Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/105/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky I., bývajúcej v B.B.,

zastúpenej JUDr. A., advokátkou v B.B., proti odporcovi I., bývajúcemu v B.B., zastúpenému

JUDr. M., advokátkou v B.B., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej

na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku

Krajského súdu v B. zo 6.marca 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v B. zo 6. marca 2012 sp.

zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok rozsudkom z 28. mája 2009 č.k. -85 určil,

že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. X.,

2

kat. územie S., parcela č. X. – dom súp. č. X., zastavaná plocha vo výmere 509 mv celosti

a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania v sume

2 987,45 € a trovy právneho zastúpenia v sume 2 627,85 € do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Uviedol, že navrhovateľka sa stala vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti na

základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava – vidiek sp. zn. vydaného

v dedičskom konaní po otcovi E.. Dňa 28.6.1996 uzavrela (ako predávajúca) kúpnu zmluvu

s E. (ako kupujúcim), ktorej predmetom bola daná nehnuteľnosť s dohodnutou kúpnou cenou

377 663 Sk, ktorú sa kupujúci zaviazal (bod IV. zmluvy) zaplatiť v sume 188 831 Sk (50%)

pri podpísaní kúpnej zmluvy a 188 832 Sk (50%) po vklade vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností. Navrhovateľka 11.6.1997 od kúpnej zmluvy odstúpila (kupujúci nesplnil

riadne a včas svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy) a rozsudkom Okresného súdu B. III

z 10.7.2001č.k. bolo určené, že kúpna zmluva je v dôsledku odstúpenia od

zmluvy zrušená. E. (po zmene priezviska H.) 18.8.1997 uzavrel (ako predávajúci) kúpnu

zmluvu s odporcom (ako kupujúcim), ktorej predmetom bola sporná nehnuteľnosť.

2

Prejudiciálne riešil otázku platnosti tejto kúpnej zmluvy a dospel k záveru, že je absolútne

neplatná pre rozpor v dohodnutej kúpnej cene (bola dohodnutá vyššia kúpna cena ako

je uvedená v zmluve) a nedostatku písomnej formy (pri dohodnutej kúpnej cene). Odstúpením

navrhovateľky od kúpnej zmluvy uzavretej s E. (H.) zanikol právny titul, na základe ktorého

kupujúci nadobudol vlastnícke právo a obnovil sa pôvodný stav t.j. navrhovateľka sa stala

vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Preto E. (H.) ako nevlastník nebol oprávnený

s nehnuteľnosťou ďalej nakladať a nemohol previesť na iného viac práv, než ich mal on sám.

Teda podľa právneho názoru súdu prvého stupňa zánikom nadobúdacieho titulu vlastníckeho

práva (aj odstúpením od zmluvy) zaniká vlastnícke právo vlastníka zo zaniknutého

nadobúdacieho titulu a obnovuje sa vlastnícke právo predchádzajúceho vlastníka. Právny

poriadok neumožňuje v prípade nadobúdania vlastníckeho práva získať nehnuteľnosť od

niekoho, kto nebol jej vlastníkom bez ohľadu na skutočnosť, že bol predávajúci ako vlastník

zapísaný v katastri nehnuteľností. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu (v poradí prvým) rozsudkom z 22. júna

2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny (§ 219

ods. 1 ), odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania

1 579,75 € na účet jej právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo veci

pripustil (na návrh odporcu) dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu a to na zodpovedanie otázky, či zrušenie kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti

v dôsledku odstúpenia od zmluvy, má za následok obnovenie pôvodného vlastníckeho práva.

V plnom rozsahu sa pritom stotožnil so zisteným skutkovým stavom a z neho vyplývajúcim

právnym posúdením veci prvostupňovým súdom a jeho odôvodnením, na ktoré

v podrobnostiach poukázal ( ). K odvolacej námietke o nepreukázaní

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ( ) a nedostatku

pasívnej legitimácie odporcu zdôraznil, že ak je rozpor medzi stavom evidovaným v katastri

nehnuteľností a skutočným stavom, musí súd vychádzať zo skutočného stavu a musí

si prejudiciálne vyriešiť otázku platnosti zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu

vlastníckeho práva. Tiež, či nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a musí preskúmať ďalšie

skutočnosti, ktoré môžu mať za následok nesúlad medzi stavom zapísaným v katastri

a skutočným stavom. Tým je daný naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom

určení a súčasne je daná aj pasívna legitimácia odporcu zapísaného ako vlastníka spornej

nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Pri platnom odstúpení od kúpnej zmluvy (ktorá otázka

bola vyriešená právoplatným rozhodnutím súdu) sa zmluva zrušuje od začiatku a jej účastníci

3

sú povinní ( ) si navzájom vrátiť všetko, čo podľa nej dostali.

Zrušenie zmluvy od začiatku znamená nielen to, že zmluva stráca svoje právne účinky,

ale sa od začiatku obnovujú práva a povinnosti účastníkov v podobe, v akej ich mali pred

uzavretím zmluvy, teda obnovuje sa pôvodný právny stav. Pri zmluvách o prevode

nehnuteľností tak nastáva situácia, že kupujúci ako nadobúdateľ nehnuteľnosti sa nikdy nestal

jej vlastníkom. Odporca tak nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti

od E. v čase, keď takéto právo nemal. Právny názor odporcu, podľa ktorého odstúpením od

zmluvy vzniklo navrhovateľke len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, nie je podľa

názoru odvolacieho súdu správny. Považoval za nadbytočné zaoberať sa neplatnosťou kúpnej

zmluvy uzavretej medzi odporcom a E.H., pretože k platnému prevodu vlastníckeho práva na

odporcu nemohlo dôjsť z dôvodu, že nemohol nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka

nehnuteľnosti. Za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku odporcu týkajúcu sa nadobudnutia

vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním. Nebolo preukázané, že v čase uzatvárania kúpnej

zmluvy bol odporca v dobrej viere, že vlastníkom nehnuteľnosti bol skutočne predávajúci,

čomu nasvedčuje vyznačená plomba v katastri nehnuteľností o nariadenom predbežnom

opatrení od 17.6.1997 do 3.9.1997, keď k uzavretiu zmluvy došlo 18.8.1997 (nesprávne

uvedený rok 2007). Bol tiež informovaný o prebiehajúcich súdnych konaniach. Nebola tak

dodržaná 10-ročná lehota na vydržanie nehnuteľnosti ( ). Za

nedôvodnú považoval aj námietku odporcu týkajúcu sa nedostatku formálnych náležitostí

rozsudku súdu prvého stupňa (pečiatky súdu a podpisu zákonného sudcu). O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 17. októbra 2011 sp. zn.

rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu

tzv. inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242

ods. 1 písm. b/ ). Uviedol, že v predmetnej veci vymedzenie dôvodov, so zreteľom

na ktoré odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania nie je riadne, zrozumiteľne odôvodnené

vo vzťahu k pripustenej otázke, ktorou sa mal dovolací súd zaoberať a za ktorú odvolací súd

označil, či zrušenie kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti v dôsledku odstúpenia od zmluvy,

má za následok obnovenie pôvodného vlastníckeho práva. Odvolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia jednak nevysvetlil v čom vidí zásadný právny význam vyriešenia ním takto

vo všeobecnej rovine nastolenej otázky dovolacím súdom a túto otázku pri právnom posúdení

veci výkladom aplikovaných právnych predpisov vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam

danej veci, nevyriešil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia ani nemožno vyvodiť, z akých

4

dôvodov (v súlade s akými ustanoveniami predpisov hmotného práva) považoval za správny

právny záver, z ktorého pri právnom posúdení veci, na základe zisteného skutkového stavu

(skutkový stav zistený súdom prvého stupňa považoval za náležitý), vychádzal.

Krajský súd v Bratislave (v poradí druhým) rozsudkom zo 6. marca 2012 sp. zn. 14 Co

409/2011 rozsudok okresného súdu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2

) potvrdil a vyslovil, že o náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania bude

rozhodnuté v samostatnom uznesení. Vo veci vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a to na zodpovedanie otázok:

či odstúpenie od kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

má len obligačné účinky medzi účastníkmi tejto zmluvy, ktorí sú povinní si vrátiť podľa § 457

všetko čo podľa zmluvy nadobudli, a ak to nie je možné

tak na postup podľa , teda, či to zakladá len nárok

na poskytnutie primeranej peňažnej náhrady,

alternatívne, či takéto odstúpenie má vecnoprávne účinky, v dôsledku čoho zaniká

právny titul, na základe ktorého nadobudol nadobúdateľ zo zmluvy vlastnícke právo

k nehnuteľnosti a obnovuje sa pôvodný stav,

osobitne by mala byť táto otázka vyriešená pre prípad, kedy v čase odstúpenia

od kúpnej zmluvy nadobúdateľ nehnuteľnosti bol stále jej vlastníkom a osobitne pre prípad,

kedy nadobúdateľ už nehnuteľnosť nevlastní, pretože vlastnícke právo previedol na tretiu

osobu.

Opätovne (ako v predchádzajúcom potvrdzujúcom rozsudku) dospel k právnemu

záveru, že zrušením kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a E.H. ako

nadobúdateľom z dôvodu odstúpenia od zmluvy, zaniklo vlastnícke právo nadobúdateľa

z tohto právneho titulu a obnovilo sa vlastnícke právo navrhovateľky. Doručením

odstupujúceho prejavu navrhovateľky 11. júna 1997 nadobúdateľovi nastali vecnoprávne

účinky tohto právneho úkonu, pretože zanikol právny titul jeho vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti. Následný zápis vlastníckeho práva navrhovateľky do katastra nehnuteľností

by mal len deklaratórny charakter. Otázka platnosti odstúpenia od zmluvy zo strany

navrhovateľky už bola vyriešená právoplatným rozhodnutím súdu, a nebolo treba sa tým

zaoberať ako prejudiciálnou otázkou. Keďže E.H. uzavrel následnú kúpnu zmluvu

s odporcom až po zrušení právneho titulu jeho vlastníckeho práva, teda až 18. augusta 1997,

ako nevlastník nemohol previesť na odporcu viac práv ako mal. Na tom nič nemení

skutočnosť, že napriek tomu bolo vlastnícke právo odporcu zapísané do katastra

nehnuteľností 14. januára 1998. Poukázal na obranu odporcu a zdôraznil, že z vykonaného

dokazovania (poznámky v katastri nehnuteľností o vydanom predbežnom opatrení) vyplývajú

pochybnosti o dobrej viere odporcu pri nadobúdaní nehnuteľnosti. Konštatoval,

že v aplikačnej praxi slovenských súdov nebola otázka následkov odstupujúceho prejavu

od zmluvy na predaj nehnuteľností jednoznačne vyriešená, osobitne pre prípady, kedy v čase

odstupujúceho prejavu ešte nehnuteľnosť patrila pôvodnému nadobúdateľovi a osobitne pre

prípady, kedy medzičasom pôvodný nadobúdateľ nehnuteľnosť previedol na tretiu osobu,

ktorá ju nadobudla v dobrej viere a vzhľadom na potrebu právnej istoty a jednoznačné

stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v záujme jednotného rozhodovania súdov

v obdobných veciach pripustil dovolanie pre vyriešenie uvedených otázok. Poukázal pritom

na niektoré rozhodnutia (uvedené odporcom) Najvyššieho súdu Českej republiky zaoberajúce

sa danou problematikou.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie odporca. Navrhol, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zmenil a určil,

že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, alternatívne oba rozsudky zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov (§ 242

ods. 1 písm. c/ ), že odvolací súd nezohľadnil dôkazy (judikáty) ním predložené

a nezaoberal sa relevantnými skutočnosťami (príkladmo uvedenými) a napokon nedostatočné

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľka navrhla dovolanie odporcu zamietnuť, pretože rozhodnutie krajského

súdu považovala za správne, zrozumiteľné a zákonné. Poukázala na obsah doteraz

ňou podaných písomných vyjadrení a stanovísk vo veci, na skutkový stav zistený vykonaným

dokazovaním a trvala na neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom a E.H. zo

špecifikovaných dôvodov ako aj na tom, že odporca nemohol vlastnícke právo nadobudnúť

ani vydržaním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

6

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ( )

a dospel k (opätovnému) záveru, že ho treba zrušiť.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný obsahom

dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia.

Obligatórne sa zaoberá len vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť sa dovolací súd predovšetkým zaoberal

otázkou, či konanie súdov nižších stupňov nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v až g/ Vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a jej existenciu nezistil

ani dovolací súd.

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa , ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

,

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že upravuje dva dôvody prípustnosti dovolania

v prípade potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu. Prvým dôvodom je prípustnosť

dovolania založená výrokom odvolacieho súdu a druhým je povaha prejednávanej veci

súvisiacej s ochranou spotrebiteľa (vyslovenie neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3, 4 ).

V predmetnej veci ide o prvý prípad z uvedených dôvodov, teda o prípustnosť

dovolania založeného výrokom odvolacieho súdu ( ).

Keďže dovolanie v predmetnej veci je prípustné podľa ,

t.j. len preto, že jeho prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd,

ktorý zároveň v dôvodoch rozhodnutia vymedzil otázky podľa neho zásadného významu,

bol dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, a to práve len v tých konkrétne vymedzených otázkach, pre ktoré

bolo dovolanie pripustené.

Z ustanovenia pritom vyplýva, že odvolaciemu súdu je zverené

oprávnenie výrokom rozsudku založiť prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie

je zásadného právneho významu. Táto možnosť však neznamená, že by odvolací súd bol

oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne, zákon jeho úvahu v tomto smere

ohraničuje rámcom posúdenia zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke. Procesná možnosť

odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania nesmie ani v tomto prípade viesť

k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací. Z prieskumnej povahy

dovolacieho konania vyplýva, že odvolací súd je oprávnený pripustiť dovolanie (a tým

aj možnosť preskúmania správnosti riešenia niektorej právnej otázky) len so zreteľom

na tú (tie) konkrétne vymedzenú/é právnu/e otázku/y zásadného významu, ktorú/é sám

vyriešil. Ustanoveniu nezodpovedá, pokiaľ pripustí dovolanie vo vzťahu

k otázke/am, ktorú/é sám v rozhodnutí právne nevyriešil. Odvolací súd sa pritom musí

vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí

dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré v rámci rozhodovania

zaujal. Pokiaľ odvolací súd v rámci dovolacej (dovolacích) otázky (otázok) nastolí viaceré

otázky, ktorých riešenie podľa jeho názoru prichádza do úvahy, avšak sám ich neposúdi

a v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlí, je takéto pripustenie dovolacej otázky (otázok)

na úkor presvedčivosti odôvodnenia celého rozhodnutia vo veci samej a vyvoláva

pochybnosti o komplexnosti rozhodnutia, v takomto prípade možno tiež pripustenie dovolania

považovať za náznak toho, že odvolací súd si nie je istý správnosťou svojho právneho

posúdenia veci a v rozpore s prieskumnou povahou dovolacieho konania očakáva,

že príslušné právne závery vysloví dovolací súd. Navyše Najvyšší súd Slovenskej republiky

už v rozsudku z 28. februára 2001 sp. zn. (R 6/2004) uviedol, že v súlade

so zásadou preskúmateľnosti, presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí musí

odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nastolenú /é právnu/e otázku/y sám vyriešiť,

musí vysvetliť, z akých z viacerých (v konaní vyslovených právnych záverov) považoval

za správny ten, z ktorého pri posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí, a iba vo všeobecnej

rovine stanoví okruh právnych otázok, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čo treba

považovať za tzv. inú vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustil dovolanie, má osobitný

význam, lebo dovolateľ je v tomto prípade oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho

súdu len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve

len v tej (tých) konkrétne vymedzenej (vymedzených) otázke/ach pre ktorú/é bolo dovolanie

pripustené. Predmetom súdneho posudzovania môžu byť potom len právne otázky súvisiace

s posúdením, či napadnuté rozhodnutie spočíva na správnom právnom posúdení veci.

Na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený, ani vybavený procesnými

prostriedkami (pozri veta druhá ).

Dovolací súd uvedené konštatoval už v uznesení, ktorým zrušil predchádzajúci

rozsudok odvolacieho súdu, keď dospel k záveru, že vymedzenie dôvodov, so zreteľom

na ktoré pripustil dovolanie vo vzťahu k otázke, ktorú považoval za otázku zásadného

právneho významu, nie je riadne, zrozumiteľne odôvodnené a ním vyslovený právny záver

je z uvedených dôvodov nielen nepreskúmateľný, ale aj predčasný. Napriek tomu ani

z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku odvolacieho súdu nemožno vyvodiť, z akých

dôvodov a v súlade s akými ustanoveniami hmotného práva a aplikovanými na skutkový stav

zistený súdom prvého stupňa zotrval na svojom (už vyslovenom) právnom závere (zhodnom

s právnym záverom prvostupňového súdu). V porovnaní s prvým (dovolacím súdom

zrušeným) rozsudkom odvolací súd doplnil odôvodnenie svojho (druhého) rozhodnutia,

vo výroku ktorého (opätovne) pripustil dovolanie, len v tom, že „upravil“ (rozšíril) otázky,

ktoré „treba vyriešiť“, pričom ich riešenie ponechal výlučne na dovolacom súde, keďže sám

žiadnu odpoveď na ne neposkytol (teda ich nijako nevyriešil). A už vôbec nevysvetlil, v čom

spočíva zásadný právny význam vyriešenia nastolených právnych otázok pre správne právne

posúdenie veci vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým okolnostiam danej veci a následne

(všeobecne) pre právne posúdenie v „obdobných veciach“. Teda vo veciach týkajúcich

sa následkov odstupujúceho prejavu od zmluvy pri zohľadnení osobitých skutkových

okolností každej konkrétnej veci. Z toho potom vyplýva, že odvolací súd opakovane pripustil

vo veci dovolanie bez toho, aby sa najprv sám vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi

okolnosťami danej veci a dostatočne zvážil a v rozhodnutí vysvetlil dôvody nastolenia

otázok, ním síce nevyriešených, ale podľa jeho názoru majúcich pre právne posúdenie veci

zásadný právny význam a to s prihliadnutím na doterajšiu aplikačnú prax. Tvrdenie

odvolacieho súdu, že v aplikačnej praxi slovenských súdov sa otázka následkov

odstupujúceho prejavu od zmluvy o prevode nehnuteľností neriešila, nemá ale reálne

opodstatnenie. Napokon z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu ani nevyplýva,

že by sa touto skutočnosťou dôsledne zaoberal. Poukázal len na závery vyslovené

v citovaných rozhodnutiach (českých) súdov predložených odporcom. Na základe

nich konštatoval rôznorodosť právnych názorov v rozhodnutiach a stanoviskách (českých)

súdov ako aj v odborných článkoch, pričom žiadny z nich ani necitoval. Práve v súvislosti

s aplikačnou praxou aj slovenských súdov dovolací súd dáva odvolaciemu súdu do pozornosti

9

napr. stanovisko prijaté občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pod č. , rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , ,

nález Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. a pod.

V danej veci zo skutkových zistení vyplýva, že navrhovateľka predmetnú

nehnuteľnosť, nadobudnutú na základe dedičského rozhodnutia, predala E. (neskôr prijal

priezvisko H.) na základe kúpnej zmluvy medzi nimi uzavretej dňa 28. júna 1996. Jej vklad

do katastra nehnuteľností bol povolený Katastrálnym úradom B., Správou katastra B. –

vidiek dňa 8. júla 1996 pod č. V.. Od tejto kúpnej zmluvy navrhovateľka dňa 11. júna 1997

odstúpila a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 10. júla 2001č.k. ,

právoplatným dňom 11. augusta 2001, bolo určené, že kúpna zmluva uzavretá medzi

navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcom (E.H.) ako kupujúcim je v dôsledku tohto

odstúpenia od zmluvy zrušená. Po odstúpení navrhovateľky od kúpnej zmluvy uzavretej (28.

júna 1996) s E.H. a pred skončením uvedeného konania Okresného súdu B. III ako aj v čase,

keď na LV č. X. (týkajúceho sa predmetnej nehnuteľnosti) bola (od 17. júna 1997

do 3. septembra 1997) zapísaná plomba na základe Z. (uznesením Okresného súdu B. III z 28.

mája 1997 č.k. , doručeným správe katastra 17. júna 1997, bolo nariadené

predbežné opatrenie, ktorým súd zakázal E. – Haklovi previesť, založiť alebo inak zaťažiť

predmetnú nehnuteľnosť) E.H. uzavrel ako predávajúci, dňa 18. augusta 1997, kúpnu zmluvu

s odporcom (Ing. K.) ako kupujúcim, ktorej predmetom boli sporné nehnuteľnosti. Jej vklad

do katastra nehnuteľností bol povolený Katastrálnym úradom B., Správou katastra

nehnuteľností B. – vidiek dňa 14. januára 1998 pod č. V.. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní

v danej veci (o určenie vlastníctva) prejudiciálne riešil aj otázku platnosti tejto zmluvy

a dospel k záveru o jej absolútnej neplatnosti pre rozpor v kúpnej cene dohodnutej a uvedenej

v písomnej forme.

Z týchto individuálnych okolností danej veci bolo treba vychádzať pri jej právnom

posúdení, teda aj otázku účinkov a následkov odstúpenia navrhovateľky od kúpnej zmluvy

uzavretej s E.H. vyriešiť vo vzťahu k týmto špecifickým skutkovým okolnostiam pri

rešpektovaní zásady právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv v dobrej viere ako aj

zásady, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má („nemo plus iuris

ad alium transfere potest quam ipse habet“). Potom bolo aj nadbytočné zaoberať sa otázkami,

10

odpoveď na ktoré nemá pre právny problém (právne posúdenie) danej veci zásadný právny

význam.

So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že konanie v predmetnej veci je postihnuté

tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242

ods. 1 písm. b/ ), na ktorú dovolací súd bol povinný prihliadnuť aj vtedy, ak by táto

vada v dovolaní nebola uplatnená. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ). Vzhľadom

na výskyt tejto procesnej vady konania, nemal dovolací súd možnosť pristúpiť k posúdeniu,

či napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. júla 2013

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová