Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/139/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Slovenskej republiky,

za ktorú koná Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Mierová ul. č. 19, proti ţalovaným 1/ R., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. A. C.,

advokátkou vo Z., 2/ S., s.r.o., so sídlom v B., za účasti vedľajších účastníkov na strane

ţalobkyne 1/ B. J. 2/ H. P., 3/ L. F., 4/ A. L., 5/ Š. B., 6/ Ing. V. B., 7/ A. G., 8/ K. Š., všetci

bytom X.R., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Ruţomberok pod sp. zn.

, na dovolanie ţalovanej 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline

z 13. októbra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ruţomberok uznesením zo 4. augusta 2011 č.k. -275

zastavil konanie voči ţalovanej 1/ a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, ţe ţalobkyňa sa pôvodne len voči ţalovanej 1/ domáhala ţalobou

určenia, ţe je vlastníkom nehnuteľnosti – bytového domu súp. č. X. na parc. č. X. v kat. úz. R.

Podaním zo 4. júna 2009 ţalobkyňa ţiadala, aby súd pripustil vstup ďalšieho účastníka do

konania na strane ţalovanej, a to S., s.r.o., so sídlom v B., keď ţalobkyňa preverením údajov

na Správe katastra R. zistila, ţe ţalovaná (R. s.r.o.) zmluvou o predaji časti podniku,

predmetnú nehnuteľnosť previedla na spoločnosť S., s.r.o., pričom zmluva bola na LV č. X.

zapísaná pod V.. Na pojednávaní dňa 28. septembra 2010 ţalobkyňa návrh na začatie konania

voči ţalovanej 1/ - R., s.r.o. - zobrala v celom rozsahu späť a ţiadala konanie voči nej

zastaviť. K vyjadrenému nesúhlasu ţalovanej 1/ so späťvzatím ţaloby voči nej - z dôvodu

vyhlásenia konkurzu na spoločnosť uznesením z 2. septembra 2009 pod č.

právoplatným 25. septembra 2009 - súd prvého stupňa uviedol, ţe vlastníkom spornej

2

nehnuteľnosti podľa výpisu z LV č. X. Správy katastra R. pre kat. úz. R. je ţalovaná 2/ - S.,

s.r.o., takţe predmetom konania nie je majetok podliehajúci konkurzu, v dôsledku čoho by

došlo k prerušeniu konania. Keďţe ţalobkyňa zobrala ţalobu proti ţalovanej 1/ späť, pričom

dôvody jej nesúhlasu nepovaţoval súd za tak závaţné, pre ktoré by bolo potrebné návrh

ţalobkyne týkajúci sa späťvzatia ţaloby voči ţalovanej 1/ zamietnuť, konanie voči ţalovanej

1/ s poukazom na ustanovenie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa

ods. 1 písm. c/

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovanej 1/ uznesením z 13. októbra 2011 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a ţiadnemu z účastníkov

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Preskúmaním veci v odvolacom konaní dospel

k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne ( ). Ţalobkyňa

prejavila svoju vôľu, ţe berie ţalobu voči ţalovanej 1/ späť, pričom úvaha súdu o tom,

či sa jedná o váţne dôvody nesúhlasu so späťvzatím, ktoré bránia zastaveniu konania,

vychádza predovšetkým z predmetu sporu, z preukázania pasívnej legitimácie účastníka,

zo záujmu odporcu, aby sa vec vo vzťahu k nemu definitívne rozhodla a rozhodnutie súdu

pojednávajúce o určitom práve navrhovateľa uplatnenom vo vzťahu ku konkrétnemu

odporcovi zaloţilo vo vzťahu k nemu prekáţku veci právoplatne rozhodnutej. Predmetom

tohto konania je ţaloba o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, pričom podľa aktuálneho

výpisu z listu vlastníctva, vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je ţalovaná 2/. Odvolací súd

vyslovil, ţe ţalovaná 1/ nemá naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, pretoţe

na jej právnom postavení sa nič nezmení a morálny záujem (na ktorý poukazuje), nie je pre

posúdenie váţnosti dôvodov, pre ktoré so späťvzatím návrhu nesúhlasí, relevantný. Rovnako

nepovaţoval za dôvodnú tieţ námietku, ţe predmetné nehnuteľnosti údajne patria do majetku

podliehajúcemu konkurzu úpadcu A., pretoţe táto spoločnosť nie je účastníkom tohto

konania. Dodal, ţe ţalobkyňa poţiadala o pripustenie vstupu do konania ţalovaného 2/ po

zistení, ţe tento nadobudol predmetnú nehnuteľnosť zmluvou o predaji časti podniku

z 2. decembra 2008, uzatvorenou so správcom konkurznej podstaty úpadcu A., v rámci

speňaţovania konkurznej podstaty tohto úpadcu, pričom späťvzatie ţaloby voči ţalovanej 1/

bolo iba vyústením tejto právnej skutočnosti.

Uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalovaná 1/ dovolaním, v ktorom navrhla, aby

dovolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a tieţ odvolacieho súdu. V odôvodnení

dovolania uviedla, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu napáda v zmysle ustanovenia § 241

3

ods. 2 písm. a/ v spojení s , teda z dôvodu, ţe nebol podaný návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, v zmysle , t.j.

ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a podľa , ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. V odôvodnení svojho dovolania uviedla, ţe v čase začatia konania boli

nehnuteľnosti tvoriace predmet konania majetkom podliehajúcemu konkurzu, patriacemu

úpadcovi a ţalobkyňa podala návrh na začatie konania voči ţalobkyni 1/, ktorá bola

evidovaná na príslušnom liste vlastníctva a v čase, kedy uţ bola prípadná spornosť ohľadom

zápisu majetku do konkurznej podstaty úpadcu A. odstránená. Ďalej podrobne rozobrala

reţim súdnych konaní týkajúcich sa majetku podliehajúceho konkurzu, jednotlivé ustanovenia

zákona o konkurze a reštrukturalizácii, z čoho vyvodil, ţe konanie je postihnuté inou vadou

konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zrejmú nesprávnosť

rozhodnutí oboch súdov.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe dovolanie nemá právne opodstatnenie,

nakoľko sa opiera iba o údajný vstup spoločnosti A. do konkurzného konania, ktoré bolo

spochybnené v rozsahu konkurzného majetku. Uviedla, ţe pred začatím konkurzného konania

ţalovaná 1/ prostredníctvom A. predmetný majetok odpredala ţalovanej 2/. Tieto fiktívne

právne úkony mohli spoločnosti R., s.r.o., S., s.r.o. a A., s.r.o. a neskôr aj X., s.r.o. vykonávať

aj z dôvodu, ţe sú personálne prepojené a tak bolo umoţnené aby s predmetným majetkom

bolo rôznym spôsobom nakladané (por. unesenie Krajského súdu v Ţiline sp. zn. 9 Co

172/2010). Odvolací súd sa týmito skutočnosťami zaoberal a s jeho závermi sa ţalobkyňa

stotoţňuje.

Ţalovaná 2/ a vedľajší účastníci vyjadrenie k dovolaniu nepodali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,

preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla ţalovaná 1/ dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému

v ustanovení aţ c/ Dovolanie preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania ţalovanej 1/ by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či nedošlo k vade tejto povahy, vyplýva z § 242 ods. 1

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

(aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti

ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo

k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne

došlo.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle aţ d/ a a

netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka v dovolaní tvrdí, ţe konanie je zaťaţené vadou v zmysle ustanovenie

, t.j, ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný.

V predmetnej veci však nebol zistený tvrdený nedostatok návrhu na začatie konania

(ako ďalšej podmienky konania, nedostatok ktorej vedie k zastaveniu konania). Súd prvého

stupňa totiţ v danej veci začal konať na základe návrhu (ţaloby) ţalobkyne Slovenskej

republiky, za ktorú koná Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky z 1. apríla 2008,

doručenej Okresnému súdu Ruţomberok 3. apríla 2008 (por. č.l. 1). V tomto prípade

z určujúceho – obsahového hľadiska ( – podľa ktorého kaţdý úkon

posudzuje súd podľa jeho obsahu) zo strany dovolateľky ani nejde o námietku nedostatku

návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia (ktorú bliţšie

v dôvodoch dovolania ani nešpecifikuje), ale o námietku inú, ktorú dovolateľka uvádza

vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov súdov

(ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade zaloţili svoje rozhodnutia.

Za týchto okolností nemoţno vyvodiť záver, ţe konanie je zaťaţené vadou v zmysle

ustanovenia , t.j., ţe nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, ţe táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

6

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí

aj o nesprávnom právnom posúdení veci ( ); aj za predpokladu, ţe

by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú

nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde.

Keďţe prípustnosť dovolania ţalovanej 1/ nemoţno vyvodiť z ustanovení

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni, ţalovanej 2/ a vedľajším účastníkom vzniklo

právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej 1/, ktorá úspech nemala (§ 243b

ods. 5 v spojení s , ). Najvyšší súd Slovenskej

republiky im však ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe v dovolacom

konaní si ich náhradu neuplatnili ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. júla 2013

JUDr. Eva S ak á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Klaudia Vrauková