Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/19/2013

Identifikačné číslo spisu: 9013899438 Dátum vydania rozhodnutia: 11.09.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:9013899438.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej veci obvineného W. T. pre zločin vydierania podľa , s poukazom na a iné na neverejnom zasadnutí 11. septembra 2013 v Bratislave o dovolaní obvineného W. T., ktoré podal proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 14. novembra 2012, sp. zn. , rozhodol

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného W. T. sa o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo 17. júla 2012, sp. zn. , bol obvinený W. T. uznaný za vinného v bode I. a II. z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na k a v bode II. aj zo zločinu vydierania podľa , s poukazom na na skutkovom základe, že

I.

27. novembra 2011 v čase asi o 2.00 hod. v Bratislave, na Baltskej ulici číslo 21, pod vplyvom alkoholu, zazvonil a následne kopol do dverí prenajatého bytu S. J. a keď mu táto otvorila dvere, vošiel do bytu a pokračoval do izby k posteli, kde spala jeho družka, poškodená S. J., začal po nej vykrikovať, že je kurva, piča, či nevie kde má byť, na čo ju chytil za vlasy a zatlačil jej hlavu dozadu, následne ju dvakrát udrel päsťou do pravej strany tváre a jedenkrát do hrudníka, pričom sa jej vyhrážal slovami: „No počkaj, však ty prídeš domov, uvidíš čo ti spravím!", čo vyvolalo u poškodenej S. J. dôvodnú obavu a jej život a zdravie, pričom svojim konaním jej spôsobil začervenanie a opuch pod pravým okom a bolesti v prednej časti hrudníka, bez nutnej práceneschopnosti,

II.

27. novembra 2011 v Bratislave, na Baltskej ulici číslo 21, v čase okolo 5.30 hod., po tom ako sa poškodená S. J. vrátila z ÚNB Nemocnica Ružinov, kde bola ošetrená po inzultácii svojim druhom W.

T., tento ju čakal vo vchode domu medzi 1. a 2. poschodím a keď ju uvidel v prítomnosti S. J., začal obom vulgárne zadávať: „Kurvy, piče špinavé prašivé, kde ste v piči boli?" a následne žiadal od poškodenej S. J. peniaze a keď mu ona dala 20 €, ktoré mala pri sebe, hodil ich na zem so slovami, či jej jebe, že on chce viacej 300 až 400 € a keď mu poškodená povedala, že toľko peňazí nemá, začal na ňu kričať, nech mu dá kľúče od jej osobného motorového vozidla zn. Pegueot 206, EČ: R. a keď mu ich odmietla dať, násilím jej ich vytrhol z ruky, na čo poškodená išla na 4. poschodie svojho prenajatého bytu, pričom pred dverami tohto bytu ju obvinený W. T. zozadu chytil za krk s krikom, nech mu hneď ide vybrať peniaze z bankomatu, následne poškodená S. J. odomkla byt a obaja vošli do bytu, kde začal na ňu W. T. kričať, že čo to robí, či ona bude na neho volať policajtov, že on si to aj odsedí, ale raz z basy vyjde a potom uvidí aké peklo ju bude čakať a nebude ubližovať len jej, ale aj jej najbližším a po týchto vyhrážkach opätovne žiadal od nej peniaze, ktoré musí ísť vybrať hneď z bankomatu a ak tak hneď neurobí, tak ju zabije a predá jej auto za 500 €, na čo poškodená S. J. z obavy o svoj život a majetok išla s W. T. na Kazanskú ulicu, pričom ona išla peši a on za ňou na jej vozidle zn. Peugeot 206, kde vybrala z bankomatu sumu 200 €, ktoré mu dala, na čo on odišiel na neznáme miesto.

Za to bol obvinenému uložený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem rokov a osem mesiacov.

Na výkon uloženého trestu bol obvinený W. T. podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Tým istým rozsudkom bol obvinený T. podľa oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora Bratislava II, z 24. mája 2012 pre skutok kvalifikovaný ako prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa , , ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

27. novembra 2011 v čase od 5.30 hod. asi do 9.45 hod. v Bratislave, po tom ako násilím vytrhol kľúče od vozidla z ruky poškodenej S. J., ktoré mu dobrovoľne odmietla dať, nasadol aj napriek jej nesúhlasu na Baltskej ulici číslo 21 vozidla zn. Pegueot 206, zelenej metalízy, EČ:R., VIN: C., rok výroby 1999, v hodnote cca 1 000 €, ktorým sa dopravil na Kazanskú ulicu, odkiaľ odišiel motorovým vozidlom na neznáme miesto, a to aj napriek požiadavke majiteľky vozidla, aby jej kľúče od auta vrátil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený W. T.. Krajský súd v Bratislave uznesením zo 14. novembra 2012, sp. zn. , podľa odvolanie obvineného zamietol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal dovolanie obvinený W. T., a to prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. Milana Rolla. Dovolanie podal z dôvodov uvedených v ustanovení , teda že vo veci konal, alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, písm. h/, teda že mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa a písm. i/ , teda že rozhodnutie súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

K dovolaciemu dôvodu podľa obvinený v dovolaní uviedol, že vo veci konal a rozhodoval prísediaci sudca Ernest Horváth, ktorý mal byť z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený, a to z dôvodu, že sa osobne pozná s kľúčovou svedkyňou S. J..

Dovolací dôvod uvedený v ustanovení obvinený videl v tom, že mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem rokov a osem mesiacov za použitia asperačnej zásady podľa . Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. však tento najvyšší justičný orgán Slovenskej republiky konštatoval, že časť ustanovenia Tr. zák., konkrétne povinnosť ukladať páchateľovi trest

nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody nie je v súlade s , preto oba konajúce súdy s poukazom na tento nález Ústavného súdu Slovenskej republiky nepostupovali v súlade so zákonom pri ukladaní trestu a naplnili tak vyššie označený dovolací dôvod.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému pod písm. i/ dovolateľ uviedol, že pokiaľ ide o skutok ustálený v bode I. rozsudku nebolo z jeho strany vykonaným dokazovaním preukázané, že by sa poškodenej vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že by to u nej vyvolalo dôvodnú obavu, ako to vyžaduje skutková podstata prečinu nebezpečného vyhrážania podľa . Pripustil len jednu facku a určité vulgarizmy, avšak žiadne vyhrážanie výpoveďou svedkyne J. potvrdené nebolo.

Výpovede poškodenej J., pokiaľ ide o skutok ustálený v bode II. rozsudku sú nejednoznačné, rozporné. V tejto súvislosti ešte obvinený v dovolaní z hľadiska hodnotenia vykonaného dokazovania zdôraznil, že poškodená išla peniaze z bankomatu vybrať dobrovoľne, peši, pričom on nevedel, ktorým smerom išla, preto mala možnosť privolať políciu, s poškodenou neboli v druhovskom pomere, preto namieta sprísnenie právnej kvalifikácie a aj následné správanie sa poškodenej, keď ho dobrovoľne navštevovala vo väzbe a písala mu citovo pozitívne listy, je dôležité pre zistenie skutkového stavu veci a právne posúdenie jeho konania.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, rozhodol rozsudkom tak, že vysloví porušenie zákona, ku ktorému došlo v neprospech obvineného T. vo výroku o vine i vo výroku o treste, aby zrušil rozsudok okresného súdu a uznesenie krajského súdu a prikázal, aby vec bola znovu prerokovaná a rozhodnutá.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II navrhla dovolanie obvineného postupom podľa ako nedôvodné odmietnuť.

Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací primárne zistil, že dovolanie je prípustné, bolo podané osobou oprávnenou, v zákonnej lehote a mieste, kde tento mimoriadny opravný prostriedok možno podať, ale zároveň zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa pretože je zrejmé, že nie sú dané dôvody dovolania podľa , , .

K dovolacej námietke obvineného T., že vo veci konal a rozhodoval prísediaci sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov z dôvodu, že sa podľa dovolateľa osobne pozná s jednou zo svedkýň, je potrebné uviesť nasledovné:

Podľa , účinného do 1. januára 2006, z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prísediaci, vyšší súdny úradník, prokurátor, vyšetrovateľ, policajný orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.

Uvedené ustanovenie v záujme zabezpečenia dôvery verejnosti v nestrannosť postupu orgánov činných v trestnom konaní vylučuje z vykonávania úkonov trestného konania ten orgán, u ktorého mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Tieto dôvody spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom.

Pomerom k prejednávanej veci treba pritom rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu trestného konania na skutkoch, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, napr. že orgán trestného konania či jeho príbuzní boli poškodení skutkom, eventuálne orgán trestného konania bol svedkom skutku, pre ktorý sa trestné

stíhanie vedie a pod.

Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedeným v sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vo verejnosti vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje aj mimo rámec konania. Môže spočívať napr. v príbuzenskom a rodinnom pomere úradnej osoby k niektorej z osôb uvedených v , resp. vo vzťahu úzkeho priateľstva alebo aj nepriateľstva vyplývajúceho z toho, že medzi úradnou osobou (napr. sudcom) a niektorou z osôb uvedených v (napr. obžalovaným) došlo v minulosti len ku konfliktu.

Uplatnenie inštitútu o vylúčení orgánov trestného konania teda prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná.

V posudzovanej veci obvinený T. uviedol len všeobecne, že prísediaci sudca Horváth sa pozná so svedkyňou J., pretože v minulosti trénoval futbal a svedkyňa k nemu chodila zrejme na tréningy ako žiačka. Už odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia správne konštatoval, že námietka obvineného je len všeobecná, nepodložená žiadnymi konkrétnymi dôvodmi vzbudzujúcimi obavu, že by sa prísediaci sudca Horváth správal spôsobom vzbudzujúcim pochybnosti o jeho nezaujatosti. Samotná skutočnosť, ak by sa aj prísediaci sudca a svedkyňa J. osobne poznali, nezakladá podmienku na vyslovenie zaujatosti prísediaceho sudcu, naviac, keď v čase rozhodovania súdu svedkyňa už mala viac ako 30 rokov a s prísediacim sudcom sa mala poznať ešte z čias jej žiackych rokov.

Pod dovolací dôvod uvedený v nie je možné zaradiť také námietky, ktoré majú len abstraktný, resp. všeobecný charakter. Rozhodnutie napadnuté dovolaním obvineného T. nebolo postihnuté tým, že by vo veci konal a rozhodol prísediaci sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, a preto ním uvádzaný dôvod dovolania podľa nie je daný.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení .

Dovolanie je možné z tohto dôvodu podať ak obvinenému bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v , alebo obvinenému bol uložený taký druh trestu, ktorý nepripúšťa.

Dovolací súd posudzuje napadnuté rozhodnutie v zásade z hľadiska súladu so zákonom účinným v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia. Prvostupňový rozsudok v trestnej veci obvineného W. T. bol vyhlásený 17. júla 2012. Na podklade odvolania podaného obvineným proti prvostupňovému rozsudku rozhodoval vo veci i odvolací súd uznesením na verejnom zasadnutí 14. novembra 2012. Oba konajúce súdy právoplatne uznali obvineného T. za vinného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti a v súlade s vtedy platným zákonom mu uložili úhrnný trest odňatia slobody, za použitia tzv. asperačnej zásady podľa , podľa ktorého bolo povinnosťou súdu uložiť páchateľovi trest nad jednu polovicu týmto ustanovením určenej - zvýšenej trestnej sadzby, a to v trvaní osem rokov a osem mesiacov, čo v konkrétnom prípade bolo na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby.

Konštatovanie dovolateľa, že okresný i krajský súd pri ukladaní trestu nepostupovali v súlade so zákonom a naplnili tak dovolací dôvod podľa písm. h/ je nesprávne.

K zmene pri ukladaní úhrnného trestu odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, došlo až na základe Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z 28. novembra 2012, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 (čiastka 104) 21. decembra 2012.

Výrok tohto nálezu znie:

1. V v znení neskorších predpisov slová v texte za

bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ n i e s ú v súlade s .

2. Vo zvyšnej časti návrhu Krajského súdu v Prešove n e v y h o v u j e .

So zreteľom na skutočnosť, že v zmysle vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu bola zrušená veta za bodkočiarkou v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák., ktorou sa prikazovalo súdu pri ukladaní trestu podľa asperačnej zásady tento uložiť nad jednu polovicu trestnej sadzby odňatia slobody určenej podľa prvej vety Tr. zák., ide o situáciu predpokladanú v ustanovení o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

V zmysle tohto ustanovenia, „ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle , rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení “.

Z uvedeného vyplýva, že strata účinnosti vyššie citovaného ustanovenia (jeho časti) sa považuje „za skutočnosť súdu skôr neznámu...“ v zmysle .

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení až písm. l/ Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov podľa Nie je možné, s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení , domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže posudzovať len to či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný aplikovali správne ustanovenia .

Obvinený videl tento dovolací dôvod v tom, že súdy nesprávne vyhodnotili výpoveď svedkyne J. (skutok I. rozsudku), keď touto výpoveďou podľa jeho názoru nebolo preukázané, že by sa poškodenej vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že by to u nej vyvolalo dôvodnú obavu, ako to vyžaduje skutková podstata prečinu nebezpečného vyhrážania podľa . Pripustil len jednu facku a určité vulgarizmy.

Aj vo vzťahu ku skutku v bode II. rozsudku v dovolaní namietal spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, a to najmä výpoveď svedkyne J. a spôsob a rozsah vykonávania dokazovania vo vzťahu k existencii druhovského pomeru medzi nimi, vo vzťahu ku skutočnosti, že ho dobrovoľne navštevovala

vo väzbe a písala mu citovo pozitívne listy, čo je podľa jeho názoru dôležité pre zistenie skutkového stavu veci a právne posúdenie jeho konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené, dovolací súd konštatuje, že nebol naplnený ani dovolací dôvod podľa .

Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie žiadneho dôvodu dovolania uplatneného obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.