Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4a9/389222.7a35d5.pdf
PDF · 110.26 KB
No categories available
4Cdo/139/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 139/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Slovenskej republiky,
za ktorú koná Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Mierová ul. č. 19, proti ţalovaným 1/ R., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. A. C.,
advokátkou vo Z., 2/ S., s.r.o., so sídlom v B., za účasti vedľajších účastníkov na strane
ţalobkyne 1/ B. J. 2/ H. P., 3/ L. F., 4/ A. L., 5/ Š. B., 6/ Ing. V. B., 7/ A. G., 8/ K. Š., všetci
bytom X.R., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Ruţomberok pod sp. zn.
5 C 106/2008, na dovolanie ţalovanej 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline
z 13. októbra 2011 sp. zn. 9 Co 359/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ruţomberok uznesením zo 4. augusta 2011 č.k. 5 C 106/2008-275
zastavil konanie voči ţalovanej 1/ a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, ţe ţalobkyňa sa pôvodne len voči ţalovanej 1/ domáhala ţalobou
určenia, ţe je vlastníkom nehnuteľnosti – bytového domu súp. č. X. na parc. č. X. v kat. úz. R.
Podaním zo 4. júna 2009 ţalobkyňa ţiadala, aby súd pripustil vstup ďalšieho účastníka do
konania na strane ţalovanej, a to S., s.r.o., so sídlom v B., keď ţalobkyňa preverením údajov
na Správe katastra R. zistila, ţe ţalovaná (R. s.r.o.) zmluvou o predaji časti podniku,
predmetnú nehnuteľnosť previedla na spoločnosť S., s.r.o., pričom zmluva bola na LV č. X.
zapísaná pod V.. Na pojednávaní dňa 28. septembra 2010 ţalobkyňa návrh na začatie konania
voči ţalovanej 1/ - R., s.r.o. - zobrala v celom rozsahu späť a ţiadala konanie voči nej
zastaviť. K vyjadrenému nesúhlasu ţalovanej 1/ so späťvzatím ţaloby voči nej - z dôvodu
vyhlásenia konkurzu na spoločnosť uznesením z 2. septembra 2009 pod č. 6 K 27/2009
právoplatným 25. septembra 2009 - súd prvého stupňa uviedol, ţe vlastníkom spornej
nehnuteľnosti podľa výpisu z LV č. X. Správy katastra R. pre kat. úz. R. je ţalovaná 2/ - S.,
s.r.o., takţe predmetom konania nie je majetok podliehajúci konkurzu, v dôsledku čoho by
došlo k prerušeniu konania. Keďţe ţalobkyňa zobrala ţalobu proti ţalovanej 1/ späť, pričom
dôvody jej nesúhlasu nepovaţoval súd za tak závaţné, pre ktoré by bolo potrebné návrh
ţalobkyne týkajúci sa späťvzatia ţaloby voči ţalovanej 1/ zamietnuť, konanie voči ţalovanej
1/ s poukazom na ustanovenie § 96 O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146
ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovanej 1/ uznesením z 13. októbra 2011 sp. zn.
9 Co 359/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a ţiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Preskúmaním veci v odvolacom konaní dospel
k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne (§ 219 O.s.p.). Ţalobkyňa
prejavila svoju vôľu, ţe berie ţalobu voči ţalovanej 1/ späť, pričom úvaha súdu o tom,
či sa jedná o váţne dôvody nesúhlasu so späťvzatím, ktoré bránia zastaveniu konania,
vychádza predovšetkým z predmetu sporu, z preukázania pasívnej legitimácie účastníka,
zo záujmu odporcu, aby sa vec vo vzťahu k nemu definitívne rozhodla a rozhodnutie súdu
pojednávajúce o určitom práve navrhovateľa uplatnenom vo vzťahu ku konkrétnemu
odporcovi zaloţilo vo vzťahu k nemu prekáţku veci právoplatne rozhodnutej. Predmetom
tohto konania je ţaloba o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, pričom podľa aktuálneho
výpisu z listu vlastníctva, vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je ţalovaná 2/. Odvolací súd
vyslovil, ţe ţalovaná 1/ nemá naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, pretoţe
na jej právnom postavení sa nič nezmení a morálny záujem (na ktorý poukazuje), nie je pre
posúdenie váţnosti dôvodov, pre ktoré so späťvzatím návrhu nesúhlasí, relevantný. Rovnako
nepovaţoval za dôvodnú tieţ námietku, ţe predmetné nehnuteľnosti údajne patria do majetku
podliehajúcemu konkurzu úpadcu A., pretoţe táto spoločnosť nie je účastníkom tohto
konania. Dodal, ţe ţalobkyňa poţiadala o pripustenie vstupu do konania ţalovaného 2/ po
zistení, ţe tento nadobudol predmetnú nehnuteľnosť zmluvou o predaji časti podniku
z 2. decembra 2008, uzatvorenou so správcom konkurznej podstaty úpadcu A., v rámci
speňaţovania konkurznej podstaty tohto úpadcu, pričom späťvzatie ţaloby voči ţalovanej 1/
bolo iba vyústením tejto právnej skutočnosti.
Uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalovaná 1/ dovolaním, v ktorom navrhla, aby
dovolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a tieţ odvolacieho súdu. V odôvodnení
dovolania uviedla, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu napáda v zmysle ustanovenia § 241
ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. e/ O.s.p., teda z dôvodu, ţe nebol podaný návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j.
ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. V odôvodnení svojho dovolania uviedla, ţe v čase začatia konania boli
nehnuteľnosti tvoriace predmet konania majetkom podliehajúcemu konkurzu, patriacemu
úpadcovi a ţalobkyňa podala návrh na začatie konania voči ţalobkyni 1/, ktorá bola
evidovaná na príslušnom liste vlastníctva a v čase, kedy uţ bola prípadná spornosť ohľadom
zápisu majetku do konkurznej podstaty úpadcu A. odstránená. Ďalej podrobne rozobrala
reţim súdnych konaní týkajúcich sa majetku podliehajúceho konkurzu, jednotlivé ustanovenia
zákona o konkurze a reštrukturalizácii, z čoho vyvodil, ţe konanie je postihnuté inou vadou
konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zrejmú nesprávnosť
rozhodnutí oboch súdov.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe dovolanie nemá právne opodstatnenie,
nakoľko sa opiera iba o údajný vstup spoločnosti A. do konkurzného konania, ktoré bolo
spochybnené v rozsahu konkurzného majetku. Uviedla, ţe pred začatím konkurzného konania
ţalovaná 1/ prostredníctvom A. predmetný majetok odpredala ţalovanej 2/. Tieto fiktívne
právne úkony mohli spoločnosti R., s.r.o., S., s.r.o. a A., s.r.o. a neskôr aj X., s.r.o. vykonávať
aj z dôvodu, ţe sú personálne prepojené a tak bolo umoţnené aby s predmetným majetkom
bolo rôznym spôsobom nakladané (por. unesenie Krajského súdu v Ţiline sp. zn. 9 Co
172/2010). Odvolací súd sa týmito skutočnosťami zaoberal a s jeho závermi sa ţalobkyňa
stotoţňuje.
Ţalovaná 2/ a vedľajší účastníci vyjadrenie k dovolaniu nepodali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O.s.p.) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,
preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla ţalovaná 1/ dovolaním, nemá znaky
ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie
súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému
v ustanovení § 239 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania ţalovanej 1/ by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len
ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či nedošlo k vade tejto povahy, vyplýva z § 242 ods. 1
O.s.p. Podľa ustanovenia § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
(aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania
podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti
ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo
k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne
došlo.
Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ d/ a f/ a g/ O.s.p.
netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľka v dovolaní tvrdí, ţe konanie je zaťaţené vadou v zmysle ustanovenie
§ 237 písm. e/ O.s.p., t.j, ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný.
V predmetnej veci však nebol zistený tvrdený nedostatok návrhu na začatie konania
(ako ďalšej podmienky konania, nedostatok ktorej vedie k zastaveniu konania). Súd prvého
stupňa totiţ v danej veci začal konať na základe návrhu (ţaloby) ţalobkyne Slovenskej
republiky, za ktorú koná Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky z 1. apríla 2008,
doručenej Okresnému súdu Ruţomberok 3. apríla 2008 (por. č.l. 1). V tomto prípade
z určujúceho – obsahového hľadiska (§ 41 ods. 2 O.s.p. – podľa ktorého kaţdý úkon
posudzuje súd podľa jeho obsahu) zo strany dovolateľky ani nejde o námietku nedostatku
návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p. (ktorú bliţšie
v dôvodoch dovolania ani nešpecifikuje), ale o námietku inú, ktorú dovolateľka uvádza
vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov súdov
(ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade zaloţili svoje rozhodnutia.
Za týchto okolností nemoţno vyvodiť záver, ţe konanie je zaťaţené vadou v zmysle
ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p., t.j., ţe nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný.
V súvislosti s námietkou dovolateľky, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, ţe táto vada je relevantným
dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), avšak (na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p.) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí
aj o nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); aj za predpokladu, ţe
by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú
nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny
právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov
vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde.
Keďţe prípustnosť dovolania ţalovanej 1/ nemoţno vyvodiť z ustanovení § 239 O.s.p.
a neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
jej dovolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný.
V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni, ţalovanej 2/ a vedľajším účastníkom vzniklo
právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej 1/, ktorá úspech nemala (§ 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej
republiky im však ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe v dovolacom
konaní si ich náhradu neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. júla 2013
JUDr. Eva S ak á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Klaudia Vrauková