Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/180/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. C., bytom v K.,

v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. M. S., advokátom v K., proti odporcovi K., so sídlom

v K., zastúpenému JUDr. Ing. M. V., bytom v K., o určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru a iné, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. decembra 2012,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

z 28. decembra 2012 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 20. júna 2011, č. k. -54 určil, že

výpoveď odporcu zo 14. septembra 2010 daná navrhovateľovi je neplatná, návrh

(v prevyšujúcej časti) o náhradu mzdy s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie

a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 382,36 Eur

na účet jeho právneho zástupcu do troch dní.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je dôvodný, lebo

výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporca vo výpovednom prejave

zo 14. septembra 2010 nedostatočne konkretizoval výpovedný dôvod tak z časového hľadiska,

ako aj z hľadiska skutkového, keď z neho nebolo zrejmé, kedy (v ktorom konkrétnom dni),

a akým konkrétnym, spôsobom navrhovateľ neuspokojivo plnil pracovné úlohy. Výpovedný

dôvod podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d/ bodu 4 Zák. práce totiž odporca skutkovo

vymedzil tak, že navrhovateľ nezabezpečil vývoz tovaru a jeho dodanie zákazníkom

vo viacerých prípadoch napriek tomu, že zákazníkom objednaný tovar bol na sklade. Druhým

dôvodom výpovede bola skutočnosť, že navrhovateľ nezabezpečil vývoz už vyfakturovaného

tovaru pre firmu R.; v tomto prípade však išlo o ten istý dôvod, na ktorý bol navrhovateľ

upozornený listom z 13. júla 2010, v ktorom nebola určená žiadna primeraná lehota

na odstránenie nedostatkov, takže ani tento skutok neuznal za spôsobilý založiť výpovedný

dôvod pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh v zmysle vyššie uvedeného zákonného

ustanovenia. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Košiciach uznesením z 28. decembra 2012,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa

trov konania zrušil a (v rozsahu zrušenia) vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

z dôvodu, že súd prvého stupňa svoj vyhovujúci rozsudok založil na skutkových záveroch,

ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Vyložil ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d/ bod 4

Zák. práce a poukázal na to, že zo skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu uvedeného

vo výpovedi zo 14.9.2010 vyplýva, že zamestnávateľ navrhovateľovi vytýkal neuspokojivé

pracovné výsledky spočívajúce v nezabezpečení vývozu a dodania objednaného tovaru

zákazníkovi napriek tomu, že tento bol na sklade a to vo viacerých prípadoch, ako aj v tom, že

nezabezpečil vývoz už vyfakturovaného tovaru pre spoločnosť R.. Pri porovnaní skutkového

vymedzenia uvedeného vo výpovedi a v upozornení z 13.7.2010 uviedol, že je zrejmá

dostatočná konkretizácia porušenia pracovných povinností navrhovateľa pri vybavovaní

zákaziek spoločnosti R.. „Skutočnosť, že sa jedná o rovnakú spoločnosť a aj porušenie

povinností žalobcu spočívala v nedostatočnom vybavení zákazky tejto spoločnosti, ešte

neznamená, že ide o totožné skutky.“ Uviedol, že navrhovateľ pochybil pri vybavovaní

zákazky pre túto spoločnosť opakovane dvakrát, pričom mu bolo toto porušenie vytýkané

v upozornení z 13.7.2010 a napriek tomu sa ho dopusti opakovane, čo bolo zistené pri

kontrole pracovnej činnosti 10.9.2010.

Toto uznesenie odvolacieho súdu napadol dovolaním navrhovateľ. Navrhol, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu,

že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

), čím došlo aj k vade podľa ustanovenia písm. a/. Dôvodil aj tým,

že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, že z ustanovenia

vyplýva, z akých dôvodov môže odvolací súd zrušiť rozhodnutie súdu

prvého stupňa, pričom v predmetnej veci odvolací súd neuviedol ani jeden z týchto dôvodov;

z jeho rozhodnutia preto nie je zrejmé, prečo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Jediným dôvodom pre zrušenie odvolaním napadnutého

rozhodnutia bolo nesprávne hodnotenie dôkazov a z toho vyplývajúce nesprávne skutkové

závery súdu prvého stupňa. Tento postup odvolacieho súdu je bezprecedentný a v rozpore

s ustanoveniami a 123 , prostredníctvom ktorých sa realizuje právo účastníka

konania zakotvené v článku 46 ods. 1 SR. Odvolací súd totiž sám vyhodnotil jeho

výpoveď a tiež aj výpoveď konateľky odporcu a skutkové závery, ku ktorým dospel odvolací

súd z jeho výpovede nevyplývajú. Rovnako nepripustil, že mu boli opätovne vytýkané

nedostatky pri opätovnom vybavovaní zásielky pre spoločnosť R. a D. a nepotvrdil, že

jeho postup pri vybavovaní zásielky pre konkrétnu firmu bol nesprávny, a že sa tak stalo

potom, čo bol na uvedené nedostatky upozornený. Odvolací súd nezohľadnil, že konateľka

odporcu sa na pojednávaní (23.5.2011) opätovne vyjadrila, že v upozornení z 13.7.2010

a vo výpovedi zo 14.9.2010 ide o to isté porušenie pracovnej disciplíny. Poukázal na

ustanovenia , , , a vyvodil, že právny názor

vyslovený v dovolaním napadnutom uznesení povedie k zamietnutiu jeho návrhu, lebo súd

prvého stupňa sa nemôže odchýliť od právneho názoru vysloveného v zrušujúcom

uznesení, že výpoveď je dostatočne konkretizovaná a že opakovane pochybil aj

po upozornení, a že vytýkané nedostatky bolo možné odstrániť bez poskytnutia primeranej

lehoty. Za týchto okolností nebude mať možnosť v odvolacom konaní dosiahnuť zmeny

zamietajúceho rozhodnutia súdu prvého stupňa a týmto postupom mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom. Navyše, odvolací súd dospel k takým právnym záverom, ktoré sú v právnej

teórii a v právnej praxi posudzované diametrálne odlišne (R 2/1971, V 2/1967, B 3/1977,

R 29/1997, , , , ) najmä

v súvislosti s určením lehoty na odstránenie zistených nedostatkov, jej primeranosti a tiež aj

v súvislosti so samotnou konkretizáciou zistených nedostatkov. Napokon odvolaciemu súdu

vytkol, že svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením

Odporca navrhol, aby Najvyšší súd SR dovolanie navrhovateľa odmietol. Zdôraznil, že

v predmetnej veci boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky výpovede v zmysle

príslušného ustanovenia , a že v priebehu súdneho konania nedošlo k vade

v zmysle ustanovenia v zmysle, v akom to uvádza navrhovateľ vo svojom

dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania, preskúmal dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Pri skúmaní prípustnosti dovolania dovolací súd zohľadnil platnú právnu úpravu

v tom, že dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ) a (so zreteľom na skutočnosť, že odvolací súd

rozhodol uznesením), skúmal podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu

odvolacieho súdu podľa ustanovenia a tiež aj v zmysle ustanovenia

, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(t. j. tak proti jeho uzneseniu, ako aj proti jeho rozsudku), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

V predmetnej veci dovolanie v zmysle ustanovenia nie je prípustné, lebo

uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci nemožno podriadiť pod žiaden dôvod

prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia Odvolací súd totiž uznesenie súdu prvého

stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska.

Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania nevyslovil

a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky (, , , , ).

Dovolanie navrhovateľa preto podľa ustanovenia a nie je

prípustné.

Zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu nie je uznesením zmeňujúcim; odvolací súd ním

nekonštituoval práva a povinnosti účastníkov konania inak, než súd prvého stupňa. Dovolanie

by bolo proti nemu prípustné iba v prípade, ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo

k vadám vymenovaným vo vyššie citovanom ustanovení Dovolací súd preto

v súlade s ustanovením druhá veta skúmal, či dovolaním napadnuté

uznesenie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád vymenovaných

v tomto zákonnom ustanovení.

Pochybenie uvádzané pod písmenami a/ až e/ a písmenom g/ dovolateľ

neuvádza a takého pochybenia nezistil ani dovolací súd. Dospel však k záveru, že

v predmetnej veci odvolací súd svojím postupom navrhovateľovi odňal možnosť konať pred

súdom ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu

priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má

za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.

V tejto súvislosti treba uviesť, že v predmetnej veci odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa bez toho, aby

existoval čo len jediný z dôvodov v ňom uvedených pod písmenami a/ až j/. Ak teda

neexistoval zákonný dôvod ani na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa (§ 221 ods. 1

) a neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ( ), odvolací súd

mohol preskúmavaný rozsudok jedine zmeniť podľa ustanovenia , čo však

neurobil.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, odvolanie v predmetnej veci bolo odôvodnené tým, že

súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam ( , v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Urobil tak bez toho, aby bol nariadil

pojednávanie podľa ustanovenia a dokazovanie vykonané súdom

prvého stupňa prehodnotil bez toho, aby ho bol doplnil v zmysle Takto

prehodnotil aj výpoveď samotného navrhovateľa (a to v jeho neprospech), keď (okrem iného)

konštatoval, že „sám navrhovateľ pripustil, že jeho postup pri vybavovaní zákaziek pre

konkrétnu firmu bol nesprávny a opakovane potvrdil aj to, že sa tak stalo potom, čo bol

na uvedené nedostatky upozornený“.

Možno preto uzavrieť, že odvolací súd porušil ustanovenia , keď napriek

tomu, že neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa (§ 219

), ani na jeho zrušenie ( ) zrušil tento rozsudok a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Súčasne porušil aj ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 213

ods. 3 , keď v predmetnej veci nenariadil pojednávanie, hoci ho bolo treba zopakovať

a doplniť, lebo mal za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam.

6

Výsledkom kumulácie porušenia vyššie citovaných procesných ustanovení

(prehodnotením dokazovania vykonaným v rozpore s ustanovením ,

nenariadenia pojednávania podľa a nesprávne zrušenie

rozsudku súdu prvého stupňa a jeho vrátenie na ďalšie konanie) bol záver odvolacieho súdu,

podľa ktorého hodnotenie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa bolo nesprávne, lebo

nezodpovedá postupu uvedenému v ustanovení

V príčinnej súvislosti s porušením citovaných zákonných ustanovení, teda v príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom, odvolací súd vytvoril navrhovateľovi prekážku

urobiť jeho právnu vec byť predmetom dovolacieho konania. Ak by totiž odvolací súd (pri

dodržaní vyššie uvedených zákonných ustanovení) bol zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

a návrh zamietol, dovolanie by bolo prípustné v zmysle Ak tak neurobil

a následkom porušenia uvedených procesných ustanovení navodil stav, podľa ktorého

nasledujúce rozhodnutie súdu prvého stupňa bude v neprospech navrhovateľa a odvolací súd

ho potvrdí, dovolanie proti nemu opäť nebude prípustné.

Za týchto okolností dovolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci so zreteľom

na názor odvolacieho súdu (vedúci k zamietnutiu návrhu), ktorý je výsledkom kumulácie

viacerých vážnych procesných pochybení odvolacieho súdu, navrhovateľovi bola postupom

odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom podľa Odňatie

možnosti konať pred súdom spočíva v strate možnosti vecného preskúmania právnej veci

navrhovateľa v dovolacom konaní a súčasne aj v nedosiahnutí meritórneho rozhodnutia jeho

právnej veci už v odvolacom konaní, hoci ho bolo možné (nebyť nesprávneho postupu

odvolacieho súdu) dôvodne očakávať. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že predmetom

dovolacieho konania je zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, že navrhovateľ by v ďalšom

konaní mohol uplatňovať svoje procesné práva.

Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie (pozn.: dovolací súd sa ním

nezaoberal), treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie je síce dovolacím dôvodom, ale

samé osebe nezakladá súčasne aj prípustnosť dovolania.

Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v , ktorá zakladá

prípustnosť dovolania navrhovateľa a zároveň aj jeho opodstatnenosť, dovolací súd zrušil

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 1, ods. 2 ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2013

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová