Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/220/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu 1/ M. H., bývajúceho v B.,

2 / Ľ. H., bývajúceho v B., zastúpených JUDr. J. G., advokátom so sídlom v M., proti

ţalovanému Ing. V. S., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. L. P., advokátom so sídlom

v Ţ., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam

a o uložení poriadkovej pokuty, vedenej na Okresnom súde Martin, pod sp.zn. 8 C

137/2009, o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 27. februára

2013, sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného o d m i e t a .

Ţalobcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin uznesením z 30. januára 2013, č.k. -192 uloţil

ţalovanému poriadkovú pokutu vo výške 300 € s povinnosťou zaplatiť ju na účet Okresného

súdu v Martine, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Po právnej stránke svoje

rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie a .

Vychádzal z toho, ţe ţalovaný neposkytol 26. januára 2013 ustanovenej znalkyni súčinnosť

pri výkone znaleckej úlohy, pričom na jeho podnet bol zrušený pôvodný termín ohliadky

12. januára 2013. Konanie ţalovaného, ktorým zmaril ohliadku sporných nehnuteľností,

vyhodnotil v zmysle ako hrubé sťaţenie postupu v konaní.

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovaného uznesením z 27. februára 2013, č.k.

2

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Mal za to, ţe

ţalovaný vo svojom odvolaní vôbec nespochybňoval procesné (skutkové) zistenia súdu

prvého stupňa ohľadne opakovaného neposkytnutia súčinnosti znalkyni pri vykonaní ohliadky

sporných nehnuteľností a taktieţ nenamietal záver, ţe týmto jeho konaním došlo k hrubému

sťaţeniu postupu v konaní. Odvolacie argumenty ţalovaného preto nie sú spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Nad rámec odvolacieho konania

s poukazom na (nenáleţitú) argumentáciu ţalovaného doplnil, ţe z hľadiska súdnej ochrany je

neakceptovateľné, aby účastník bránil prejednaniu a rozhodnutiu veci absolútnym

nerešpektovaním pokynov súdu. Mal za to, ţe subjektívne presvedčenie účastníka o „jeho

pravde“ rozhodne nemoţno nadradiť nad uplatňovanie základného práva na spravodlivý

súdny proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu iných subjektov, čo

zahrňuje i účastníkov predstavujúcich protistranu v konkrétnom súdnom spore. Pre úplnosť

doplnil, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného, ktoré bolo dôvodom

prerušenia konania v danej veci uznesením z 29. novembra 2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 13. septembra 2012, zamietol.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť

odôvodnil s poukazom na ustanovenie Nesúhlasil s konštatovaním

odvolacieho súdu, ţe by vo svojom odvolaní vôbec nespochybňoval procesné (skutkové)

zistenia súdu prvého stupňa ohľadne opakovaného neposkytnutia súčinnosti znalkyni

pri vykonaní ohliadky sporných nehnuteľností a ţe by nenamietal záver, ţe jeho konaním

údajne dochádza k hrubému sťaţeniu postupu v konaní. Namietal, ţe uloţenie poriadkovej

pokuty povaţoval za nedôvodné, nakoľko v tom čase prebiehalo na Ústavnom súde

Slovenskej republiky konanie, ktoré podstatným spôsobom ovplyvňovalo vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť predmetom ohliadky znalkyňou, preto povaţoval samotnú

prehliadku predmetných nehnuteľnosti za nedôvodnú a nepotrebnú. V dovolaní ďalej namietal

aj nesprávnosť skutkových zistení odvolacieho súdu a nesprávne hodnotenie dôkazov.

Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil aj z dôvodu jeho

nepreskúmateľnosti v dôsledku nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov.

Ţalobcovia 1/ a 2/ sa k dovolaniu ţalovaného písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

3

, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol ţalovaný dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v ustanovení aţ c/ Dovolanie ţalovaného preto podľa

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania ţalovaného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Existenciu vád konania v zmysle aţ e) a dovolací súd

nezistil.

Dovolateľ v dovolaní výslovne uvádza, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť

pred súdom konať v zmysle

O odňatie moţnosti konať pred súdom ( ) ako o dôvode

zakladajúcom prípustnosť dovolania ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom

súdnom konaní, ktorým (postupom) sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať

a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania, ktoré

mu priznáva platná právna úprava za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Ţalovaný v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jeho práva podľa .

Obsah práva na spravodlivý súdny proces v zmysle uvedeného článku

nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať

pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov

Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces však nepatrí súčasne aj právo

účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov () a rovnako neznamená ani to, aby

účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jeho poţiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu tohto práva nepatrí ani

právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov

súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov

(), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

K odňatiu moţnosti ţalovaného pred súdom konať a k porušeniu práva podľa čl. 46

ods. 1 (a taktieţ Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) malo (podľa jeho názoru) dôjsť tým, ţe odvolací súd

nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijatý záver o splnení podmienok na uloţenie poriadkovej pokuty

zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť skutkových

a právnych záverov súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia prvostupňového súdu doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil.

Taktieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s námietkami ţalovaného uvedenými v odvolaní.

Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany ţalovaného. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno

povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací

súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a , a ţe

aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( , v spojení s ). Za porušenie

základného práva zaručeného v nemoţno

povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalovaného.

K námietke ţalovaného o nesprávnosti zistení skutkového stavu veci súdmi niţších

stupňov treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôţe

byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale

je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych ( )

vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených

súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Ani namietané nesprávne hodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237

písm. f/ Ak aj súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť

jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť

dovolania nezakladá a nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, ak je dovolanie

procesne prípustné ( aţ c/ ). Tvrdenia dovolateľa o nedostatkoch

dokazovania a s nimi súvisiaceho porušenia zásady rovnosti v konaní sú teda

neopodstatnené.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným ţalobcom 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však ţiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodali návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2013

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová