosť týkajúca sa tohto sporu. V rozsiahlom odôvodnení Krajský súd v Banskej Bystrici vyslovil názor, že žalobcovi patrí tak bezdôvodné obohatenie, ako aj zmluvná pokuta, čím potvrdil predošlý názor Okresného súdu Brezno, preto žalobca považuje uplatnený nárok za opodstatnený a spravodlivý. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Brezno zo dňa 12.01.2022 ako vecne správny potvrdil.
25. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol k bodu 1 vyjadrenia, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že na pojednávaní boli súdu preukázané výšky bezdôvodného obohatenia a zmluvné pokuty, čo malo byť stranám sporu aj súdu zrejmé. Na samotnom pojednávaní vo veci sa takéto skutočnosti neriešili. Výpočet výšky uplatňovanej sumy, ktorá sa skladala z dvoch samostatných položiek vyčíslil žalobca v žalobe a písomných podaniach súdu. Počas pojednávania ani počas odôvodnenia rozsudku súd ani raz neuviedol výšku bezdôvodného obohatenia a zmluvnej pokuty. Skutočnosť, že pri rozhodovaní súd tieto dva nároky zamenil v ich uplatnenej výške, vyplynula až z písomného vyhotovenia rozsudku. Takúto skutočnosť nepovažuje žalovaný za odstrániteľnú chybu v písaní. Práve naopak, súd jednoznačne uviedol výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia, avšak aj z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že sám nevykonal kontrolný výpočet tejto uplatnenej sumy. Vôbec sa teda nezaoberal tým, či je výška bezdôvodného obohatenia dostatočne preukázaná. Rovnako pri odôvodňovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty vychádzal zo sumy 3x nižšej ako bola v skutočnosti uplatnená. To je chyba v zistení skutkového stavu a nielen drobná chyba v písaní.
26. K bodu 2 vyjadrenia žalovaný uviedol, že trvá na tom, že žalobca neposkytol súčinnosť potrebnú na odovzdanie nehnuteľnosti. Ak žalobca sám zmaril odovzdanie a prevzatie predmetu nájmu, žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s odovzdaním predmetu nájmu. Aj v prípade, že by bol povinný vydať bezdôvodné obohatenie, nemožno mu pripísať k náhrade zmluvnú pokutu. Tieto skutočnosti mohol súd zistiť vykonaním navrhovaných dôkazov. Toto dokazovanie sa súd rozhodol nevykonať.
27. K bodu 3 vyjadrenia uviedol, že je toho názoru, že pri určení výšky bezdôvodného obohatenia je jednoznačne potrebné zistiť rozsah užívania nehnuteľnosti žalovaným. Ak žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, môže požadovať len to, o čom sa žalovaný skutočne obohatil. Osoba povinná vydať bezdôvodné obohatenie, musí vydať všetko, o čo sa skutočne obohatila. Ak nedošlo k odovzdaniu haly po skončení nájomného vzťahu, to ešte neznamená, že ju žalovaný v celosti užíval a že mu vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške plného nájomného za užívanie prenajatého priestoru. Ak žalobca uvádza, že mu žalovaný znemožnil ďalšie užívanie komerčnej nehnuteľnosti, napr. prenájmom iným záujemcom, klame. Žalobca dal žalovanému výpoveď z nájmu z dôvodu, že tento svoj majetok vyhlásil za nadbytočný a vyhlásil obchodnú verejnú súťaž na jeho odpredaj. Žalobcovi nič nebránilo tomu, aby po ukončení obchodnej verejnej súťaži v januári 2020 tieto nehnuteľnosti odpredal víťazovi súťaže. Žalobca sám nemal záujem na využívanie nehnuteľností pôvodne prenajatej žalovanému a z dôvodu plánovaného odpredaja neuzatváral žiadne nové nájomné vzťahy. Ak žalobca tvrdí, že mu žalovaný znemožnil komerčné využitie prenajatej haly, bolo potrebné podľa názoru žalovaného si uplatniť náhradu škody, nie vydanie bezdôvodného obohatenia. Upozornil na to, že bezdôvodné obohatenie je subsidiárny záväzok a nemožno sa domáhať jeho vydania ak je možné si nárok uplatňovať z iného právneho titulu, napr. z titulu vzniku škody, na to je pomerne rozsiahla judikatúra najvyšších súdnych autorít. Trvá na tom, že súd v konaní nezisťoval rozsah užívania nehnuteľnosti žalovaným a ani výšku bezdôvodného obohatenia, ktorú by bol povinný žalobcovi vydať. Žalobca dokonca ani nepredložil ponuky prenájmu alebo ohodnotenie výšky prenájmu v danom čase na porovnateľné nehnuteľnosti. To by sa malo týkať aj prípadnej náhrady škody.
28. K bodu 4 vyjadrenia žalovaný uviedol, že opätovne poukazuje na zámenu výšky bezdôvodného obohatenia a zmluvnej pokuty, ktoré boli uplatnené žalobou a ktoré nemožno považovať za pisársku chybu. Súd odôvodňoval svoje rozhodnutie s ohľadom na to, že zamenil výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia s výškou zmluvnej pokuty. Z členenia rozsudku je zrejmé, že súd pri rozhodovaní vychádzal zo súm jednotlivých nárokov. Preto je odôvodnenie rozsudku jednoznačne nesprávne, pretože vychádza z nesprávne zisteného stavu. Podľa názoru žalovaného nemožno predpokladať, či by bol výrok rozsudku rovnaký, ak by súd nezamenil výšku bezdôvodného obohatenia s výškou zmluvnej pokuty. Z odôvodnenia rozsudku však jednoznačne vychádza, že súd svoje závery prijímal práve s prihliadnutím na túto zámenu. Preto odôvodnenie rozsudku vyznieva nepresvedčivo a vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty až vágne. Bolo by však potrebné, aby súd jednoznačnými a logickými úvahami a závermi vyslovil, z akého dôvodu považoval výšku zmluvnej pokuty, ktorá nájomné prevyšuje takmer dva a pol násobne za primeranú. V tomto zmysle vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného nemôže nahrádzať odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Túto vadu rozsudku považuje žalovaný za zásadnú, nielen za chybu v písaní a v počítaní.
29. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca, ktorý uviedol, že sa pridržiava v plnom rozsahu svojho vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 01.03.2022, nestotožňuje sa s vysloveným názorom, že súd
nedostatočne zistil výšku bezdôvodného obohatenia a zmluvnej pokuty, resp., že sa nezaoberal ich riadnym vyčíslením, Obidva tieto právne názory, resp. ich vyčíslenie bolo počas konania riadne preukázané a zrozumiteľné. Bezdôvodné obohatenie aj zmluvná pokuta vo výške, v ktorej boli stanovené a uplatnené boli výpočtami súdu na pojednávaní preukázané. Aj počas posledného pojednávania bolo stranám aj súdu jasné, ktorý z nárokov bol uplatnený a v akej výške. K argumentom žalovaného o tom, že súd nevykonal prepočet, resp., že pri odôvodnení primeranosti výšky zmluvnej pokuty vychádzal zo sumy 3x nižšej ako bola skutočnosti uplatnená, opakovane uvádza, že došlo k pisárskej chybe, ktorá nemá absolútne žiaden vplyv na skutkový stav a správnosť priznania uplatnených nárokov žalobcovi.
30. K ostatným argumentom, ktoré vo vyjadrení uviedol žalovaný, žalobca poukázal na svoje vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 01.03.2022, v ktorom je uvedená argumentácia aj k tvrdeniam žalovaného o poskytnutí súčinnosti potrebnej na odovzdanie nehnuteľnosti aj k tvrdeniam žalovaného, že pre výpočet bezdôvodného obohatenia je potrebné zistiť rozsah využívania nehnuteľnosti. Stanovisko žalobcu je k týmto tvrdeniam nemenné. Opakovane dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob 75/2021- 222 zo dňa 20.01.2022. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Brezno ako vecne správny potvrdil.
31. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 08.04.2022 už podané nebolo.
32. Na prejednanie odvolania žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici vytýčil v zmysle § 385 ods. 1 CSP pojednávanie, nakoľko bolo potrebné zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie.
33. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol že sa v celom rozsahu pridržiava podaného odvolania z dôvodov v ňom uvedených s tým, že výška zmluvnej pokuty má byť primeraná tomu aký záväzok táto sankcia zabezpečuje. Žalobca potom ako vypovedal žalovanému nájomnú zmluvu nikdy sám nevstúpil do užívania tejto haly aj keď ju následne prevzal, neposkytol ju ani do nájmu inej osobe, naopak tento majetok vyhlásil za nadbytočný, v dôsledku čoho vyhlásil obchodnú verejnú súťaž na odpredaj súboru nehnuteľností, ktorá bola vyhlásená na 20.02.2020. Od tohto dňa žalobca doposiaľ nepristúpil k odpredaju nehnuteľnosti ani súboru nehnuteľností, takže ani tá okolnosť že by potreboval vypratať nehnuteľnosti za účelom odovzdania kupujúcemu v tomto prípade neprichádza do úvahy, preto má žalovaný za to že tak pokuta ktorá je 2,5-násobkom takmer samotnej výšky nájomného je neprimerane vysoká, ak samotný žalobca nepotreboval nehnuteľnosť na žiadne iné účely na ktoré by ich využil.
34. Zástupca žalobcu uviedol že sa pridržiava svojich vyjadrení a tvrdení v tom zmysle že nároky považuje za opodstatnené, uznáva preklepné chyby ktoré treba odstrániť aby to bolo v poriadku. K tvrdeniu protistrany že žalobca nemal žiadne plány s nehnuteľnosťami uviedol že plány s nehnuteľnosťami mal, nakoľko ale pod nimi nie sú vysporiadané pozemky, vyhlásil obchodnú verejnú súťaž ktorá sa ukončila vo februári 2020 avšak vzhľadom na politickú zmenu bol odpredaj zo strany ministerstva zastavený a spustil sa až prednedávnom. Preto nie celkom vinou žalobcu sa nepristúpilo k odpredaju, keďže bol žalobca blokovaný byrokratickými postupmi. Plán žalobcu bol tieto nehnuteľnosti predať a aj ďalej je ale na to potrebovali ukončiť tento vzťah, všetko vypratať pretože nikto by nehnuteľnosť nekúpil s nájomcom.
35. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 18.254,90 Eur titulom zmluvnej pokuty a sumy 6.225,--Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný na základe nájomnej zmluvy č.j. 3180/2007-160 zo dňa 09.05.2007 užíval Halu ŠS v Michalovej súp. č. 2495 na parcele C-KN č. XXXX/XX, k.ú. Brezno, vedenej na LV č. XXX. Žalobca ukončil žalovanému právo nájmu písomnom výpoveďou zo dňa 28.11.2018. Výpovedná doba uplynula dňa 31.03.2019. Žalovaný bol podľa zmluvy predmet nájmu povinný vrátiť najneskôr do troch dní, čo neurobil, preto žalobca vyzval žalovaného k odovzdaniu nehnuteľnosti listom zo dňa 09.04.2018, ale žalovaný nehnuteľnosť nevypratal a neodovzdal ani v náhradnom termíne dňa 24.04.2019. Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatnil na Okresnom súde Brezno v konaní sp. zn. 7Cb/22/2019 právo na vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti, ktorej žalobe súd vyhovel rozsudkom č.k. 7Cb/22/2019-104 zo dňa 24.10.2019. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom č. k. 41Cob/19/2020-163 zo dňa 23.septembra 2020 rozsudok Okresného súdu Brezno potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaný halu odovzdal žalobcovi až dňa 26.10.2020. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.
36. Sporná bola medzi stranami sporu výška bezdôvodného obohatenia keď podľa žalovaného žalobca neprodukoval žiadny dôkaz ktorý by preukázal výšku obvyklého nájomného rovnakých alebo obvyklých nebytových priestorov, sporný bol tiež rozsah užívania predmetu nájmu a výška zmluvnej pokuty, ktorú považuje žalovaný vo výške cca 225 % dohodnutého nájomného za nezmyselne vysokú ktorá neodráža reálnu hodnotu stavby.
37. Odvolací súd vykonal dokazovanie v zmysle § 384 Civilného sporového poriadku v rozsahu nevyhnutnom na zopakovanie dokazovania z dôvodu zámeny uplatňovaných nárokov žalobcu ku ktorej došlo súdom prvej inštancie. Pristúpil k vykonaniu dokazovania prečítaním niektorých listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to konkrétne konečného vyúčtovania a žiadosti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 6.225,--Eur s príslušenstvom za obdobie od 25.04.2019 do 25.10.2020 a zmluvnej pokuty vo výške 18.254,90 Eur s príslušenstvom t.j. za obdobie od 25.04.2019 do 25.10.2020 z 28.10.2020 kde si žalobca v súlade s ustanovením § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka uplatnil u žalovaného zaplatenie získaného bezdôvodného obohatenia s tým, že v predmetnom konečnom vyúčtovaní uviedol konkrétne sumy, ktoré požaduje uhradiť jednak v zmysle vzniknutého bezdôvodného obohatenia a tiež zmluvnej pokuty. Dokazovanie vykonal aj prehľadom záväzkov žalovaného z 25.10.2020 z ktorého vyplýva, že žalovaný titulom bezdôvodného obohatenia uhradil žalobcovi dňa 22.10.2020 sumu 1.200,--Eur. Tiež odvolací súd poukázal na článok IV bod 1 nájomnej zmluvy kde bol uvedený ročný nájom v sume 4.929,30 Eur (po prepočítaní na Eur), časťou vyjadrenia žalovaného k výzve na zaplatenie zmluvnej pokuty vyúčtovania a žiadosti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia z 10.12.2019, časťou vyjadrenia žalovaného k výzve o zaplatenie zmluvnej pokuty, prečítaním bodu III. vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného ako aj k oboznámeniu strán sporu s čl. VII bod 11 nájomnej zmluvy z ktorého vyplýva výška zmluvnej pokuty dohodnutá v tom čase na 1.000,--Sk denne t.j. 33,19 Eur.
38. Z uvedených písomných dôkazov založených v súdnom spise vyplýva že žalovaný bol oboznámený s výškou bezdôvodného obohatenia a zmluvnej pokuty ktorú si žalobca uplatňuje, bol oboznámený s tým že bezdôvodné obohatenie si žalobca uplatňuje podľa dohodnutého nájomného v zmysle nájomnej zmluvy, ktorého výšku vypočítal za počet dní omeškania a za jeden deň si uplatňoval 13,50 Eur. Vo vyúčtovaniach a žiadostiach o zaplatenie bezdôvodného obohatenia žalobca oznamoval žalovanému, že výška peňažnej náhrady podľa § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zodpovedá obvyklej výške nájmu čo je zrejmé aj z výšky dohodnutého nájmu a dĺžky jeho obdobia v tomto a aj v iných vecne rovnakých prípadoch u stavieb vedľa žalobcovej dotknutej stavby. Samotný žalovaný v reakcii na žiadosti o uhradenie či už bezdôvodného obohatenia alebo zmluvnej pokuty žalobcovi listom zo dňa 14. októbra 2020 oznámil, že si je vedomý toho že halu užíval aj po skončení nájomnej zmluvy za čo je pripravený zaplatiť náhradu vo výške pôvodne dohodnutého nájomného ale s ohľadom na súčasnú situáciu nemá dostatočné finančné zdroje aby vydal takéto bezdôvodné obohatenie naraz. Z toho dôvodu navrhol zaplatiť bezdôvodné obohatenie v pravidelných mesačných splátkach. Prvá splátka by bola možná vo výške 1.200,--Eur, následne by platil mesačné splátky po 400,--Eur až do zaplatenia celej dlžnej sumy (sumu 1.200,--Eur žalovaný žalobcovi uhradil dňa 22.10.2020). V predmetnom liste žalovaný zmluvnú pokutu vo výške 2,5-násobku dohodnutého mesačného nájomného považoval za neprimeranú, s tým že v takejto výške ju nie je ochotný ani uhradiť.
39. Podľa § 451 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
40. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
41. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
42. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
43. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
44. V podanom odvolaní žalovaný na prvom mieste namietal nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd opakovane v rozsudku uvádza že žalobca podanou žalobou uplatnil nárok a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 18.254,90 Eur a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.225,--Eur, s tým že výpočty oprávneného vyúčtovania výšky bezdôvodného obohatenia a zmluvnej pokuty sú obsiahnuté v odsekoch 36 a 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom je však celkom zrejmé že výpočty prezentované súdom v odôvodnení rozsudku nie sú správne.
45. Odvolací súd konštatuje, že je pravdou že súd prvej inštancie v odseku 32 a následne v odsekoch 36 a 37 zamenil nároky žalobcu, z ktorého dôvodu odvolací súd na prejednanie odvolania žalovaného vytýčil pojednávanie.
46. Z obsahu spisu odvolací súd zistil že žalobca si v žalobe uplatnil svoj nárok na zaplatenie sumy 24.479,90 Eur, ktorá pozostávala z bezdôvodného obohatenia vo výške 6.225,--Eur a zmluvnej pokuty vo výške 18.254,90 Eur, ktoré skutočnosti neboli sporné a vyplývali tak zo žaloby ako aj z konštatovania Okresného súdu Brezno v odseku 1 napadnutého rozsudku. Okresný súd správne uviedol čím vykonal dokazovanie, aj v rozsudku správne poukazuje na konkrétnu písomnú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, avšak v odseku 32 napadnutého rozsudku došlo zo strany súdu prvej inštancie k zámene nárokov žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy, keď Okresný súd Brezno uviedol že sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 18.254,90 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a sumy 6.225,--Eur titulom zmluvnej pokuty. V ďalšom odseku správne konštatoval že medzi stranami sporu bola uzatvorená nájomná zmluva dňa 09.05.2007, z ktorej dal žalobca žalovanému listom zo dňa 28.11.2018 výpoveď a tento nájomný vzťah skončil uplynutím výpovednej lehoty dňa 31.03.2019. Žalovaný v zmluvne dohodnutej lehote do 03.04.2019 nehnuteľnosť žalobcovi neodovzdal a stalo sa tak až na základe rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 7Cb 22/2019-88 zo dňa 24.10.2019, ktorý uložil žalovanému povinnosť nehnuteľnosť vypratať a odovzdať žalobcovi. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob 19/2020-163 zo dňa 23.09.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.10.2020, vykonateľnosť dňa 21.10.2020 pričom žalovaný odovzdal nehnuteľnosť žalobcovi až dňa 26.10.2020.
47. Odvolací súd konštatuje, že následne v odsekoch 36 a 37 súd prvej inštancie vyhodnocoval dôvodnosť nároku žalobcu, avšak predmetné nároky opäť zamenil, keď mal za to že si žalobca uplatňuje bezdôvodné obohatenie vo výške 18.254,90 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 6.225,--Eur. Práve z uvedeného dôvodu odvolací súd poukázal na pojednávaní na písomnú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, z ktorej vyplýva že žalovaný bol oboznámený s výškou bezdôvodného obohatenia ako aj zmluvnej pokuty, mal vedomosť o tom že si žalobca uplatňuje bezdôvodné obohatenie v sume 13,50 Eur s DPH ktorá suma predstavovala nájomné za jeden deň v zmysle nájomnej zmluvy, bol oboznámený s dátumom od kedy si žalobca zaplatenie bezdôvodného obohatenia uplatňuje a z obsahu spisu bolo nesporné že toto bezdôvodné obohatenie si žalobca uplatňoval viac krát vždy do dátumu kedy o zaplatenie bezdôvodného obohatenia žalovaného žiadal. Avšak až keď došlo k odovzdaniu predmetnej nehnuteľnosti, pristúpil žalobca ku konečnému vyúčtovaniu tak bezdôvodného obohatenia ako aj zmluvnej pokuty a tieto nároky si žalobca uplatňoval od 25.04.2019 do 25.10.2020 (ako už bolo uvedené k odovzdaniu nehnuteľnosti došlo dňa 26.10.2020). Vzhľadom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu uvedeným postupom okresného súdu nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP keďže uvedený nedostatok (zámenu nárokov žalobcu) odvolací súd odstránil na pojednávaní.
48. V ďalšej časti odvolania žalovaný vytýkal okresnému súdu odmietnutie vykonania dokazovania navrhnuté žalovaným k okolnostiam odovzdávania predmetu nájmu a to výsluchom svedkov. Žalovaný
bol toho názoru, že aj s ohľadom na výšku zmluvnej pokuty bolo potrebné sa v konaní zaoberať tým či prenajímateľ (žalobca) poskytol dostatočnú súčinnosť na odovzdanie predmetu nájmu s tým, že navrhované dokazovanie v tomto smere okresný súd nevykonal.
49. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym záverom okresného súdu ktorý nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie výsluchom žalovaným navrhnutých svedkov k termínom odovzdania objektu, keďže nebolo povinnosťou žalobcu tak ako správne uviedol súd prvej inštancie vyzývať žalovaného na odovzdanie nehnuteľnosti keďže táto povinnosť vyplývala žalovanému priamo z čl. VII bod 11 nájomnej zmluvy, podľa ktorého ak sa nedohodnú strany tejto zmluvy inak, je nájomca povinný po skončení nájomného vzťahu odovzdať predmet nájmu v takom stave v akom mu boli odovzdané pri zohľadnení bežného opotrebenia a odstrániť všetky zmeny a úpravy, ktoré vykonal so súhlasom majiteľa do troch dní od skončenia nájmu. Pokiaľ budú meškať, zaplatia prenajímateľovi zmluvnú pokutu 1.000,-- Sk za každý deň omeškania. Žalobca ukončil právo nájmu písomnou výpoveďou zo dňa 28.11.2018, potom v zmysle čl. V bod 1 nájomnej zmluvy bola výpovedná lehota 3 mesiace a začala plynúť od prvého dňa mesiaca po jej obdržaní. Na základe uvedeného uplynula výpovedná doba dňa 31.03.2019 a v zmysle vyššie citovaného článku VII bod 11 nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný predmet nájmu vrátiť najneskôr do 03.04.2019 čo neurobil. Bol to žalovaný, ktorý mal povinnosť predmet nájmu žalobcovi odovzdať a preto bolo na žalovanom vyzvať žalobcu na prevzatie predmetu nájmu resp. žalobcovi oznámiť, tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, že je na odovzdanie pripravený. Odvolací súd konštatuje že žalovaný nepredložil súdu žiadny listinný dôkaz o tom že by jednak žalobcu k prevzatiu nehnuteľnosti vyzýval a jednak o tom, že by žalobca žalovanému zmaril odovzdanie nehnuteľnosti. Ako už bolo vyššie odvolacím súdom uvedené, žalovaný v liste zo 14. októbra 2020 uviedol že si je vedomý že halu užíval aj po skončení nájomnej zmluvy za čo je pripravený zaplatiť náhradu vo výške pôvodne dohodnutého nájomného. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru že nebol naplnený ani odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP tak ako ho namietol žalovaný.
50. Žalovaný v odvolaní ďalej poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP keď okresný súd neskúmal v akom rozsahu žalovaný nebytové priestory po skončení nájomného užíval, keď tvrdil že boli takmer v celom rozsahu vypratané a žalovaný presunul hlavnú časť svojej podnikateľskej činnosti do iných priestorov za ktoré platil nájomné. Tiež namietal že súd neskúmal napriek upozorneniam žalovaného či žalobca sám mal možnosť priestory, ktoré neprevzal od žalovaného využívať iným spôsobom, s tým že žalobca sám priestory haly prenajatej pôvodne žalovanému dlhodobo nevyužíval a nepotreboval ich ani pre potreby svojej činnosti. Ďalej namietal, že v konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz ktorý by preukázal výšku obvyklého nájomného rovnakých alebo obdobných nebytových priestorov a teda súd neskúmal výšku bezdôvodného obohatenia, len sa obmedzil na konštatovanie že je spravodlivé priznať bezdôvodné obohatenie vo výške pôvodne dohodnutého nájomného.
51. K uvedenému odvolaciemu dôvodu odvolací súd konštatuje, že námietky žalovaného ohľadne toho že okresný súd neskúmal či žalovaný nebytové priestory po skončení nájomného vzťahu užíval a či mal žalobca sám možnosť priestory využívať iným spôsobom sú v celom rozsahu irelevantné, pretože žalobca ukončil nájomný vzťah so žalovaným výpoveďou, po uplynutí výpovednej doby bol žalovaný v zmysle nájomnej zmluvy povinný predmet nájmu odovzdať žalobcovi v celosti tak ako ho užíval na základe nájomnej zmluvy a preto jeho tvrdenia, že užíval len časť nehnuteľnosti a priestory boli takmer v celom rozsahu vypratané, prípadne tvrdenia o tom či mal žalobca sám možnosť priestory využívať iným spôsobom, či ich využíval alebo nevyužíval, nemá žiadnu výpovednú hodnotu k uplatnenému nároku žalobcu, pretože tak ako bolo uvedené odvolacím súdom, žalovaný bol po uplynutí výpovednej lehoty povinný do troch dní v zmysle nájomnej zmluvy odovzdať celý predmet nájmu žalovanému čo sa nestalo.
52. K námietke žalovaného že v konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by preukázal výšku obvyklého nájomného rovnakých alebo obdobných nebytových priestorov odvolací súd konštatuje, že predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného bremena je v sporovom konaní úlohou a zodpovednosťou strán. Rovnako platí, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Posúdenie otázky ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a svoje tvrdenia preukazovať dôkazmi, ako aj obsah tejto jej povinnosti sa odvíja od hmotného práva. Rozsah svojho nároku je povinný preukázať žalobca, práve tak ako je žalovaný povinný preukázať že si žalobca uplatňuje bezdôvodné obohatenie v neoprávnenej výške, pretože v rámci dokazovania v sporovom konaní platí zásada, že každá strana musí niesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia
t.j. kto tvrdí ten dokazuje. Strana musí preukázať to čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia.
53. Žalovaný mal v konaní možnosť preukázať svoje tvrdenia o tom že bezdôvodné obohatenie vo výške, v ktorej si ho uplatňuje žalobca nie je dôvodné a mal možnosť preukázať výšku obvyklého nájomného rovnakých alebo obdobných nebytových priestorov pokiaľ mal za to že by žalobcovi patrila iná výška bezdôvodného obohatenia. Žiadny takýto dôkaz však žalovaný v konaní neprodukoval a opätovne odvolací súd poukazuje na jeho list zo 14. októbra 2020, kde sám žalovaný uviedol že je pripravený zaplatiť náhradu vo výške pôvodne dohodnutého nájomného, keď je nesporné že aj sumu 1.200,--Eur žalobcovi uhradil. Preto podľa odvolacieho súdu na základe vyššie uvedených skutočností neobstojí ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
54. Ako posledný odvolací dôvod uviedol žalovaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keďže súd prvej inštancie pri rozhodovaní pochybil v otázke právneho hodnotenia sporu vo viacerých bodoch, keď bolo podľa jeho názoru potrebné osobitne sa zaoberať právnym hodnotením vzťahu medzi sporovými stranami podľa jednotlivých uplatnených nárokov, ktoré súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zamenil.
55. K uvedenej námietke sa odvolací súd vyjadril už na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené najmä z dôvodu tej skutočnosti, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k zámene uplatňovaných nárokov žalobcu a preto aj došlo k zopakovaniu dokazovania. V neposlednom rade odvolací súd konštatuje že nárok žalobcu tak na bezdôvodné obohatenie ako aj zmluvnú pokutu je dôvodný.
56. V prejednávanom prípade je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nárokom zákonným, ktorý vzniká bez toho, aby ho bolo potrebné dohodnúť v zmluve, a to za predpokladu vzniku zákonných podmienok. V danom prípade je predpokladom vzniku uplatneného nároku na bezdôvodné obohatenie odpadnutie právneho dôvodu, ktorý oprávňoval žalovaného na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, t.j. z dôvodu ukončenia nájomnej zmluvy a následné užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovaným bez právneho dôvodu. Pretože žalovaný aj po ukončení nájomnej zmluvy užíval uvedené nebytové priestory získal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu tým, že bez toho, aby mal platný právny titul na užívanie tejto nehnuteľnosti, túto nehnuteľnosť užíval bez protiplnenia. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie majetkových hodnôt, t. j. majetkového prospechu, ktorý môže byť buď vo forme zväčšenia majetku bez právneho dôvodu alebo aj v takej podobe, že napriek tomu, že malo dôjsť k zníženiu majetkovej hodnoty, k takejto situácii nedošlo, t.j. ako v danom prípade, keď za užívanie uvedenej nehnuteľnosti nebola žalovaným vyplatená náhrada vo forme nájomného ako protiplnenia, keďže právny dôvod takéhoto poskytnutia nehnuteľnosti zanikol. Je teda nepochybné, že užívaním nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká majetkový prospech, t.j. bezdôvodné obohatenie na strane osoby užívajúcej nehnuteľnosť bez právneho dôvodu na úkor vlastníka, a to vo výške obvyklého nájomného, ktoré by inak neoprávnený užívateľ mal povinnosť uhradiť.
57. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 6.225,--Eur titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 25.04.2019 do 25.10.2020, ktorého výšku žalovaný pred podaním žaloby ani nerozporoval keďže, bol ochotný ho uhradiť, avšak nie naraz ale v splátkach. Je nepochybné že časť bezdôvodného obohatenia vo výške 1.200,--Eur žalobcovi aj zaplatil.
58. Predmetom konania bol aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 18.254,90 Eur. V prejednávanej veci je zmluvná pokuta viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti odovzdať predmet nájmu. Zmluvná pokuta je viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti - odovzdať včas nehnuteľnosť po skončení nájmu. V konaní nebol sporný takto dojednaný nárok, sporná bola jeho výška a žalovaný žiadal aby súd pristúpil k zníženiu zmluvnej pokuty v zmysle § 301 Obchodného zákonníka. Odvolací súd dospel k záveru že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty aj v takejto výške je dôvodný. Oprávnenie súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu, ktorá je jedným zo základných princípov obchodného práva, aj keď obchodný zákonník možnosť takéhoto zásahu predpokladá a upravuje. Odvolací súd konštatuje že zásah súdu do zmluvných vzťahov aplikáciou § 301 Obchodného zákonníka by mal byť výnimočným postupom len v skutočne odôvodnených prípadoch, ak sa pokuta (jej výška) javí ako neprimerane vysoká. Použitie tohto oprávnenia má byť výnimočné už aj preto, že v obchodných
záväzkových vzťahoch sa predpokladá určitá miera profesionálnej zdatnosti podnikateľa, ktorá by sa mala prejaviť už pri vstupe do záväzkového vzťahu a pri uzatváraní zmlúv.
59. Ak si potom strany sporu dohodli v nájomnej zmluve zmluvnú pokutu vo výške 1.000,--Sk za každý deň omeškania (33,19 Eur), ktorá sa vzťahovala na povinnosť odovzdať predmet nájmu do troch dní od skončenia nájmu, ktorá skutočnosť v danom prípade nepochybne nastala, keďže žalovaný predmet nájmu v lehote stanovenej v nájomnej zmluve neodovzdal, z čoho nesporne vyplýva že zmluvná pokuta bola závislá na dĺžke omeškania s odovzdaním nehnuteľnosti, odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie že nemožno neprimeranosť zmluvnej pokuty usudzovať z jej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním zmluvnej pokuty, ktoré omeškanie zapríčinil žalovaný. Odvolací súd konštatuje že žalovaný odovzdal predmet nájmu až na základe rozhodnutia Okresného súdu Brezno v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Brezno, že žalovaný je povinný vypratať a odovzdať žalobcovi predmetnú nehnuteľnosť. Stalo sa tak až dňa 26.10.2020. Teda žalovaný bol v omeškaní s odovzdaním nehnuteľnosti už od 03.04.2019, kedy mal podľa zmluvy najneskôr nehnuteľnosť odovzdať. Žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu až od 25.04.2019 do 25.10.2020. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru že výška zmluvnej pokuty nie je neprimerane vysoká a za takúto výšku zmluvnej pokuty si v neposlednom rade môže sám žalovaný, ktorý predmetnú nehnuteľnosť neodovzdal v dohodnutej lehote.
60. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
61. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak že žalobcovi ako úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100 %.
62. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).