Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/26/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Richarda Bureša a JUDr. Viliama Dohňanského

v trestnej veci obvineného J. H. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/

Tr. a iné, na neverejnom zasadnutí 14. augusta 2013 v Bratislave

o sťažnosti obvineného J. H. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku

z 30. júla 2013, sp. zn. PK-1Tš 19/2006, takto

rozhodol:

I. Podľa napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.

II. Podľa obvinený J. H., nar. X., naposledy bytom H. X., toho

času v Ústave na výkon väzby v Bratislave, Chorvátska 5, 812 29 Bratislava

sa n e b e r i e do väzby a p r e p ú š ť a sa ihneď na slobodu.

III. Podľa za existencie dôvodu väzby podľa

ods. 1 písm. c/ sa p r i j í m a písomný sľub obvineného J. H.

a podľa mu u k l a d á povinnosť oznámiť súdu,

na ktorom sa vedie trestné konanie, každú zmenu miesta pobytu.

IV. Podľa , sa u k l a d a j ú obvinenému

J. H. tieto primerané povinnosti a obmedzenia :

- zákaz vycestovať do zahraničia,

- dostaviť sa na príkaz súdu na úkony trestného konania,

- povinnosť pravidelne dvakrát do mesiaca v určených dňoch sa dostaviť

k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v obvode ktorého

bude mať trvalý pobyt.

2

Podľa plnenie a kontrolu uložených povinností a obmedzení

vykoná probačný a mediačný úradník okresného súdu, v obvode ktorého bude mať

obvinený J. H. trvalý pobyt.

O d ô v o d n e n i e

Senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len Špecializovaný trestný

súd alebo súd prvého stupňa) uznesením z 30. júla 2013, sp. zn. PK-1Tš 19/2006,

podľa z dôvodu , vzal do väzby

obvineného J. H.. Väzba začala plynúť dňa 30. júla 2013 o 16.00 hod. a vykonáva

sa v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave,

Chorvátska 5, 812 29 Bratislava.

Proti tomuto uzneseniu, ktoré bolo doručené všetkým procesným stranám podal

obvinený J. H. sťažnosť ihneď na neverejnom zasadnutí po jeho vyhlásení.

V odôvodnenej sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu, rovnako ako aj

vo vyjadrení na neverejnom zasadnutí 30. júla 2013 uviedol, že ak by nebol vzatý

do (útekovej) väzby mohol by bývať v byte u svojej matky Z. H. v obci Z., ul. S. X., ktorý

bol medzičasom bez jeho vedomia prevedený na jeho brata I. H. a jeho manželku S., ktorí

s tým súhlasia a prihlásia ho tam k trvalému pobytu. Brat I. H. je spoločníkom

a konateľom spoločnosti P. - P., s.r.o., so sídlom M. X., B., kde ho zamestná ako vodiča,

ak bude prepustený z väzby na slobodu. Uvedené vyplýva z čestného vyhlásenia jeho brata

I. H. z 5. augusta 2013, výpisu obchodného registra z 5. marca 2009 a z 5. augusta 2013

k firme P. - P. a listu vlastníctva z 5. augusta 2013 o vlastníctve bytu. K dôvodom

preventívnej väzby uviedol, že vo výkone trestu odňatia slobody, so započítaním

vykonanej väzby je sedem a pol roka a za tú dobu dospel k presvedčeniu,

že pokračovanie v trestnej činnosti u neho neprichádza do úvahy. Ochotný je podrobiť

sa právoplatne uloženej ústavnej protitoxikomanickej liečbe. Vo výkone trestu odňatia

slobody bol viackrát disciplinárne odmenený, trestaný nebol a aj na základe toho bol

preradený z ústavu so stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom

stráženia. Zdržiavať sa bude v mieste trvalého bydliska - Z., ul. S. X. v byte svojho brata

I. H.. Po prípadnom prepustení z väzby na slobodu povedie riadny život, nedopustí

sa žiadnej trestnej činnosti a dodrží všetky prípadné obmedzenia, ktoré mu súd uloží.

3

Trestnému konaniu sa vyhýbať nebude a na každé súdom nariadené pojednávanie

sa kedykoľvek dostaví, čo potvrdzuje písomným sľubom z 5. augusta 2013.

V závere sťažnosti obvinený navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky zrušiť

napadnuté uznesenie a rozhodnúť o jeho prepustení na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci prieskumnej povinnosti podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie

mu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť obvineného J. H. je dôvodná.

Z napadnutého uznesenia, ale aj z predloženého spisu vyplýva, že obvinený J. H.

bol uznesením sudcu Okresného súdu v Dunajskej Strede z 1. februára 2006, sp. zn.

7/2006, vzatý do väzby, so začiatkom jej výkonu 30. januára 2006 od 02.00 hod.

(zväzok I., č.l. 157 trestného spisu).

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 21. februára 2007,

sp. zn. PK-1Tš 19/2006, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 3. mája 2007, sp. zn. , bol obvinený J. H. uznaný vinným v bode I.

z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu

a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005, v bode II. z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/

Tr. zák., v bode III. z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

podľa § 294 ods. 1 Tr. zák., v bode IV. zo zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., v bode V. zo zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania

s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe,

ako je to uvedené vo výrokovej časti citovaného rozsudku.

Obvinenému bol za skutok pod bodom I. uložený podľa § 35 ods. 3, § 187 ods. 1

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 a pol

roka, so zaradením podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného

4

do 1. januára 2006 bol zrušený výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská

Streda zo 16. januára 2006, sp. zn. . Za skutky pod bodmi II. - V. mu bol

uložený podľa § 38 ods. 7, § 41 ods. 2, § 172 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 9 a pol roka, so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu

so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 Tr. zák. bol mu uložený aj trest prepadnutia

veci - mincí a bankoviek uvedených v skutkovej vete rozsudku. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/,

ods. 4 Tr. zák. mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou

(zväzok III., č.l. 690, 731 trestného spisu).

V konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 26. januára 2009, sp. zn. , bolo dovolanie obvineného

odmietnuté (zväzok III., č.l. 777 trestného spisu) a tiež bol zamietnutý jeho návrh na obnovu

konania uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 28. januára 2011, sp. zn.

, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. marca 2011,

sp. zn. (zväzok III., č.l. 833, 890 trestného spisu).

Uložené tresty obvinený J. H. začal vykonávať 3. mája 2007 so započítaním väzby

od 30. januára 2006 do 3. mája 2007, pričom trest by mal vykonať 30. januára 2018 (zväzok

III., č.l. 730, 742, 877 trestného spisu). Ku dňu tohto rozhodovania obvinený už z uložených

trestov vykonal celkove aj s väzbou 7 rokov, 6 mesiacov a 14 dní.

Na podklade nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. ,

z 28. novembra 2012 o zrušení takzvanej asperačnej zásady pri ukladaní trestu

podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica

uznesením z 11. júna 2013, sp. zn. BB-4Nt 3/2013, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 30. júla 2013, sp. zn. , povolil obnovu konania

v prospech obvineného J. H. a zrušil celý výrok o treste z rozsudku Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku z 21. februára 2007, sp. zn. PK-1Tš 19/2006 (zväzok IV.,

č.l. 907, 909 trestného spisu). Príkazom predsedu senátu prvostupňového súdu z 30. júla 2013

bol obvinený J. H. ihneď prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a súčasne bol daný

príkaz na jeho predvedenie na neverejné zasadnutie, ktoré sa uskutočnilo ešte toho dňa,

na ktorom bol obvinený po výsluchu za účasti prokurátora a obhajcu napadnutým

5

uznesením vzatý do väzby, ktorú vykonáva v Ústave na výkon väzby v Bratislave,

Chorvátska 5 (zväzok IV., č.l. 921, 924, 938, 972 trestného spisu).

Podľa aktuálneho odpisu registra trestov obvinený sa doposiaľ za spáchanie trestnej

činnosti zodpovedal síce štyrikrát, ale dva predchádzajúce rozsudky

z 19. januára 1998 a zo 16. januára 2006 boli zrušené v rámci ukladania

súhrnných trestov. Vo výkone trestu bol jedenkrát z rozsudku zo 6. októbra 1998,

pričom v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení sa osvedčil, takže sa na neho, ohľadne

tohto postihu hľadí, ako by nebol odsúdený.

Dňa 5. augusta 2013 bol nariadený výkon uloženého protitoxikomanického

ústavného liečenia (zväzok IV., č.l. 950 trestného spisu).

Čestné vyhlásenie I. H. z 5. augusta 2013 (č.l. 965), kópia výpisu z obchodného

registra z 5. marca 2009 (č.l. 966), internetový výpis z obchodného registra z 5. augusta 2013

(č.l. 967), internetového výpisu z katastra nehnuteľností z 5. augusta 2013 (č.l. 969)

a písomný sľub obvineného (č.l. 971) preukazujú skutočnosti uvádzané v sťažnosti

obvineného.

Najvyšší súd tiež poukazuje na to, že obvinený J. H. bol rozsudkom Špeciálneho súdu

v Pezinku z 21. februára 2007 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 3. mája 2007 právoplatne uznaný za vinného v bode I. z trestného činu nedovolenej výroby

a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi

podľa , Tr. účinného

do 31. decembra 2005, podľa ktorého je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody

na dva roky až osem rokov. Ďalej bol v bodoch IV. a V. uznaný za vinného z dvoch

trestných činov nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/

Tr. účinného od 1. januára 2006, podľa ktorého je možné páchateľovi

uložiť trest odňatia slobody na tri roky až desať rokov. V bodoch II. a III. bol uznaný

za vinného z trestných činov podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., za čo je možné

páchateľovi uložiť trest odňatia slobody od 2 rokov do 5 rokov a podľa § 294 ods. 1 Tr. zák.,

za čo je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov.

6

Z uvedeného vyplýva, že bez aplikácie takzvanej asperačnej zásady možno očakávať

uloženie miernejšieho trestu, než aký bol uložený v pôvodnom rozsudku.

Špecializovaný trestný súd v napadnutom uznesení správne konštatoval,

že u obvineného J. H. boli v čase rozhodovania na súde I. stupňa dané dôvody väzby

podľa , Pritom útekovú väzbu odôvodnil skutočnosťou,

že obvinený nemá žiadne bydlisko, žiadne zamestnanie, ani iný spôsob obživy a naďalej

mu hrozí uloženie vysokého trestu. Preventívnu väzbu videl v tom, že obvinený bol

v minulosti odsúdený za rôznu trestnú činnosť a v aktuálne vedenom trestnom konaní

sa dopustil rôznej trestnej činnosti celkovo v piatich skutkoch.

Podľa najvyššieho súdu však u obvineného v súčasnosti existuje iba dôvod väzby

podľa , pretože vzhľadom na osobu páchateľa a okolnosti trestnej

činnosti, za ktorú bol právoplatne uznaný za vinného pretrváva dôvodná obava,

že by mohol pokračovať v páchaní úmyselnej trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o takzvanú útekovú väzbu najvyšší súd uvádza, že v dobe rozhodovania

prvostupňového súdu obvinený iba slovne vyhlásil, že má kde bývať a má aj možnosť

zamestnať sa. Po rozhodnutí súdu prvého stupňa však obvinený vyhlásenie doložil

„čestným prehlásením brata a výpismi z obchodného registra a katastrálneho úradu“

o možnosti trvalého bývania a jeho zamestnania sa. Taktiež predložil písomný sľub.

Tieto skutočnosti, ako aj to, že obvinený doposiaľ vykonal z uložených trestov odňatia

slobody (dva a pol roka a deväť a pol roka, teda 12 rokov) už viac ako 7 a pol roka

najvyšší súd zohľadnil a zistil, že nie je daný dôvod väzby podľa písm. a/,

Na tomto základe najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1

písm. a/ v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol. Podľa obvineného

J. H. nevzal do väzby a prepustil ho ihneď na slobodu.

Zároveň podľa , keďže sú dané dôvody väzby podľa

ods. 1 písm. c/ prijal písomný sľub obvineného J. H. a tomuto uložil podľa

ods. 2 povinnosť oznámiť Špecializovanému trestnému súdu, prípadne

odvolaciemu súdu, každú zmenu miesta pobytu.

7

Písomný sľub bol prijatý, lebo bol považovaný za dostatočný s ohľadom na povahu

prejednávaného prípadu a správanie sa obvineného vo výkone trestu. Obvinený je povinný

obsah písomného sľubu plniť.

Na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou najvyšší súd obvinenému

podľa , uložil primerané povinnosti a obmedzenia tak,

ako sú uvedené vo výroku tohto uznesenia, pokiaľ v tom čase nebude sa podrobovať

nariadenej ústavnej protitoxikomanickej liečbe.

Podľa plnenie a kontrolu uložených povinností a obmedzení

vykoná probačný a mediačný úradník okresného súdu, v obvode ktorého bude mať trvalý

pobyt obvinený J. H..

V tej súvislosti najvyšší súd v zmysle poučuje obvineného v tom

smere, že ak nebude plniť uložené mu primerané povinnosti a obmedzenia alebo obsah

písomného sľubu môže súd rozhodnúť o jeho vzatí do väzby.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o sťažnosti obvineného

tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 14. augusta 2013

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová