Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/77/2012

Najvyšší súd , 76, 77/2012

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S.S., IČO: X.,

zastúpeného advokátom Mgr. A., S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu B., s.

r. o., Z., zastúpeného advokátom JUDr. T., B.H., proti žalovanému: T., a. s., B.B.,

zastúpenému A., s. r. o., B.B., o zaplatenie 5 305 018,68 eur a 444 194,12 eur

s príslušenstvom, na odvolanie JUDr. M., správkyni konkurznej podstaty úpadcu D., a. s

v konkurze, B.U., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. apríla 2004, č. k. 52 Cb

36/2000-427, na odvolania žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo 17. mája 2012, č. k. -943, uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

zo 07. júna 2012, č. k. -948 a na odvolania vedľajšieho

účastníka na strane žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17. mája 2012, č.

k. 52 Cb 36/2000- 943 a proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 09. júla 2012, č. k. 52

Cb 36/2000-984, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19. apríla 2004,

č. k. -427 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 17. mája 2012,

č. k. -943 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 07. júna 2012,

č. k. -948 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

2 , 76, 77/2012

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 09. júla 2012,

č. k. -984 sa p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením z 19. apríla 2004, č. k. -427 pripustil,

aby z konania vystúpil účastník na strane žalobcu D., a. s., B.U., a aby na jeho miesto vstúpila

spoločnosť S., IČO: X., so sídlom c/o V.U..

Rozhodnutie odôvodnil tým, že spoločnosť S., V. návrhom z 27. decembra 2002

žiadala pripustiť zámenu účastníka konania na strane žalobcu z dôvodu postúpenia uplatnenej

pohľadávky zo spoločnosti D., a. s., B. na spoločnosť S. zmluvou o postúpení pohľadávky

z 28. januára 2002. Súd návrhu na zámenu žalobcu poukazom na ustanovenie § 92 ods. 2

a ods. 3 a na uvedenú zmluvu o postúpení pohľadávok vyhovel.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie JUDr. M. ako vedľajší účastník na strane

žalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31. októbra 2008, č. k. 6 Obo

145/2008-787 odmietol odvolanie vedľajšieho účastníka na stane žalobcu JUDr. M. správkyni

konkurznej podstaty úpadcu D., a. s. v konkurze, B..

V odôvodnení uviedol, že JUDr. M., SKP úpadcu D. bola do konania

pripustená ako vedľajší účastník na strane žalobcu až uznesením Krajského súdu v Bratislave

z 13. marca 2007, č. k. -589. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03. mája

2007. Ako vedľajší účastník na strane žalobcu nemohla účinne podať odvolanie proti

napadnutému uzneseniu z 19. apríla 2004, keďže v čase, kedy uznesenie o pripustení zámeny

žalobcu nadobudlo právoplatnosť, odvolateľka nebola ani účastníčkou konania a jej odvolacia

lehota je limitovaná odvolacou lehotou účastníka konania. Odvolací súd súčasne poznamenal,

že vedľajší účastník nemôže podať odvolanie proti vôli účastníka, ktorého v konaní

podporuje.

Na dovolanie JUDr. M. rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

dovolací tak, že uznesením z 28. februára 2011, č. k. -823 dovolanie

3 , 76, 77/2012

vedľajšieho účastníka odmietol s poukazom na ustanovenie v spojení

s ako neprípustné.

Uviedol, že prípustnosť dovolania podľa nie je daná a neexistuje ani

jedna z vád vymenovaných v Ďalej uviedol, že objektívne zo spisového

materiálu je skutočne zjavné, že v čase, keď pôvodný žalobca D., a. s. v konkurze

prostredníctvom svojej správkyne konkurznej podstaty JUDr. M. podal odvolanie proti

uzneseniu súdu prvého stupňa o pripustení zámeny účastníka konania na strane

žalobcu z 19. apríla 2004 /č. l. 427/ v zákonnej lehote /t. j. do troch mesiacov od jeho

doručenia pôvodnému žalobcovi prostredníctvom správkyne konkurznej podstaty, pretože

obsahovalo nesprávne poučenie/ dňa 09. septembra 2008, bola zároveň v osobe správkyne

konkurznej podstaty aj vedľajšou účastníčkou na strane žalobcu, t. j. S., V.. Uviedol, že

pochybenie súdu prvého stupňa pri doručovaní uznesenia o pripustení zámeny účastníka na

strane žalobcu nemalo opodstatnenie pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle vytknutej

vady podľa , lebo pochybenie súdu bolo konvalidované, keď súd prvého

stupňa na základe žiadosti doručil uznesenie o pripustení zámeny správne pôvodnému

žalobcovi správkyni konkurznej podstaty. Odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol ako

oneskorene podané. Poznamenal, že správkyňa konkurznej podstaty mala vedomosť o zámene

účastníka na strane žalobcu minimálne pred 11. septembrom 2006, pretože v tento deň podala

na súd návrh na zámenu účastníka konania na strane žalobcu späť na pôvodného a to D., a. s.,

resp. žiadala pripustiť ju do konania ako vedľajšiu účastníčku na strane

žalobcu, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol 13. marca 2007.

