Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-193-2012.pdf
PDF · 78.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/193/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci navrhovateľa : Home Credit Slovakia a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporkyni : S. W., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko : G. XX, C. D. S., o zaplatenie 1.089,52 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo 17. augusta 2012 pod č. k. 4C/212/2012-32 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania účastníkov p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 422,73 eura s 8,76 % ročným úrokom z omeškania od 12.05.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 25,35 eura všetko v splátkach po 50 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia žalovanej sumy 1.089,52 eura z dôvodu, že 22.07.2002 uzatvoril úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru s úverovým rámcom vo výške 995,82 eura. Odporkyňa na základe tejto úverovej zmluvy čerpala finančné prostriedky a riadne ich nesplácala. Došlo k zosplatneniu úveru s tým, že vymáhaná suma pozostáva z istiny vo výške 422,73 eura, zo zmluvného úroku vo výške 561,74 eura, poplatku za výber z bankomatu vo výške 13,74 eura, zo zmluvnej pokuty vo výške 41,40 eura, 5 eur zo sankčného úroku vo výške 9,58 eura a z mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 40,27 eura. Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 422,73 eura od 12.05.2010 do zaplatenia. V danom prípade ide o zmluvu spotrebiteľskú, preto ju bolo nutné posudzovať v súlade s ust. § 52 a nasl. OZ a dospel k záveru, že v danom prípade ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej obsah odporkyňa nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, a z ktorej vyplýva iba to, že výška úverového rámca pri poskytnutí revolvingového úveru bola dohodnutá na sumu 30.000,- Sk a výška mesačnej splátky predstavovala 1.200,- Sk. Z úverovej zmluvy nie je možné zistiť ďalšie podmienky poskytnutia a splácania úveru. Tieto sú zakomponované v úverových zmluvných podmienkach tvoriacich prílohu zmluvy, sú vytlačené drobným písomnom takmer nečitateľným a je možné dôvodne pochybovať, či sa s nimi odporkyňa mohla skutočne oboznámiť. Z uvedeného dôvodu považoval úverové zmluvné podmienky tvoriace prílohu úverovej zmluvy za neplatné, pretože vzhľadom na spôsob ich prezentácie a samotný obsah sú pre spotrebiteľa, ktorý má podľa nich plniť, nezrozumiteľné a nemohol sa s nimi riadne oboznámiť pred
uzavretím zmluvy. Navrhovateľ má teda nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo odporkyni tým, že prijala plnenie na základe týchto neprijateľných zmluvných podmienok, teda mu je povinná vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 422,73 eura, pretože prijala plnenie do výšky 2.331,05 eura a navrhovateľovi vrátila iba 1.908,32 eura. Považoval za potrebné uviesť, že navrhovateľovi nič nebránilo, aby dojednania ohľadom jednotlivých svojich nárokov uviedol priamo v tlačive na prednej strane úverovej zmluvy takým spôsobom, aby boli čitateľné a zrozumiteľné a v tom prípade by ich bolo možné považovať za individuálne dojednané. Poukázal na ust. § 879f OZ, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy uzavreté pred 01.04.2004 sa museli dať do súladu s ust. § 53 a § 54 OZ účinného od 01.04.2004 a pokiaľ tieto neboli dané do súladu, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t. j. od 01.04.2004. Navrhovateľovi priznal úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Vo zvyšnej časti návrh spolu s úrokom z omeškania ako nedôvodný zamietol. Zároveň umožnil odporkyni uvedenú sumu splácať v splátkach v zmysle ust. § 160 ods. 1 OSP a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil a odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 25,35 eura.
Rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti napadol odvolaním navrhovateľ. Domáhal sa jeho zmeny tak, že návrhu bude vyhovené. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, ktorý považoval úverové zmluvné podmienky za neplatné. Bez ohľadu na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, stále ide v samotnej podstate o zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, kde obe strany disponujú zákonom predpokladanou zmluvnou voľnosťou. Občiansky zákonník spája neplatnosť právneho úkonu, ktorý svojim obsahom či účelom odporuje zákonu. Pre platnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ sa vyžaduje, aby tento právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Z uvedeného vyplýva, že rozsah alebo veľkosť písma v dotknutej úverovej zmluve a úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú jej nedeliteľnou súčasťou, nemôže mať za následok neplatnosť právneho úkonu s poukazom na § 37 ods. 1 OZ. Poukázal na to, že zmluva, ktorú s odporkyňou uzatvoril bola zmluva o revolvingovom úvere. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, navrhovateľ ani odporkyňa nemôžu vedieť, ani nevedia pri uzatváraní zmluvy určiť, kedy a koľko z úveru bude čerpané. Nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, pretože pri takomto type úveru sa zásadne definuje len výška úverového rámca, ktorá v tomto prípade bola 30.000,- Sk. V nadväznosti na súdom vytknuté úroky a poplatky uviedol, že boli uvedené v úverových zmluvných podmienkach, kde odporkyňa podpisom úverovej zmluvy potvrdila, že s nimi bola oboznámená a rovnako potvrdila oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol sadzobník poplatkov. Ďalej uviedol, že úverová zmluva neobsahovala žiadne neprijateľné podmienky, pre ktoré by mala byť dávaná do súladu s ust. § 53 OZ po jeho novelizácii, a rovnako tak aj pri ust. § 54 OZ. Čo sa týka použitia písma mal za to, že takéto vyjadrenie nemožno hodnotiť ako dôkaz objektívne a adekvátne preukazujú nekalú praktiku voči odporkyni, pretože žiadny všeobecne záväzný predpis nestanovoval veľkosť písma, ako má byť zmluva alebo úverové zmluvné podmienky napísané. Z uvedených dôvodov je presvedčený, že dojednania o zmluvnom úroku, zmluvnej pokute ale aj ostatných poplatkoch zakotvené v úverových zmluvných podmienkach a sadzobníku poplatkov, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou sú platné zrozumiteľné, odporkyňa mala neobmedzené množstvo času sa s nimi riadne oboznámiť a jeho zmyslom je aj nárok navrhovateľa uplatňovaný návrhom opodstatnený. Ochrana spotrebiteľa by mala byť len výnimkou zo všeobecnej zásady zmluvnej slobody a ako výnimka by sa mala vykladať reštriktívne. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo/1201/2009, ktorý zdôraznil, že i ochrana spotrebiteľa má svoje hranice a v žiadnom prípade ju nie je možné posudzovať ako obranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa.
Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (§ 201 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti náhrady trov konania je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu sa plne stotožňuje so zisteným skutkovým stavom súdom prvého stupňa ako aj jeho právnym posúdením. V zmysle ust. § 213 ods. 1 OSP je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, keď nezistil žiadne výnimky uvedené v ods. 2
- 7, pre ktoré by zisteným skutkovým stavom nemal byť viazaný.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že 22.07.2002 navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou zmluvu o revolvingovom úvere na vydanie a používanie platobnej karty YES, kde bola dohodnutá výška úverového rámca 30.000,- Sk a výška mesačnej splátky 1.200,- Sk. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že z tejto úverovej zmluvy nebolo možné zistiť žiadne ďalšie podmienky poskytnutia a splácania úveru, pretože boli zakomponované až v úverových podmienkach navrhovateľa, ktoré tvorili prílohu zmluvy. Na základe toho dospel k záveru, že tieto zmluvné podmienky sú neplatné, pretože vzhľadom na spôsob ich prezentácie a samotný obsah sú pre spotrebiteľa, ktorý má podľa nich plniť nezrozumiteľné a spotrebiteľ nemal možnosť sa s nimi riadne oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade uvedená zmluva patrí nepochybne svojim obsahom medzi spotrebiteľské zmluvy. Znenia spotrebiteľských právnych noriem sú všeobecne známe. Odvolací súd mal za to, že navrhovateľ podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a má na rozdiel od spotrebiteľa vyššiu úroveň informovanosti. Navrhovateľ konal v rozpore s ustanoveniami spotrebiteľského práva, pretože jeho snahou bolo obísť cez rôzne zmluvné dojednania upravené v rámci ťažko čitateľných a neprehľadných podmienok zahrnutých v úverových zmluvných podmienkach, ktoré spotrebiteľ nijako nemal možnosť ovplyvniť.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so všetkými skutkovými i právnymi závermi napadnutého rozsudku prvostupňového súdu v napadnutých častiach výrokov a na tieto ako na svoje pre ich správnosť len poukazuje a opakovať ich preto nebude (§ 219 ods. 2 OSP). Súd prvého stupňa správne rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi len to, čo doposiaľ z prijatého plnenia nevrátila, pretože navrhovateľ sa nemôže domáhať plnenia, ktoré vyplýva zo všeobecných zmluvných podmienok, keďže súd prvého stupňa ich správne považoval za neplatné.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.