Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Oboer/7/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P. s. r. o., so sídlom

A., IČO: X., zastúpeného V., s. r. o., so sídlom K., IČO: X. proti povinnému D. D., nar. X.,

bytom Š., o vymoženie pohľadávky 1 549,85 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Košice – okolie pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach č. k. -39 z 28. mája 2012, takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi JUDr. R. D. so sídlom exekútorského úradu

v M., Ľ. Š. X, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 1 549,85

Eur s príslušenstvom. Povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval

rozhodcovským rozsudkom STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU, zriadeného pri

spoločnosti R., a. s., so sídlom v B., sp. zn. IIB0610119 z 31. augusta 2011. Následne súdny

exekútor žiadosťou z 1. decembra 2011 požiadal Okresný súd Košice – okolie o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Okresný súd Košice – okolie uznesením č. k. -13 z 2. januára 2012

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Vychádzal

zo zistenia, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere, uzavretej

medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorú súd posúdil ako zmluvu

2

o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch

a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej

obchodnej inšpekcii v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej len „zákon

o spotrebiteľských úveroch“). Poukázal na to, že zmluva bola uzavretá medzi veriteľom

(právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie

úverov) a spotrebiteľom (fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný

účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Predmetom zmluvy je záväzok

veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (v zmysle dočasného poskytnutia

peňažných prostriedkov) a záväzok spotrebiteľa poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť

a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, pričom nejde o žiaden

z prípadov uvedených v ust. § 1 ods. 2 a 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. S poukazom

na ustanovenia a o rozhodcovskom konaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“) okresný súd ďalej uviedol, že jediným exekučným

titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov

exekučného konania, je rozhodcovský rozsudok. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd aj bez návrhu zastaví exekučné

konanie. Pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov je pre posúdenie

rozhodcovského rozsudku, ako spôsobilého exekučného titulu, podstatná tiež rozhodcovská

doložka ako zmluvné dojednanie o tom, že spory z konkrétneho zmluvného vzťahu budú

zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na vykonanie

exekúcie na podklade právoplatného rozhodcovského rozsudku, musí preto ex offo skúmať

prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky, tvoriacej súčasť zmluvy medzi

podnikateľom a spotrebiteľom. Súd z predloženej zmluvy o úvere č. 8672002607

z 23. októbra 2007 a obchodných podmienok spoločnosti P., a. s. (článok 11, bod 11.2) zistil,

že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade nedosiahnutia dohody o riešení vzájomných

sporov, klient prijíma návrh P., a. s. na riešenie sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere,

vrátane sporov o jej platnosť, výklad a zánik v rozhodcovskom konaní pred STÁLYM

ROZHODCOVSKÝM SÚDOM, zriadeným pri spoločnosti R., a. s., ktorého rozhodnutiu sa

sporové strany podriadia s tým, že bude pre nich konečné a záväzné. Miestom

rozhodcovského konania je Bratislava. Okresný súd poukázal na to, že podľa takto

formulovanej rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu,

3

vzdialenostne neprijateľnému (viac ako 500 km) a pred súkromnou osobou, ktorú si

oprávnený predformuloval v zmluve (spotrebiteľ na jej výbere nemal žiadnu účasť) a ktorá

má z tejto aktivity oprávneného majetkový prospech. Takto koncipovaná rozhodcovská

doložka je podľa názoru okresného súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou

v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je podľa ust. neplatná,

pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak má síce spotrebiteľ

podľa rozhodcovskej doložky možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ak

by sa ale rozhodcovské konanie začalo na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátny súd. Okresný súd ďalej

poukázal na to, že k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú režim

spotrebiteľských zmlúv, existuje interpretačné pravidlo smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica

93/13/EHS“). V prejednávanej exekučnej veci vzhľadom na transpozíciu smernice 93/13/EHS

s účinnosťou od 1. apríla 2004, možno za nekalú podmienku

považovať také zmluvné dojednanie, ktorého zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť

spotrebiteľovi práva alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo iný opravný

prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou.

Na základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že zmluvná podmienka

v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach

inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná

a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní, bráni tomu, aby na jej základe vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným

titulom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zároveň sa takáto rozhodcovská

doložka prieči dobrým mravom, preto akékoľvek plnenie, priznané rozhodcom na základe

takejto rozhodcovskej doložky, je plnením v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd preto

podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ZoRK v celom rozsahu

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach (ako súd odvolací) rozhodol

uznesením č. k. -39 z 28. mája 2012 tak, že napadnuté uznesenie ako vecne

4

správne podľa ust. v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „“) potvrdil. Námietky oprávneného, ktorý v podanom odvolaní namietal

rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku

a nesprávne posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a tým aj neplatnej zmluvnej

podmienky, posúdil odvolací súd ako nedôvodné. Argumentoval tým, že materiálna

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, pretože z vážnych, v zákone

stanovených dôvodov z nej existujú výnimky, medzi ktoré patrí i ustanovenie § 45 ZoRK,

ktoré upravuje prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje

exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským

rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 ZoRK. Podľa tohto

ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby

právoplatný nebol, a to z hľadísk uvedených v citovanom zákonnom ustanovení, t. j. či

rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Odvolací súd ďalej

poukázal na to, že ani oprávnený nenamietal voči právnemu posúdeniu právneho vzťahu

medzi oprávneným a povinným, ako vzťahu spotrebiteľského, ktorý sa riadi zákonom

o spotrebiteľských úveroch. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa

mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich

rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť

práva spotrebiteľov, ako slabšej zmluvnej strany (napr. aj v rozsudku zo 6. októbra 2009

vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL). Povinnosť exekučného súdu preskúmať

rozhodcovskú doložku vyplýva tiež z ustanovenia § 44 Exekučného poriadku, v zmysle

ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie

z hľadiska ich súladu so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým

zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný

po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní

a či právo nie je prekludované. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to

oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak

exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto

rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskych

spoločenstiev vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL. V posudzovanom prípade sa

5

rozhodcovská doložka nachádzala v článku 11 bode 11.2. všeobecných obchodných

podmienok, ktoré tvorili súčasť zmluvy o úvere z 23. októbra 2007. Odvolací súd sa stotožnil

s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, nakoľko praktickým

dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi je

odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá

žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ predformuloval

v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula,

akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl

z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv

dodávateľa. Odvolací súd vyjadril názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne

so spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky

nerovnovážneho, tak obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je

prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne opodstatnené.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky tak reálne dochádza k narušeniu

smernicou 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech

spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, ktorej obsahom je aj takáto doložka,

vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti

vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľný jav. Spôsob,

akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa tiež podmienku uvedenú v písm. q/

bodu 1 Prílohy smernice 93/13 EHS a v ustanovení v tom

smere, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov

zo zmluvy.

Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani ďalšia námietka oprávneného, a to že

v čase podpisu úverovej zmluvy bol pôvodný oprávnený povinný v zmysle ustanovenia § 93b

o bankách ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd poukázal na znenie predmetného ustanovenia, účinné

v čase uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého banky a pobočky zahraničných bánk boli

povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy

o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i/) budú rozhodnuté

v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona,

6

a to podľa (poznámka č. 88k/ k zákonu č. 483/200l Z. z.).

Jedná sa o súd zriadený bankami alebo pobočkami zahraničných bánk, resp. ich záujmovým

združením. Z exekučného titulu a ani z výpisu z Obchodného vestníka č. 49/2003 nevyplýva,

že STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri R., a. s., je stálym rozhodcovským súdom

zriadeným v zmysle ustanovenia o platobnom styku, nakoľko

jedine takýto rozhodcovský súd bol v zmysle oprávnený prejednávať

a rozhodovať spory z bankových obchodov.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že z dôvodu neplatného

uzavretia rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nebol oprávnený vo veci konať a vydať

predmetný rozhodcovský rozsudok. Exekučný titul teda nebol vydaný orgánom na to

oprávneným a už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni

vykonaniu exekúcie na jeho základe. Preto ani nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími

odvolacími námietkami oprávneného. Súd prvého stupňa správne posúdil dojednanú

rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatný právny úkon a rozhodcovský rozsudok ako

nespôsobilý exekučný titul a dôvodne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, v ktorom navrhol, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a súdneho exekútora poveril vykonaním

exekúcie, alternatívne, aby uznesenie súdu prvého a druhého stupňa zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania oprávnený odôvodnil ustanovením

, , , t. j. že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, resp. v tej

istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Ako dovolací dôvod oprávnený uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237,

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/

).

Podľa názoru oprávneného, exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu

správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej

7

bol vydaný. Vo veci je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Považoval

za neprijateľné, aby súd poprel prípustnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, keďže

nebol podaný návrh na začatie konania o jeho zrušenie, hoci podľa zákona bol potrebný a boli

splnené aj všetky podmienky pre právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Ďalej namietal, že

postupom súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené jeho právo

na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1 (ďalej len

„Ústava SR“) a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Za takú vadu označil skutočnosť, že mu nebolo umožnené riadne a zákonným spôsobom

uplatniť jeho práva z rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní a tiež aj nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu. Poukázal na to, že exekučný

súd v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo skúmať povahu rozhodcovskej doložky

vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Súdom oboch

stupňov tiež vyčítal, že zmluvu o úvere považovali za zmluvu spotrebiteľskú podľa

a na uvedený zmluvný vzťah nesprávne aplikovali ustanovenia

na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v .

Povinný sa k dovolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (ust. ),

po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (ust. ) zastúpený

advokátom (ust. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust.

ods. 1 ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (ust. ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ust. a

Prípustnosť dovolania podľa ust. v preskúmavanej veci neprichádza

do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu a ani o uznesenie, ktorým by

8

odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (ust. ) na zaujatie stanoviska a ani o potvrdzujúce

uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania z dôvodu, že ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie

odvolacieho súdu potvrdzujúce uznesenie okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia alebo o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky.

Prípustnosť dovolania oprávneného (ďalej aj „dovolateľ“) by tak prichádzala do úvahy

iba vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, taxatívne vymenovaných v ust.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo súd bol nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Pre záver o prípustnosti dovolania

podľa ust. nie je relevantný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že

došlo k vade vymenovanej v tomto zákonnom ustanovení, keďže rozhodujúcou skutočnosťou

je len zistenie súdu, že k takejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ v podanom dovolaní netvrdil procesné vady konania podľa ust. § 237 písm.

a/, b/, c/, g/ a existencia týchto vád v dovolacom konaní nebola ani zistená.

Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ odôvodňoval existenciu vady podľa ust. tým, že sa

v tej istej veci už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Podľa ust. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci.

9

Podľa ust. , vety prvej , ak ide o taký nedostatok podmienky

konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednať znova.

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci patrí medzi procesné podmienky konania a jej

zistenie vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. O prekážku právoplatne

rozhodnutej veci ide vtedy, ak tá istá vec sa má prejednať v novom konaní. O tú istú vec ide

vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok (uplatnený z totožného skutkového základu)

medzi tými istými účastníkmi, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Pre posúdenie, či je

daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je relevantné, ako súd po právnej stránke

posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne

rozhodnutej je daná aj vtedy, ak určitý skutok vymedzený v žalobe, resp. návrhu na začatie

konania, bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne alebo neúplne.

Totožnosť účastníkov je daná, ak ide o tie isté osoby v pôvodnom aj novom konaní, pričom

nie je relevantné v akom procesnom postavení (navrhovateľ alebo odporca) vystupujú

v týchto konaniach. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní

vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania z dôvodu univerzálnej alebo

singulárnej sukcesie.

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane

k špecifikám tohto konania. Keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce

prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie primerane

aplikovať ustanovenie , ktoré výslovne upravuje zásadu, v zmysle ktorej

platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Primeranosť

použitia citovaného ustanovenia sa prejavuje napríklad v tom, že v sporovom konaní v zásade

platí, že o veci samej súd rozhoduje rozsudkom (ust. , prvá veta ), pričom

zákon stanovuje prípady, v ktorých súd o veci samej rozhodne uznesením, zatiaľ čo

v exekučnom konaní súd vždy rozhoduje len uznesením.

10

V exekučnom konaní je jeho predmetom žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon

rozhodnutia (exekučného titulu), pokiaľ povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu

z rozhodnutia vydaného v základnom (tzv. nachádzacom) konaní.

Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávneného P. s. r. o.,

so sídlom v B., IČO: X., proti povinnému D. D., nar. X., bytom Š., o vymoženie sumy

1 549,85 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn.

, na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. IIB0610119 z 31. augusta

2011, vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM, zriadeným pri R., a. s., so sídlom

v B., nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté.

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťažené dovolateľom namietanou vadou podľa ust.

Podľa názoru dovolateľa je ďalej konanie súdov postihnuté vadou podľa ust. § 237

písm. e/ Túto vadu dovolateľ vyvodzuje zo skutočnosti, že súdy skúmali podmienky

vydania rozhodcovského rozsudku, hoci povinný nevyvinul žiadnu aktivitu na takýto

prieskum.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu

nedostatku jednej z neodstrániteľných podmienok konania, a to návrhu na začatie konania,

hoci podľa zákona bol potrebný. Táto vada v konaní však zistená nebola z nasledovného

dôvodu.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučný súd vo veci nezačal konať svojvoľne, sám

od seba, pretože konanie na exekučnom súde začalo na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej bol súd povinný rozhodnúť v lehote

do 15 dní od jej doručenia (ust. § 44 Exekučného poriadku). Z hľadiska posúdenia obsahu

námietky (ust. ) sa javí, že zo strany dovolateľa nejde o námietku

nedostatku návrhu na začatie konania podľa ust. , ale o námietku inú,

ktorú dovolateľ uplatnil so zreteľom na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu

a právnych záverov súdov, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutie. Na námietku

dovolateľa, že exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo skúmať povahu

11

rozhodcovskej doložky, dovolací súd prihliadal iba v súvislosti so zisťovaním, či v konaní

na súdoch nižších stupňov nedošlo k vade podľa ust. O procesnú vadu

konania, uvedenú v tomto zákonnom ustanovení, ide tiež v prípade zamietnutia žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie

neboli splnené zákonom stanovené podmienky, keďže takýmto zamietnutím žiadosti by sa

oprávnenému odoprelo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. Dovolací súd preto

skúmal, či nejde o tento prípad.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci nešlo

o prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej by pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné podmienky. Súdy

správne skúmali, či vo veci boli splnené podmienky pre zamietnutie žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to posudzovaním rozhodcovskej

doložky upravenej v spotrebiteľskej zmluve. V exekučnom konaní tak realizovali svoje

oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j.

oprávnenie posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok

vydaný v spotrebiteľskej veci, ako exekučný titul, je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská

zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa

zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá

neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu

nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych

predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa a tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to

spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach

a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa, ako slabšej

zmluvnej strany.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu

v súvislosti s existenciou, resp. platnosťou rozhodcovskej zmluvy nebránia ani ustanovenia

ZoRK, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú

všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než

12

spotrebitelia. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov

rozhodcovského konania (tzv. nespotrebiteľov) znamená stratu možnosti skúmať

a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej

veci, tak v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“

(práva patria bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje

dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník

rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu

alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení ZoRK, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade

zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku

so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto

postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Pokiaľ súdy po konštatovaní nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúcej

sa od neexistencie, resp. neplatnosti rozhodcovskej zmluvy rozhodli o zamietnutí žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, neodňali tým dovolateľovi

možnosť konať pred súdom.

Dovolateľ v dovolaní ďalej namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom

podľa ust. z dôvodu nedostatočného odôvodnenia písomného

vyhotovenia rozhodnutí okresného a krajského súdu.

Podľa ust. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ust. , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa

na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

13

Právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR zahŕňa

aj právo účastníkov konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Tomuto právu

účastníkov konania korešponduje povinnosť súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné dôvody,

na ktorých je založené. Zákonnú úpravu tejto povinnosti súdu upravuje Občiansky súdny

poriadok v ustanovení § 157 ods. 2.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) sa k povinnosti súdov

riadne odôvodniť rozhodnutie vyjadril vo viacerých svojich rozhodnutiach, v ktorých uviedol,

že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a ochranou proti takému uplatneniu (sp. zn. , ,

). V rozhodnutí sp. zn. Ústavný súd SR konštatoval, že

všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Rovnako ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje,

aby na každý argument strany dal súd podrobnú odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Ustanovenie platí aj v odvolacom konaní (ust.

). Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedené

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

14

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

exekučný súd preskúmava, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh

na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom podľa ust. § 44 ods. 2

Exekučného poriadku. V rámci toho súd je oprávnený skúmať, či návrh na vykonanie

exekúcie má všetky náležitosti, či je k nemu pripojený exekučný titul, opatrený doložkou

o jeho vykonateľnosti, či exekučný titul je materiálne vykonateľný, či oprávnený a povinný sú

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa

ust.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších

stupňov zodpovedajú požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle vyššie

citovaného zákonného ustanovenia , ako aj ustálenej judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR.

Okresný súd (ako súd prvého stupňa) v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré

oprávnenou osobou predložené listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne

závery. Prijatý záver o nesplnení podmienok pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil.

Krajský súd (ako súd odvolací) napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (ust.

), pretože dospel k rovnakému záveru o materiálnej nevykonateľnosti

exekučného titulu a tiež v primeranom rozsahu objasnil, prečo sa nestotožnil s námietkami

oprávneného uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo

odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany oprávneného, keď

v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okolnosť, že táto odpoveď

neúspešného oprávneného neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa náležitosti

zákonného rozhodnutia podľa ust. Za odňatie možnosti konať

pred súdom nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa

predstáv, či požiadaviek dovolateľa.

15

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť

a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá

by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa názoru dovolacieho súdu, skutkové

a právne závery odvolacieho súdu nie sú v posudzovanom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a článkom 46 ods. 1 SR, pretože odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu ako celok spĺňa požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia.

Pokiaľ dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (ust. , ) je potrebné uviesť, že ide

o dovolacie dôvody, ktoré samy osebe prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je

v upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné

podmienky prípustnosti dovolania (ust. a nasl. ), nemožno napadnuté

rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia.

Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ust. a dovolacím

súdom neboli zistené ani vady konania podľa ust. , Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ako súd dovolací, podľa ust. v spojení s ust.

ods. 5 odmietol dovolanie oprávneného, pretože dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný.

V dovolacom konaní právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo úspešnému

povinnému (ust. , prvá veta a ust. v spojení s ust.

). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže

v dovolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli.

Dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol hlasovaním pomerom

hlasov 3:0 (ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov).

16

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. júla 2013

JUDr. Štefan Šatka, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová