Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
600/400479.d85a5d.pdf
PDF · 107.16 KB
No categories available
1ObdoV/46/2010
Najvyšší súd 1ObdoV/46/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd S. republiky v konkurznej veci úpadcu: F. , spol. s. r. o., N. Ž.,
IČO: X., o vyhlásenie konkurzu, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
8K/59/2002, o dovolaní veriteľa: S. K., a. s., C., B., IČO: X., proti uzneseniu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obo/72/2009-602 z 27. augusta 2009, právoplatného 05.
októbra 2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave, ako súd prvého stupňa, uznesením č. k. 8K/59/2002-586
zo 16. apríla 2009, rozhodujúc vo veci opätovne po zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 1Obo/82/2008-578 z 28. augusta 2008, rozhodol o rozvrhu
speňaženého majetku z konkurznej podstaty úpadcu tak, že správcovi konkurznej podstaty
priznal odmenu vo výške 20 057,43 eur (604 250,- Sk). Ďalej skonštatoval, že uhradený
súdny poplatok za konkurzné konanie činil 1 493,46 eur (44 992,- Sk) a správca konkurznej
podstaty zvyšnú, doteraz nerozdelenú, sumu získanú speňažením konkurznej podstaty vo
výške 20 737,80 eur (624 747,06 Sk) rozdelí podľa jednotlivých tried pohľadávok po
právoplatnosti tohto uznesenia tak, že pohľadávky proti podstate budú uspokojené vo výške
3 770,66 eur (113 595,-Sk), z oddelených veriteľov bude uspokojený len veriteľ
D. C. L., zv. č. 30, so sídlom J. C., L., S. K. V. B. a S. Í. (predtým G., s. r. o., B.), a to v plnej
výške 16 970,46 eur (511 252,06 Sk), ostatní oddelení veritelia: S. K., a. s., zv. č. 28, a S.
P., P. N., zv. č. 47, ako aj pohľadávky I. triedy, pre nedostatok finančných prostriedkov
uspokojení nebudú.
V odôvodnení sa, okrem iného, vysporiadal aj s námietkami veriteľa: S. K., a. s., C.,
B., týkajúcimi sa nemožnosti veriteľa uplatniť svoju pohľadávku proti podstate, pretože
správca konkurznej podstaty nepreberal poštovú zásielku a na pojednávaní o prejednaní
konečnej správy neumožnil zamestnancovi veriteľa ju pred pojednávaním uplatniť u správcu
kvôli nepredloženiu poverenia. Na margo tejto námietky prvostupňoví súd uviedol, že
veriteľova pohľadávka nebola u správcu uplatnená riadne a včas, preto ju súd nezahrnul do
rozvrhu. Keďže sa veriteľovi nepodarilo doručiť zásielku poštou správcovi, mienil
pohľadávky prihlásiť u správcu priamo ich doručením na súde pred pojednávaním.
Z veriteľovho podania nevyplýva, že by správca zásielku odmietol prevziať. Z vyjadrenia
správcu vyplýva, že prihláška veriteľovej pohľadávky proti podstate mu doručená nebola. Súd
prvého stupňa vyslovil, že nebola daná prekážka pre osobné doručenie prihlášky ešte pred
pojednávaním, čo však veriteľ neučinil. Zamestnanec veriteľa sa pojednávania zúčastnil ako
verejnosť, pretože nedisponoval poverením na zastupovanie.
Na odvolanie veriteľa: S. K., a. s., C., B., Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd
odvolací, uznesením č. k. 2Obo/72/2009-602 z 27. augusta 2009, právoplatného 5.
októbra 2009, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 OSP. Interpretáciou ustanovení § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) a jeho následnou aplikáciou na predmetnú právnu
vec, dospel k záveru, že S. K., a. s., C., B., podľa obsahu spisu, neuplatnila svoju pohľadávku
proti podstate riadne a včas, keďže nebola žiadnym preukázateľným spôsobom doručená
správcovi konkurznej podstaty. Ozrejmil, že v zmysle § 29 ZKV nie je možné doručiť
prihlášku pohľadávky proti podstate na pojednávaní o konečnej správe a vyúčtovaní.
Skonštatoval, že prvostupňový súd v konaní pri vedení pojednávania o konečnej správe
a vyúčtovaní, zachoval všetky procesné postupy § 29 ZKV a OSP (v zmysle § 66e ods. 1
ZKV) a správne zistil, že S. K., a. s., C., B., nie je účastníkom tohto konania, a preto jej na
pojednávaní o prejednaní konečnej správy nepripustil doručiť zásielku obsahujúcu prihlásenie
pohľadávky správcovi konkurznej podstaty.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie veriteľ: S. K., a.
s., C., B.. Prípustnosť dovolania vzhliadol v ustanovení § 237 písm. f) OSP tvrdiac, že
rozhodnutím odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, a dovolanie
odôvodnil aj ustanovením § 241 ods. 2 písm. c) OSP tvrdiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ prezentuje nesúhlas s názorom
odvolacieho súdu obsiahnutom v odôvodnení jeho rozhodnutia, že prvostupňový súd rozhodol
rozvrhovým uznesením č. k. 8K/59/2002-586 zo 16. apríla 2009 o rozvrhu výťažku a odmene
správcu v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vyjadrenom v uznesení Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 1Obo/82/2008-578 z 28. augusta 2008. Podľa názoru
dovolateľa nebolo rozhodnutie prvostupňového súdu úplne v súlade s právnym názorom
odvolacieho súdu. Súlad vzhliadol len v časti odvolania konkurzného veriteľa D. C. L..
Kritizoval nevysporiadanie sa súdu prvého stupňa s námietkami veriteľa: S. K., a. s., C., B.,
ohľadne pokusu o uplatnenie pohľadávky proti podstate u správcu konkurznej podstaty.
Dovolanie obsahuje ďalej opis odôvodnenia uznesenia prvostupňového súdu o nepojatí
pohľadávky dovolateľa do rozvrhu, opis odvolania podaného dovolateľom proti tomuto
uzneseniu súdu prvého stupňa, opis odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia
odvolacieho súdu. Nestotožňuje sa s názorom odvolacieho súdu, že podľa § 29 ZKV nie je
možné doručiť prihlášku pohľadávky proti podstate na pojednávanie o konečnej správe
a vyúčtovaní. Dôvodí tým, že predmetné zákonné ustanovenie nezakazuje doručiť prihlášky
proti podstate na pojednávanie o konečnej správe. Dovolacím petitom sa domáha zrušenia
napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, ako aj uznesenia súdu prvého stupňa, a vrátenia
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K dovolaniu sa vyjadril správca konkurznej podstaty úpadcu Ing. P. M. podaním z 05.
02. 2010. Vyjadril nesúhlas s dôvodmi dovolania a v podrobnostiach odkázal na svoje
vyjadrenie k odvolaniu S. K., a. s., B., proti uzneseniu súdu prvého stupňa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP), konajúci prostredníctvom členov,
ktorí majú právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 OSP) najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné, a je potrebné ho odmietnuť podľa § 243b ods. 5 veta
prvá OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP.
Podľa ustanovenia § 66e ods.1 ZKV, na konkurz sa primerane použijú ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 66f ZKV, ustanovenia § 221 ods.1 písm. a) a § 228 až § 243d
Občianskeho súdneho poriadku sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Z citovaných ustanovení § 66e ods. 1 a § 66f ZKV vyplýva, že na konkurzné konanie
od jeho začiatku až do jeho skončenia sa ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku použijú
len vtedy, ak ZKV neustanovuje inak. V ustanovení § 66f ZKV explicitne vylučuje
v konkurznom konaní použitie ustanovení upravujúcich v Občianskom súdnom konaní
dovolanie (§ 236 až 243d OSP).
Zákon o konkurze a vyrovnaní je predpis, ktorý upravuje tak materiálnu stránku
konkurzného práva, ako aj procesné právo konkurzné. Neobsahuje však komplexnú úpravu
konkurzného procesu, preto v ustanovení § 66e ods. 1 ZKV stanovuje primerané subsidiárne
použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ak ZKV nestanovuje inak. Ten obsahuje
zásadne odlišnú úpravu mimoriadnych opravných prostriedkov, keď v ustanovení § 66f ZKV
výslovne vylučuje použitie § 228 až § 235 OSP (obnova konania) a § 236 až § 243d OSP
(dovolanie, s výnimkou mimoriadneho dovolania). Ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku upravujúce dovolacie konanie, vrátane úpravy prípustnosti dovolania, sú
v konkurznom konaní nepoužiteľné, čo znamená, že proti rozhodnutiam odvolacieho súdu
vydaným v konkurznom konaní dovolanie nie je prípustné. Z tohto dôvodu nielenže nie je
prípustné dovolanie proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (č. l. 602), ktoré je
bezpochyby rozhodnutím vydaným v konkurznom konaní, ale vzhľadom na vylúčenie
použitia i ustanovenia § 242 ods. 1 veta druhá OSP, ukladajúcemu dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 OSP (či už to
účastník namieta alebo nie), nemohol sa dovolací súd zaoberať ani prípustnosťou dovolania
z hľadiska dovolateľom namietanej vady konania podľa § 237 písm. f) OSP.
Je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci išlo o inú procesnú situáciu, aká bola
predmetom riešenia v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. marca 2004
sp. zn. 1ObdoV/1/2004, ktoré bolo uverejnené Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 55 v čiastke 3/2004.
V uverejnenom rozhodnutí najvyšší súd zaujal stanovisko, že § 66f ZKV sa nevzťahuje na
rozhodnutie, ktorým odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh na
vyhlásenie konkurzu zamietol, teda nevylučuje prípustnosť dovolania tam, kde výsledkom
rozhodovania nebolo vyhlásenie konkurzu. V prejednávanej veci však bol konkurz
právoplatne vyhlásený dňa 19. júna 2003, o čom svedčí uznesenie Krajského súdu
v Bratislave č. k. 8K/59/2002-224 z 27. mája 2003 s vyznačenou právoplatnosťou
19. júna 2003. Táto problematika bola predmetom riešenia aj pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky, ktorý v uznesení IV. ÚS 31/03 z 26. februára 2003 konštatoval, že
podľa zmyslu a účelu mimoriadnych opravných prostriedkov § 66f ZKV vylučuje použitie
ustanovení o dovolaní (ale aj obnove konania) len v prípade, že konkurz bol vyhlásený, a nie
aj v prípade, že návrh na konkurz bol podľa § 13 ods. 1 ZKV zamietnutý z vecných dôvodov.
Vylúčenie dovolania a obnovy konania má totiž zmysel len pri vyhlásení konkurzu, pretože
ich použitie by už nemohlo v žiadnom prípade odstrániť dôsledky vyhlásenia konkurzu podľa
§ 14 ZKV. Napokon to nie je ani potrebné, pretože zákon pozná inštitút zrušenia konkurzu
podľa § 44 ods. 1 písm. a) ZKV, ktorý efektívnejšie než mimoriadny opravný prostriedok
rieši otázky, ktoré by sa inak mohli riešiť v mimoriadnom opravnom konaní.
Podľa § 243b ods. 5 veta prvá OSP, ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225
a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Konštatujúc, že v danom prípade dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je
podľa § 66f ZKV v nadväznosti na § 66e ods. 1 ZKV a § 236 ods. 1 OSP prípustné, Najvyšší
súd Slovenskej republiky dovolanie veriteľa: S. K., a. s., C., B., odmietol ako neprípustné
podľa § 243b ods. 5 veta prvá OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP.
So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť (§ 218 ods. 1 písm. c/
OSP), nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu.
K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 31. júla 2013
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová