Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/33/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

9. júla 2013, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov

JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. René Štepánika v trestnej veci proti obvinenému M. K.

a spol., pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,

o dovolaní obvineného R. K. proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 6. mája 2009, sp.

zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného R. K. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Galanta, zo 6. mája 2009, sp. zn. ,

bol obvinený R. K. (i obvinený M. K.) uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364

ods. 1 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

obvinený M. K. 13. januára 2008, v čase od 00.30 hod. do 1.15 hod., po

predchádzajúcom nedorozumení s T. D., v Š., na H. ulici pri čerpacej stanici pohonných hmôt

G., vybral sa za odchádzajúcim T. D., tento sa na parkovisku pred predajňou „D.“ potkol

a spadol, M. K. ho dostihol a ležiaceho poškodeného bezdôvodne najmenej raz kopol

a udieral rukami do rôznych častí tela. Medzitým došiel k ležiacemu a bitému T. D. aj R. K.

a ten ho tiež najmenej raz udrel. Keď tam prišiel B. S. a R. K. odťahoval od poškodeného, R.

K. B. S. obratom ruky udrel do tváre. T. D. pri tomto konflikte utrpel bodnú ranu chrbta vľavo

vo výške 8. medzirebria (pod lopatkou) prenikajúcu do dutiny hrudnej smerom nahor

a porušujúcu medzireberné cievy a pľúca s krvácaním a preniknutím vzduchu do ľavej dutiny

pohrudnicovej, preniknutie vzduchu do predkožia zadnej steny hrudnej steny vľavo, bodnú

ranu chrbta vpravo vo výške 7. medzihrudia (pri pravom okraji lopatky) prenikajúcu do

podkožia smerom doprava do pazuchy, pomliaždenie steny brušnej a hrudnej s dobou liečenia

a práceneschopnosti od 13. januára 2008 do 18. februára 2008.

Za to obvinenému R. K. súd uložil podľa § 364 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., §

37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

desať mesiacov. Výkon trestu odňatia slobody mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu dvadsať mesiacov.

Súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste trestného rozkazu

Okresného súdu Galanta z 24. januára 2008, sp. zn. , právoplatného

17. februára 2008 (za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený trest

odňatia slobody vo výmere osem mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu

na skúšobnú dobu osemnásť mesiacov), ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa spoločnosť A., Z., a.s., so sídlom v B., ul. M., s nárokom

na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Vyššie citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom jeho vyhlásenia, t.j.

6. mája 2009, pretože na hlavnom pojednávaní sa prokurátor i obvinený (ten aj za iné

oprávnené osoby, ktoré môžu podať odvolanie v jeho prospech) vzdali práva podať odvolanie

(č.l. 281).

Proti tomuto rozhodnutiu však podal obvinený 30. októbra 2012 (priamo na dovolací

súd, č.l. 317-319) a neskôr i prostredníctvom ustanoveného obhajcu 2. mája 2013 (na súd

prvého stupňa) dovolanie, a to z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/

, t.j., že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.

Obvinený argumentuje nasledovne:

„V trestnom konaní vedenom pod sp. zn. , som bol odsúdený za skutok

zo dňa 13. januára 2008. V zmysle ak súd odsudzuje páchateľa

za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci

rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného

trestu.

V zmysle súdnej judikatúry, rozhodnutie R 27/1971: Pri ukladaní súhrnného trestu

musí byť skorší odsudzujúci rozsudok o inom trestnom čine právoplatný. Ak ešte tento

rozsudok nenadobudol právoplatnosť, súd rozhodujúci neskôr vyčká s rozhodnutím,

kým skorší rozsudok nenadobudne právoplatnosť.

Okresný súd Galanta sa však predmetným rozhodnutím neriadil, hoci mal vedomosť

o existencii rozhodnutia Okresného súdu Galanta č. k. – 132 zo dňa

14. januára 2009 a o skutočnosti, že som toto rozhodnutie napadol odvolaním, o ktorom

rozhodoval Krajský súd v Trnave a napriek tomu vyhlásil rozhodnutie č. k. –

284 zo dňa 6. mája 2009, hoci mal s jeho vyhlásením počkať do rozhodnutia Krajského súdu

v Trnave o podanom odvolaní a následne mi uložiť súhrnný trest. Podotýkam, že pri oboch

týchto rozhodnutiach som bol odsúdený za prečiny a teda do úvahy prichádzala aplikácia

absorpčnej zásady v predmetnej právnej veci.

Ak už súd postupoval pri rozhodnutí č. k. – 284 zo dňa 6. mája 2009

v rozpore so zákonom, mohol zrušiť rozhodnutie č. k. – 132 zo dňa

14. januára 2009 aj konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom som bol odsúdený

za skutok zo dňa 13. februára 2009. Súd však aj v tomto rozhodnutí rozhodnutie č. k.

– 132 zo dňa 14. januára 2009 nezrušil, hoci mu zákon túto povinnosť priamo

v ust. ukladá.

Nezákonným postupom súdu nebol urobený výrok, na ktorý bol súd povinný,

a postupom súdu mi bol uložený navyše trest vo výške 2 rokov a 4 mesiacov, hoci mohla

byť pri ukladaní trestu použitá tzv. absorpčná zásada podľa ust. ,

podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný

trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný alebo mohol súd v súlade s ust. upustiť od uloženia súhrnného

trestu podľa ktorého Súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia

ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu

spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Zároveň si dovoľujem dovolací súd požiadať, aby prihliadol aj na nález Ústavného

súdu SR, sp. zn. – 85, ktorým vyhlásil, že v

Z. z. v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží

páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“

nie sú v súlade s .“

Preto obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie

zákona, zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta z 10. februára 2010, č. k.

– 379 a napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 14. októbra 2010,

č. k. – 425 a konanie, ktoré napadnutým rozhodnutiam predchádzalo a zároveň,

aby zrušil rozsudok Okresného súdu Galanta zo 6. mája 2009, č. k. -284

a prikázal súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

Zároveň v zmysle ustanovenia žiadal dovolací súd o prerušenie

výkonu rozhodnutia Okresného súdu Galanta z 10. februára 2010, č. k. – 379

v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo 14. októbra 2010, č. k. – 425

až do rozhodnutia o podanom dovolaní.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Galanta, ktorá navrhla toto

podľa , odmietnuť, nakoľko podľa jej názoru bolo podané

neoprávnenou osobou a nie sú splnené podmienky uvedené v

Najvyšší súd Slovenskej republiky najprv konštatuje, že obvinený v podanom

dovolaní sa domáhal rozhodnutia v dvoch rozdielnych konaniach Okresného súdu Galanta,

napriek tomu, že sám vo svojom dovolaní uvádza, že dovolanie týkajúce sa rozhodnutia

Okresného súdu Galanta z 10. februára 2010, č. k. – 379 v spojení

s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo 14. októbra 2010, č. k. – 425,

už podal. Navyše treba uviesť, že o tomto dovolaní už dovolací súd rozhodol svojím

rozsudkom z 15. mája 2013, sp. zn. .

K dovolaniu podanému proti rozsudku Okresného súdu Galanta, zo 6. mája 2009,

sp. zn. :

Predseda senátu dovolacieho súdu po preskúmaní predloženého spisového materiálu

súdom prvého stupňa, ako aj samotného dovolania podľa nariadil vo veci

neverejné zasadnutie, lebo zistil, že nie sú splnené podmienky na jeho podanie.

Podľa oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu

podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný

prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v

môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo

poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže

podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd

rozhodol v jeho prospech.

Podľa ustanovenia proti právoplatnému rozhodnutiu

súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v

obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Zo spisového materiálu je možné zistiť, že obvinený (ani prokurátor) nevyužil riadny

opravný prostriedok v miere predpokladanej ustanovením (tohto práva

sa vzdal), a preto nemá oprávnenie podať tento mimoriadny opravný prostriedok, keďže

zákonné ustanovenie veta prvá kumulatívne vyžaduje splnenie dvoch

základných zákonných podmienok oprávnenými osobami, a to využitie zákonného práva

podať riadny opravný prostriedok a zároveň podmienku, že o tomto riadnom opravnom

prostriedku bolo rozhodnuté.

V prejednávanom prípade tak nie sú splnené podmienky dovolania ako mimoriadneho

opravného prostriedku.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania podľa

alebo ani po postupe podľa

Z tohto dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistiac, že nebola splnená jedna

zo základných podmienok pre podanie dovolania, ktorá sa nedá napraviť ani postupom podľa

, dovolanie obvineného R. K. podľa

na neverejnom zasadnutí odmietol (neskúmajúc včasnosť podania dovolania, nakoľko aj keby

zákonná 3-ročná lehota splnená bola, viedlo by to k rovnakému rozhodnutiu dovolacieho

súdu).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 9. júla 2013

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová