Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Rks/3/2012

Identifikačné číslo spisu: 3011200703 Dátum vydania rozhodnutia: 20.08.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Ida Hanzelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:3011200703.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: R. Q., bytom W., proti odporcovi: Mesto Púchov, Mestský úrad, Štefánikova 821/21, Púchov, zastúpenom advokátkou JUDr. Alžbetou Pasiarovou, so sídlom Ul. Štefánikova 812, Púchov, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. Výst.2011/02813-001 AL1 B3 zo dňa 16. septembra 2011, v spore o právomoc medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Krajským súdom v Trenčíne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa u r č u j e , že na rozhodnutie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu primátora Mesta Púchov č. Výst.2011/02813- 001 AL1 B3 zo dňa 16. septembra 2011 je daná právomoc, vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Trenčíne.

Odôvodnenie

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) bol dňa 31.12.2012 doručený nesúhlas Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) s postúpením opravného prostriedku navrhovateľa proti vyššie uvedenému rozhodnutiu primátora Mesta Púchov, ktorý mu bol postúpený na základe právoplatného uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. -49 zo dňa 16. mája 2012.

Výrokom rozhodnutia č. Výst.2011/02813-001 AL1 B3 zo dňa 16. septembra 2011 primátor Mesta Púchov uložil navrhovateľovi „pokutu podľa v sume 165, Eur za to, že z údajného počtu 4 ks psov má v evidencii Mesta Púchov úradne prihlásených len 2 psov, čo je v rozpore s Všeobecne záväzným nariadením č. 4/2010 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v meste Púchov, bodom 5.1., a zároveň týmto chovom nadmerne obťažuje svoje okolie, čím porušuje Všeobecne záväzné o ochrane životného prostredia a tvorbe mestskej zelene, bod 5.5, odst. 1.“ V druhom odseku výroku uvedeného rozhodnutia sa uvádza „Zároveň je potrebné okamžite vykonať nápravné opatrenia na odstránenie nedostatkov.“

Navrhovateľ v zmysle poučenia vyplývajúceho z napadnutého správneho rozhodnutia podal na Krajský

súd v Trenčíne proti tomuto rozhodnutiu mesta odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia.

Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) uznesením č. k. -49 zo dňa 16. mája 2012 konanie o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom zastavil, účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania a po právoplatnosti uznesenia postúpil vec Ministerstvu vnútra SR ako orgánu príslušnému na rozhodnutie vo veci. Krajský súd neuznanie svojej právomoci na rozhodnutie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu dôvodil odkazom na bod 6.1. Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2007 Mesta Púchov, podľa ktorého nedodržanie ustanovení tohto nariadenia sa postihuje, ak nejde o trestný čin, ako priestupok podľa o priestupkoch. V tejto súvislosti poukázal na znenie zákona o priestupkoch, citovaného zákona a prípustnosť podania návrhu na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní ( citovaného zákona). Podľa krajského súdu obec (mesto) má v konaní o priestupku postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy a tento záver nie je v rozpore so zákonom o priestupkoch v znení účinnom od 1. januára 2011 ani so zákonom Z uvedeného krajskému súdu vyplýva, že o odvolaní proti rozhodnutiu obce o priestupku rozhoduje orgán štátu príslušný podľa osobitných predpisov, ktorým je podľa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Ministerstvo vyjadrenie nesúhlasu s postúpením opravného prostriedku navrhovateľa odôvodnilo : · určením právomoci a vymedzením príslušnosti na prejednanie priestupku v blokovom konaní obcou podľa o priestupkoch (ďalej len „“) v spojení s , ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov, · nedostatočne a neúplne zisteným skutkovým stavom pred vydaním rozhodnutia, · v súvislosti s uložením pokuty podľa zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obec môže právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6 638 Eur, ak poruší nariadenie, pričom z obsahu rozhodnutia ani spisového materiálu nie je možné zistiť, či Mesto Púchov sankcionovalo navrhovateľa ako občana alebo fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, · pokuta bola uložená za porušenie všeobecne záväzných nariadení mesta a to možno považovať za uloženie sankcie v originálnej pôsobnosti Mesta Púchov, · s poukazom na zákona o obecnom zriadení v spojení s postupom podľa Správneho poriadku v správnom konaní pri výkone samosprávy obce, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanoví inak.

Najvyšší súd Slovenskej republiky príslušný podľa na rozhodnutie s konečnou platnosťou o uvedenom negatívnom kompetenčnom konflikte krajského súdu a ministerstva v tejto veci pri určovaní právomoci vychádzal z obsahu enunciátu napádaného rozhodnutia odporcu, Mesta Púchov (ďalej len „mesto“).

Krajský súd neuznal svoju právomoc na rozhodnutie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu mesta z dôvodu, že predmetom napadnutého rozhodnutia bolo uloženie pokuty navrhovateľovi za spáchanie priestupku, pričom konanie predchádzajúce jeho vydaniu podradil pod konanie mesta podľa .

Podľa priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 13 ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení obec môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6 638 Eur, ak poruší nariadenie.

Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia mesta konštatuje, že z jeho výroku jednoznačne nevyplýva a nie je uvedené:

· určenie splnenia zákonnej podmienky trestaného subjektu uložením pokuty vyplývajúcej z ustanovenia § 13 ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obec môže za porušenie nariadenia obce uložiť pokutu len fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, · vymedzenie skutku jeho riadnym popísaním tak, aby bolo z jeho popisu bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, čoho sa navrhovateľ ako páchateľ správneho deliktu dopustil, t. j. kde, kedy, akým konkrétnym spôsobom konania, resp. opomenutím konania a v čom spočíva spáchaný delikt; napr. vo výroku popis skutku slovným vyjadrením „údajného počtu 4 ks psov“ nenasvedčuje riadnemu zisteniu skutkového stavu, · určenie konkrétneho ustanovenia zákona, pod ktorý možno subsumovať mestom zistený skutok ako zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok zákonom označené, · určenie konkrétneho ustanovenia zákona, podľa ktorého sa sankcia za zistený priestupok ukladá.

Krajský súd sa pri rozhodovaní o postúpení veci z dôvodu nedostatku jeho právomoci na rozhodnutie vo veci opomenul zaoberať posúdením obsahu výroku napadnutého rozhodnutia mesta vo vzťahu k základným zákonným atribútom, ktoré má rozhodnutie o priestupku spĺňať. V tejto súvislosti s prihliadnutím na princípy uplatňované v rámci administratívneho trestania najvyšší súd považuje za potrebné poukázať na svoje rozhodnutie sp. zn. , zo dňa 8. septembra 2011, kde uvádza: „Aj v správnom trestaní, je nutné rešpektovať základné princípy trestania, medzi ktoré patrí aj princíp zákonnosti (legality), ktorý je spojený s uplatnením zásady nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona), nulla poena sine lege (žiadny trest bez zákona), z ktorej taktiež vyplýva neprípustnosť analógie v neprospech páchateľa. Tento princíp je zakotvený aj v , pričom táto ústavná ochrana sa týka nielen trestného konania, ale je potrebné ju aplikovať aj v konaní o správnych deliktoch. Podmienky trestnej (aj deliktuálnej) zodpovednosti a ukladania sankcií sa nesmú rozširovať prostredníctvom analógie a páchateľa možno postihnúť len trestom, ktorý výslovne ustanovuje zákon.“

Najvyšší súd sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu, na základe ktorého postúpil vec na rozhodnutie ministerstvu ako orgánu disponujúcemu právomocou na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam obcí o priestupkoch, nakoľko z výroku napadnutého rozhodnutia odporcu nevyplýva, že odporca uložil pokutu za spáchanie priestupku. Z uvedeného dôvodu pri určení právomoci na rozhodnutie o opravnom prostriedku navrhovateľa nemožno vychádzať z ust. v spojení s citovaného zákona, ale z ustanovenia zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce vydanému pri výkone samosprávy rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Najvyšší súd výrokom uznesenia zároveň určil vecnú a miestnu príslušnosť krajského súdu v Trenčíne podľa a podľa .

Odhliadnuc od vyššie uvedeného najvyšší súd taktiež poukazuje na to, že samotné mesto vo výroku napadnutého rozhodnutia si definovalo legálny prameň, zákonné splnomocnenie určujúce mu právomoc na uloženie pokuty podľa § 13 ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, avšak opomenulo pri tom rešpektovať zákonnú podmienku kladenú na špeciálne určené subjekty, ktoré možno takto postihnúť uložením pokuty za spáchanie iného správneho deliktu. Z uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že mesto môže podľa tohto ustanovenia ukladať pokuty len právnickým osobám alebo fyzickým osobám oprávneným na podnikanie, pričom splnenie tejto podmienky trestaného subjektu u navrhovateľa z výroku napadnutého rozhodnutia nevyplýva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.