JUDr. M. ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu D., a. s. v konkurze napadla

predmetné uznesenie dovolacieho súdu sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky.

O jej sťažnosti rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z 11. októbra

2012, č. k. -40, ktorým vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na

súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2011, č. k.

V 1/2009-823 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4 , 76, 77/2012

Ústavný súd vo svojom náleze prisvedčil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

/ďalej len NS SR/, že v čase, keď úpadca, ako pôvodný žalobca, prostredníctvom

sťažovateľky- správkyne konkurznej podstaty podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu

z 19. apríla 2004 o pripustení zámeny účastníka konania na strane žalobcu, bola sťažovateľka-

správkyňa konkurznej podstaty považovaná za vedľajšieho účastníka na strane žalobcu

v zmysle uznesenia z 13. marca 2007. Toto uznesenie bolo vydané síce po vydaní uznesenia

o pripustení zámeny účastníka na strane žalobcu, avšak zároveň po uplynutí lehoty na podanie

odvolania úpadcu, ako pôvodného žalobcu, proti uzneseniu. Konštatoval, že nakoľko sa

s týmito závermi stotožnila aj sťažovateľka, sú medzi účastníkmi konania nesporné.

Ako sporný sa mu javil ďalší záver NS SR, podľa ktorého námietka sťažovateľky,

týkajúca sa nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri doručovaní uznesenia o pripustení

zámeny účastníka nemá pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle vytknutej vady podľa

opodstatnenie, lebo pochybenie súdu prvého stupňa pri doručovaní sa

konvalidovalo tým, že súd uznesenie doručil úpadcovi, ako pôvodnému žalobcovi, a to

prostredníctvom sťažovateľky, pričom podané odvolanie nebolo odmietnuté ako oneskorené.

NS SR preto nesúhlasil ani s tým, že by už toto pôvodné chybné doručovanie malo

za následok odňatie možnosti úpadcovi, ako pôvodnému žalobcovi, konať pred súdom tým, že

by sa mu odňala možnosť podať v zákonnej lehote riadny opravný prostriedok. V náleze

ústavný súd uviedol, že už na prvý pohľad je zrejmé, že o vedľajšom účastníctve

sťažovateľky v konaní je možné uvažovať iba v prípade, ak pôvodný žalobca /za ktorého teraz

koná sťažovateľka ako správkyňa konkurznej podstaty/ stratil svoje postavenie žalobcu.

Sťažovateľka totiž nemôže byť súčasne žalobkyňou a vedľajším účastníkom v tom istom

súdnom konaní. Z tohto dôvodu považoval za neakceptovateľnú a protirečivú právnu

konštrukciu NS SR, podľa ktorej sťažovateľku bolo treba pri doručovaní uznesenia

z 19. apríla 2004 považovať za žalobkyňu, avšak pri rozhodovaní o jej odvolaní sa už malo

vychádzať z toho, že je vedľajším účastníkom, ktorý nie je oprávnený podať odvolanie. Podľa

názoru ústavného súdu za tejto procesnej situácii bolo potrebné vychádzať z toho, že

sťažovateľka koná v mene úpadcu ako pôvodného žalobcu. Znamená to, že odvolanie, ktoré

podala, bolo podané včas, ale aj to, že išlo o odvolanie oprávneného subjektu, o ktorom sa

malo meritórne konať a rozhodnúť. Uviedol, že sťažovateľku bude treba do meritórneho

rozhodnutia o odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 19. apríla 2004 považovať

za žalobkyňu a ak bude jej odvolaniu vyhovené, potom i naďalej bude mať procesné

5 , 76, 77/2012

postavenie žalobkyne. V opačnom prípade bude prichádzať do úvahy status vedľajšieho

účastníka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací potom ako mu bola vec zrušená

a vrátená ústavným súdom na ďalšie konanie rozhodol uznesením z 26. marca 2013, sp. zn.

1 Obdo V 3/2013 tak, že uznesenie odvolacieho súdu z 31. októbra 2008, č. k.

-782 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení poukázal na nález ústavného súdu z 11. októbra 2012 s tým, že odvolací

súd má meritórne rozhodnúť o odvolaní JUDr. M. proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 19. apríla 2004, č. k. -427, pričom sa má riadiť názorom

ústavného súdu, vysloveným v náleze, teda má odvolateľku považovať až do meritórneho

rozhodnutia o predmetnom odvolaní za žalobkyňu.

Ďalším napadnutým rozhodnutím je rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 17.

mája 2012, č. k. -943, ktorou súd zamietol žalobu o zaplatenie peňažných

pohľadávok 5 305 018,68 eur a 444 194,12 eur s príslušenstvom. O trovách konania si

vyhradil rozhodnúť samostatným rozhodnutím.

V odôvodnení rozsudku súd poukázal na všetky predchádzajúce rozhodnutia vo veci

a na rozhodnutie o pripustení vedľajšieho účastníka na strane žalobcu do konania.

Z dokazovania vykonaného na pokyn odvolacieho súdu, dospel k záveru, že zmluva

o postúpení pohľadávky, uzavretá medzi pôvodným žalobcom D., a. s. a S., údajne 28.

januára 2002, nemohla byť uzavretá v uvedený deň, lebo osoba konajúca v mene spoločnosti

S., nebola oprávnená konať v mene tejto spoločnosti až do 10. decembra 2002 a do funkcie

riaditeľky bola menovaná až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu D., a. s., kedy už

nebol oprávnený túto zmluvu uzavrieť Ing. F.. Zmluva o postúpení bola zrejme antidatovaná

a je neplatná pre nedostatok oprávnenia konať jednak v mene postupcu D., a. s., ako aj

postupníka S.. Z uvedeného súd uzavrel, že spoločnosť S. nie je v spore aktívne

legitimovaná, a preto žalobu zamietol. Ďalej uviedol, že štyri termínované obchody boli

platne uzavreté osobou oprávnenou konať za pôvodného žalobcu, ktorou bol konateľ D., s. r.

o., Ing. F.. Podľa ust. a , štatutárnym orgánom

spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať

6 , 76, 77/2012

v mene spoločnosti každý samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Obmedziť

konateľské oprávnenie môže jedine spoločenská zmluva, alebo valné zhromaždenie. Takéto

obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné. Právomoc Ing. F., ktorý vykonával funkciu

štatutárneho orgánu, nebola ničím obmedzená vo vzťahu k uzatváraniu termínovaných

menových obchodov. Konanie Ing. M. pri uzatváraní štyroch termínovaných obchodov

zaviazalo spoločnosť D., s. r. o. a obchody boli platne uzavreté. Zvyšné tri obchody boli

na základe právneho úkonu D., s. r. o. predčasne ukončené a vysporiadané, v súlade so

zmluvou o konverziách. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody vo výške

18 008 568,- Sk, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nemožnosti D., s. r. o. zhodnocovať

vklady občanov v rámci produktu „D.“. Žalobca v rámci tohto produktu vklady nielenže

nikdy nezhodnotil, ale z týchto nebol schopný vrátiť vkladateľom istinu. Podľa názoru súdu

prvého stupňa žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku, preto aj z tohto dôvodu

žalobu zamietol.

Ďalším napadnutým rozhodnutie bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave

zo 07. júna 2012, č. k. -948, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť

žalovanému 226 573,79 eur náhrady trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie

a na úspešnosť žalovaného v konaní. Trovy rozpísal medzi všetkých právnych zástupcov

žalovaného takto: A., s. r. o. za 5 úkonov právnej pomoci a režijný paušál v celkovej sume 46

866,11 eur vrátane DPH 56 239,33 eur, A., s. r. o. za dva úkony právnej pomoci a režijný

paušál v celkovej sume vrátane DPH 20 087 eur, Mgr. J. za osem úkonov a režijný paušál

spolu s DPH v sume 90 370,50 eur a JUDr. A. za šesť úkonov právnej pomoci a režijný

paušál vrátane DPH, spolu 59 876,96 eur.

Proti rozsudku vo veci samej a proti uzneseniu o trovách konania podal odvolanie

žalobca. Žiadal rozhodnutia zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Uviedol, že odvolanie podáva podľa , z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia, nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho

použitia právneho predpisu, ako aj z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom.

, 76, 77/2012

Podľa odvolateľa z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa dospieť

k právnemu záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťami D., a. s. a S.

bola uzavretá 28. januára 2002, ako je uvedené v zmluve samotnej, nakoľko osoba konajúca

v mene spoločnosti S. bola až do 10. decembra 2002 oprávnená konať v mene spoločnosti.

Súd prvého stupňa pochybil, ak na základe doručených listín, ktoré sú obsahom

spisu, konštatoval právny záver spočívajúci v tom, že dôvodom zamietnutia žaloby je

nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Tvrdí, že jednoznačne preukázal, že ním

uplatnený návrh je dôvodný, a to čo do právneho základu, ako aj výšky.

Odňatie možnosti konať pred súdom vidí žalobca v tom, že sa súd vôbec nezaoberal

otázkou, či došlo k platnému odvolaniu plnomocenstva, udeleného spoločnosťou S. JUDr.

T.. O pravosti podaní žalobcu z 27. marca 2012, 28. marca 2012 a 17. mája 2012 boli pre ich

vnútornú rozpornosť, ako aj pre ich nepravdivosť dôvodné pochybnosti, súd nemohol dospieť

k záveru, že nedošlo k účinnému odvolaniu plnej moci advokátovi, a súd prvého stupňa bol

povinný za účelom ustálenia základnej procesnej podmienky konania náležite skutkovo

a právne ustáliť, a náležite sa vysporiadať, kto je oprávnený žalobcu zastupovať a v akom

rozsahu, kto je oprávnený v mene žalobcu konať pred súdom, a kto je oprávnený preberať

zásielky doručované mu súdom. Tvrdí, že JUDr. T. ako fyzická osoba - advokát

nie je od 20. júna 2008 oprávnený poskytovať právne služby žalobcovi, lebo právne služby od

uvedeného termínu poskytuje ako JUDr. J.T. a P., s. r. o., B.. Podľa odvolateľa s účinnosťou

od 20. júna 2008 je právne vylúčené, aby právne služby poskytoval JUDr. J.T. - advokát.

Žalobca nemá žiadnu vedomosť o tom, žeby udelil plnomocenstvo na právne zastúpenie

uvedenej právnickej osobe. Podľa odvolateľa, ak súd prvého stupňa prihliadol k tvrdeniam

JUDr. J., ktorému bola zo strany žalobcu účinne odvolaná plná moc, odňal žalobcovi možnosť

konať pred súdom a uplatniť procesné práva, čím došlo zo strany súdu prvého stupňa

k naplneniu dôvodov zrušenia takto vydaného rozhodnutia podľa

Žalobca podal odvolanie aj proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov

konania. Žiadal aj toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil tým, že odvolaním napadol vecnú stránku rozhodnutia súdu

prvého stupňa vo veci samej, preto napáda v celom rozsahu aj uznesenie o náhrade trov

konania a uplatňuje rovnaké dôvody, ako uviedol v odvolaní vo veci samej. Navrhuje preto,

8 , 76, 77/2012

aby odvolací súd z rovnakých dôvodov ako vo veci samej zrušil aj uznesenie o priznaní

náhrady trov .

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok a napadnuté uznesenie, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania, ako vecne

správne potvrdil. Pri tvrdení žalobcu o nesprávnom posúdení nároku čo do základu žalovaný

odkazuje na svoje doterajšie vyjadrenia o nedôvodne uplatnenom nároku žalobcu. Zdôraznil

pritom, že žalobca úplne opomenul uviesť, ktoré konkrétne závery súdu prvého stupňa

o základe nároku považuje za nesprávne, a v čom vidí ich nesprávnosť. Podľa názoru

žalovaného zistený skutkový a právny stav veci odôvodňoval zamietnutie žaloby v celom

rozsahu, bez ohľadu na to, kto bol v konaní aktívne legitimovaný. V súvislosti s preukázaním

aktívnej legitimácie sa žalobca vo svojom odvolaní proti rozsudku obmedzil iba

na konštatovanie, že súd mal z vykonaného dokazovania dospieť k záveru, že zmluva

o postúpení pohľadávky bola uzavretá platne osobou oprávnenou konať až do 10. decembra

2002 v mene spoločnosti S.. Táto skutočnosť podľa žalovaného z Registra obchodných

spoločností pre A. a W. nevyplýva. Pani S., ktorá zmluvu o postúpení pohľadávky za S.

podpísala, bola do funkcie štatutárneho orgánu vymenovaná až 10. 12. 2002, teda až potom,

ako uvedenú zmluvu podpísala, ale najmä potom, ako bol na majetok D., a. s. vyhlásený

konkurz, čo zároveň vylučuje konanie Ing. F. za spoločnosť D., a. s. K namietanému odňatiu

možnosti konať pred súdom žalovaný uviedol, že žalobca nedoručil súdu rovnopis odvolania

plnej moci JUDr. T. a ani rovnopis výpisu z Registra obchodných spoločností A. a W.,

ktorým by preukázal oprávnenie pani V. konať v mene žalobcu. Pravosť odvolania

plnomocenstva spochybnil aj JUDr. T.. Napriek tomu, že súd prvého stupňa do vyhlásenia

rozsudku nemal preukázané odvolanie plnomocenstva JUDr. T. a oprávnenie pani V. konať za

žalobcu, doručoval všetky písomnosti aj na dresu A., s. r. o., v zmysle žiadosti, ktorú súd

obdržal súčasne s odvolaním plnomocenstva. Napokon zdôraznil, že všetky úkony JUDr. T.

uskutočnené v priebehu konania, vrátane tých, ktoré urobil po údajnom odvolaní svojho

plnomocenstva svedčili v prospech nároku žalobcu. Navyše JUDr. T. ako advokát v zozname

advokátov, vedenom Slovenskou advokátskou komorou, zapísaný je.

Vzhľadom na to, že žalobca svoje odvolanie proti uzneseniu o trovách konania oprel

o nesprávnosť rozsudku, vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu považuje nielen

rozsudok ale aj uznesenie o trovách konania za vecne správne.

9 , 76, 77/2012

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17. mája 2012, č. k. -943

podal odvolanie aj vedľajší účastník na strane žalobcu. Žiada napadnutý rozsudok zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na ustanovenie § 201

podľa ktorého je oprávnený podať aj vedľajší účastník odvolanie. Podľa jeho názoru

podaním odvolania proti rozsudku môže len pozitívne ovplyvniť postavenie žalobcu. Uviedol,

že na pojednávaní 17. mája 2012 predniesol návrh, aby bola do konania pripustená ako

žalobca, spoločnosť B.. Vedľajší účastník odôvodnil svoj návrh poukazom na

zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú 30. decembra 2008 medzi JUDr. M., správkyňou

konkurznej podstaty úpadcu D., a. s. v konkurze ako postupcu a vedľajším účastníkom ako

postupníkom, ktorou bola postúpená o. i. pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto

sporu. O podanom návrhu súd prvého stupňa nerozhodol, čo je zrejmé zo zápisnice

z pojednávania zo 17. mája 2012, kde nie je zachytené žiadne vyhlásenie rozhodnutia

o tomto návrhu v zákonom predpísanej forme, ktorou je uznesenie. Týmto postupom podľa

odvolateľa sa súd prvého stupňa s návrhom nevysporiadal zákonným spôsobom

a bezprostredne po podaní návrhu vedľajšieho účastníka rozhodol vo veci samej tak, že

žalobu zamietol, hoci ako sa ukázalo z odôvodnenia napadnutého rozsudku, k zamietnutiu

žaloby došlo primárne z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a práve

k odstráneniu tejto vady návrh vedľajšieho účastníka smeroval. Postup súdu v predmetnej

veci, spočívajúci v tom, že o procesnom návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodol, nepripravil

písomné vyhotovenie rozhodnutia, ktoré nedoručil účastníkom, čím naplnil skutkovú podstatu

odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Podľa odvolateľa je nevyhnutné, aby sa súd zaoberal návrhom vedľajšieho účastníka,

zákonom predpísaným spôsobom o návrhu rozhodol, umožnil vedľajšiemu ako aj hlavným

účastníkom konania výkon všetkých procesných práv spojených s návrhom vedľajšieho

účastníka ako aj rozhodnutím o tomto návrhu a to najmä výkon práv podať riadny opravný

prostriedok voči rozhodnutiu o návrhu vedľajšieho účastníka, a až následne vo veci

meritórneho rozhodnutia.

K odvolaniu pripojil kópiu zápisnice z pojednávania, konaného 17. mája 2012.

10 , 76, 77/2012

K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalobcu sa vyjadril žalovaný. Považuje

jeho odvolanie za nedôvodné a navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Podľa názoru žalovaného návrh, na ktorý poukazuje vedľajší účastník v odvolaní, je

buď návrh na vstup do konania podľa , alebo o návrh na zámenu

účastníkov podľa , na ktoré návrhy vedľajší účastník nie je legitimovaný.

V prípade návrhov podľa ust. , ide o dispozičné úkony, ktorých

cieľom je úprava okruhu účastníkov. Vedľajší účastník nie je legitimovaný na dispozičné

úkony a to bez ohľadu na to, či ide o dispozíciu konaním, predmetom konania, alebo okruhom

účastníkov. Tieto úkony nie je vedľajší účastník oprávnený vykonávať z povahy veci, keďže

v konaní nemá hmotnoprávnu legitimáciu. Súd na pojednávaní 17. mája 2002 návrhu

vedľajšieho účastníka nevyhovel, lebo nebol osobou oprávnenou na jeho podanie.

Ďalším napadnutým rozhodnutím je uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 09. júla

2012, č. k. -984, ktorým uložil vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu

povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za podané odvolanie v sume 33 193,50 eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal vedľajší účastník na strane žalobcu odvolanie. Žiadal

ho zrušiť. V odvolaní poukázal na poznámku č. 3 k položke č. 1 sadzobníka súdnych

poplatkov k o súdnych poplatkoch, podľa ktorej sa v rovnakej sadzbe

platia súdne poplatky aj v odvolacom konaní vo veci samej. Podľa jeho názoru, ak

v prejednávanej veci ako vedľajší účastník nemal povinnosť zaplatiť súdny poplatok

za žalobu, tak poplatková povinnosť ho rovnako nezaťažuje ani za podanie odvolania. Tento

záver podľa odvolateľa má aj hospodárske opodstatnenie, keďže výkon jeho procesných práv

a povinností nesmeruje k rovnakému výsledku v podobe exekučného titulu pre ním uplatnené

práva, k akému smeruje účasť primárneho účastníka konania.

Žalovaný sa vyjadril aj k odvolaniu, ktoré podal vedľajší účastník proti uzneseniu

o uložení poplatkovej povinnosti . Podľa jeho názoru odvolanie je zbytočný obštrukčný

úkon vedľajšieho účastníka. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie nemá žiadny

súvis s tým, či v minulosti odvolateľ platil súdny poplatok za žalobu. Pritom úplne opomína,

že jeho povinnosť platiť súdny poplatok za podané odvolanie vyplýva priamo z ust. § 2 ods. 1

písm. a/ a ods. 4 o súdnych poplatkoch.

11 , 76, 77/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / / prejednal

odvolania proti uzneseniam a rozsudku súdu prvého stupňa podľa ,

bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a po preskúmaní napadnutých

rozhodnutí ako aj konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že odvolania sú

opodstatnené až na odvolanie proti rozhodnutiu o poplatkovej povinnosti.

Odvolací súd predovšetkým, rešpektujúc nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 11. októbra 2012, č. k. -40 /ďalej len nález/ a zrušujúce uznesenie

dovolacieho súdu z 26. marca 2013, sp. zn. V 3/2013, prejednal znovu odvolanie

JUDr. M., správkyne konkurznej podstaty D., a. s., podané proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 19. apríla 2004, č. k. -427.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze konštatoval, že v prejednávanej veci došlo

k osobitej procesnoprávnej situácii, ktorá vznikla nesprávnym postupom krajského súdu pri

doručovaní uznesenia z 19. apríla 2004, bolo treba vychádzať nielen pri doručovaní uznesenia

sťažovateľke /JUDr. M. správkyni konkurznej podstaty úpadcu D., a. s./, ale aj pri

rozhodovaní o odvolaní proti nemu z toho, že sťažovateľka koná v mene úpadcu, ako

pôvodného žalobcu. Znamená to nielen to, že odvolanie, ktoré podala, bolo včasné, ale aj to,

že išlo o odvolanie oprávneného subjektu, o ktorom sa malo meritórne konať a rozhodnúť.

Napokon vyslovil, že sťažovateľku bude treba do meritórneho rozhodnutia o odvolaní proti

uzneseniu krajského súdu z 19. apríla 2004 považovať za žalobkyňu. Ak bude jej

odvolaniu vyhovené, potom i naďalej bude mať procesné postavenie žalobkyne.

V odvolaní proti napadnutému uzneseniu správkyňa konkurznej podstaty JUDr. T.,

vzhľadom na záver dovolacieho súdu - ako žalobkyňa, namietala nielen nesprávne právne

posúdenie veci, ale aj nesprávny postup súdu pri doručovaní uznesenia, lebo napadnuté

uznesenie bolo doručované v čase, keď už na majetok D., a. s. bol vyhlásený konkurz a ona

bola ustanovená za správkyňu konkurznej podstaty, preto súd prvého stupňa mal správne

uznesenie doručiť jej a nie advokátovi, ktorý zastupoval do vyhlásenia konkurzu

žalobcu D., a. s. Ďalej namietala nedostatok aktívnej legitimácie S., pretože podľa jej názoru

pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, nebol postúpená platne.

12 , 76, 77/2012

Podľa ustanovenia , ak po začatí konania nastala právna skutočnosť,

s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa

koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo

na koho prešli, navrhnúť, aby do konania namiesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho

boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť

uvedená v ods. 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa: súhlas

odporcu, alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené

s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované / /.

Podľa citovaných ustanovení k zmene účastníctva môže dôjsť jedine a výlučne

v dôsledku skutočnosti, ktorá nastala po začatí konania. Súd vyhovie návrhu na zmenu

účastníka, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, uvedená v odseku

2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa. Koncepcia zákonodarcu je

taká, že nedochádza k automatickému procesnému nástupníctvu, ale toto je nárokovateľné

za predpokladu, že kumulatívne nastanú tieto skutočnosti:

- zmenu účastníka navrhne oprávnený subjekt,

- súhlasí s tým ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa,

- preukáže sa, že došlo k právnej skutočnosti podľa vyššie citovaného ustanovenia.

Návrhu na realizáciu procesného nástupníctva súd vyhovie, ak sú preukázané

podmienky, že nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prechod alebo

prevod práv na iného, že sa táto právna skutočnosť týka práva alebo povinnosti doterajšieho

účastníka konania a že nastala po začatí konania. Súd skúma, či táto právna skutočnosť je

spôsobilá mať za následok prechod alebo prevod práv alebo povinností, o ktoré v konaní ide.

Otázkou, či tvrdené právo či povinnosť, ktoré mali byť prevedené alebo mali prejsť na iného,

existujú, alebo že skutočne prešli na iného, alebo boli prevedené, sa súd zaoberá v rozhodnutí

vo veci samej, nie pri skúmaní procesného nástupníctva. Pre účely rozhodnutia podľa § 92

ods. 3 stačí, ak je v konaní preukázané, že nastala /formálno-právna/ skutočnosť, ktorá

má za následok prechod alebo prevod práv, alebo povinností bez toho, aby súd v tomto štádiu

hodnotil, či sú inak naplnené predpoklady pre právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej

úpravy. V danom štádiu konania súd spravidla nemôže otázku právneho nástupníctva

13 , 76, 77/2012

komplexne hodnotiť a nie je ani úlohou súdu, aby otázku rozhodnutia vo veci samej riešil ako

otázku predbežnú, iba pre účely rozhodnutia podľa

Vzhľadom na záver ústavného súdu a úpravu pre odvolací súd v zrušujúcom uznesení

dovolacieho súdu, odvolací súd prejednal odvolanie JUDr. M., ako odvolanie podané

žalobcom.

Od vydania žalobkyňou napadnutého rozhodnutia /19. apríl 2004/ uplynulo viac

rokov, počas ktorých vo veci samej bolo súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie, ktoré

bolo zamerané aj na otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej medzi

postupníkom D., a. s. a S. ako postupcom, 28. januára 2002. Z registra obchodných

spoločností pre A. a W. súd prvého stupňa zistil, že pani S., ktorá zmluvu podpísala za

postupcu, v čase podpisu zmluvy nebola štatutárnym orgánom tejto spoločnosti, oprávnenie

konať za spoločnosť jej vzniklo až 10. decembra 2002, teda potom, ako na majetok

spoločnosti D., a. s. bol vyhlásený konkurz a oprávnená konať za úpadcu už bola správkyňa

konkurznej podstaty, nie JUDr. F., ktorý zmluvu podpísal. Z uvedených skutočností súd

prvého stupňa správne uzavrel, že uplatnená pohľadávka neprešla na spoločnosť S..

Tento záver súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za vecne správny. Námietky

obsiahnuté v odvolaní žalobcu proti rozsudku, že záver súdu o oprávnení pani S. sú

nesprávné, ničím nepreukázal, a ani bližšie neodôvodnil. Ide len o tvrdenie, ktoré ničím

neovplyvnilo odvolací súd, že záver súdu prvého stupňa nie je správny.

Vzhľadom na záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho

súdu, že odvolateľku je potrebné považovať až do meritórneho rozhodnutia o predmetnom

odvolaní za žalobkyňu, v tomto štádiu konania výsledky dokazovania vo veci samej k otázke

aktívnej legitimácie, platia aj pre rozhodnutie podľa V prejednávanej veci ide

o špecifický postup, kedy odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené rozhodnutia

otázku právneho nástupníctva hodnotil komplexne.

Z uvedených skutočností vyplýva, že aktívne legitimovaný zostal naďalej pôvodný

žalobca, v mene ktorého po vyhlásení konkurzu koná správkyňa konkurznej podstaty JUDr.

M.. Z obsahu spisu je však zrejmé, že správkyňa konkurznej podstaty uplatnenú pohľadávku

postúpila. Preto je potrebné, aby súd prvého stupňa zistil, komu bola uplatnená pohľadávka

14 , 76, 77/2012

v čase rozhodnutia postúpená a potom rozhodol o návrhu o zámene žalobcu postupom

podľa

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

z 19. apríla 2004, č. k. -427 zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie /, /.

Predmetom odvolacieho konania je ďalej odvolaním napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zo 17. mája 2012, č. k. -943.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v prvom rade z dôvodu

nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu S.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmluva

o postúpení pohľadávok z 28. januára 2002 je neplatná, lebo osoba, ktorá konala za S., nebola

osobou oprávnenou na takýto úkon. S týmto záverom súhlasí aj odvolací súd. Avšak

vzhľadom na skutočnosti, uvedené vyššie k uzneseniu o zámene účastníka na strane žalobcu

z 19. apríla 2004, je potrebné, aby súd prvého stupňa potom ,ako rozhodne o zámene

účastníka na strane žalobcu, vec prejednal a rozhodol s novým žalobcom tak, aby tomuto

účastníkovi bol súdom poskytnutý prístup k súdnej ochrane. Dokazovanie je časťou súdneho

konania, ktorým si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Robí tak postupom

upraveným v ust. a nasl. Podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, zásadám

spravodlivého procesu, vyplývajúcich z článku 46 ods. 1 , treba

rozumieť tak, že v spojení so všeobecným procesným predpisom v konaní

pred všeobecným nižším alebo vyšším súdom, musí byť daná jeho účastníkovi možnosť

vyjadriť sa nielen k vykonaným dôkazom / SR/, ale tiež označiť

/navrhnúť/ dôkazy, ktorých vykonanie pre zistenie preukázania svojich tvrdení pokladá za

potrebné. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá povinnosť súdu o uplatnených

návrhoch rozhodnúť.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu a vedľajšieho účastníka, že súd prvého stupňa

nesprávne právne posúdil vec, predovšetkým je potrebné súhlasiť so žalovaným, že

odvolatelia vôbec neuviedli, v čom vidia nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého

stupňa v napadnutom rozhodnutí.

15 , 76, 77/2012

Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí v celom rozsahu pridržal záväzného

právneho záveru vo veci samej, vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky

v zrušujúcom uznesení z 31. mája 2006, č. k. - 541. Z dokazovania, ktoré súd

prvého stupňa vykonal potom, ako mu bola vec vrátená odvolacím súdom na ďalšie konanie,

a následne zo zisteného skutkového stavu veci nevyplynuli iné právne závery, preto

námietku odvolateľa považoval odvolací súd za nedôvodnú. Odvolací súd v tejto súvislosti

opakovane poukazuje na závery záväzné pre súd prvého stupňa, vyslovené v rozhodnutí z 31.

mája 2006, č. k. -541.

Taktiež za nedôvodnú považoval námietku vedľajšieho účastníka, že súd nerozhodol

o jeho návrhu na zmenu žalobcu. Zrejme odvolateľovi uniklo, že je vedľajším účastníkom

a ako vedľajší účastník nemôže robiť úkony, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním. Tieto

môže robiť len účastník konania. Okruh účastníkov určuje len žalobca, určuje teda aj to, kto

bude novým žalobcom. Návrh na zmenu žalobcu je dispozičným úkonom žalobcu, nemôže ho

urobiť vedľajší účastník.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti uvedené vyššie, je potrebné, aby súd v novom

konaní vec prejednal s novým žalobcom tak, aby mu bola daná možnosť uplatniť procesné

práva, ktoré mu umožňuje . Odvolací súd preto podľa ust.

ods. 1 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Odvolaním bolo napadnuté aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým samostatným

rozhodnutím rozhodol o náhrade trov konania. Z dôvodu, že bol zrušený rozsudok vo veci

samej, odvolací súd zrušil aj napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania,

lebo toto rozhodnutie s rozhodnutím vo veci samej súvisí. Podľa ustanovenia § 224 ods. 3

v novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov

celého konania.

Napokon odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súd súdny poplatok

za podané odvolanie v sume 33 193,50 eur.

16 , 76, 77/2012

Odvolací súd odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyhovel z týchto dôvodov.

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov /ďalej len zákon o súdnych

poplatkoch/ poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania.

Podľa v spojení s sa za podané

odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa platí poplatok v rovnakej sadzbe ako za žalobu

a splatný je podaním samotného návrhu, ktorým je odvolanie.

Vzhľadom na citované ustanovenia vedľajšiemu účastníkovi podaním odvolania

vznikla poplatková povinnosť. K námietke odvolateľa, že keď mu nevnikla povinnosť

neplatiť súdny poplatok za podanú žalobu, preto mu nemala vzniknúť ani poplatková

povinnosť za podané odvolanie, odvolací súd musí poznamenať, že ani žalovanému

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu nevznikne, napriek tomu má povinnosť zaplatiť

súdny poplatok za odvolanie, podané proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa názoru odvolacieho súdu, procesné úkony vykonáva vedľajší účastník svojim

menom a ak je navrhovateľom poplatkového úkonu, má povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

Navyše odvolací súd poznamenáva, že ak by zákonodarca mal v úmysle oslobodiť

vedľajšieho účastníka od platenia súdneho poplatku za návrh /odvolanie/, nepochybne by táto

výnimka bola obsiahnutá v .

takúto výnimku neobsahuje.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako

vecne správne podľa potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutie odvolanie nie je prípustné.

V B. 31. júla 2013

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

17 , 76, 77/2012

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková