Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/189/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Doc. JUDr. Ľ. H.,

CSc., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. Milanom Fulcom, advokátom so sídlom

v Bratislave, Živnostenská 2, proti žalovanému Hlavnému mestu Slovenskej republiky

Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, za účasti P. K., bývajúceho v B., zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni 13,

v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľka advokátka Mgr. Ľubica Pavelková

Chabadová, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, o určenie predkupného práva

k spoluvlastníckemu podielu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 10 C

109/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra

2012 sp.zn. , a takto

rozhodol:

Dovolacie konanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2012

sp.zn. , , , vo výroku, ktorým bola sudkyňa

Okresného súdu Bratislava I JUDr. Dana Káčerová vylúčená z prejednávania a rozhodovania

veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. , z a s t a v u j e .

Dovolanie vo zvyšných častiach o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave označeným uznesením vylúčil sudkyňu Okresného súdu

Bratislava I JUDr. Danu Káčerovú z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom

súde Bratislava I (ďalej aj „súd prvého stupňa“) pod sp.zn. , v druhom výroku

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 29. mája 2012 č. k. -20 v spojení s

opravným uznesením zo 4. júna 2012 č.k. -23 zmenil tak, že návrh žalobcu

na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a v treťom výroku uznesenie súdu prvého

stupňa zo dňa 24. júla 2012 č.k. -68 o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka

potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okolnosti podania predmetnej žaloby na súd

svedčia tomu, že systém náhodného prideľovania vecí sudcovi bol v danom prípade obídený,

a to spôsobom, ktorý vzbudzuje dojem, že si žalobca sudcu „vybral“, a preto v záujme

vylúčenia akýchkoľvek pochybností o objektivite súdu v konaní sa javilo ako vhodné sudkyňu

vylúčiť z prejednávania rozhodovania veci. V časti týkajúcej sa predbežného opatrenia dospel

k záveru, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako jednej zo zákonných

požiadaviek nariadenia predbežného opatrenia (z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov)

žalobca neosvedčil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia je preto nedôvodný. V ďalšej

časti, ktorá sa týkala prípustnosti vedľajšieho účastníctva P. K., krajský súd uviedol, že tento

má právny záujem na výsledku veci v zmysle ustanovenia , keďže je jedným

z podielových spoluvlastníkov predmetnej veci, má predkupné právo, ktoré si uplatnil

a rozhodnutím môže byť nepochybne dotknutý na svojich právach a povinnostiach.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol uznesenie

odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil dovolacím

dôvodom vyplývajúcim z ustanovenia , t.j. odňatím možnosti konať

pred súdom. Dôvody bližšie rozviedol vo vzťahu k jednotlivým výrokom uznesenia

odvolacieho súdu. Uviedol, že krajský súd pochybil, keď rozhodol o námietke zaujatosti,

napriek tomu, že ešte nebola právoplatne vyriešená otázka prípustnosti vedľajšieho

účastníctva osoby, ktorá námietku zaujatosti podala, a že v tejto časti je rozhodnutie

odvolacieho súdu nepreskúmateľné. Nedostatky odôvodenia a nepreskúmateľnosť namietal

i voči ďalším častiam rozhodnutia odvolacieho súdu.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žiadal, aby dovolaniu žalobcu nebolo vyhovené.

Vedľajší účastník na strane žalovaného navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok

zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či dovolaním napadnuté uznesenie krajského

súdu je spôsobilým predmetom tohto opravného prostriedku. Osobitne sa touto spôsobilosťou

zaoberal vo vzťahu k výroku napadnutého uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o vylúčení

sudkyne Okresného súdu Bratislava I JUDr. Dany Káčerovej z prejednávania a rozhodovania

veci.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa , o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky a o dovolaniach proti

rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný

senát tohto súdu.

Podľa tretia a štvrtá veta o tom, či je sudca vylúčený, rozhodne

do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak

rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.

V zmysle citovaného ustanovenia možno dovolaním napadnúť len

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, teda súdu inštančného (rozhodujúceho

v inštančnom postupe, t.j. o opravnom prostriedku – odvolaní). Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý nerozhodoval ako inštančný súd, nie sú splnené

podmienky konania pred dovolacím súdom. O vylúčení alebo nevylúčení sudcov okresného

súdu z prejednávania a rozhodovania veci nerozhoduje krajský súd v inštančnom postupe, ale

ako nadriadený súd. Takéto jeho rozhodnutie teda nie je rozhodnutím odvolacieho súdu.

Dovolanie proti nemu je preto vylúčené a ani neupravuje funkčnú

príslušnosť Najvyššieho súdu na jeho prejednanie.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak do právomoci súdu patrí, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd preto konanie o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 28. septembra 2012 sp.zn. , a vo výroku,

ktorým bola sudkyňa Okresného súdu Bratislava I JUDr. Dana Káčerová. vylúčená

z prejednávania a rozhodovania veci, zastavil ( ods. l v spojení s ) bez toho,

že by mohla byť preskúmavaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd ďalej skúmal, či napadnuté rozhodnutie vo zvyšných častiach (v druhom

zmeňujúcom výroku a v treťom potvrdzujúcom výroku) napĺňa znaky rozhodnutia, ktoré

možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, že dovolanie proti druhému a tretiemu výroku

uznesenia krajského súdu nie je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a 239

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Ako je však výslovne uvedené v , ustanovenia odsekov 1 a

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

o predbežnom opatrení (2. výrok), ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí taxatívne

vymenovaných vo vyššie citovanom ustanovení , kde dovolanie nie je

prípustné bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania žalobcu

proti druhému výroku napadnutého uznesenia je preto v zmysle ustanovenia § 239 ods. 3

vylúčená.

Prípustnosť dovolania proti tretiemu výroku o potvrdení uznesenia súdu prvého stupňa

o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka podľa v predmetnej veci taktiež

neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúce a ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho

súdu vykazujúce znaky vyplývajúce z

Dovolací súd ďalej preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených

pod písmenami a/ až g/ ustanovenia , pričom nezistil existenciu žiadnej

podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani vadu

konania vyplývajúcu z , na ktorú poukazoval žalobca a ktorá mala

spočívať v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa

druhého a tretieho výroku.

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa pritom rozumie postup súdu, ktorým

znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny

poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,

vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom

zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych

záverov súdu prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a pod.).

Podľa názoru dovolacieho súdu rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá

požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. V odôvodnení svojho rozhodnutia

odvolací súd s prihliadnutím na povahu odvolaním napadnutých prvostupňových uznesení

dostatočne jasne a presvedčivo vysvetlil svoje úvahy, ktorými sa riadil pri posudzovaní

splnenia procesných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a pre pripustenie

vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného. Z odôvodnenia jeho uznesenia

nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení , ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade

zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s , preto

odôvodnenie jeho rozhodnutia ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157

ods. 2 ). Za porušenie základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv žalobcu.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 218 ods. 1 písm. c)

v spojení s ako neprípustné odmietol.

Keďže základné konanie o uplatnenom nároku pokračuje, o trovách dovolacieho

konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí v merite veci.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2013

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová