Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/39/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Hatalu

a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 25. júla 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného L. B. a spol. pre trestný čin

vraţdy podľa , Tr. v znení zákona

č. (ďalej uţ len „Tr. zák.“) formou spolupáchateľstva podľa Tr. zák.

a iné, o dovolaní obvineného A. H. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 13. apríla 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného A. H. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 21. júla 2010, sp. zn. ,

bol o.i. obvinený A. H. uznaný vinným v bode 1/ z trestného činu vraţdy spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., v bode 2/ z trestného činu vraţdy

spolupáchateľstvom sčasti dokonaný podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a trestného činu

porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3

Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, ţe

1/ obţalovaní L. B., A. H. a D. B. spoločne s v súčasnosti uţ mŕtvym R. H., P. K.

a Š. F. po predchádzajúcej dohode v bliţšie nezistenom čase od 00.00 hod. do 07.30 hod. dňa

24. septembra 1997 vylákali J. K. a následne tohto doviezli, spútaného ţeleznými putami

na rukách, na osobnom motorovom vozidle AUDI 100 čiernej farby, ktoré patrilo

obţalovanému D. B., do garáţe rodinného domu č. X. v obci V., okr. K., v ktorom býval

R. H., kde naňho zaútočili obţalovaní L. B. a R. H. tak, ţe najprv R. H. J. K. spútaného

2

ţeleznými putami na rukách, v topánkach, zv. vojenské kanady, kopal do rôznych častí tela

a najmä do hlavy a tieţ ho bil päsťami, následne po sňatí pút J. K. tohto bil päsťami a kopal

do rôznych častí tela aj obţalovaný L. B., potom skrvaveného J. K. vloţili opäť do vyššie

uvedeného motorového vozidla AUDI 100 čiernej farby, ktorého majiteľom je obţalovaný

D. B. a spoločne ho odviezli do katastra obce D. - smer L., kde za kilometrovníkom X.

v trávnatom poraste v blízkosti štátnej cesty X. triedy č. X., J. K. po vytiahnutí z osobného

motorového vozidla, spútali nohy a ruky priesvitnou lepiacou páskou a v zmysle dohody,

mu z krátkej palnej zbrane, nezistenej značky, kalibru 9 mm Browning, ktorú mal

bez oprávnenia pri sebe obţalovaný L. B., všetci postupne strelili po jedenkrát do hlavy,

pričom ako prvý do hlavy J. K. strelil obţalovaný L. B. a po ňom ostatní, vrátane

obţalovaných A. H. a D. B. a nakoniec uţ mŕtveho J. K. obţalovaný L. B. polial benzínom,

ktorý za tým účelom zobral z garáţe domu č. X. v obci V. a tohto zapálil; J. K. následkom

zranení utrpel pomliaţdenie a rozdrvenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním a zlomeninami

lebečnej spodiny a klenby, koţné odreniny na chrbte a šijovej oblasti, na následky ktorých

zomrel a tieţ na tele J. K. boli spôsobené popáleniny hrudníka, brucha, nôh a tváre

II. - IV. stupňa,

2/ obţalovaní L. B., A. H. a S. S. dňa 2. októbra 1997 asi o 02.30 hod.,

po predchádzajúcej dohode v zmysle pokynov inej osoby v úmysle usmrtiť J. H. tak,

ţe po výzve „Polícia“ vykopol obţalovaný S. S. vchodové dvere bytu na K. ulici č. X. v K.,

v priestoroch ktorého sa nachádzal J. H. spolu s P. K. a P. P., vnikol spolu s nebohým K. S.

do bytu a obaja ihneď začali strieľať z troch druhov bliţšie nezistených strelných zbraní, ráţe

9 mm prinesených na tento účel K. S., pričom jednou zo zbraní bol pravdepodobne samopal

juhoslovanskej výroby zn. Agram 2000, kal. 9 mm Luger, zatiaľ čo obţalovaní A. H. a L. B.

stáli na chodbe obytného domu č. X. na K. ulici a zabezpečovali obţalovaných S. S. a K. S.

a po ich odchode z bytu, vošiel do tohto bytu skontrolovať výsledok streľby aj A. H.;

následkom streľby utrpel P. K. viacnásobné strelné poranenia hlavy, brucha a chrbta

s poúrazovým poškodením mozgu, pľúc a čreva na následky ktorých ihneď zomrel, a J. H.

sa počas streľby podarilo z bytu ujsť vyskočením z okna.

Za to bol A. H. uloţený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák., § 29 ods. 1

Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 23 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený

podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. do III. nápravnovýchovnej skupiny.

3

Na podklade odvolaní obvineného A. H. ako i iných spoluobvinených rozhodol

Krajský súd v Prešove na verejnom zasadnutí konanom 13. apríla 2011 rozsudkom, sp. zn.

, takým spôsobom, ţe podľa , napadnutý

prvostupňový rozsudok v celom rozsahu zrušil a rozhodujúc sám vo veci podľa § 322 ods. 3

dovolateľa na rovnakom skutkovom základe a pri rovnakej právnej kvalifikácii

(avšak upravenej právnej vete) odsúdil podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., § 35 ods. 1 Tr. zák., § 29

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na úhrnný výnimočný trest odňatia slobody v trvaní 23 rokov,

pre výkon ktorého ho zaradil do III. nápravnovýchovnej skupiny (§ 39a ods. 2 písm. c/

Tr. zák.).

Dňa 21. marca 2013 bolo na súd prvého stupňa doručené dovolanie obvineného A. H.,

podané prostredníctvom jeho obhajcu a smerujúce proti vyššie citovanému rozhodnutiu

krajského súdu, kde tento ako dovolacie dôvody označil dôvody uvedené v ust. § 371 ods. 1

písm. c/, písm. g/, písm. i/ Súčasťou predmetného dovolania je tieţ

aj obvineným vlastnoručne spísané podanie z 26. júna 2011, pripojené k nemu v kópii

ako príloha.

V bliţšom písomnom zdôvodnení podaného dovolania pritom obvinený najskôr

vo vzťahu k výroku o vine uvedenému v bode 1/ rozsudku uviedol, ţe tento je podľa jeho

názoru zaloţený na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, pretoţe z vykonaného

dokazovania nebolo preukázané, ţe by k spáchaniu predmetného skutku došlo tak,

ako je to ustálené v napadnutom rozsudku. Záver súdu v tejto časti nie je podloţený ţiadnym

priamym ani nepriamym dôkazom, pričom súd sa navyše v rámci hodnotenia dôkazov

ani nevysporiadal s niektorými v tomto ohľade relevantnými výpoveďami a prehliadol viaceré

zásadné rozpory. Hlavným dôkazom mala byť jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej

sa priznal, avšak pri výsluchu konanom 15. novembra 2004 bol usmerňovaný nezákonným

spôsobom zo strany vyšetrovateľov (priebeh tohto výsluchu podrobne popisuje

v uţ spomenutom podaní z 26. júna 2011, kde zároveň uvádza, ţe vyšetrovatelia mu mali

„pomáhať“ aj pri iných jeho výsluchoch).

Čo sa týka skutku uvedeného pod bodom 2/ rozsudku, tu obvinený poukázal v prvom

rade na tú skutočnosť, ţe kým tento mal byť podľa obţaloby spáchaný v zmysle pokynov

M. Č., v duchu napadnutého rozsudku uţ mal byť spáchaný „podľa pokynov inej osoby“,

a to napriek tomu, ţe z odôvodnenia daného rozhodnutia vôbec nevyplýva, kto je táto „iná“

neznáma osoba a na základe akých dôkazov súd k takému záveru dospel. Tieţ potom súd

podľa jeho názoru i v súvislosti s predmetným skutkom nevzal do úvahy niektoré podstatné

výpovede a neodstránil existujúce rozpory a pochybnosti.

To, ţe súd pri oboch skutkoch neprihliadol na ním uvedené rozpory, tieto neodstránil

a ani sa s nimi v odôvodnení rozsudku nevysporiadal a rozhodol len na základe jeho výpovede

z prípravného konania, ktorá nebola pred súdom potvrdená, znamená, ţe v konaní

predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozsudku dôsledne nepostupoval v súlade

so zásadami uvedenými v ust. , a Za situácie, keď jeho vina

nebola preukázaná bez akýchkoľvek dôvodných pochybností (neexistuje tu ţiadny priamy

dôkaz, ani ucelená séria nepriamych dôkazov) bol súd povinný v súlade so zásadou in dubio

pre reo rozhodnúť v jeho prospech.

Ako ďalšiu chybu vytýka obvinený tú okolnosť, ţe hoci bol znalec PhDr. I. O.

uznesením z 8. januára 2010 vyzvaný skúmať jeho vierohodnosť na základe porovnania

záznamov z jeho skorších výpovedí z 15. novembra 2004, 16. novembra 2004 a 2. apríla 2005

so záznamom z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 27. apríla 2009, túto úlohu

si nesplnil a ţiadny takýto znalecký posudok nepodal, keďţe mal k dispozícii iba rovnaké

materiály, ako pri spracovaní pôvodného znaleckého posudku v roku 2005. Aj keď

obhajcovia podali v danom smere návrhy na doplnenie dokazovania, týmto nebolo vyhovené,

pretoţe súd to uţ v neskoršom štádiu nepovaţoval za potrebné (dopracovať znalecký posudok

po preštudovaní zmenenej výpovede). Keďţe ale bez predmetného posudku nebolo moţné

objektívne posúdiť skutok, takýmto postupom prvostupňového súdu došlo zásadným

spôsobom k porušeniu jeho práva na obhajobu, pričom ani odvolací súd dané pochybenie

nenapravil, v dôsledku čoho vznikol dôvod dovolania podľa

Na takto vykonaný dôkaz nemohol zároveň súd ani prihliadať z dôvodu jeho nezákonnosti.

Pokiaľ ide o čítanie jeho výpovede z prípravného konania z 2. marca 2005 na hlavnom

pojednávaní 27. apríla 2009 podľa predsedníčkou senátu, tak toto

nemoţno povaţovať za dôkaz vykonaný v súlade so zákonom ( ),

nakoľko v zmysle táto mohla byť čítaná iba na návrh niektorej procesnej

strany, ktorý však daný nebol.

5

Obvinenému ďalej tieţ nie je známe, z akého dôvodu bola podľa

na hlavnom pojednávaní 29. apríla 2010 čítaná výpoveď L. B. z 10. júna 2005

ako i jeho výpovede z 2. marca 2005 a 17. marca 2008, keď v zmysle aplikovaného

ustanovenia majú byť spoluobvinení oboznamovaní s obsahom výpovede, urobenej

v ich neprítomnosti a nie s výpoveďami z prípravného konania. Prečítaním zmienených

výpovedí z prípravného konania boli tak porušené jeho práva na obhajobu a i na takto

v rozpore so zákonom vykonaný dôkaz súd nemal prihliadať v zmysle

Jeho výpoveď z prípravného konania z 1. apríla 2005 pritom vôbec nebola na hlavnom

pojednávaní čítaná, a preto jej pouţitie ako dôkazu je v rozpore so zásadou ústnosti

a bezprostrednosti podľa , Navyše pri danom výsluchu bola

prítomná i obvinenému neznáma osoba mjr. Ing. I. Š., čo opäť svedčí - v prípade,

ak táto tam nemala byť - o nemoţnosti pouţiť daný dôkaz z dôvodu jeho nezákonnosti.

Ako v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. povaţuje obvinený

napokon i vedenie výsluchu svedkov predsedníčkou senátu a nie osobou, ktorá

výsluch navrhla, hoci na takýto postup nebol dôvod. Stalo sa tak napr. pri výsluchoch

na hlavnom pojednávaní 13. mája 2009 - K., 24. júna 2009 - G., či 21. júla 2009 - M. K.

a znalec Dr. G..

Z vyššie uvedeného je podľa obvineného zrejmé, ţe v posudzovanom prípade bol

porušený zákon v ust. , , , , ,

a , čím je daný dôvod dovolania podľa

písm. g/ , a tieţ i dôvod dovolania podľa , keďţe súd

nepostupoval podľa a neprihliadal iba na dôkazy vykonané na hlavnom

pojednávaní. V prípade, ţe súd nezistil náleţitým spôsobom skutkový stav a svoje

rozhodnutie zaloţil na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, moţno

tu hovoriť napokon i o naplnení dovolacieho dôvodu podľa

(„rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku“).

Pri zákonnom zhodnotení zákonných dôkazov nebolo moţné k takému záveru dospieť.

Vyššie spomínané vady prvostupňového konania či samotného rozsudku neodstránil

ani odvolací súd. Tento sa naopak s dôvodmi prvostupňového rozsudku stotoţnil a stotoţnil

sa i so závermi súdu ohľadom druhu a výmery trestu, pričom v tejto súvislosti poukázal

6

i na skutočnosti vyplývajúce zo znaleckého posudku Dr. O. (ţe u neho nie je vylúčené riziko

recidívy), hoci na tento dôkaz nemal z dôvodov uţ skôr zmienených vôbec prihliadať.

Obvinenému nie je tieţ jasné, prečo súd povaţuje v jeho prípade moţnosť nápravy

za obzvlášť sťaţenú, keď aj podľa znaleckého posudku je u neho resocializácia moţná a hľadí

sa na neho, ako keby nebol odsúdený. A záverom odvolací súd pochybil aj tým,

ţe podľa v rámci svojej prieskumnej činnosti mal prihliadať i na vady,

ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistiť vady v postupe súdu prvého stupňa, ktoré

by zakladali dôvod na podanie dovolania.

Z dôvodov vyššie uvedených preto obvinený A. H. navrhol, aby dovolací súd

podľa rozsudkom vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach

(, , , , , ,

ods. 3 , a , , ),

podľa aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil, ako i chybné

konanie mu predchádzajúce a zároveň aby zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad

a napokon podľa aby vec prikázal Okresnému súdu Prešov na opätovné

prejednanie a rozhodnutie.

Z písomného vyjadrenia príslušného prokurátora k podanému dovolaniu vyplýva,

ţe tento povaţuje napadnutý rozsudok krajského súdu vo všetkých svojich výrokoch za vecne

správny a zákonný. Námietky a argumentácie prezentované v odôvodení dovolania označuje

za v podstate totoţné s dôvodmi, ktoré boli predmetom odvolania s tým, ţe odvolací súd

sa s nimi podrobne zaoberal a aj vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Okrem toho sú ale

podľa neho uplatnené dovolacie námietky svojím obsahom zamerané na revíziu skutkových

zistení, nesprávne hodnotenie dôkazných prostriedkov a ich nesprávne konečné vyhodnotenie

z hľadiska ustálenia viny, a preto navrhol, aby najvyšší súd rozhodol v súlade s ust. § 382

písm. c/

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania

a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 a § 566

ods. 3 ), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (

písm. b/ a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (,

7

v znení účinnom do 31. augusta 2011), a ţe spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti

dovolania (, ). Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka

dovolania podľa veta prvá , keďţe obvinený pred podaním dovolania

vyuţil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie

je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie

zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôţe skúmať a meniť.

Podľa (v znení účinnom do 31. augusta 2011) dôvody

podľa odseku 1 písm. a/ aţ g/ nemoţno pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva

dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím

súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

Podľa (v znení účinnom do 31. augusta 2011) dovolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ak rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť

pred 1. septembrom 2011, pouţije sa § 371 v znení účinnom do 31. augusta 2011.

Podľa v dovolaní moţno uplatňovať ako dôvod dovolania

aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní

o riadnom opravnom prostriedku.

8

Podľa dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011,

sp. zn. , uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 120/2012, viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené v zmysle sa týka vymedzenia chýb napadnutého

rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov

dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia

podľa

Ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle

nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa , ani iný

dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie

odmietne podľa alebo zamietne podľa ,

a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá

by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2

Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú

dovolateľom podľa , ktorej pri jej správnej právnej (procesnej)

kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa , než ktorý dovolateľ

uviedol v dovolaní v zmysle , dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom

podľa a nasledujúcich ustanovení a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku

podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu.

Pokiaľ ide o posudzovaný prípad, tu treba s ohľadom na námietky obvineného H.

spadajúce pod dovolacie dôvody v zmysle , upozorniť

v prvom rade na ustanovenie , a tam stanovenú povinnosť

ich uplatnenia najneskôr v odvolacom konaní, v prípade, ţe tieto boli obvinenému uţ v danom

čase známe.

Preskúmaním príslušnej časti predloţeného spisového materiálu najvyšší súd zistil,

ţe z výhrad prichádzajúcich do úvahy v súvislosti s vyššie uvedenými dovolacími dôvodmi

9

predostrel v predchádzajúcom konaní dovolateľ len jednu, a teda len v prípade tejto bola

splnená zákonom stanovená podmienka. Ide o výhradu týkajúcu sa nedostatkov v znaleckom

dokazovaní (spôsobujúcich v konečnom dôsledku porušenie práva na obhajobu) a smerujúcu

k nemoţnosti prihliadať na PhDr. O. vypracovaný znalecký posudok z dôvodu jeho

nezákonnosti.

Na ostatné vytýkané nedostatky napadnutého rozsudku či konania

mu predchádzajúceho obvinený prvýkrát upozornil aţ v podanom dovolaní, hoci všetky tieto

mu boli (resp. museli byť) známe uţ skôr, pred právoplatným skončením veci. Z tohto dôvodu

sa nimi preto potom ani nebolo potrebné v rámci daného konania zaoberať (ak by aj náhodou

bola zistená ich opodstatnenosť, nemohli by znamenať naplnenie niektorého z dovolacích

dôvodov uvedených v ust. , ). Aj napriek tomu sa však

ale aspoň k niektorým z nich najvyšší súd v rámci odôvodnenia predmetného uznesenia

okrajovo vyjadril.

Čo sa týka samotného práva na obhajobu, toto treba chápať ako vytvorenie podmienok

pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu. Jeho podstatou je zabezpečiť

úplnú ochranu zákonných záujmov a práv obvineného, prispieť k náleţitému zisteniu

skutkového stavu veci a tieţ i k vydaniu zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Zákon

pre naplnenie dovolacieho dôvodu podľa však nepredpokladá

kaţdé jeho porušenie, ale len porušenie zásadného charakteru. Takýmto zásadným porušením

práva na obhajobu sa rozumie potom predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej

obhajobe.

S poukazom na dovolanie obvineného H. povaţuje tunajší súd za potrebné upozorniť

taktieţ na tú skutočnosť, ţe právo na obhajobu nemôţe byť porušené tým, ţe súd,

vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov ( ), hodnotí dôkazy

ináč neţ je predstava obvineného, a rovnako tak za takéto porušenie nemoţno povaţovať

ani obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe

pouţitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa ,

resp. uplatnení oprávnenia podľa Ak by tomu tak bolo, odporovalo

by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle ust. § 371 ods. 1 písm. i/

, ktoré vyjadruje zásadu, ţe účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych

otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (viď k tomu

10

i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, sp. zn.

, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 7/2011).

Revízia skutkových zistení a záverov teda v dovolacom konaní uţ neprichádza

do úvahy a z toho dôvodu nie je ani moţné účinne namietať spôsob, akým sa súdy niţších

stupňov vysporiadali s hodnotením jednotlivých dôkazov, prečo povaţovali za vierohodnú

práve výpoveď obvineného H. z prípravného konania, ako odstraňovali vzniknuté rozpory

a nezrovnalosti, resp. aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili. Uvedené

otázky - skutkového charakteru - sú z predmetu skúmania dovolacieho súdu vylúčené.

V prípade, ţe súd v súlade so zákonom ( ) nevyhovel niektorým

návrhom obhajoby na doplnenie dokazovania, nemoţno s poukazom na vyššie uvedené

takisto hovoriť o ţiadnom porušení práva obvineného na obhajobu. Je vecou súdu, vykonanie

ktorých dôkazov povaţuje za dostatočné na preukázanie viny.

V danom prípade dovolateľ poţiadal na hlavnom pojednávaní 21. júla 2010

o doplnenie dokazovania dopracovaním znaleckého posudku PhDr. I. O. vzhľadom na ním

zmenenú výpoveď, čomu konajúca predsedníčka senátu s poukazom na ust. § 272

ods. 3 nevyhovela. Uznesením bol následne odmietnutý i jeho návrh na opätovný

výsluch menovaného znalca uplatnený v rámci odvolacieho konania. O návrhoch obvineného

na doplnenie dokazovania bolo teda kvalifikovaným spôsobom rozhodnuté a nedošlo tým

k ţiadnemu porušeniu práva obvineného na obhajobu.

Tieţ na rozdiel od názoru obvineného nezistil tunajší súd ani ţiadny dôvod

na nemoţnosť prihliadať v rámci hodnotenia dôkazov i na spomínaný znalecký posudok

PhDr. O., či skutočnosti vyplývajúce z jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní, v rámci

ktorého mu mala moţnosť klásť otázky i obhajoba.

A napokon treba v tomto smere dodať i to, ţe je oprávnením a zároveň povinnosťou

súdu (a nie psychológa) v súlade s ust. posúdiť, či výpoveď obvineného

je alebo nie je vierohodná, resp. ktorá z jeho viacerých výpovedí je vierohodnejšia. Úlohou

znalca psychológa je len sa vyjadriť k tým rysom osobnosti obvineného, ktoré môţu mať

vplyv na jeho vierohodnosť.

11

V danom prípade sa oba súdy v odôvodnení svojich rozsudkov riadne vysporiadali

s tým, prečo uverili práve výpovedi obvineného H. z prípravného konania a prečo práve túto

jeho prvú verziu skutkového priebehu povaţovali za pravdivú. Za účelom posúdenia

zákonnosti a následnej procesnej pouţiteľnosti daného dôkazu boli navyše vypočutí i viacerí

v predmetnej veci konajúci vyšetrovatelia (nebolo potvrdené ţiadne ovplyvňovanie

obvineného z ich strany), ako aj svedok L. S., pod tlakom ktorého mal takto vypovedať.

Aţ po zhodnotení všetkých zadováţených dôkazov v ich vzájomnej súvislosti súdy napokon

dospeli k záveru o hodnovernosti výpovede obvineného z prípravného konania. Tieto závery

nemá pritom dovolací súd moţnosť meniť ani preskúmavať.

Vo vzťahu k výpovediam obvineného H. z prípravného konania, na ktoré

sa oba súdy vo svojich rozsudkoch odvolávajú, uvádza tunajší súd nasledovné:

Z obsahu predloţeného spisu vyplýva, ţe výpoveď obvineného H. z 2. marca 2005

ku skutku 1/ obţaloby (zv. č. I., č.l. 337 - 353) bola prečítaná podľa

predsedníčkou senátu na hlavnom pojednávaní dňa 27. apríla 2009. Súd takto mohol

postupovať aj bez návrhu procesnej strany (viď k tomu uznesenie Vyššieho vojenského súdu

Trenčín z 19. marca 2008, sp. zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 53/2009). Čo sa týka výpovede

obvineného H. z 1. apríla 2005, týkajúcej sa skutku 2/ obţaloby (zv. č. I, č.l. 357-368 spisu),

tak táto bola prečítaná na hlavnom pojednávaní dňa 28. apríla 2009, a to na návrh

prokurátorky ( ).

Oba uvedené dôkazy (výpovede obvineného z prípravného konania) boli vykonané

na hlavnom pojednávaní v súlade so zákonom, a teda mohli na ne súdy pri svojom

rozhodovaní aj prihliadať ( , ).

A napokon čo sa týka obvineným posledne uvádzaného dovolacieho dôvodu v zmysle

, tu treba poznamenať v prvom rade tú skutočnosť,

ţe - ako je zrejmé uţ z jeho samotného znenia - tento je daný len v tých prípadoch,

keď je rozhodnutie súdu zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Skutkový stav veci tak, ako bol zistený

a ustálený súdmi niţších stupňov, je však pre dovolací súd záväzný, jeho správnosť a úplnosť

uţ nemôţe byť predmetom prieskumu v dovolacom konaní. Z dôvodu takejto viazanosti

12

ustáleným skutkom iba s poukazom na nesprávne či neúplné skutkové zistenia alebo nesúhlas

s hodnotením vykonaných dôkazov nemoţno preto predmetný dovolací dôvod vyvodzovať.

Výhrady obvineného H. uplatnené v tejto súvislosti v ním podanom dovolaní smerujú

pritom len vo vzťahu k jednotlivým skutkovým zisteniam, a z toho dôvodu stoja mimo

daného dôvodu.

Pokiaľ ide o otázku právneho posúdenia, tu najvyšší súd uvádza, ţe i podľa jeho

názoru oba skutky tak, ako boli ustálené prvostupňovým súdom a následne bezo zmeny

akceptované súdom odvolacím, zodpovedajú všetkým zákonným znakom skutkových podstát

príslušných trestných činov, a boli teda v predmetnom prípade správne právne kvalifikované

ako trestný čin vraţdy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/

Tr. zák. (skutok 1/), a trestný čin vraţdy spolupáchateľstvom sčasti dokonaný podľa § 9

ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 219

ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. (skutok 2/). Ţiadne právne

pochybenie nebolo potom zistené ani vo vzťahu k výroku o treste obvineného A. H..

A napokon k vypusteniu M. Č. zo skutkovej vety napadnutého rozsudku (skutok 2/)

a následne jej tomu zodpovedajúcemu upraveniu, treba uviesť iba toľko, ţe toto bolo priamym

dôsledkom vydania uznesenia Krajského súdu v Prešove z 24. apríla 2007, sp. zn.

, ktorým došlo k právoplatnému zastaveniu trestného stíhania voči jeho osobe

(z dôvodu uvedeného v ).

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení

preto rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. júla 2013

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

13

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová