Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/49/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom

v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., G., proti povinnému J. T., bytom

R., o vymoženie 252,94 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn.

, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 31. októbra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor žiadosťou doručenou na Okresný súd Revúca 1. októbra 2008

požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len ''Exekučný poriadok'') na základe rozhodcovského rozsudku

z 29. februára 2008 sp. zn. SR 9575/07 vydaného Stálym rozhodcovským súdom, ktorý

zriadila S. a.s. (ďalej len ''označený rozhodcovský rozsudok''). Okresný súd Revúca

poverením z 18. novembra 2008 č. 5608 012488* poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie.

Okresný súd Revúca uznesením z 26. apríla 2012 č.k. -11 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Vychádzal zo záveru, že úverová zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného

titulu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle . Stály rozhodcovský

súd svoju právomoc rozhodnúť o návrhu oprávnenej vyvodil z čl. 17 Všeobecných

2

podmienok poskytnutia úveru, v ktorom je obsiahnutá rozhodcovská doložka. Všeobecné

podmienky poskytnutia úveru boli oprávnenou vopred vyhotovené pre všetkých spotrebiteľov

uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy. Podpisom zmluvy o úvere povinný súčasne vyslovil

súhlas so Všeobecnými podmienkami bez toho, aby ich mohol meniť, či dopĺňať. Spotrebiteľ

tak pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach

s dodávateľom, mohol len celú zmluvu odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným

podmienkam, teda aj rozhodcovskej doložke. Podľa exekučného súdu z toho vyplýva, že

rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a núti povinného riešiť spory výlučne

v rozhodcovskom konaní. Dojednanie rozhodcovskej doložky je neplatné a predstavuje

neprijateľnú podmienku. Exekučný titul tak bol vydaný v rozpore so zákonom.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 31. októbra

2012 sp. zn. návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol (prvý výrok)

a uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (druhý výrok). Svoje rozhodnutie v časti potvrdenia

prvostupňového uznesenia v podstate odôvodnil tým, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého

stupňa, že predmetná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú podmienku

spotrebiteľskej zmluvy. Prvostupňový súd pri posudzovaní veci správne vychádzal

z ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a zisťoval, či úverová

zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku. Dodávateľom vopred naformulovaná

rozhodcovská doložka spôsobuje v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán a je neplatná. Exekučný súd môže v rozsahu svojej zákonnej

prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri

rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez

návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania,

nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania.

(Zvyšná časť odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu sa týka jeho prvého výroku,

t.j. výroku o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania, ktorý oprávnená napadla

odvolaním, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol samostatným uznesením

z 15. júla 2012 sp. zn. ).

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcom (druhom) výroku napadla

oprávnená dovolaním, v ktorom uviedla, že: súd rozhodol ''nad rámec zverenej právomoci''

( v spojení s ), v tej istej veci

sa už právoplatne rozhodlo ( v spojení s ),

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 241 ods. 2 písm. a/

O.s.p v spojení s ), súd svojim postupom odňal oprávnenej možnosť

konať pred súdom ( v spojení s ), konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ), najmä súd nedostatočne zistili skutkový stav, pretože nevykonal

náležite dokazovanie, rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ). Z týchto dôvodov oprávnená žiadala, aby dovolací súd zrušil

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby dovolacie konanie

bolo prerušené podľa a dovolací súd aby Súdnemu dvoru

Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom

dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s veta druhá ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr skúmal, či je dôvodný

jej návrh na prerušenie dovolacieho konania, ktorý tvorí samostatnú časť jej dovolania.

Podľa pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia

o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92

ods. 1 a 4 a § 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia. Podľa § 109

ods. 1 písm. c/ súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych

spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Súdny dvor Európskej únie

právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv;

b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Ak sa takáto

otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento orgán usúdi,

že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny

dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa táto otázka položí v konaní pred

vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný

prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny

dvor Európskej únie. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke

4

nemožno vykladať absolútne, t.j. že vnútroštátny súdny orgán má vždy a za akýchkoľvek

okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle čl. 267

Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K otázke povinnosti vnútroštátneho súdneho orgánu predložiť predbežnú otázku

Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

sa na základe predbežnej otázky položenej Corte suprema Cassazione vyjadril aj Súdny dvor

Európskej únie. V rozsudku CILFIT, C – 283/81 zo 6. októbra 1982 Súdny dvor uviedol,

že ''článok 177 tretí odsek Zmluvy EHS (teraz čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie)

sa má vykladať v tom zmysle, že súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný

prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore

pred týmto súdom položí otázka týkajúca sa práva Spoločenstva, s výnimkou prípadov, keď

skonštatuje, že položená otázka nie je relevantná alebo Súdny dvor už podal výklad sporného

ustanovenia Spoločenstva alebo že správne uplatnenie práva Spoločenstva je také

jednoznačné, že neexistujú o tom rozumné pochybnosti, pričom existenciu tejto možnosti

treba posúdiť na základe charakteristík práva Spoločenstva, osobitných ťažkostí spojených

s jeho výkladom a nebezpečenstva rozdielnej judikatúry v rámci Spoločenstva''.

V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že súdy priamo neaplikovali normy

komunitárneho práva, keďže na danú vec sa vzťahujú právne normy platné na území

Slovenskej republiky, do ktorých bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie.

Otázka výkladu komunitárneho práva nebola pre riešenie daného prípadu rozhodujúca. Preto

dospel dovolací súd k záveru, že nie je daný žiadny dôvod, pre ktorý by malo byť vyhovené

podanému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania. Predmetný návrh preto

dovolací súd zamietol.

V ďalšom dovolací súd skúmal, či dovolanie oprávnenej smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

5

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( )

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239

ods. 2 písm. c/ O.s.p).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených

uznesení, dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení a prípustné

nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť

aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka namieta, že súdy v danom prípade rozhodli vo veci, ktorá nepatrí

do ich právomoci ( ), resp., že rozhodli ''nad rámec'' ich oprávnení.

6

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7

ods. 1 ). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť orgánov

verejnej správy (viď bližšie ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy

v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Dovolanie je v zmysle prípustné vtedy, ak súd rozhodol vo veci,

o ktorej nemal rozhodnúť.

V danom prípade dovolateľka procesnú vadu konania uvedenú v

nevyvodzuje z toho, že súdy vôbec nemali konať a rozhodovať. Ich právomoc konať

v exekučnom konaní nepopiera, namieta však nesprávnu aplikáciu a výklad Exekučného

poriadku a To znamená, že v skutočnosti namieta nesprávne právne

posúdenie veci.

Dovolateľkou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom

rozhodovanie súdov vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad ustanovenia § 29, § 38

ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku). Námietka dovolateľky o existencii vady konania

v zmysle nie je preto opodstatnená.

Podľa názoru oprávnenej došlo v konaní k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. d/

Tvrdí, že o otázke vykonateľnosti označeného rozhodcovského rozsudku už bolo

právoplatne rozhodnuté vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159

ods. 1 ). Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (

ods. 3 ). Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku ( ).

Ak už bolo o veci právoplatne rozhodnuté, bráni novému (ďalšiemu) rozhodnutiu

o nej tzv. prekážka rozsúdenej veci (res iudicata). Túto prekážku zakladá, ak má byť v novom

konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý

7

nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu

konania a tých istých osôb.

Zo spisu vyplýva, že súdny exekútor, ktorému oprávnená doručila návrh na vykonanie

exekúcie na podklade označeného rozhodcovského rozsudku, požiadal súd o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie a Okresný súd Revúca ho poveril vykonaním exekúcie.

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal

exekúciu, je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči

osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu

exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36

ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje

oprávnenie exekúciu vykonávať (k tomu viď bližšie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Z uvedených dôvodov udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku

res iudicata pre rozhodnutie, ktoré exekučný súd v neskoršom štádiu exekučného konania

založí na právnom závere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie

je vykonateľný.

Dovolací súd uzatvára, že oprávnená neopodstatnene namieta, že v konaní pred súdmi

nižších stupňov došlo k procesnej vade uvedenej v

Dovolateľka tvrdí, že v konaní došlo tiež k procesnej vade v zmysle § 237

písm. e/ (t.j. že súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania,

hoci podľa zákona bol potrebný). Uvedené ustanovenie dopadá na prípady, kedy súd

prejednal a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok

konania – nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať

bez návrhu. O prípad neexistencie návrhu na začatie konania ale ide len vtedy, ak chýba návrh

ako procesný úkon, ktorým sa začína konanie. V predmetnom exekučnom konaní nejde

o prípad, že by exekučný súd konal a rozhodoval bez toho, aby bol podaný návrh na začatie

konania.

Exekučné konanie sa začína na návrh (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku).

Obsah spisu potvrdzuje, že oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie

(č.l. 2 spisu). Jej dovolacia námietka, že v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle

, nemá preto žiadne opodstatnenie.

Oprávnená v dovolaní zastáva tiež názor, že jej bola odňatá možnosť pred súdom

konať v zmysle Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým

sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné

oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv.

Z dovolania vyplýva názor oprávnenej, že k odňatiu jej možnosti pred súdom konať

došlo tým, že súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania

a bez jej účasti. Rovnako im vytýka, že v súvislosti s tým jej znemožnili vyjadriť

sa k vykonaným dôkazom.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie

má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)

o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania

v zmysle Exekučný súd v štádiu skúmania, či žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul

nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. Pri tomto posudzovaní

nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach

až ) – postačuje totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom

na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia

podmienok konania a pre posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený exekučný titul

9

je formálne aj materiálne vykonateľný, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti

oprávneného a povinného.

Pokiaľ pre záver o tom, či určité rozhodnutie je alebo nie je vykonateľný exekučný

titul môže dospieť exekučný súd pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

aj len na základe údajov vyplývajúcich zo spisu, obdobne – to znamená aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže dospieť k tomuto

záveru aj v neskorších štádiách exekučného konania.

So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka neopodstatnene

vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle z toho, že súdy

rozhodli bez vykonania ''dokazovania'', bez nariadenia pojednávania a jej osobnej účasti.

Z dovolania vyplýva názor oprávnenej, že súdy nezistili v potrebnom rozsahu

skutkový stav. Namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení

nie je ale procesnou vadou konania v zmysle (výlučne ktorá by, ako už bolo

uvedené, mohla v danom prípade založiť prípustnosť dovolania oprávnenej). Vytýkaná

neúplnosť alebo nesprávnosť by mohla byť (prípadne) spojená s procesnou vadou konania

v zmysle , vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že namietaným postupom súdov

nebola oprávnenej znemožnená realizácia jej procesných práv.

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ namieta porušenie jej práva podľa

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tvrdí, že súd prvého

stupňa exekúciu zastavil, hoci pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené

podmienky. Dovolací súd sa s jej názorom nestotožňuje.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy

(rozhodcovskej doložky). Len platná rozhodcovská doložka môže totiž založiť právomoc

na konanie rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní.

10

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní

nepreskúmavali vecnú správnosť označeného rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali

svoje oprávnenie vyplývajúce z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona

č. Takéto oprávnenie má exekučný súd aj keď spotrebiteľ nevyužije možnosť

spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy postupom podľa zákona

č. Ak exekučný súd zistí, že rozhodnutie pripojené k návrhu na vykonanie

exekúcie nie je vykonateľné, je aj v prípade rozhodcovského rozsudku oprávnený konštatovať

jeho nevykonateľnosť.

V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neplatnosť

rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a v neprospech povinnej

spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán. Dovolací súd

sa stotožňuje so závermi súdov nižších stupňov a v podrobnostiach na ne poukazuje.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo

o prípad zastavenie exekúcie v procesnej situácii, v ktorej pre tento postup neboli splnené

zákonné predpoklady. Pokiaľ súd prvého stupňa exekúciu zastavil a odvolací súd

jeho rozhodnutie potvrdil, nemal ich postup za následok odňatie možnosti oprávnenej pred

súdom konať ( ).

Pokiaľ dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila tým, že konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že inú procesnú vadu (§ 241

ods. 2 písm. b/ ) považuje za prípustný dovolací dôvod

(ktorým možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada (ako je uvedené

už vyššie) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci

( ) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy,

ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené

ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

11

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z

a v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia dovolateľkou tvrdených procesných vád

v zmysle , , a , a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené

v § 237 O.s.p; Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávnenej podľa § 243b

ods. 5 v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal

povinnému náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie (§ 151

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. júla 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková