Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/171/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne H., so sídlom v P.,

proti ţalovanej V. D., bývajúcej v K., o zaplatenie 1 089,52 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 30. januára 2013 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo 17. augusta 2012 č.k. -32

zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobkyni sumu 422,73 € s 8,76 % ročným úrokom

z omeškania od 12. mája 2010 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 25,35 € a to

všetko v splátkach po 50 € mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho

po právoplatnosti rozsudku aţ do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd ţalobu zamietol. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, ţe ţaloba

ţalobkyne na zaplatenie sumy 1 089,52 € s príslušenstvom je dôvodná iba čiastočne. V danej

veci ide o zmluvu spotrebiteľskú, preto ju bolo nutné posudzovať v súlade s ust. § 52 a nasl.

. Okresný súd dospel k záveru, ţe v danej veci ide o predbeţne

formulovanú štandardnú úverovú zmluvu, ktorej obsah ţalovaná nemohla ţiadnym spôsobom

ovplyvniť. Z predmetnej zmluvy vyplýva iba to, ţe výška úverového rámca pri poskytnutí

revolvingového úveru bola dohodnutá na sumu 30 000 Sk a výška mesačnej splátky

predstavovala 1 200 Sk. Z úverovej zmluvy nie je moţné zistiť ďalšie podmienky poskytnutia

a splácania úveru. Tieto sú zakomponované v úverových zmluvných podmienkach tvoriacich

prílohu zmluvy, sú vytlačené drobným písomnom takmer nečitateľným. Podľa názoru súdu

prvého stupňa je moţné dôvodne pochybovať, či sa s podmienkami poskytnutia a splácania

úveru ţalovaná mohla skutočne oboznámiť. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa

povaţoval úverové zmluvné podmienky tvoriace prílohu úverovej zmluvy za neplatné,

pretoţe vzhľadom na spôsob ich prezentácie a samotný obsah sú pre spotrebiteľa, ktorý má

podľa nich plniť, nezrozumiteľné a nemohol sa s nimi riadne oboznámiť pred uzavretím

zmluvy. Ďalej okresný súd uviedol, ţe ţalobkyňa má nárok iba na vydanie bezdôvodného

obohatenia, ktoré vzniklo ţalovanej tým, ţe prijala plnenie na základe týchto neprijateľných

zmluvných podmienok. Ţalovaná je teda povinná vydať ţalobkyni bezdôvodné obohatenie

vo výške 422,73 €, pretoţe prijala plnenie do výšky 2 331,05 € a ţalobkyni vrátila iba

1 908,32 €. Okresný súd poukázal na ust. , podľa ktorého

spotrebiteľské zmluvy uzavreté pred 1. aprílom 2004 sa museli dať do súladu s ust. § 53

a účinného od 1. apríla 2004. Pokiaľ tieto neboli dané do súladu,

sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ţalobkyni súd priznal aj úrok z omeškania podľa a

Nariadenia vlády SR č. Vo zvyšnej časti návrh spolu s úrokom z omeškania ako

nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, ţe

náhradu trov pomerne rozdelil, keďţe obaja účastníci mali vo veci iba čiastočný úspech.

Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 30. januára 2013 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady

trov konania účastníkov potvrdil. V druhom výroku ţalovanej náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, ţe preskúmal rozsudok súdu prvého

stupňa v napadnutej časti ( ), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti náhrady trov konania je potrebné podľa § 219

ods. 1 ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa

dospel k záveru, ţe v danom prípade uvedená zmluva patrí nepochybne svojím obsahom

medzi spotrebiteľské zmluvy. Znenia spotrebiteľských právnych noriem sú všeobecne známe.

Odvolací súd mal za to, ţe ţalobkyňa podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov

a má na rozdiel od spotrebiteľa vyššiu úroveň informovanosti. Ţalobkyňa konala v rozpore

s ustanoveniami spotrebiteľského práva, pretoţe jej snahou bolo obísť cez rôzne zmluvné

dojednania upravené v rámci ťaţko čitateľných a neprehľadných podmienok zahrnutých

v úverových zmluvných podmienkach, ktoré spotrebiteľ nijako nemal moţnosť ovplyvniť.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotoţnil so všetkými skutkovými i právnymi závermi

napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutých častiach výrokov a na tieto ako

na svoje pre ich správnosť len poukázal ( ). Súd prvého stupňa správne

rozhodol, ţe ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobkyni len to, čo doposiaľ z prijatého plnenia

nevrátila, pretoţe ţalobkyňa sa nemôţe domáhať plnenia, ktoré vyplýva zo všeobecných

zmluvných podmienok, keďţe súd prvého stupňa ich správne povaţoval za neplatné.

O trovách rozhodol tak, ţe ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Navrhla,

aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Namietla, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať

( v spojení s ), a napadnutý rozsudok spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Uviedla, ţe podľa

ustálenej súdnej praxe k odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť aj samotným

rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je podľa názoru dovolateľky aj rozsudok, ktorým

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti.

Dovolateľka ďalej namietla, ţe súd prvého stupňa a ani odvolací súd dostatočne neodôvodnili,

prečo z uvedených dôvodov (pre neplatné úverové podmienky) by mala byť neplatná celá

zmluva. Napokon uviedla, ţe podáva dovolanie aj s poukazom na ustanovenie § 241 ods. 2

písm. c/ , pretoţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( )

zastúpená v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným

prostriedkom napadnúť. V zmysle moţno totiţ dovolaním napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, iba ak to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Dovolanie

proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné aj

proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tieţ

proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť tejto časti dovolania ţalobkyne z uvedených ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (

) a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

rozsudku uvedeného v

So zreteľom na to by dovolanie ţalobkyne bolo procesne prípustné, len ak v konaní

došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v O vadu

uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle aţ e/, v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť tejto časti dovolania ţalobkyne preto

z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

Dovolateľka zastáva názor, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať

v zmysle

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie procesne

nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu

predpisu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka

občianskeho súdneho konania. Ţalobkyňa v súvislosti s namietaním, ţe došlo k procesnej

vade tejto povahy, v dovolaní uviedla, ţe jej odvolací súd odňal moţnosť konať pred súdom

samotným rozhodnutím, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti.

Vo svojom dovolaní však ţalobkyňa neuviedla, akým spôsobom jej bola vydaním

predmetného rozhodnutia odvolacieho súdu odňatá moţnosť pred súdom konať.

Súdna prax Najvyššieho súdu vykladá ustanovenie extenzívne.

Zastáva totiţ názor, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou

súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím (por. napr. R 23/1994,

R 50/1997, R 5/2005, R 6/2008, R 37/2011). Za takéto rozhodnutia sa povaţujú procesné

rozhodnutia, ktorých dôsledkom je skončenie konania bez rozhodnutia v merite veci alebo bez

meritórneho posúdenia opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia, ak sú nesprávne.

Najčastejšie ide o uznesenia o odmietnutí podania, alebo o zastavení konania pre nesplnenie

niektorej procesnej podmienky, alebo o odmietnutí odvolania. Ak takéto rozhodnutia nie sú

správne, odníma sa nimi účastníkovi konania procesné právo na rozhodnutie o veci samej,

teda o predmete sporu (merite veci), alebo procesné právo na preskúmanie odvolaním

napadnutého prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní. O takúto procesnú situáciu

však v súdenej veci nejde. Súd prvého stupňa rozhodol o čiastočnom priznaní nároku

a odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe

napadnutý rozsudok je potrebné podľa potvrdiť. Konanie teda bolo

ukončené rozhodnutím v merite veci a následne bolo meritórne posúdené odvolacím súdom.

Z tohto dôvodu o odňatí moţnosti konania pred súdom samotným rozhodnutím odvolacieho

súdu hovoriť nemoţno.

Dovolateľka ďalej uviedla, ţe rozsudky súdov niţšieho stupňa nie sú dostatočne

odôvodnené. Konkrétne namietala, ţe súdy nedostatočne odôvodnili, prečo posúdili

predmetnú úverovú zmluvu v celosti za neplatnú.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe vyššie uvedená námietka

dovolateľky taktieţ nie je dôvodná.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri , )

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1

, dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a ochranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku (v danom prípade aj s poukazom

na ) súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako

sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo

presvedčivé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, prečo ţalobkyni priznal iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (pre neplatné

zmluvné podmienky), prečo ţalobe vyhovel len z časti. Rovnako odvolací súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu

prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom na obsah a dôvodnosť odvolania). Ich rozhodnutia

nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe

súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných

ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba

skutočnosť, ţe dovolateľ/ka sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr.

).

K námietke ţalobkyne, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce

relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom

dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď

aj R 43/2003 a R 54/2012). Nejde totiţ o vadu konania vymenovanú v , ani znak

(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania. Keďţe ţalobkyňou bol tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní,

ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok

posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

V danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto dovolanie ţalobkyne ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však ţiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1

), navyše jej ani ţiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2013

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová