Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/3/2013

Najvyšší súd5 Oboer 3/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: S., a. s., C., IČO:

X., proti povinnému: R., nar. X., S., o vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn.: ,

o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 19.

septembra 2012, č. k.: -26, takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

Povinnému sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Súdnemu exekútorovi bol 28. septembra 2011 doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu „Blok na pokutu nezaplatenú na mieste

č. AA 246660“, ktorý vydalo Obvodné oddelenie Policajného zboru Slovenskej republiky

v Starej Turej 22. septembra 2008 a ktorým bola povinnému uložená pokuta vo výške 1 000,-

Sk (ďalej len „exekučný titul“).

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 20. októbra 2011, č. k.:

-16 výrokom I. zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie a výrokom II. rozhodol, že exekučné konania sa s právoplatnosťou

výroku I. zastavuje. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 44 ods. 2 Zákona

č. osudných exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") a na ust. § 71 ods. 3 Zákona

2

č. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny

poriadok“).

Uviedol, že po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie

a exekučného titulu zistil, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť 22. septembra 2008

a vykonateľnosť 07. októbra 2008. V zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku je výkon

rozhodnutia možné nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie

uloženej povinnosti. Lehota začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia a je

považovaná za lehotu prekluzívnu, po jej uplynutí výkon rozhodnutia nemožno nariadiť. Pre

zachovanie zákonnej lehoty nie je právne významné začatie konania, ale jeho nariadenie

orgánom uskutočňujúcim výkon rozhodnutia, v danom prípade podľa Exekučného poriadku

rozhodnutím súdneho exekútora, a to upovedomením o začatí exekúcie. V danom prípade

trojročná lehota začala plynúť 08. októbra 2008 a uplynula 08. októbra 2011. Vzhľadom

na skutočnosť, že súd na plynutie prekluzívnej lehoty prihliada z úradnej povinnosti, výkon

predmetného exekučného titulu bolo možné nariadiť do 08. októbra 2011, preto exekučný

titul nie je v zmysle § 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku spôsobilým exekučným titulom.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením, uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. potvrdil a vo výroku II. zrušil.

Odvolací súd dospel k záveru, že pre určenie toho, či trojročná prekluzívna lehota je

v konkrétnom prípade zachovaná, nie je právne významné začatie exekučného konania ako sa

mylne domnieva oprávnený. Exekučné konanie sa síce začína doručením návrhu

na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, avšak samotný výkon exekúcie začína až

vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a následne prvým úkonom

samotnej exekučnej činnosti súdneho exekútora je vydanie upovedomenia o začatí exekúcie

v zmysle § 47 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Uviedol, že v posudzovanej veci

trojročná prekluzívna lehota začala plynúť 08. októbra 2008 a uplynula 07. októbra 2011.

V zmysle v spojení s (ďalej len

„“) je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom súd prvého

stupňa je povinný ex offo v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania prihliadnuť na

márne uplynutie prekluzívnej lehoty na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktoré má byť

exekučným titulom. Za nesprávne považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa

3

vo výroku, ktorým exekučné konanie zastavil podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania o zastavení exekúcii neboli naplnené všetky

predpoklady pre jej zastavenie, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku II.,

ktorým exekučné konanie zastavil, v zmysle § 221 ods. 1 písm. i/ zrušil.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje

dovolanie odôvodnil tým, že rozhodnutia oboch súdov spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci, v dôsledku čoho sa oprávnenému ako účastníkovi konania odňala možnosť

konať pred súdom. Oprávnený zaujal názor, že ust. § 72 ods. 2 Správneho poriadku má

odkazujúci charakter na § 36 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku. Ak oprávnené osoby

využijú svoje dispozičné oprávnenie a podajú návrh na vykonanie exekúcie súdnemu

exekútorovi podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, následný procesný postup sa už bude

riadiť výlučne ustanoveniami Exekučného poriadku. Podľa oprávneného uvedené vyplýva aj

z ust. § 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku. Uviedol, že z ust. § 71 ods. 3 Správneho

poriadku vyplýva, že lehota troch rokov je lehotou hmotnoprávnou a jej márnym uplynutím

dochádza k zániku oprávnenia vymáhať uloženú povinnosť. Je vecou oprávneného, kedy sa

v priebehu plynutia lehoty rozhodne podať návrh na vykonanie exekúcie. Dovolateľ je názoru,

že dodržanie lehoty uvedenej v ust. §71 ods. 3 Správneho poriadku nemôže byť dané mimo

dispozície toho, komu plynutie spôsobí zánik práva, čo by sa stalo ak by sa pripustil záver

oboch súdov. Uviedol, že pre posudzovanie toho či uvedená lehota uplynula alebo nie je

rozhodujúcim okamihom deň doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

Namietal porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle SR, v dôsledku

čoho mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že za porušenie tohto práva treba

považovať aj rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené

podmienky, pretože takým rozhodnutím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo

na výkon vykonateľného rozhodnutia. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania v zmysle a po preskúmaní veci v

zmysle dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa , dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci

dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti

ktorým je dovolanie prípustné sú uvedené v a

Podľa , je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak

a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na

zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa

Podľa , je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo

svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré je napadnuté dovolaním oprávneného nevykazuje

znaky uznesení uvedených v citovaných ustanoveniach. V danej veci odvolací súd napadnutým

uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom

uznesení nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu, nejde ani o uznesenie uvedené v a

5

Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania nie je v zmysle § 239 ods. 1 a ods. 2 proti

napadnutému uzneseniu daná.

V zmysle , /druhá veta/je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy na

prípadnú procesnú vadu uvedenú v Iba v prípade, že by rozhodnutie odvolacieho

súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust. by

bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti

dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa zaoberal sa aj otázkou, či

podané dovolanie nie je prípustné aj podľa až písm. g/ Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z uvedených

procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka konania, riadneho

zastúpenia procesné nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už

prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom

nesprávne obsadeným, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát).

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ust. nie je predmet konania

významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedených, teda

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesné neprípustné (R

117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je

významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v

tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ v podanom dovolaní namietal, že súdy svojím postupom oprávnenému ako

účastníkovi konania odňali možnosť konať pred súdom v zmysle

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým

znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

6

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však

ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred

súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

O vadu konania uvedenú v ust. ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nešlo z dôvodu, že súdy pri prejednávaní

a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a oprávnenému neznemožnili

uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv a

oprávnených záujmov.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namietal aj porušenie jeho práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky.

Podľa , každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, že osobám

nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom

je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so

zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (). K odňatiu

práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto

(„každý") domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo

nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS

7/08).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

7

Z obsahu dovolania je zrejmé, že k procesnej vade konania podľa

a k porušeniu práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces malo podľa

dovolateľa dôjsť v dôsledku neprávneho rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí žiadosti

súdneho exekútora o vydanie poverenia, keď preto neboli splnené zákonom stanovené

podmienky, keď súdy nesprávne právne posúdili uplynutie prekluzívnej lehoty uvedenej v § 71

ods. 3 Správneho poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľ existenciu procesnej vady

konania uvedenej v nezakladá na tvrdení, že súdy porušili ustanovenia

upravujúce postup súdu v občianskom súdnom konaní alebo,

že mu znemožnili urobiť niektorý procesný úkon a pod. Podstatou jeho dovolacích námietok je,

že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Z

obsahového hľadiska ( ) teda zo strany oprávneného nejde o námietku odňatia

možnosti konať pred súdom, ale o námietku inú, ktorú dovolateľ uvádza vo väzbe na otázku

zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na

ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia. To znamená, že aj keď v danom prípade

oprávnený namietal, že postupom súdov mu bola odňatá možnosť konať pre súdom,

nešpecifikoval akým konaním súdom mu bola znemožnená realizácia procesných práv

priznaných mu . Nesprávne právne posúdenie veci nemá

pôvod v žiadnej procesnej vade konania uvedenej v Nesprávne právne posúdenie

veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O omyl v aplikácii práva ide

vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Dovolací súd preto považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie § 237 písm. f/

dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou

činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí.

Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže vo

všeobecnosti zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa , pretože

právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo

zákona, ani procesné práva účastníka.

Z uvedeného je zrejmé, že namietaným postupom súdov nebola oprávnenému ako

účastníkovi konania znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení, ktoré mu vyplývajú

z a v tejto súvislosti nebolo porušené právo oprávneného na

súdnu ochranu v zmysle SR.

8

Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov oboch stupňov sú riadne

odôvodnené v súlade požiadavkou preskúmateľnosti. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, ktoré oprávneným predložené listiny preskúmal a s akými skutkovými

závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil

svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení podmienok pre vyhovenie žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odôvodnil dostatočne zrozumiteľne a

určito. Rovnako aj odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami

kladenými na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia (, ) a vysporiadal sa

so všetkými pre vec podstatnými argumentmi oprávneného uvedenými v odvolaní, ktoré

zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil. Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa

nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Slovenskej

republiky a rovnako aj odôvodnenie napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa

parametre zákonného odôvodnenia ( a ). Za porušenie

základného práva zaručeného v v žiadnom prípade

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

oprávneného.

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších

stupňov zodpovedajú požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle

ust. a V tejto súvislosti teda postupom súdov nebola

oprávnenému ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.

K námietke dovolateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 241

ods. 2 písm. c/ dovolací súd dodáva, že nesprávne právne posúdenie veci je síce

relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by

súčasne prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, by prichádzalo

do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesné prípustné, ale o taký prípad v danej veci

nejde.

9

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c/ v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nieje tento opravný prostriedok prípustný.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnému zmysle § 243b ods. 5, §

224 ods. 1 a , t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Najvyšší

súd Slovenskej republiky však trovy dovolacieho konania povinnému nepriznal z dôvodu, že

nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2013

JUDr. Anna Markova, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková