Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10To/26/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.01.2022, v trestnej veci proti obžalovanému X.. N. Q. pre pokus trestného činu poisťovacieho podvodu podľa § 8 ods. 1 k § 250c ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, o odvolaniach okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 21.06.2021 takto

rozhodol:

Podľa , , z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe

obžalovaného X.. N. Q., nar. XX.XX.XXXX v S., N. republika, trvale bytom I. Q., H. XXX, okres Kežmarok,

u z n á v a v i n n ý m , ž e

ako konateľ firmy K., s. r. o., so sídlom ul. A. J. č. 6, K., na základe poistnej zmluvy č. 5060232461 účinnej od 14.11.2003, uzatvorenej s Českou poisťovňou Slovensko, a. s., so sídlom ul. Plynárenská č. 7/C, Bratislava, týkajúcej sa poistenia nehnuteľnosti - hotela T. v Starej Lesnej, číslo popisné XX/XXX, okr. Kežmarok, ktorého vlastníkom je spoločnosť K., s. r. o., K., proti živelným nebezpečenstvám, dňa 24.11.2004 v Starej Lesnej, okr. Kežmarok, predložil pracovníkovi Českej poisťovne Slovensko, a. s. oznámenie vzniknutej škody na majetku v hoteli T., ku ktorej malo dôjsť počas živelnej pohromy - víchrice zo dňa 19.11.2004 a v súvislosti s likvidáciou škody, ktorá mala byť spôsobená na objekte nehnuteľnosti, predložil poisťovni faktúru č. 2004/14 zo dňa 22.11.2004 od spol. W. s. r. o. Žilina na sumu 65.450,- Sk a faktúru č. 30/2004 zo dňa 22.11.2004 od firmy C. J. - A. U. na sumu 363.835,- Sk, pričom tieto práce mali byť vykonané uvedenými subjektmi ako oprava škôd na nehnuteľnosti vzniknutých po víchrici dňa 19.11.2004, avšak dodanie 9 ks okien vyúčtované vo faktúre C. J. - A. č. 30/2004 zo dňa 22.11.2004 vo výške 115.514,50 Sk a práce vyúčtované vo faktúre spoločnosti W. s. r. o. vo výške 65.450,- Sk nesúvisia s poistnou udalosťou zo dňa 19.11.2004 a okná boli objednané, materiál použitý a práce vykonané ešte pred dňom 19.11.2004, na základe čoho Česká poisťovňa Slovensko, a. s., Bratislava po zistení týchto skutočností a po uplatnení si poistného plnenia zo strany obžalovaného, poistné plnenie nevyplatila a tak škoda v sume 180.964,50 Sk (6.006,92 eur) spôsobená nebola,

t e d a

vykonal konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle vylákať od iného poistné plnenie tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie a spôsobiť tak väčšiu škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

trestný čin poisťovacieho podvodu podľa , účinného do 31.12.2005, v štádiu pokusu podľa účinného do 31.12.2005.

Podľa § 24 ods. 1 Tr. zákona s použitím čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd upúšťa od potrestania.

Podľa z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný X.. N. Q. uznaný za vinného z trestného činu poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že

- ako konateľ firmy K., s. r. o., so sídlom ul. A. J. č. 6, K., na základe poistnej zmluvy č. 5060232461 účinnej od 14.11.2003, uzatvorenej s Českou poisťovňou Slovensko, a. s., so sídlom ul. Plynárenská č. 7/C, Bratislava, týkajúcej sa poistenia nehnuteľnosti - hotela T. v Starej Lesnej, číslo popisné XX/XXX, okr. Kežmarok, ktorého vlastníkom je spoločnosť K., s. r. o., K., proti živelným nebezpečenstvám, dňa 24.11.2004 v Starej Lesnej, okr. Kežmarok, predložil pracovníkovi Českej poisťovne Slovensko, a. s. oznámenie vzniknutej škody na majetku v hoteli T., ku ktorej malo dôjsť počas živelnej pohromy - víchrice zo dňa 19.11.2004 a v súvislosti s likvidáciou škody, ktorá mala byť spôsobená na objekte nehnuteľnosti, predložil poisťovni faktúry č. 2004/14 zo dňa 22.1.2004 od spol. W. s r.o. U. na sumu 65.450,- Sk, faktúru č. 30/2004 zo dňa 22.11.2004 od spoločnosti C. J. - A. U. na sumu 363.835,- Sk, pričom tieto práce mali byť vykonané uvedenými spoločnosťami ako oprava škôd na nehnuteľnosti vzniknutých po víchrici dňa 19.11.2004, avšak práce boli objednané, fakturovaný materiál použitý a práce vykonané ešte pred dňom 19.11.2004, na základe čoho Česká poisťovňa Slovensko, a. s., Bratislava po zistení týchto skutočností a po riadnom uplatnení si poistného plnenia zo strany obžalovaného, poistné plnenie v sume 429.285,- Sk nevyplatila, čím takto nebola spôsobená žiadna škoda.

Za to mu bol podľa § 250c ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 56 ods. 1 Tr. zákona uložený peňažný trest v sume 160,- eur. Súčasne podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu bol uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 10 dní.

Proti uvedenému rozsudku podali riadne a včas odvolanie obžalovaný proti výrokom o vine a o treste a okresný prokurátor proti výroku o treste v neprospech obžalovaného, ktoré následne aj bližšie písomne odôvodnili.

Prokurátor v písomnom odôvodnení svojho odvolania uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa o uznaní viny pre trestný čin poisťovacieho podvodu podľa , účinného do 31.12.2005, v štádiu pokusu podľa účinného do 31.12.2005, s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, v plnom rozsahu súhlasí. Nemôže však súhlasiť s rozhodnutím o uložení trestu obžalovanému X.. N. Q., nakoľko aj napriek tomu, že zákonné podmienky pre uloženie peňažného trestu boli splnené, je peňažný trest uložený vo výmere 160,- eur neprimerane nízky. Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Trest uložený páchateľovi trestného činu je sankcia smerovaná výlučne voči páchateľovi trestného činu a teda má postihovať výlučne páchateľa. Peňažný trest postihuje páchateľa na majetku a majetková povaha tohto trestu naznačuje, že je vhodným prostriedkom na

dosiahnutie účelu trestu v prípadoch, kedy sa páchateľ dopustil trestného činu zo ziskuchtivosti alebo prejavil trestným činom iné nedostatky vo vzťahu k nedotknuteľnosti a ochrane cudzieho majetku. Prvostupňový súdu podľa neho pri ukladaní peňažného trestu neprihliadal na všetky okolnosti prípadu a nesprávne vymeral peňažný trest pri dolnej hranici trestnej sadzby. Považuje za potrebné uviesť, že obžaloba bola podaná pre trestný čin poisťovacieho podvodu podľa , účinného do 31.12.2005, v štádiu pokusu podľa účinného do 31.12.2005, u ktorého je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v trvaní od 1 roka do 5 rokov, pričom už samotná výmera trestnej sadzby vyjadruje závažnosť trestného činu a jeho spoločenskú nebezpečnosť. Podľa neho pri ukladaní peňažného trestu súd neprihliadal na skutočnosť, že obžalovaný X.. N. Q. sa snažil podvodným konaním vylákať od poisťovne plnenie v sume 429.285,-Sk (14.249,65 eur). Súd v odôvodnení rozsudku síce zreteľne rozviedol dôvody, ktoré ho viedli k uloženiu peňažného trestu úplne na spodnej hranici, vzal do úvahy skutočnosť, že od spáchania skutku už uplynulo 17 rokov, ďalej vzal do úvahy vek obžalovaného a jeho doterajší bezúhonný život, avšak pri výmere peňažného trestu nevzal do úvahy výšku poistného plnenia, ktoré sa snažil obžalovaný podvodným konaním od poisťovne vylákať a táto výška tohto plnenia sa neprejavila žiadnym spôsobom vo vzťahu k výmere uloženého peňažného trestu. Má zato, že nie je preto zákonný a správny postup súdu, ak uložil peňažný trest páchateľovi za daných okolností na spodnej hranici zákonnej sadzby peňažného trestu. Berúc do úvahy okolnosti prípadu a spôsob vykonania skutku, pre ktorý bola obžaloba podaná, ako berúc do úvahy následok, ktorý mohol byť obžalovaným spôsobený, keďže ide o pokus trestného činu, súd pri posudzovaní okolností podstatných pre výmeru peňažného trestu dôsledne neprihliadol na funkciu tohto trestu. Tu považuje za potrebné pripomenúť, že pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin. V danom prípade sa súd nevysporiadal práve so zjavným nepomerom výšky škody, ktorá je podstatným znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu poisťovacieho podvodu podľa , účinného do 31.12.2005 a výmerou uloženého peňažného trestu, pričom objektívne zistená výška škody sa žiadnym spôsobom nepremietla do výmery uloženého peňažného trestu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil tomuto súdu, aby ho znova v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol, alebo aby vo veci na podklade doposiaľ vykonaného dokazovania sám rozhodol.

Obžalovaný v odôvodnení svojho odvolania uviedol, že ho podáva z dôvodu skutkových chýb napádaného rozsudku, pretože zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti, skutkové zistenia sú nejasné a neúplné, a súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Poukázal na to, že v priebehu celého trestného konania sa nevyskytol žiaden priamy či nepriamy usvedčujúci dôkaz preukazujúci skutočnosť, že sa dopustil skutku tak, ako uviedol prvostupňový súd vo výroku odsudzujúceho rozsudku. Do pozornosti súdu dal skutočnosť významnú pre rozhodnutie prítomnú od začiatku tohto konania, teda odo dňa podania obžaloby prokurátorom, v ktorej od začiatku konania touto obžalobou tvrdí a stojí na názore, že ako konateľ firmy K., s.r.o., na základe poistnej zmluvy č. 5060232461 účinnej od 14.11.2003, uzatvorenej s Českou poisťovňou Slovensko, a.s., týkajúcej sa poistenia nehnuteľnosti - hotela T. v Starej Lesnej, číslo popisné XX/XXX, okres Kežmarok, ktorého vlastníkom je spoločnosť K., s.r.o., K., proti živelným nebezpečenstvám, dňa 24.11.2004 v Starej Lesnej, okres Kežmarok, predložil pracovníkovi Českej poisťovne Slovensko, a.s. oznámenie vzniknutej škody na majetku v hoteli T., ku ktorej malo dôjsť počas živelnej pohromy - víchrice zo dňa 19.11.2004 a v súvislosti s likvidáciou škody, ktorá mala byť spôsobená na objekte nehnuteľnosti, predložil poisťovni faktúry č. 2004/14 zo dňa 22.11.2004 od spol. W. s.r.o. U. na sumu 65.450,- Sk a faktúru č. 30/2004 zo dňa 22.11.2004 od spoločnosti C. J. - A. U. na sumu 363.835,- Sk, pričom tieto práce mali byť vykonané uvedenými spoločnosťami ako oprava škôd na nehnuteľnosti vzniknutých po víchrici zo dňa 19.11.2004, avšak práce boli objednané, fakturovaný materiál použitý a práce vykonávané ešte pred dňom 19.11.2004, na základe čoho Česká poisťovňa Slovensko, a.s., Bratislava po zistení týchto skutočností a po riadnom uplatnení si poistného plnenia z jeho strany vo výške 429.285,- Sk (súčet vyššie uvedených dvoch faktúr predložených poisťovni), poistné plnenie v sume 214.558,- Sk nevyplatila, na základe ktorej skutočnosti podal prokurátor dňa 29.06.2006 obžalobu s ustálenou výškou spôsobenej škody v sume 214.558,- Sk z podkladov tejto poisťovne. Rozdiel v sume poistného plnenia obžalovaným riadne uplatneného si v poisťovni z jeho strany vo výške 429.285,- Sk a sume poistného plnenia vo výške 214.558,- Sk, ktoré poisťovňa nevyplatila, rovnako aj ustálenej výške spôsobenej škody v sume 214.558,- Sk uvedenej v podanej obžalobe považuje nespochybniteľne za okolnosť významnú pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o nesprávne, neúplné a nejasné vyhodnotenie zistených okolností a z toho plynúcu skutkovú chybu. Podľa jeho názoru uvedený rozdiel týchto súm priamo dokazuje a

usvedčuje poisťovňu vtom, že od začiatku oboch poistných udalostí (platné nahlásenie prvej poistnej udalosti - víchrici zo dňa 18.07.2004, oznámenie registrované pod č. 4041000924, ako aj druhej poistnej udalosti - víchrici zo dňa 19.11.2004, oznámenie registrované pod č. 4041001450) mala vedomosť o jeho uplatnení si poistných plnení z oboch poistných udalostí na jednom poistenom objekte na základe jednej poistnej zmluvy č. 5060232461, teda ju nemohol uviesť a ani nemal úmysel ju uviesť do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, a týmto rozdielom samotná poisťovňa potvrdila neexistenciu jeho údajného úmyslu. Na základe tejto skutočnosti má zato, že sa nejedná o trestnoprávny vzťah, ale sa jedná o civilnoprávny vzťah medzi poisteným a poisťovateľom, ktorý sa v zmysle platnej poistnej zmluvy č. 5060232461 zaviazal v prípade vzniku poistnej udalosti k poistnému plneniu, ku ktorému však ku dnešnému dňu nedošlo ani v jednej z predmetných dvoch poistných udalostí. K obidvom vyššie uvedeným platne nahláseným poistným udalostiam bola dňa 21.04.2006 podaná civilná žaloba o plnenie z poistnej zmluvy č. 5060232461 v hodnote 2.081.104,- Sk pod sp. zn. . Taktiež k predmetným obidvom poistným udalostiam boli vypracované odborné znalecké posudky z oblasti stavebníctva, ktoré vyčíslili škody v sume 2.081.104,- Sk, ktorá značne prevyšuje sumu v predložených faktúrach poisťovne. Obžaloba podaná prokurátorom až dňa 29.06.2006 na základe vyššie uvedenej skutočnosti prítomnej od začiatku tohto konania, teda krátenej sumy zamietnutého požadovaného poistného plnenia zo strany poisťovne a jej následného ustálenia v prokurátorom podanej obžalobe podľa jeho názoru nespĺňa atribúty podvodu ani v štádiu pokusu. Skutok, ktorý mu je kladený za vinu, preto nie je trestným činom. Je presvedčený, že k poistnému plneniu zo strany poisťovne na základe platnej poistnej zmluvy č. 5060232461 a oboch platne nahlásených poistných udalostí nedošlo k dnešnému dňu ani čiastočne z dôvodu podanej civilnej žaloby o plnenie z citovanej poistnej zmluvy. Taktiež zastáva názor, že aby poisťovňa nemusela plniť ani v budúcnosti, bola podaná obžaloba zo strany prokurátora.

Ďalej obžalovaný v odôvodnení svojho odvolania uviedol, že samotný prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozsudku dospel k záveru, že skutok sa stal. Podľa neho však nie je pravdou, že tvrdil a žiadal v súlade s potrebou ustálenia výšky škody zmenu skutku z dôvodu zmeny právnej kvalifikácie, nakoľko mal vedomosť o tom, že táto zmena skutku nemá vplyv na právnu kvalifikáciu skutku, a aj takto upravená suma (z 214.558,- Sk na 429.285,- SK) napĺňa stále pojem väčšej škody. Uvedené konštatovanie a zdôvodnenie súdu je úplne irelevantné z jeho uhlu pohľadu. V zmysle ním podaného Stanoviska - doplnenia zo dňa 19.06.2021 na strane 2 žiadal uviesť, na základe ktorých dôkazov prokurátor dospel k uvedenej sume. Z toho vyplýva, že nežiadal v súlade s potrebou ustálenia výšky škody zmenu skutku z dôvodu zmeny právnej kvalifikácie. Uvedené žiadal z dôvodu, aby prokurátor uviedol a potvrdil, na základe akých skutočností, podkladov a dôkazov dospel k výške škody v sume 214.558,- Sk. Má zato, že k uvedenej výške škody v sume 214.558,- Sk dospel prokurátor vo svojej obžalobe na základe podkladov a informácií od poisťovne, čo podľa jeho názoru je objektívne nespochybniteľná skutočnosť a nepopierateľná príčinná súvislosť medzi nevyplatením poistného plnenia zo strany poisťovne vo výške 214.558,- Sk a ustálenej výšky škody v sume 214.558,- Sk v obžalobe podanej prokurátorom. Opätovne uviedol, že rozdiel v sume poistného plnenia ním riadne uplatneného si v poisťovni z jeho strany vo výške 429.285,- Sk a sume poistného plnenia vo výške 214.558,- Sk, ktoré poisťovňa nevyplatila, rovnako aj ustálenej výške spôsobenej škody v sume 214.558,- Sk uvedenej v obžalobe považuje za okolnosť významnú pre rozhodnutie. Uvedený rozdiel týchto súm podľa neho priamo dokazuje a usvedčuje poisťovňu v tom, že od začiatku oboch poistných udalostí (platné nahlásenie prvej poistnej udalosti - víchrici zo dňa 18.07.2004, oznámenie registrované pod č. 4041000924, ako aj druhej poistnej udalosti - víchrici zo dňa 19.11.2004, oznámenie registrované pod č. 4041001450) mala vedomosť o jeho uplatnení si poistných plnení z oboch poistných udalostí na jednom poistenom objekte na základe jednej poistnej zmluvy č. 5060232461, teda ju nemohol uviesť a ani nemal úmysel ju uviesť do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, a týmto poisťovňou vyčísleným rozdielom samotná poisťovňa potvrdila neexistenciu jeho údajného úmyslu uviesť ju do omylu, na základe čoho nemohol spáchať trestný čin poisťovacieho podvodu podľa , účinného do 31.12.2005, v štádiu pokusu podľa účinného do 31.12.2005. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti, teda zníženej sumy zamietnutého požadovaného poistného plnenia zo strany poisťovne a jej následného ustálenia v prokurátorom podanej obžalobe podľa jeho názoru jeho konanie nespĺňa atribúty podvodu ani v štádiu pokusu. Skutok, ktorý mu je kladený za vinu, preto podľa neho nie je trestným činom.

V odôvodnení odvolania obžalovaný tiež vyslovil nesúhlas s vyhodnotením a závermi súdu, že podstata jeho obrany tiahnuca sa celým trestným konaním spočívajúca vtom, že uplatnenie poistného plnenia z oznámenej poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 19.11.2004 v sebe zahŕňalo aj uplatnenie plnenia

z poistnej udalosti, ku ktorej došlo na tom istom predmete poistenia hotel T. v rámci tej istej poistnej zmluvy č. 5060232461, teda že uvedené uplatnenie poistného plnenia vnímal ako uplatnenie nároku na poistné plnenie z obidvoch poistných udalostí, čo aj bolo dôvodom, prečo práce a okná boli objednané skôr, ako došlo k poistnej udalosti dňa 19.11.2004, nezodpovedá doteraz vykonaným dôkazom. Nie je podľa neho pravdou, že zatajil skutočnosť, že si oznámením o poistnej udalosti vzniknutej dňa 19.11.2004 uplatňoval nárok na poistné plnenie aj z prvej poistnej udalosti. Nemusel a ani nemal dôvod v čase vzniku druhej poistnej udalosti uvedeným pracovníkom poisťovne (K.. S. T., E. K., X.. S. G.) oznamovať, že došlo k prvej poistnej udalosti dňa 18.07.2004. Vedomosť o vzniku a platnom nahlásení prvej poistnej udalosti zo dňa 18.07.2004 mala nielen poisťovňa, ale aj jej pracovníci, a to p. K.. S. T., nakoľko tento bol osobne prítomný na obhliadke pri prvej poistnej udalosti zo dňa 18.07.2004, ktorú vykonal, ako aj obhliadke druhej poistnej udalosti zo dňa 19.11.2004, ktorú tiež vykonal. Rovnako aj ďalší pracovníci poisťovne E. K. a X.. S. G. museli mať vedomosť o uvedenej skutočnosti, nakoľko obidve poistné udalosti sa udiali na tom istom predmete poistenia hoteli T. v rámci jednej platnej poistnej zmluvy č. 5060232461. Nie je možné, aby pri kontrole v systéme a evidencii poisťovne títo zamestnanci podľa zadaného čísla poistnej zmluvy prehliadli skutočnosť, že boli nahlásené a neukončené dve poistné udalosti na predmetnú nehnuteľnosť Hotel T.. Svedok E. K., pracovníčka poisťovne na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s predmetnou poistnou udalosťou sa oboznámila, keďže ju pán G. riešil, a tento kolega mal v príslušnom spise založené všetky doklady, oznámenie o škode, zápis ohliadky, fotodokumentáciu, zaujala k vzniknutým predmetným škodám stanovisko pozostávajúce z pochybností nad priebehom vzniku škody. Výpovede týchto svedkov poisťovne považuje za tendenčné vzhľadom na skutočnosť, že mali v uvedenom období zamestnanecký vzťah k poškodenej poisťovni. Rovnako poukazuje aj na odôvodnenie oslobodzujúceho rozsudku zo dňa 27.06.2019, v ktorom samotný súd uviedol, že „Poškodená poisťovňa zamlčala fakt, že dňa 18.07.2004 došlo k prvej poistnej udalosti, ktorá úzko súvisí so živlom a s ním súvisiacou poistnou udalosťou zo dňa 19.11.2004.“. Rovnako tu súd uviedol, že „Poistná udalosť zo dňa 18.07.2004 bola nahlásená dňa 19.07.2004. Rovnako bola nahlásená poistná udalosť zo dňa 19.11.2004.“. Poistné plnenie z oboch poistných udalostí si uplatňoval jedenkrát a to vo faktúre znejúcej na sumu 429.285,- Sk, pričom poisťovňa mu ho doteraz neposkytla. Podľa jeho názoru poisťovňa bola povinná v zmysle platne uzavretej poistnej zmluvy č. 5060232461 s uvedenou skutočnosťou sa vysporiadať.

Obžalovaný v odôvodnení svojho odvolania k prvotným výpovediam svedkov J., K. a D. uviedol, že tieto v prípravnom konaní podľa jeho názoru neboli v súlade so skutočnosťou, ako uvedené udalosti naozaj prebehli, nakoľko v čase prípravného konania pri ich prvotných výsluchoch boli pod značným pracovným tlakom, ako aj psychickým tlakom zo skutočnosti, že museli vypovedať pred vyšetrovateľom. Zastáva názor, že počas týchto výsluchov v prípravnom konaní im boli kladené neprimerané, neprípustné a navádzajúce tzv. kapciózne otázky zo strany vyšetrovateľa. Podľa jeho názoru až pri ich neskorších výpovediach a konfrontáciách vypovedali k uvedeným skutočnostiam tak, ako ich naozaj vnímali svojimi zmyslami. Zo všeobecnej súdnej praxe tvrdí, že rozhodujúce výpovede nie sú výpovede svedkov z prípravného konania, ktoré sú bez nevedomosti pre nich, ale rozhodujúce sú svedecké výpovede na hlavnom pojednávaní a prípadných konfrontáciách, ktorými súd odstraňuje na týchto hlavných pojednávaniach prípadné vzniknuté rozpory z prípravných konaní. Závery a tvrdenia súdu považuje za irelevantné, nakoľko ani jeden z vyššie uvedených svedkov nevypovedal na hlavných pojednávaniach a následných konfrontáciách v jeho neprospech. Skutočnosť, že súd spochybňuje jeho prítomnosť v hoteli T. až v deň víchrice iba na základe výpovedí vyššie uvedených svedkov v prípravnom konaní, považuje za nepravdivú a hrubo zavádzajúcu. Títo svedkovia na hoteli T. neboli prítomní ako rekreanti, ale ako pracovníci, ktorí pri svojich výpovediach v prípravnom konaní mohli opísať a opísali jedine nejakého iného staršieho pána prítomného ako rekreanta. Jeho prítomnosť v Hoteli T. pred víchricou zo dňa 19.11.2004 je podľa neho vylúčená aj doloženým dôkazom do spisu vo forme Prepúšťacej správy z Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku a Liečebného ústavu v Turčianskych Tepliciach. Taktiež považuje za potrebné uviesť, že súd nesprávne a tendenčne vyhodnotil výpoveď svedka N. K., ktorej časť súd vytrhol z kontextu jeho celej výpovede. Práce na výstavbe vikierov rozhodne mali súvis s prvou poistnou udalosťou a poškodením okien už pri prvej poistnej udalosti zo dňa 18.07.2004, nakoľko sa vôbec nemenila celá strecha ani jej dispozícia, nebolo potrebné stavebné povolenie, ale došlo len k zmene polohy osadenia okien v otvoroch, teda otvory na okná v streche neboli zväčšované, čiže podľa neho v žiadnom prípade nemôže súd vyhodnotiť uvedené odstraňovanie škôd po prvej poistnej udalosti ako rozsiahlu rekonštrukciu strechy. Poukázal tiež na konštatovanie súdu, že jeho postup po poistnej udalosti zo dňa 18.07.2004 bol správny. Pre neho otázkou ostáva, prečo táto prvá poistná udalosť nebola poisťovňou zlikvidovaná v zmysle platnej poistnej zmluvy po predložení dokladov.

Za úplne irelevantné považuje aj konštatovanie a záver súdu, že svedok K. si dal následne vypísať písomnú objednávku, pričom všetci svedkovia vrátane K. potvrdili vyrobenie okien na základe ústnej objednávky, ako aj vo svojich výpovediach skutočnosť, že mali na starosti realizáciu s tým súvisiacich prác. Taktiež považuje za potrebné uviesť, že samotný súd túto, resp. tieto ústne objednávky vyhodnotil ako zmluvu o dielo uzavretú v zmysle a nasl. , pričom samotný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že sa jednalo o ústnu zmluvu o dielo, pričom na platnosť tejto zmluvy nevyžaduje jej písomnú podobu a teda sa jedná a jednalo o platnú zmluvu uzavretú ústnou formou, a podľa jeho názoru takouto formou platnú aj voči poisťovni. Napokon je podľa neho aj odôvodnenie napadnutého rozsudku v rozpore s ustanovením , pretože prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku neuviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Zdôraznil, že z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Tieto skutočnosti v napadnutom rozsudku podľa jeho názoru absentujú. Napriek tomu, že kladie dôraz na zásadu in dubio pro reo, prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov v rozpore s touto zásadou, a prihliadol na dôkazy, o ktorých sú pochybnosti. Má zato, že dôkazy, ktoré vykonal prvostupňový súd nepreukazujú vinu jeho osoby ako obžalovaného. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynuli viaceré vzájomné rozpory ako sa mal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu stať. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Následne obžalovaný dôvody svojho odvolania doplnil podaním z 30.8.2021. Uviedol, že pred vyhlásením napadnutého rozsudku hneď na úvod sudca povedal, že je viazaný uznesením Krajského súdu v Prešove s tým, že ho musí uznať za vinného v predmetnej veci. Zo strany sudcu boli položené otázky, či chcú predložiť nejaké návrhy na svoju obranu a obhajobu. Jeho obhajca navrhol, aby boli znovu vypočutí svedkovia poisťovne, čo bolo zamietnuté, a hneď dal sudca priestor na záverečné reči prokurátorovi, obhajcovi a jemu ako obžalovanému. V záverečných rečiach vyjadril svoj názor a presvedčenie, že trestný čin, z ktorého je zo strany prokurátora obžalovaný nespáchal, a rovnako presvedčenie, že tento skutok nie je trestným činom, z toho dôvodu je nevinný a poukázal na tú skutočnosť, že sa pripája k obhajobe jeho obhajcu s poukázaním na to, aby boli prejednané a objektívne vyhodnotené aj jeho písomné odvolania, vyjadrenia a stanoviská, vrátane ich doplnení, vrátane stanoviska na uznesenie krajského súdu a stanoviska k odvolaniu okresného prokurátora. Má osobne pocit a zastáva názor, že pri vyhodnotení súd nebral na zreteľ objektívne fakty a skutočnosti uvedené v ním priebežne podávaných odvolaniach, stanoviskách a vyjadreniach v predmetnej veci. Podľa neho v enunciáte napadnutého rozhodnutia obžaloba (prokurátor), ako aj súd nesprávne vyhodnotili na základe doteraz všetkých vykonaných dôkazov skutkový stav, kde prehliadajú skutočnosť, že na jednom a tom istom predmete poistenia na základe jednej a tej istej platnej poistnej zmluvy vznikli dve poistné udalosti v tom istom roku, boli poškodené dvakrát tie isté okná, teda pri prvej, ako aj druhej poistnej udalosti, vznik týchto poistných udalostí bol regulárne dvakrát nahlásený, boli vykonané dve obhliadky zamestnancom poisťovne, v zápise o obhliadke z prvej aj druhej poistnej udalosti sú zaevidované poškodené tie isté okná. V zápise o obhliadke poškodenej nehnuteľnosti prvou poistnou udalosťou, ktorú predstavoval prudký dážď, víchrica, búrka s prietržou mračien a prudký vietor, sám zamestnanec poisťovne jednoznačne uviedol, že došlo k zaplaveniu spodných priestorov hotela a priestorov na prvom poschodí, k poškodeniu a rozbitiu strešných okien. Súčasťou bola aj fotodokumentácia vykonaná pri obhliadke p. T. zachytávajúca poškodené okná, strechu a priestory hotela, z ktorej má vyplývať, že okná boli poškodené už pri tejto prvej poistnej udalosti (porozbíjané okná, zatečené rámy). Rovnako v zápise o obhliadke poškodenej nehnuteľnosti druhou poistnou udalosťou zamestnanec poisťovne uviedol, že boli poškodené okná aj druhou poistnou udalosťou, kde už mali byť okná aj povytŕhané z rámov. Znalecký posudok prof. X.. C. A., A.. znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a poruchy stavieb, podľa obžalovaného potvrdzuje skutočnosť, že došlo aj k druhej poistnej udalosti na tom istom predmete poistenia budovy hotela T., a to dňa 19.11.2004, a že tieto okná mohla víchrica vytrhať aj s rámami tak, ako to obhliadol a potvrdil zamestnanec poisťovne pri obhliadke po druhej poistnej udalosti. Obžaloba tvrdí, že využil udalosť zo dňa 19.11.2004 a uviedol poisťovňu do omylu a to v súvislosti iba s údajnou výmenou okien, čo sa podľa neho nezakladá na pravde. Z tohto dôvodu sa rozhodol opätovne doplniť ním podané odvolanie zo dňa 04.08.2021. Uvedené doplnenie odvolania si dovolil podať aj s ohľadom na dlhoročné porušovanie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (doteraz spolu 17 rokov), z ktorého podľa neho

plynie aj zhoršenie jeho zdravotného stavu. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces, kde podľa jeho názoru už štyrikrát mohlo dôjsť k nastoleniu právnej istoty rozhodnutím okresného súdu o jeho nevine. Má zato, že spravodlivý charakter konania je sústavne účelovo marený zo strany obžaloby. Primeraná lehota na konanie v trestných veciach sa v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie, čo v tomto prípade bolo porušené zo strany obžaloby niekoľkokrát.

Obžalovaný v doplnení odôvodnenia svojho odvolania ďalej opätovne poukázal na to, že v priebehu celého trestného konania sa nevyskytol žiaden relevantný usvedčujúci dôkaz, preukazujúci skutočnosť, že sa dopustil skutku tak, ako uviedol prvostupňový súd vo výroku odsudzujúceho rozsudku. Opakovane tiež poukázal na nesúlad sumy požadovanej na úhradu poistného plnenia vo výške 429.285.- Sk a sumy žalovanej zo strany prokurátora vo výške 214.558,- Sk. Tvrdí, že suma žalovaná prokurátorom vychádzala z podkladov poisťovne, ktorej výška bola znížená oproti sume požadovanej z jeho strany na vyplatenie poistného plnenia vo výške 429.285,- Sk. Považuje za nepopierateľné, že rozdiel týchto súm potvrdzuje skutočnosť, že poisťovňa z predložených faktúr časť položiek uznala, a časť nie, teda nemohol ju uviesť do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie celého poistného plnenia vo výške 429.285,- Sk. Naopak, poisťovňa týmto svojím následným nesprávnym konaním a postupom na jednej strane uviedla do omylu orgány činné v trestnom konaní, vyšetrovateľa, ako aj prokurátora, na strane druhej jeho bezdôvodne poškodila. Vyšetrovateľ PZ tento nesprávny a nezákonný postup poisťovne po vykonaní prvotných úkonov mal odhaliť a následne navrhnúť zastaviť trestné stíhanie voči jeho osobe. Poisťovňa po obdržaní dokladov z jeho strany a ich vyhodnotení vytriedila, resp. špecifikovala výšku škody k druhej poistnej udalosti (suma doteraz žalovaná vo výške 214.558,- Sk), ktoré bola povinná riešiť a zlikvidovať v zmysle platnej poistnej zmluvy č. 5060232461 v rámci platného nahlásenia druhej poistnej udalosti (oznámenie registrované pod č. 4041001450), a zvyšné položky vo zvyšnej časti zo sumy 429.285,- Sk týkajúce sa prvej poistnej udalosti bola podľa jeho názoru povinná riešiť a zlikvidovať v zmysle platnej poistnej zmluvy č. 5060232461 v rámci platného nahlásenia prvej poistnej udalosti (oznámenie registrované pod č. 4041000924). Nie je pravdou, že žiadal v súlade s potrebou ustálenia výšky škody zmenu skutku z dôvodu zmeny právnej kvalifikácie, nakoľko mal vedomosť o tom, že táto zmena skutku nemá vplyv na právnu kvalifikáciu skutku a výšku trestu, a aj takto upravená suma (z 214.558,- Sk na 429.285,- SK) napĺňa stále pojem väčšej škody. On len žiadal uviesť, na základe ktorých dôkazov prokurátor dospel k uvedenej sume. Dáva do pozornosti súdu, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku upravil výšku škody na sumu 429.285,- Sk, ktorá predstavuje súčet oboch fakturovaných súm z poistných udalostí zo dňa 18.07.2004 a 19.11.2004. Zopakoval tiež, že svedok S. T. bol na obhliadke poistnej udalosti zo dňa 18.07.2004, kde v lete boli poškodené okná, sklá na oknách a záplava objektu, a že poistnú udalosť a z nej vzniknuté škody z júla 2004 osobne fotil a fotodokumentáciu poslal do centrály v Bratislave. Túto poistnú udalosť nahlásila právnemu predchodcovi poškodeného spoločnosť K., s.r.o., dňa 19.07.2004, ktorú predstavoval prudký dážď, víchrica, búrka s prietržou mračien a prudkým vetrom, kde došlo k zaplaveniu spodných priestorov hotela a priestorov na prvom poschodí, k poškodeniu a rozbitiu strešných okien. Súčasťou bola aj fotodokumentácia vykonaná pri obhliadke p. T. zachytávajúca okná, strechu a priestory hotela. K likvidácii bola predložená faktúra po oprave s rozpisom položiek, avšak poisťovňa uvedenú likvidáciu odložila bez náhrady. Trvá na svojom názore, že nemusel a ani nemal dôvod v čase vzniku druhej poistnej udalosti uvedeným pracovníkom poisťovne (E. K., X.. S. G.) oznamovať, že došlo k prvej poistnej udalosti dňa 18.07.2004. Vedomosť o vzniku a platnom nahlásení prvej poistnej udalosti zo dňa 18.07.2004 mala nielen poisťovňa, ale aj jej pracovníci, a to hlavne K.. S. T., nakoľko tento bol osobne prítomný na obhliadke pri prvej poistnej udalosti zo dňa 18.07.2004, ktorú vykonal, ako aj obhliadke druhej poistnej udalosti zo dňa 19.11.2004, ktorú tiež vykonal. Rovnako aj ďalší uvedení pracovníci poisťovne E. K. a X.. S. G. museli mať vedomosť o uvedenej skutočnosti, nakoľko obidve poistné udalosti sa udiali na tom istom predmete poistenia hoteli T. v rámci jednej platnej poistnej zmluvy č. 5060232461, a tieto skutočnosti si vedeli overiť a naštudovať zo spisu rovnako, ako svedok S.. X. J.. Považuje za nemožné, aby pri kontrole v systéme a evidencii poisťovne títo zamestnanci podľa zadaného čísla poistnej zmluvy prehliadli skutočnosť, že boli nahlásené a neukončené dve poistné udalosti na predmetnú nehnuteľnosť hotel T.. Svedok E. K., pracovníčka poisťovne na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s predmetnou poistnou udalosťou sa oboznámila, keďže ju pán G. riešil, a tento kolega mal v príslušnom spise založené všetky doklady, oznámenie o škode, zápis ohliadky, fotodokumentáciu, zaujala k vzniknutým predmetným škodám stanovisko pozostávajúce z pochybností nad priebehom vzniku škody. Výpovede týchto svedkov poisťovne považuje za tendenčné vzhľadom na skutočnosť, že mali v uvedenom období zamestnanecký vzťah k poškodenej poisťovni. Nie je pravdou, že zatajil skutočnosti ohľadom uplatnenia

si škôd z prvej poistnej udalosti. Oznámením poistnej udalosti vzniknutej dňa 18.07.2004 iba oznámil vznik poistnej udalosti zo dňa 18.07.2004. Oznámením poistnej udalosti vzniknutej dňa 19.11.2004 iba oznámil vznik poistnej udalosti zo dňa 19.11.2004. Samotným oznámením vzniku či už prvej, alebo druhej poistnej udalosti si neuplatňoval nárok na poistné plnenie. Tento nárok si uplatnil až predložením faktúr za vykonané práce a dodaný materiál. Ako uviedol, K.. S. T. bol osobne prítomný nielen pri obhliadke škôd vzniknutých pri prvej poistnej udalosti teda dňa 18.07.2004, ale aj pri obhliadke škôd vzniknutých pri druhej poistnej udalosti zo dňa 19.11.2004. Z jeho osobnej prítomnosti pri obhliadke prvej, ako aj druhej poistnej udalosti podľa jeho názoru vyplýva, že v prvom rade T., ako aj jeho kolegovia zainteresovaní na predmetnej veci, teda riešení poistného plnenia v rámci poistnej zmluvy č. 5060232461 na poistenej nehnuteľnosti hotela T., museli mať vedomosť o oboch poistných udalostiach, a museli mať vedomosť, že po vyrobení a následnej montáži nových okien z dôvodu vzniku škodovej udalosti zo dňa 18.07.2004 poisťovni predložil podklady k riešeniu oboch poistných udalostí. Tvrdí, že samotní zamestnanci poisťovne, konkrétne X.. S. T. mu povedal, aby zaslal podklady, dokumenty, fotky a faktúry k vyriešeniu a uzatvoreniu oboch poistných udalostí. Nie jeho vinou došlo k víchrici a vzniku druhej poistnej udalosti dňa 19.11.2004 ešte pred osadením a montážou nových okien. Tieto sa montovali po víchrici zo dňa 19.11.2004. Staré okná boli priebežne provizórne opravené a osadzované až do času, kým neboli vyrobené a osadené nové okná. Staré okná boli poškodené dvakrát, teda pri prvej, ako aj druhej poistnej udalosti, pri ktorej došlo aj k ich vytrhaniu. Nové okná neboli poškodené ani raz. Na základe týchto nespochybniteľných skutočností možno prijať jediný správny záver, že v tomto prípade absolútne absentuje jeho úmysel k spáchaniu žalovaného trestného činu, teda trestného činu poisťovacieho podvodu. Nesúhlasí s vyjadrením svedkyne p. E. K. uvedeným počas jej výsluchu, že poistná udalosť nemôže vzniknúť na tom istom predmete poistenia dvakrát a že táto skutočnosť, ktorá podľa jej názoru je v rozpore so všeobecnými poistnými podmienkami, spôsobuje nemožnosť vyplatenia poistného plnenia. Od začiatku tohto konania tvrdí, že poistná udalosť vznikla na predmete poistenia dvakrát (v mesiaci júl 2004 a v mesiaci november 2004), avšak uplatnil si poistné plnenie na práce a materiál (okná) iba jedenkrát, napriek tomu, že tieto boli poškodené dvakrát, a to pri prvej poistnej udalosti zo dňa 18.07.2004 a druhej poistnej udalosti zo dňa 19.11.2004, a na základe tohto faktu považuje za irelevantné, kedy boli po prvej poistnej udalosti tieto okná vyrobené, dodané a namontované vo vzťahu k časovej udalosti vzniku druhej poistnej udalosti. K svedkyni E. K. doplnil, že táto sama uviedla, že zápis z obhliadky je podľa jej názoru správny, a z tohto mu vyplýva, že v čase tejto obhliadky (druhá poistná udalosť) je poistený objekt sčasti opravený, nakoľko poistený začal s opravou z dôvodu poskytovania ubytovacích služieb hneď po orkáne (po vzniku prvej poistnej udalosti). Poukázal taktiež na ďalšiu výpoveď svedkyne E. K., ktorá podľa jeho názoru zavádzajúco uviedla, že pri dodatočnej obhliadke v januári 2005 zistila údajné nezrovnalosti. Nie je mu potom zrejmé, aké iné údajné nové a rozhodujúce skutočnosti vyšli najavo pri dodatočnej obhliadke, ak bol poistený objekt hotela T. v čase obhliadky (druhej poistnej udalosti) v novembri 2004 už opravený a škody obhliadkou riadne zdokumentované. Podľa jeho názoru svedkovia p. E. K. a X.. S. T. vo svojich výpovediach účelovo zatajili svoju vedomosť o obidvoch poistných udalostiach na poistenom objekte hotela T. a jeho uplatnenia si škôd predložením podkladov k likvidácii škodových udalostí, a to nielen počas svojich výpovedí na hlavnom pojednávaní, ale aj pred OČTK. Poisťovňa samotným prijatím podkladov z jeho strany k likvidácii škôd v zmysle platnej poistnej zmluvy č. 5060232461 na poistenom objekte hotela T. vo výške 429.285,- Sk a podaním obžaloby prokurátorom na základe podkladov a informácií od poisťovne vo výške 214.558,- Sk podľa jeho presvedčenia potvrdila vedomosť či už poisťovne alebo všetkých jej zamestnancov zúčastnených a súčinných pri oboch poistných udalostiach, konkrétne X.. S. T., E. K. a K.. S. T., o skutočnosti, že predložil poisťovni podklady na uplatnenie nároku na poistné plnenie zo škôd vzniknutých v oboch platne nahlásených poistných udalostí. Za tendenčnú a nepravdivú považuje aj výpoveď svedka S.. X. J. na hlavnom pojednávaní zo dňa 05.03.2007, pričom poukázal na skutočnosť, že na jednej strane svedok vypovedal, že po jeho naštudovaní spisu vzniklo podozrenie, že deklarovaná poistná udalosť zo dňa 19.11.2004 bola pochybná, pretože v skutočnosti vôbec nevznikla, a preto poisťovňou nebolo poskytnuté žiadne plnenie. Na druhej strane po oboznámení sa s celým spisovým materiálom na hlavnom pojednávaní zo dňa 12.03.2007 tento svedok potvrdil, že obhliadku vykonal iba p. T., ktorú správu z tejto obhliadky p. Turan oskenoval až v decembri 2004 (vyslaný bol až dňa 24.11.2004), čiže svedok S.. J. mal vedomosť a musel vedieť zo zoskenovaného materiálu v spise, že k druhej škodovej udalosti reálne došlo, poistná udalosť nebola pochybná a reálne vznikla škoda na predmete poistenia. Sám vyhlásil, že tieto údaje má zo spisu, pričom s nikým o tom nekomunikoval. Ak svedok S.. X. J. si naštudoval zo spisu potrebné podklady, rovnako to mohli naštudovať aj ostatní zúčastnení zamestnanci poškodeného, teda poisťovne, a to E. K. a X.. S. G.. Na základe tejto skutočnosti považuje ich výpovede za tendenčné a zavádzajúce s cieľom pomôcť poškodenému vyhnúť sa poistnému plneniu vo výške,

ku ktorej došlo k reálnemu poškodeniu poisteného objektu hotela T. v zmysle platnej poistnej zmluvy č. 5060232461. Samotný súd konštatuje, že postup jeho ako obžalovaného po poistnej udalosti zo dňa 18.07.2004 bol správny. Otázkou pre neho ostáva, prečo táto prvá poistná udalosť nebola poisťovňou zlikvidovaná v zmysle platnej poistnej zmluvy po predložení dokladov. Zastáva názor, že poisťovňa obe poistné udalosti eviduje pod dvomi rôznymi číslami ako samostatné, pretože takto aj vznikli a ako samostatné poistné udalosti aj boli poisťovni nahlásené. Obidve platne nahlásené poistné udalosti boli predmetom šetrenia poisťovne za prítomnosti pracovníkov poisťovne, a to svedka obhliadkára K.. S. T. a svedka likvidátora X.. S. G.. Nebol vykonaný žiaden priamy dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že by akýmkoľvek spôsobom ovplyvňoval postup poisťovne pri riešení oboch poistných udalostí, či už výberom konkrétneho zamestnanca poisťovne, ktorý realizoval obhliadku, ovplyvňovaním jeho postupu, alebo výberu a postupu práce likvidátora poisťovne, ktorý rozhoduje o tom, či a v akej výške bude poistné plnenie vyplatené. Tvrdenie prokurátora a závery súdu v odsudzujúcom rozsudku, že jeho konanie spočívajúce v údajnom zatajení skutočnosti, že by si oznámením o poistnej udalosti zo dňa 22.11.2004 uplatňoval nárok aj na poistné plnenie zo škody vzniknutej pri poistnej udalosti dňa 18.07.2004 podľa jeho názoru nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní, ani v súvisiacich platných právnych predpisoch vzťahujúcich sa k tomuto konaniu. Tvrdí, že zo žiadnych platných príslušných ustanovení či už upravujúcich poistné vzťahy, ani zo zmluvy o poistení, a ani zo všeobecných poistných podmienok nevyplýva jeho povinnosť rozčleniť predložené faktúry za obidve poistné udalosti vzniknuté na tom istom poistenom objekte hotela T. v rámci jednej platnej poistnej zmluvy č. 5060232461. Podľa jeho názoru postavenie poisťovne ako podnikateľského subjektu disponujúceho dostatočným personálnym, odborným a technickým vybavením a zázemím predpokladá, že ak nastane vznik dvoch nezávislých poistných udalostí na tom istom predmete poistenia, ktoré sú riadne a včas nahlásené, bude táto povinná a schopná obidve tieto udalosti s náležitou odbornou starostlivosťou posúdiť, vyhodnotiť a uzavrieť v zmysle platnej poistnej zmluvy. Samotný vznik dvoch nezávislých poistných udalostí na tom istom predmete poistenia v rámci jednej platne uzatvorenej poistnej zmluvy žiadnym spôsobom nezbavuje poisťovňu povinnosti odborného postupu a posúdenia, a zároveň nesprávny a nezodpovedný postup pracovníkov poisťovne pri likvidácii týchto poistných udalostí na jednom a tom istom predmete poistenia v rámci jednej platne uzavretej poistnej zmluvy nemôže byť na jeho ťarchu z hľadiska vzniku jeho údajnej trestnoprávnej zodpovednosti.

V doplnení odôvodnenia svojho odvolania obžalovaný vyjadruje aj nesúhlas so závermi prvostupňového súdu na strane 17 napadnutého rozsudku, nakoľko jeho správanie rozhodne nepreukazovalo jeho úmysel vylákať od poisťovne poistné plnenie aj za opravu hotela, ktorá nesúvisela s jeho poškodením dňa 19.11.2004 dúfajúc, že poisťovňa mu toto poistné plnenie poskytne, a následne mu poskytne poistné plnenie aj za poistnú udalosť zo dňa 18.07.2004. Je pravdou, že vedel o objednávke okien pred vznikom druhej poistnej udalosti, nakoľko tieto boli poškodené už pri prvej poistnej udalosti, čo potvrdil vo svojej výpovedi zamestnanec poisťovne p. T., ktorý vykonal obhliadku po prvej poistnej udalosti a konštatoval poškodenie a rozbitie okien, takisto zaplavenie objektu, a tieto škody aj nafotil a odoslal do centrály v Bratislave. Keďže vedel o takomto rozsahu poškodenia pri prvej poistnej udalosti, bola zadaná zákazka na výrobu okien ešte pred vznikom druhej poistnej udalosti. Predpokladom na vyvrátenie tvrdenia žalobcu o jeho úmysle vylákať neoprávnené poistné plnenie od poisťovne je podľa neho skutočnosť, že novovyrobené okná neboli poškodené pri druhej poistnej udalosti, nakoľko boli bezpečne uskladnené, a z tohto dôvodu neboli a ani nemohli byť dané na preplatenie dvakrát, pretože boli zadané na výrobu iba jedenkrát. Jeho správanie nemohlo preukazovať úmysel vylákať od poisťovne poistné plnenie aj za opravu hotela, ktoré nesúvisela s jeho poškodením dňa 19.11.2004 dúfajúc, že poisťovňa mu toto poistné plnenie poskytne, a následne mu poskytne poistné plnenie aj za poistnú udalosť zo dňa 18.07.2004. Považuje za logický nezmysel a mylný záver súdu, že by si dovolil dať preplatiť poistné plnenie a teda mal úmysel dať si preplatiť po vyplatení poistného plnenia z poistnej udalosti vzniknutej dňa 19.11.2004 následne aj poistné plnenie za opravu hotela z poistnej udalosti vzniknutej dňa 18.07.2004. Práve z dôvodu zamedzenia čo i len hypotetickej úvahy zo strany poisťovne o prípadnom úmysle pokusu trestného činu poisťovacieho podvodu z jeho strany požadované doklady predložil poisťovni naraz jedenkrát, a požadoval poistné plnenie iba raz. O hypotetickom úmysle pokusu trestného činu poisťovacieho podvodu by bolo možné hovoriť v prípade, ak by si poistné plnenie uplatňoval rovnako na jednom predmete poistenia v zmysle jednej poistnej zmluvy viac ako jedenkrát. Fakt, že tieto novovyrobené okná boli osadené až po druhej poistnej udalosti nemôže mať vplyv na skutočnosť, že boli zadané do výroby ešte pred vznikom druhej poistnej udalosti. Za nespochybniteľný dôkaz považuje výpoveď T. a jeho zápis z obhliadky prvej poistnej udalosti. Rovnako znalec vo svojom znaleckom posudku označil práce a materiál v rekapitulácii z druhej poistnej udalosti rímskou číslicou II, a

všetky ostatné položky súvisia s prvou poistnou udalosťou. Poukázal na svoju výpoveď, ktorú pri svojich výpovediach mali potvrdiť aj svedkovia W. S., I. S., U. S., K. D., N. K. a C. J., kde všetci títo svedkovia mali vidieť stav poisteného objektu a jeho poškodení po víchrici zo dňa 19.11.2004, takže nielen súd, ale ani poisťovňa podľa neho nemôže mať pochybnosti o rozsahu škôd, ktoré vznikli pri druhej poistnej udalosti. Uvedené zhodné výpovede podľa neho znamenajú, že na jednom predmete poistenia v rámci jednej poistnej zmluvy nastali nezávisle na sebe dve poistné udalosti. Rovnako samotný svedok J. uviedol, že vo vystavenej faktúre vyúčtoval práce vykonané pred víchricou zo dňa 19.11.2004, ako aj po nej, a to za činnosti, ktoré nesúviseli len s víchricou zo dňa 19.11.2004, ako aj za činnosti, ktoré súviseli s opravou poškodeného objektu po víchrici zo dňa 19.11.2004, teda všetky vykonané práce fakturoval naraz. Následne si uplatnil vzniknuté škody na poistenom objekte v rámci platnej poistnej zmluvy iba raz, a to predložením dokladov - vystavených faktúr za práce, ktoré súviseli s odstraňovaním vzniknutých škôd po oboch poistných udalostiach na jednom poistenom objekte. Preto aj keď poisťovni predložil faktúru, mohli a aj boli na nej položky, ktoré súviseli s oboma poistnými udalosťami. Je vecou poisťovne, aby šetrením zistila, ktoré položky z uplatnených vzniknutých škôd pri poistných udalostiach sú oprávnené. Má zato, že rozhodujúcim a smerodajným je v tomto prípade platné oznámenie o vzniku prvej poistnej udalosti zo dňa 18.07.2004, ako aj platné oznámenie o vzniku druhej poistnej udalosti zo dňa 19.11.2004, v ktorých, ako mala potvrdiť aj svedkyňa p. E. K., je uvedené, čo poistený žiada. Týmto je podľa jeho presvedčenia vylúčená existencia úmyslu na jeho strane uviesť poisťovňu do omylu, ktorý úmysel je z hľadiska subjektívnej stránky nevyhnutným predpokladom trestnosti pokusu trestného činu jemu kladeného za vinu. Iba oznámenie druhej poistnej udalosti v žiadnom prípade nemôže samo osebe zakladať konanie, ktoré by smerovalo k dokonaniu trestného činu tak, ako je uvedené v obžalobe. Plneniu predchádza dôsledné šetrenie poistnej udalosti, ktoré nebolo v tomto prípade poisťovňou vykonané. Skutočnosť, že poisťovňa niektoré položky považovala za neoprávnené, v zmysle zásady subsidiarity trestného konania voči iným konaniam nemôže zakladať trestnú zodpovednosť jeho osoby (zásada ultima ratio). Na základe vyššie uvedených skutočností v doplnení odvolania zotrval na svojom návrhu, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie s tým, že bolo dokázané, že skutok, pre ktorý je ako obžalovaný stíhaný nie je trestným činom, prípadne aby sám vo veci rozhodol rozsudkom tak, že ho spod obžaloby oslobodzuje.

Ďalším podaním z 9.1.2022 obžalovaný navrhol, aby na verejnom zasadnutí boli vykonané dôkazy prečítaním výpovedí už vypočutých svedkov a to A. H., O. C., O. S., C. Q., U. S., C. J., K. D., N. K. a S. T., ale aj konfrontácie so svedkami N. K., C. J. a K. D.. Ďalej navrhol prečítať znalecký posudok prof. X.. A., A.. a prof. Q. F., P..

V súvislosti s týmto je však potrebné uviesť, že po podrobnom oboznámení obsahu doterajšieho konania na verejnom zasadnutí o odvolaní 19.01.2022 obžalovaný, ale ani iná procesná strana návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

Na základe podaných odvolaní krajský súd ako súd odvolací v súlade s ust. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný a prokurátor podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, bolo vykonané bez podstatných procesných chýb, pričom boli dodržiavané aj príslušné ustanovenia , ktorými sa má zabezpečiť právo obžalovaného na obhajobu. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa pravidiel stanovených , preto o zistenia plynúce zo zákonne vykonaných dôkazov mohol opierať svoje skutkové zistenia.

Súd vykonané dôkazy aj vyhodnotil spôsobom uvedeným v a takýmto postupom dospel v podstate k správnym skutkovým a následne i právnym záverom.

Podstata obrany obžalovaného spočívala v tom, že si po poistnej udalosti zo dňa 19.11.2004 uplatnil právo na poistné plnenie aj za škody vniknuté pri poistnej udalosti zo dňa 18.07.2004. Pri oboch poistných udalostiach vznikli škody aj na oknách a streche, obe udalosti poisťovni riadne a včas oznámil a vzniknuté škody boli odstraňované naraz. Škody vzniknuté v dôsledku prvej a druhej poistnej udalosti rozčleniť nevedel. Preto predložením faktúr poisťovni, ktorými bolo vyúčtované odstránenie týchto škôd, nemôže napĺňať znaky trestného činu poisťovacieho podvodu. Tvrdil, že nebolo preukázané, aby konal

v úmysle vylákať od poisťovne poistné plnenie tým, že ju uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, tak je potrebné ho spod obžaloby oslobodiť.

Napriek tejto obrane obžalovaného aj podľa krajského súdu výrok o vine je možné oprieť o súhrn dôkazov, ktoré po ich zhodnotení jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú záver, že sa skutok stal a že ho ako trestne zodpovedný subjekt spáchal obžalovaný.

Záver o vine obžalovaného je možné v prvom rade oprieť o listinné dôkazy a predloženú fotodokumentáciu.

Na objekte hotela T. malo dôjsť najprv k poistnej udalosti dňa 18.07.2004, ktorá bola v Českej poisťovni

- Slovensko, a. s. vedená pod č. 4011000924. Podľa písomného hlásenia bola táto udalosť poisťovni ohlásená poistenou spoločnosťou K., s. r. o., zastúpenou konateľom X.. N. Q., dňa 19.07.2004 a jej príčinou bol prudký dážď - záplava, pričom poškodené bolo prízemie, sklady, hotelové izby a reštauračná časť hotela T. v Starej Lesnej. Vychádzajúc zo zápisu o poistnej udalosti - obhliadky, ktorú za poisťovňu vykonal 29.07.2004 S. T. a za poisteného obžalovaný, v dôsledku prudkého vetra a kusmi rôznych konárov a iných predmetov došlo k rozbitiu 6 ks strešných okien (sklo o hrúbke 4 mm), voda valiaca sa z polí s blatom zatopila spodné priestory hotela a priestory na I. poschodí. Poškodené boli spodné časti maľoviek a sčasti omietok. Cez rozbité strešné okno došlo k zatečeniu 2 izieb. Na streche došlo prudkým vetrom aj k vytrhnutiu a prasknutiu krytiny.

Z uvedených listín a z pripojenej fotodokumentácie je teda nepochybné, že v dôsledku búrky dňa 18.07.2004 síce došlo k rozbitiu skla na šiestich strešných oknách, resp. k puknutiu skla, nie však k poškodeniu samotných okien. Nedošlo k ich vylomeniu, polámaniu či inému spôsobu ich zničenia či k ich takému poškodeniu, ktoré by mohlo byť v príčinnej súvislosti s predmetnou búrkou. Mimo toho je z fotodokumentácie zrejmé, že aj za samotné rozbitie skla zodpovedá vlastník budovy, pretože neurobil preventívne opatrenia potrebné k tomu, aby k jeho rozbitiu nedošlo. O okná sa totiž opierali konáre stromov, pri ktorých je možné očakávať, že v prípade vetra sklo na oknách rozbijú. Už táto skutočnosť by bola dôvodom pre zníženie plnenia z poistnej zmluvy [článok 4 bod 1 písm. c), bod 2 Všeobecných poistných podmienok živelného poistenia PPZ 93].

Skutočnosť, že pri tejto poistnej udalosti z 18.07.2004 došlo len k poškodeniu skla na oknách, potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok S. T..

K poistnej udalosti z 18.07.2004 žiadosťami z 13.10.2004 a z 11.01.2005 Česká poisťovňa - Slovensko vyzvala spoločnosť K., s. r. o., o doloženie faktúry po oprave s rozpisom položiek. Keďže takéto doklady poisťovni predložené neboli, poisťovňa 22.03.2005 oznámila, že likvidáciu poistnej udalosti č. 4041000924 ukončuje bez náhrady. Odôvodnila to tým, že zápis o obhliadke nezodpovedá skutočnosti zistenej pri osobnej návšteve p. K. a p. G. v januári 2005.

Dňa 19.11.2004 došlo v Tatrách k víchrici. Poistená spoločnosť K. s. r. o., zastúpená konateľom X.. N. Q., dňa 22.11.2004 poisťovni oznámila, že v dôsledku tejto víchrice vznikla škoda na hoteli T. a to na bráne, prízemí, poschodí, streche, stavbe, oknách, dverách, oplotení, pričom poškodené boli strecha, krov, obklady, okná, dvere a oplotenie ako súčasť stavby.

Podľa zápisu o poistnej udalosti - obhliadke z 24.11.2004, za poisťovňu spísaného S. T. a za poisteného obžalovaným, víchricou - orkánom malo dôjsť na hoteli T. aj k strhnutiu krytiny (eternit) na ploche 35 m2 a k úplnému vytrhnutiu 8 ks drevených okien aj s rámami so steny (zrubovina) a k ich polámaniu, rozštiepeniu a rozbitiu zasklenia. Ako ďalej vyplýva z predmetného zápisu, v čase obhliadky už bol objekt sčasti opravený, obžalovaný z dôvodu ubytovacích služieb začal s opravou ihneď po orkáne a vyhotovil dokumentáciu, pričom dokumentácia, ktorú S. T. vyhotovil je už po oprave a výmene znehodnotených častí.

Zároveň aj vo svojej svedeckej výpovedi S. T. potvrdil, že urobil zápis podľa toho, ako mu povedal obžalovaný, pretože podľa obžalovaného už bola vykonaná výmena okien a rekonštrukcia strechy, pričom obžalovaný predložil aj nejakú fotodokumentáciu.

Je teda možné konštatovať, že tento zápis o poistnej udalosti nezachytáva aktuálny stav po poistnej udalosti z 19.11.2004, ale len stav tvrdený obžalovaným, ktorého pravdivosť sa snažil preukázať fotodokumentáciou.

Fotodokumentácia predložená obžalovaným k zápisu o poistnej udalosti - obhliadke však svedčí o tom, že práce na výstavbe vikierov a výmene okien sa začali ešte pred víchricou, z ktorej mala vzniknúť škoda. Fotodokumentácia je teda v rozpore s tvrdením obžalovaného v zápise o poistnej udalosti, že z dôvodu ubytovacích služieb začal s opravou ihneď po orkáne.

Na preukázanie vzniku poistnej udalosti v dôsledku víchrice z 19.11.2004 a výšky škody obžalovaný poisťovni predložil faktúry C. J. - A. č. 30/2004 a spoločnosti W., s. r. o., č. 2004/14, ktoré boli vystavené 22.11.2004 za okná a práce dodané 20.11.2004, na základe objednávky z 20.11.2004. Súpisy vykonaných prác a dodávok boli podpísané 22.11.2004. Zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu dňa 20.11.2004 bolo v lokalite Stará Lesná počas celého dňa zamračené, s výskytom sneženia. Fúkal vietor s maximálnymi nárazmi 75-80 km/h, teplota vzduchu sa pohybovala od -4 ráno do -6 °C večer. Povrch pôdy bol úplne pokrytý snehom, pričom celková výška snehovej pokrývky bola 2 cm. Dňa 21.11.2004 to bolo veľmi podobné, ale aj 22. a 23.11.2004.

Ani tejto správe SHMÚ však nezodpovedá fotodokumentácia, ktorú obžalovaný predložil poisťovni za účelom preukázania opráv poškodení vykonaných po víchrici. Na tejto fotodokumentácii boli totiž práce vykonávané za slnečného počasia, pracovníci sú odetí len v ľahkom oblečení a nikde nie je ani sneh.

Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný pri oznamovaní poistnej udalosti a jej rozsahu poisťovni uvádzal nepravdivé skutočnosti. Minimálne výstavba vikierov, ktorá je zachytená na predmetnej fotodokumentácii, ako aj dodávka nových strešných okien, keď staré sú už na fotodokumentácii demontované, nesúvisela s víchricou z 19.11.2004 a nebola s ňou v príčinnej súvislosti.

Toto konštatovanie potvrdzuje aj skutočnosť, že kým víchrica bola 19.11.2004 o 17:00 hod., tak okná mali byť zhotovené a vymenené a vikiere postavené už 20. až 22.11.2004, čo z objektívnych dôvodov v takomto krátkom čase nie je reálne. Naviac výstavba vikierov nie je ani odstraňovaním poškodenia po poistnej udalosti, ale zhodnocovaním nehnuteľnosti a novým prvkom na nej, pretože ide vlastne o dobudovanie častí strechy, ktoré predtým neexistovali.

Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že okná menil a vikiere robil v dôsledku poistnej udalosti z 18.07.2004, tak táto jeho obrana tiež nie je pravdivá. Ako už bolo vyššie uvedené, pri búrke 18.07.2004 nedošlo k poškodeniu okien, ale len k poškodeniu skla na starých oknách. Vikiere pred dňom 18.07.2004 na budove neboli a tak ide o nové stavebné prvky na objekte, ktoré ho zhodnocujú a čiastočne menia jeho vzhľad.

Už na podklade tohto je možné uzavrieť, že tak dodanie nových okien, ako aj výstavba vikierov neboli likvidáciou škody spôsobenej poistnými udalosťami z 18.07.2004 a ani z 19.11.2004.

Uvedené skutočnosti vo svojich prvých výpovediach (z 22.09.2005, resp. zo 07.10.2005) potvrdili a upresnili svedkovia C. J., N. K. a K. D.. Predovšetkým všetci potvrdili, že nové okná boli na objednávku obžalovaného vyrobené a aj do hotela T. dovezené ešte pred víchricou z 19.11.2004 (konkrétne dovezené boli 15.11.2004), pričom boli potom aj v čase víchrice uložené zabalené na prízemí objektu. Rovnako sa ešte pred víchricou začali stavať aj vikiere a boli demontované staré okná, ktoré boli položené na dvore. Vo vikieroch pred víchricou ešte neboli zamontované nové okná a vikiere boli odkryté. Svedkovia C. J. a N. K. v predmetných výpovediach zdôraznili, že nové okná boli montované až po víchrici, pričom staré strešné okná sa vyberali ešte pred 19.11.2004 a tak nemohli byť poškodené v súvislosti s víchricou, a že ani práce na výstavbe vikierov nemali nič spoločné so živelnou pohromou. K fotografiám predloženým obžalovaným poisťovni svedkovia uviedli, že boli vyhotovené K. D. ešte pred víchricou.

V tomto zmysle vypovedala v prípravnom konaní aj nájomníčka U. S., podľa ktorej staré okná sa vymontovali a poukladali na dvore, kde ich víchrica rozmetala a porozbíjala, pričom rámy okien neboli poškodené, boli len pouvoľňované a pokrivené kovové zamykacie mechanizmy.

Svedkovia C. J., N. K. a K. D. v týchto prvých výpovediach tiež zhodne potvrdili, že keď dňa 15.11.2004 prišli do hotela T. v Starej Lesnej, tak ich tam vítal obžalovaný, ktorý sa im aj predstavil, pričom chodil o barlách. Obžalovaný so C. J. a N. K. ešte v októbri 2004 dojednával rozsah rekonštrukcie, ktorej dôvodom bolo zatekanie vody do vnútra budovy a bol prítomný v hoteli aj v čase jej vykonávania v novembri 2004. Bol mu teda známy stav budovy hotela, rozsah prác vykonaných pred víchricou 19.11.2004 i rozsah škôd ňou spôsobených.

Aj keď uvedení svedkovia svoje výpovede zmenili, tak rozpory hodnoverným a racionálnym spôsobom vysvetliť nevedeli. Svedok J. začal tvrdiť, že staré okná síce boli pred víchricou demontované, ale boli tam provizórne namontované naspäť. Neskôr (17.09.2018) už tvrdil, že z pôvodných okien boli pred víchricou odmontované dve a na ich miesto dali strešnú fóliu. K zmenám vo výpovediach sa vyjadriť nechcel s tým, že si to už nepamätá. Aj svedok K. začal tvrdiť, že staré okná boli na noc osadené naspäť do stavebných otvorov. K zmenám vo svojich výpovediach sa však vyjadriť ani on nevedel a nevedel uviesť ich dôvod. Rovnako došlo k obdobnej zmene aj u svedka D., ktorý k predloženej výpovedi zo dňa 07.10.2005 na hlavnom pojednávaní len uviedol, že je pravdivá, no ako pravdivú označil aj výpoveď z hlavného pojednávania z 24.07.2007, v ktorej však už tvrdil niečo iné. Zmeny vo výpovediach nevysvetlil hodnoverne ani pri svojich nasledujúcich výsluchoch.

Preto aj podľa odvolacieho súdu sa prvostupňový súd s uvedenými výpoveďami svedkov vysporiadal správne, keď za hodnoverné považoval výpovede svedka C. J. z 22.09.2005 a svedkov N. K. a K. D. zo 07.10.2005. Z týchto výpovedí súčasne vyplýva, že nie sú pravdivé tvrdenia obžalovaného, podľa ktorých do hotela bol privezený až v deň víchrice 19.11.2004. Aj preto za hodnoverné nebolo možné považovať svedecké výpovede priateľov obžalovaného I. O. S. a W. S..

Na základe uvedeného má aj odvolací súd bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že sa skutok stal a že ho ako trestne zodpovedný subjekt spáchal obžalovaný. V tomto rozsahu sú dôvody napadnutého rozsudku správne a v podrobnostiach na ne odvolací súd poukazuje.

Avšak napriek tomu, že v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení sp. zn. odvolací súd pre prípad uznania viny uložil súdu prvého stupňa, aby sa v ďalšom konaní dôsledne vysporiadal aj s výškou škody, tak s výškou škody sa v napadnutom rozsudku správne nevysporiadal. Uspokojil sa s tým, že ako výšku škody označil celú sumu fakturovanú C. J. - A. a spoločnosťou W., s. r. o., vo výške 429.285,- Sk.

Trestného činu poisťovacieho podvodu podľa Tr. zákona účinného do 31.12.2005 (z. č. ) sa dopustí ten, kto vyláka od iného poistné plnenie tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, a tak mu spôsobí škodu nie nepatrnú alebo získa pre seba prospech nie nepatrný. Ak spôsobí týmto činom väčšiu škodu alebo ním získa väčší prospech, potresce sa podľa odseku 3.

Škodou spôsobenou trestným činom poisťovacieho podvodu je suma, ktorá sa rovná rozdielu medzi skutočne poskytnutým poistným plnením a poistným plnením, ktoré by patrilo, keby páchateľ neuviedol poisťovňu do omylu v otázke splnenia podmienok na poistné plnenie. Za škodu nie je možné bez ďalšieho považovať celú výšku poskytnutého poistného plnenia, ak je zrejmé, že k poistnej udalosti došlo a že nárok na poistné plnenie vznikol, hoci v nižšej sume, než akú páchateľ vylákal.

V predmetnej veci k dokonaniu trestného činu nedošlo, pretože Česká poisťovňa - Slovensko, a. s., poistné plnenie nevyplatila, aj keď obžalovaný urobil všetko preto, aby poisťovňu uviedol do omylu a aby mu táto v dôsledku toho poistné plnenie vyplatila. Orgány činné v trestnom konaní, ale ani súd však náležite nezisťovali, či v dôsledku víchrice z 19.11.2004 na poistenom objekte hotela T. predsa len nevznikla nejaká škoda, na ktorú sa poistenie vzťahuje a či teda spoločnosť K., s. r. o., zastúpená obžalovaným nemá nárok aspoň na časť poistného plnenia a v akom rozsahu.

Aj keď je z vykonaných dôkazov zrejmé, že dodanie okien a výstavba vikierov so žiadnou poistnou udalosťou priamo nesúviseli, tak zároveň zo svedeckých výpovedí C. J. z 22.09.2005 a N. K. a K. D. zo 07.10.2005 vyplýva, že časť strechy hlavného objektu hotela víchricou dňa 19.11.2004 poškodená bola. Keďže nebolo bez dôvodných pochybností preukázané v akom rozsahu obžalovaný uplatnil nárok na poistné plnenie za poškodenie strechy víchricou neoprávnene, tak mu nie je možné v tomto rozsahu vytknúť, že sa snažil vylákať poistné plnenie. Podľa svedeckej výpovede C. J. a jeho faktúry č. 30/2004

a súpisu, s opravou a prekontrolovaním strechy súvisí z ním fakturovanej sumy suma 248.321,- Sk. Na strane druhej je nepochybné, že si obžalovaný neoprávnene uplatnil nárok na poistné plnenie v sume 180.964,50 Sk, ktorá pozostáva z dodania 9 ks okien v sume 115.514,50 Sk a z výstavby vikierov fakturovaných spoločnosťou W. s.r.o. v sume 65.450,- Sk (z výpovedí J. a K. síce vyplýva, že J. fakturoval okrem okien aj materiál potrebný na vikiere, ale nie je možné zistiť v akej sume).

Na základe uvedeného teda možno ustáliť, že z celkovej obžalovaným uplatnenej sumy poistného plnenia 429.285,50 Sk, nebolo oprávnene obžalovaným uplatnené poistné plnenie minimálne vo výške 180.964,50 Sk.

V dôsledku uvedenej chyby odvolací súd, po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu, napadnutý rozsudok zrušil a skutok v zmysle uvedenej výšky škody opravil.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, tak oproti napadnutému rozsudku prvostupňového súdu ani úprava výšky škody nemala vplyv na jej zmenu. Rovnako, ako to ustálil už prvostupňový súd, aj odvolací súd musí konštatovať, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky pokusu trestného činu poisťovacieho podvodu podľa k , Tr. zákona účinného do 31.12.2005 (), pretože vykonal konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle vylákať od iného poistné plnenie tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie a spôsobiť tak väčšiu škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Keďže v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudol dňa 01.01.2006 účinnosť nový 05 Z. z., odvolací súd tiež skúmal, či pre obžalovaného jeho použitie nie je priaznivejšie, ako použitie účinného do 31.12.2005 (). Zistil, že podľa účinného od 01.01.2005 by sa predmetné konanie obžalovaného posudzovalo ako pokus zločinu poisťovacieho podvodu podľa k , a hrozil by mu trest odňatia slobody na 3 až 10 rokov. Naproti tomu účinný do 31.12.2005 v , stanovuje trest odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov. Pre obžalovaného je teda priaznivejšie posúdenie trestnosti podľa účinného do 31.12.2005 a preto prvostupňový súd v napadnutom rozsudku správne konanie obžalovaného právne posudzoval podľa tohto zákona.

Popri nesprávnom ustálení výšky škody, však prvostupňový súd nesprávne postupoval aj pri rozhodovaní o treste.

V prvom rade je potrebné súdu prvého stupňa vytknúť, že kým vinu obžalovaného uznal podľa účinného do 31.12.2005, tak trest ukladal sčasti podľa účinného do 31.12.2005 a sčasti podľa účinného od 01.01.2006, čo prípustné nie je. Pri rozhodovaní o treste musí súd postupovať podľa právnej úpravy použitej pri právnej kvalifikácii skutku, takže nemôže kombinovať právnu úpravu skoršiu a novú.

Súčasne pri rozhodovaní o treste prvostupňový súd tiež nedostatočne zhodnotil dĺžku trestného stíhania a dĺžku doby od spáchania predmetného trestného činu po vyhlásenie konečného rozsudku.

Predmetná trestná vec, ako správne konštatuje aj prvostupňový súd, nebola prejednaná v primeranej lehote, čím bolo porušené právo obžalovaného na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva účinným prostriedkom nápravy v zmysle čl. 13 tohto Dohovoru je v prípade takéhoto porušenia práva priznaného dohovorom zohľadnenie dĺžky konania pri rozhodovaní o treste.

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že od spáchania skutku uplynulo viac ako 17 rokov, pričom trestné stíhanie obžalovaného trvalo viac ako 16 rokov bez toho, aby jeho dĺžku obžalovaný zapríčinil. Naviac nešlo ani o tak zvlášť skutkovo či právne zložitú vec, že by si vyžiadala dĺžku konania 16 rokov. Po zohľadnení celkovej dĺžky doterajšieho konania považuje odvolací súd uloženie do úvahy prichádzajúcich trestov za neprimerané. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že trest odňatia slobody aj pri jeho mimoriadnom znížení pod jeden rok by za primeraný nebolo možné považovať a uloženie peňažného či iného druhu trestu pri takomto trestnom čine obe neumožňujú.

Doterajšou dĺžkou svojho bezúhonného života, z ktorého bola predmetná trestná činnosť výnimkou, obžalovaný dostatočne preukázal, že nie je nutné na účinnú ochranu spoločnosti, či jeho nápravu pôsobiť na neho trestom. Po zohľadnení týchto skutočností a aj ako poskytnutie primeraného zadosťučinenia obžalovanému za porušenie jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote, odvolací súd považuje za potrebné upustiť od potrestania obžalovaného. Napriek tomu, že pre takýto postup neboli splnené všetky podmienky podľa Tr. zákona, je prípustný pri priamej aplikácii čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorú umožňuje čl. 154c ods. 1 .

Súčasná judikatúra Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad ) totiž priznávajú, že súd disponuje celým radom prostriedkov, ktoré mu ponúkajú trestné či ústavnoprávne predpisy (napr. zastavenie trestného stíhania, mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby) na uplatnenie možnosti kompenzácie porušenia práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej dobe). Aj rozhodnutia ESĽP takú formu kompenzácie považujú za dostatočnú nápravu porušeného práva, ak ju národný súd použije s výslovným uvedením toho, že k tomuto opatreniu pristupuje preto, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci v primeranej dobe, a pokiaľ ide o zmiernenie trestu, uvedie, v akej miere bol trest z tohto dôvodu zmiernený (rozh. Eckle v. SRN z 15. 7. 1982). Za týchto podmienok je ESĽP toho názoru, že zmluvný štát poskytol dostatočnú ochranu právam vyplývajúcim z dohovoru s tým dôsledkom, že sťažovateľ stráca postavenie poškodeného podľa čl. 34 dohovoru.

Z uvedeného vyplýva, že ochrana práva na primeranú dĺžku konania, ktoré garantuje a čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. kompenzácia jeho porušenia môže byť dosiahnutá prostriedkami, ktoré sú vlastné trestnému právu, ak sú jeho normy vykladané ústavne konformným spôsobom.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu jednomyseľne zrušil a sám vo veci rozhodol rozsudkom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.