Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b52/388844.8a5f74.pdf
PDF · 119.18 KB
No categories available
6Cdo/189/2013
Najvyšší súd 6 Cdo 189/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Doc. JUDr. Ľ. H.,
CSc., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. Milanom Fulcom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Živnostenská 2, proti žalovanému Hlavnému mestu Slovenskej republiky
Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, za účasti P. K., bývajúceho v B., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni 13,
v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľka advokátka Mgr. Ľubica Pavelková
Chabadová, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, o určenie predkupného práva
k spoluvlastníckemu podielu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 10 C
109/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra
2012 sp.zn. 9 NcC 53/2012, 9 Co 464/2012 a 9 Co 465/2012 takto
rozhodol:
Dovolacie konanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2012
sp.zn. 9 NcC 53/2012, 9 Co 464/2012, 9 Co 465/2012, vo výroku, ktorým bola sudkyňa
Okresného súdu Bratislava I JUDr. Dana Káčerová vylúčená z prejednávania a rozhodovania
veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 10 C 109/2012, z a s t a v u j e .
Dovolanie vo zvyšných častiach o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave označeným uznesením vylúčil sudkyňu Okresného súdu
Bratislava I JUDr. Danu Káčerovú z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom
súde Bratislava I (ďalej aj „súd prvého stupňa“) pod sp.zn. 10 C 109/2012, v druhom výroku
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 29. mája 2012 č. k. 10 C 109/2012-20 v spojení s
opravným uznesením zo 4. júna 2012 č.k. 10 C 109/2012-23 zmenil tak, že návrh žalobcu
na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a v treťom výroku uznesenie súdu prvého
stupňa zo dňa 24. júla 2012 č.k. 10 C 109/2012-68 o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka
potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okolnosti podania predmetnej žaloby na súd
svedčia tomu, že systém náhodného prideľovania vecí sudcovi bol v danom prípade obídený,
a to spôsobom, ktorý vzbudzuje dojem, že si žalobca sudcu „vybral“, a preto v záujme
vylúčenia akýchkoľvek pochybností o objektivite súdu v konaní sa javilo ako vhodné sudkyňu
vylúčiť z prejednávania rozhodovania veci. V časti týkajúcej sa predbežného opatrenia dospel
k záveru, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako jednej zo zákonných
požiadaviek nariadenia predbežného opatrenia (z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov)
žalobca neosvedčil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia je preto nedôvodný. V ďalšej
časti, ktorá sa týkala prípustnosti vedľajšieho účastníctva P. K., krajský súd uviedol, že tento
má právny záujem na výsledku veci v zmysle ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., keďže je jedným
z podielových spoluvlastníkov predmetnej veci, má predkupné právo, ktoré si uplatnil
a rozhodnutím môže byť nepochybne dotknutý na svojich právach a povinnostiach.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol uznesenie
odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil dovolacím
dôvodom vyplývajúcim z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. odňatím možnosti konať
pred súdom. Dôvody bližšie rozviedol vo vzťahu k jednotlivým výrokom uznesenia
odvolacieho súdu. Uviedol, že krajský súd pochybil, keď rozhodol o námietke zaujatosti,
napriek tomu, že ešte nebola právoplatne vyriešená otázka prípustnosti vedľajšieho
účastníctva osoby, ktorá námietku zaujatosti podala, a že v tejto časti je rozhodnutie
odvolacieho súdu nepreskúmateľné. Nedostatky odôvodenia a nepreskúmateľnosť namietal
i voči ďalším častiam rozhodnutia odvolacieho súdu.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žiadal, aby dovolaniu žalobcu nebolo vyhovené.
Vedľajší účastník na strane žalovaného navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok
zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolaním napadnuté uznesenie krajského
súdu je spôsobilým predmetom tohto opravného prostriedku. Osobitne sa touto spôsobilosťou
zaoberal vo vzťahu k výroku napadnutého uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o vylúčení
sudkyne Okresného súdu Bratislava I JUDr. Dany Káčerovej z prejednávania a rozhodovania
veci.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 10a ods. 1, 2 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky a o dovolaniach proti
rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný
senát tohto súdu.
Podľa § 16 ods. 1 tretia a štvrtá veta O.s.p. o tom, či je sudca vylúčený, rozhodne
do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak
rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.
V zmysle citovaného ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť len
právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, teda súdu inštančného (rozhodujúceho
v inštančnom postupe, t.j. o opravnom prostriedku – odvolaní). Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý nerozhodoval ako inštančný súd, nie sú splnené
podmienky konania pred dovolacím súdom. O vylúčení alebo nevylúčení sudcov okresného
súdu z prejednávania a rozhodovania veci nerozhoduje krajský súd v inštančnom postupe, ale
ako nadriadený súd. Takéto jeho rozhodnutie teda nie je rozhodnutím odvolacieho súdu.
Dovolanie proti nemu je preto vylúčené a Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú
príslušnosť Najvyššieho súdu na jeho prejednanie.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak do právomoci súdu patrí, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd preto konanie o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 28. septembra 2012 sp.zn. 9 NcC 53/2012, 9 Co 464/2012 a 9 Co 465/2012 vo výroku,
ktorým bola sudkyňa Okresného súdu Bratislava I JUDr. Dana Káčerová. vylúčená
z prejednávania a rozhodovania veci, zastavil (§ 104 ods. l v spojení s § 243c O.s.p.) bez toho,
že by mohla byť preskúmavaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd ďalej skúmal, či napadnuté rozhodnutie vo zvyšných častiach (v druhom
zmeňujúcom výroku a v treťom potvrdzujúcom výroku) napĺňa znaky rozhodnutia, ktoré
možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie proti druhému a tretiemu výroku
uznesenia krajského súdu nie je prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,
o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach
vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
o predbežnom opatrení (2. výrok), ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí taxatívne
vymenovaných vo vyššie citovanom ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p., kde dovolanie nie je
prípustné bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania žalobcu
proti druhému výroku napadnutého uznesenia je preto v zmysle ustanovenia § 239 ods. 3
O.s.p. vylúčená.
Prípustnosť dovolania proti tretiemu výroku o potvrdení uznesenia súdu prvého stupňa
o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci taktiež
neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúce a ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho
súdu vykazujúce znaky vyplývajúce z § 239 ods. 2 O.s.p.
Dovolací súd ďalej preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených
pod písmenami a/ až g/ ustanovenia § 237 O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej
podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani vadu
konania vyplývajúcu z § 237 písm. f/ O.s.p., na ktorú poukazoval žalobca a ktorá mala
spočívať v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa
druhého a tretieho výroku.
V zmysle § 237 písm. f) O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa pritom rozumie postup súdu, ktorým
znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom
zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych
záverov súdu prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a pod.).
Podľa názoru dovolacieho súdu rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. V odôvodnení svojho rozhodnutia
odvolací súd s prihliadnutím na povahu odvolaním napadnutých prvostupňových uznesení
dostatočne jasne a presvedčivo vysvetlil svoje úvahy, ktorými sa riadil pri posudzovaní
splnenia procesných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a pre pripustenie
vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného. Z odôvodnenia jeho uznesenia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení O.s.p., ktorá by bola
popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade
zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, preto
odôvodnenie jeho rozhodnutia ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157
ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv žalobcu.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 218 ods. 1 písm. c)
O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.
Keďže základné konanie o uplatnenom nároku pokračuje, o trovách dovolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí v merite veci.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. augusta 2013
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová