Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/34/2013

Identifikačné číslo spisu: 5710012000 Dátum vydania rozhodnutia: 30.07.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Krajčovič Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:5710012000.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika v trestnej veci proti obvinenému M. A. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí 30. júla 2013 v Bratislave, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. januára 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. A. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Žiline (ďalej len krajský súd) podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie obžalovaného M. A. a prokurátora proti ďalej označenému rozsudku Okresného súdu Martin.

Okresný súd Martin (ďalej len okresný súd) rozsudkom, č. k. -963, z 18. júla 2012 uznal obžalovaného M. A. za vinného, že:

od presne nezistenej doby leta roku 2009 do najneskôr 16.6.2010 opakovane kupoval na bližšie nezistených miestach v meste Martin, minimálne však na diskotéke v meste Martin, od bližšie nezistených osôb, pervitín, ktorý mal následne v držbe pre účely jeho užívania, tento pervitín opakovane užíval minimálne aj s K. U., nar. XX.X.XXXX, ktorá ho taktiež zaobstarávala kúpou, na rôznych miestach v okrese Martin, jeden až dvakrát do mesiaca, pričom pervitín (metamfetamín) je zaradený do II. skupiny zoznamu omamných a psychotropných látok uvedeného v zákone č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov,

čím spáchal zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním obhajcu doručeným okresnému súdu 21. mája 2013.

Ako právny dôvod dovolania označil dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom).

Tento dovolací dôvod obvinený vecne vymedzil v prvom rade tak, že tvrdí uznanie svojej viny pre iný skutok, než ktorý bol predmetom podanej obžaloby a obvinenia vzneseného v prípravnom konaní. Toto tvrdenie potom konkretizuje citáciou dotknutých rozhodnutí a rozvíja ho v kontexte chronológie konania.

V nadväznosti na vyššie uvedené okolnosti potom namieta, že súd odmietol ním navrhované vykonanie dôkazu - opätovného výsluchu svedkyne U..

V konečnom dôsledku dovolateľ dospieva k záveru, že vykonané dôkazy nedávajú podklad na vyvodenie záveru, že obvinený okrem prechovávania drogy pre vlastnú potrebu túto drogu kúpil alebo inak ňou nakladal spôsobom uvedeným v § 172 ods. 1 Tr. zák.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) vec predbežne preskúmal podľa § 378 Tr. por. a zistil, že nie je dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodov uvedených v § 382 písm. a/, b/ alebo d/ až f/ Tr. por. Zároveň však zistil, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Ku prvej dovolacej námietke: Najvyšší súd nemôže na podklade dovolania obvineného skúmať zachovanie totožnosti skutku medzi rozsudkom a obžalobou, nakoľko tomu zodpovedajúci dôvod dovolania v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku absentuje.

Ak by dovolateľom tvrdená chyba nastala, nešlo by o porušenie práva na obhajobu. Také porušenie by zodpovedalo nerešpektovaniu ustanovení Trestného poriadku, ktoré zabezpečujú možnosť obvineného obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu, zúčastniť sa na úkonoch trestného konania v rozsahu ustanovenom zákonom, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a navrhovať vykonanie dôkazov, podávať opravné prostriedky a pod. (jadro tejto úpravy je generálne formulované v § 34 Trestného poriadku).

Podanie obžaloby pre iný skutok, než pre ktorý bolo vznesené obvinenie (§ 234 ods. 2 veta prvá Trestného poriadku) a rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní o inom skutku, než ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu (§ 278 ods. 1 Trestného poriadku) je chybou rozhodnutia súdu (respektíve v prvom z uvedených prípadov chybou prokurátora a v nadväznosti na to aj rozhodnutia súdu, ktoré takú chybu akceptovalo). V dovolacom konaní z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku však možno vo vzťahu k súdom zistenému skutku skúmať len správnosť jeho právnej kvalifikácie (§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Ako už bolo uvedené, nemožno skúmať zachovanie jeho totožnosti oproti obžalobe (rovnako správnosť a úplnosť súdom zisteného skutku).

Ak by si dovolací súd atrahoval prieskum v rozsahu, ktorý mu zákon nezveruje, išlo by o porušenie ústavného princípu konania štátneho orgánu len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktorý je základným atribútom právneho štátu.

Dovolateľom tvrdenú chybu rozhodnutia súdu je možné uplatňovať v odvolacom konaní, k čomu aj došlo. Použitie mimoriadneho opravného prostriedku však v tomto prípade nie je možné.

K námietke, že súd odmietol opätovne vypočuť svedkyňu U.:

Uvedená okolnosť tiež neznamená porušenie práva na obhajobu v zmysle splnenia dovolacieho dôvodu

uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Ak súd prvého stupňa považoval skutkový stav za dostatočne zistený a k takému navrhovanému výsluchu nepristúpil, bolo možné preskúmať nevyhovenie dotknutému návrhu obhajoby na základe námietky uplatnenej v odvolacom konaní, k čomu aj došlo. Odvolací prieskum pokrýva aj správnosť skutkových zistení, a teda aj správnosť hodnotenia dôkazov, čo pri dovolacom prieskume, vykonávanom z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku, nie je možné. Práva obhajoby boli rešpektované vysporiadaním sa s dotknutým návrhom, respektíve odvolacou námietkou súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (k tomu pozri rozhodnutie 7 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky čiastka ).

Rovnako, odvolacia námietka spočívajúca v tvrdení, že nebolo dokázané kupovanie drogy a jej prechovávanie nad rámec vlastnej potreby (čo by sprostredkovane podmienilo prekvalifikáciu činu podľa § 171 Trestného zákona) patrí do sféry skúmania správnosti a úplnosti zisteného skutku, ktoré dovolaciemu súdu zákon výslovne zakazuje (§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku).

Na základe uvedeného bolo dovolanie na neverejnom zasadnutí najvyššieho súdu, nariadenom v zmysle § 381 Trestného poriadku, odmietnuté ako zrejme nedôvodné podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomu rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.