Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/1/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky C., so sídlom

v B., IČO: X., zastúpeného advokátskou spoločnosťou H., so sídlom v B., IČO: X., proti

odporcovi Mesto Trenčín, so sídlom Trenčín, Mierové námestie 2, IČO: 00 312 037,

zastúpenému G., so sídlom v B., IČO: X., o nahradenie prejavu vôle, vedenej na Okresnom

súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Trenčíne z 11. júla 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 11. júla 2012 sp. zn

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 11. januára 2012 č. k. -106 návrh

o nahradenie prejavu vôle zamietol. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi

náhradu trov konania právneho zastúpenia vo výške 33 432,20 € k rukám jeho právneho

zástupcu. V odôvodnení uviedol, že pozemky, prevod vlastníctva ktorých schválilo mestské

zastupiteľstvo, neboli vo vlastníctve Mesta Trenčín a týmto postupom mestské zastupiteľstvo

konalo v rozpore s § 11 ods. 4 písm. a/ zákona o obecnom zriadení, ako aj § 123 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“) preto, lebo môže rozhodovať len o majetku obce. Mal za to, že

takéto uznesenie mestského zastupiteľstva je absolútne neplatné podľa a nezaväzuje

odporcu uzavrieť kúpnu zmluvu. Súd prvého stupňa tiež poukázal na to, že ak by sa

predmetná zmluva považovala za platnú, v prejednávanej veci sa jedná o nemožnosť plnenia

podľa a pokiaľ by sa za platné považovalo len uznesenie mestského

zastupiteľstva, išlo by o nemožnosť plnenia podľa v spojení s zákona

o majetku obcí v dôsledku zmeny právneho predpisu týkajúceho sa určenia výšky kúpnej

ceny. Z uvedeného dôvodu návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

ustanovenia a neúspešnú navrhovateľku zaviazal zaplatiť úspešnému

odporcovi náhradu trov konania.

Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka 23. februára 2012 odvolanie,

podaním z 18. mája 2012 vzala navrhovateľka návrh v celom rozsahu späť.

Odporca listom, ktorý bol odvolaciemu súdu doručený 8. júna 2012, oznámil, že

so späťvzatím návrhu nesúhlasí. Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že ide o mimoriadne závažný

spor, ktorého výsledok môže mať ďalekosiahly dopad na majetkovú sféru odporcu.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 11. júla 2012 sp. zn. pripustil

späťvzatie návrhu, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil;

navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. V odôvodnení

uviedol, že navrhovateľka vzala návrh v celom rozsahu späť skôr, ako odvolací súd pristúpil

k prejednaniu daného odvolania. Na výzvu odvolacieho súdu odporca uviedol, že nesúhlasí

so späťvzatím návrhu na začatie konania. Odvolací súd uviedol, že v zmysle § 222 ods. 2

rozhodnúť o späťvzatí návrhu na začatie konania patrí do právomoci odvolacieho súdu.

Podľa jeho názoru odvolací súd nepripustí späťvzatie len vtedy, ak druhý účastník s tým

z vážnych dôvodov nesúhlasí, pričom závažnosť týchto dôvodov posudzuje len súd.

Späťvzatím návrhu odpadol predmet konania vo veci samej a odvolací súd v súlade s § 222

ods. 2 a späťvzatie návrhu pripustil a konanie zastavil a to napriek nesúhlasu

zo strany odporcu s takýmto späťvzatím návrhu, nakoľko dôvody nesúhlasu odvolací súd

nepovažoval za vážne dôvody, ako ich predpokladá O trovách konania

rozhodol odvolací súd podľa druhá veta

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca s odôvodnením, že

odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom ( ). Nesprávnym

právnym posúdením veci v zmysle tak došlo k vydaniu

rozhodnutia, ktorého dôsledkom je vada konania v zmysle

v spojení s Odvolací súd aplikoval ustanovenie v znení,

ktoré nebolo účinné v čase jeho rozhodovania. Uvedené ustanovenie v znení, ktoré bolo

skutočne účinné v čase jeho rozhodovania, nevyžadovalo, aby pre nesúhlas so späťvzatím

návrhu mal odporca „vážne dôvody“. Odvolací súd mal v súlade so zákonom zohľadniť, že

odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasil, a v konaní mal bez ďalšieho pokračovať. Opačný

postup odvolacieho súdu mu odňal možnosť konať pred súdom. Odporca má za to, že

odvolací súd nesprávne právne posúdil vec, keď odporcovi priznal náhradu trov konania len

vo výške 462,93 €. Navrhol preto, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že správnosť uznesenia odvolacieho

súdu v časti výroku o pripustení späťvzatia návrhu na začatie konania, zrušení rozsudku súdu

prvého stupňa a o zastavení konania ponecháva plne na právnom posúdení dovolacieho súdu,

no je toho názoru, že uznesenie odvolacieho súdu v časti výroku o zastavení konania a v časti

výroku o náhrade trov konania je vecne správne a preto nie je dôvod na jeho zrušenie ani

zmenu. Z týchto dôvodov žiadala, aby dovolací súd dovolanie v časti výroku o náhrade trov

konania odmietol a v často výroku o zastavení konania zamietol. V prípade, že by dovolací

súd dospel k záveru, že proti uzneseniu odvolacieho súdu v časti výroku o náhrade trov

konania je dovolanie prípustné, navrhovateľka navrhla, aby dovolací súd dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu zamietol a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke

trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátskou

kanceláriou ( ), bez nariadenia pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či jeho opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci dovolanie

smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska ( veta prvá ). Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolanie

odporcu nesmeruje proti rozhodnutiu uvedenému v a , jeho prípustnosť

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a tiež ustanovenie , veta druhá

sa dovolací súd v ďalšom zaoberal otázkou, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád

uvedených v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v , možno ním

napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad

R 117/1999, R 34/1995).

Procesné vady konania uvedené v až e/ a neboli v dovolaní

tvrdené a ich existencia ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Podané dovolanie preto

podľa týchto ustanovení nie je prípustné.

So zreteľom na dôvod prípustnosti dovolania, ktorý uviedol dovolateľ

v jeho dovolaní, zameral sa dovolací súd osobitne na posúdenie opodstatnenosti jeho tvrdenia,

že v prejednávanej veci mu bola odvolacím súdom odňatá možnosť pred ním konať. Odňatím

možnosti konať ( ) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných oprávnení, ktoré mu priznáva

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že

o odňatie možnosti pred súdom konať ide tiež v prípade postupu súdu, ktorý sa z určitého

procesného dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví

alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup

nie sú dané (viď R 23/1994 a R 4/2003, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996 a rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. , ,

, , ). Prípustnosť podaného dovolania odporcu

podľa by preto bola daná v prípade opodstatnenosti argumentácie

dovolateľa, že v danom prípade neboli procesné predpoklady pre zastavenie konania.

Dovolací súd vzhľadom na to pristúpil k posúdeniu, či konanie bolo v danom prípade

zastavené v súlade so zákonom.

Navrhovateľ je v občianskom súdnom konaní tzv. dominus litis (pán sporu) v tom

zmysle, že môže kedykoľvek za konania zobrať svoj návrh späť. Napriek uplatneniu

dispozičnej zásady sa ale niekedy pre účinnosť späťvzatia vyžaduje stanovisko odporcu.

Ak navrhovateľ vezme návrh späť v čase pred rozhodnutím súdu prvého stupňa, je súd

povinný skôr ako rozhodne o tom, či konanie zastaví ( ), vyzvať odporcu aby

sa vyjadril, či so späťvzatím súhlasí alebo nie. Ak je stanovisko odporcu negatívne, musí

obsahovať aj vysvetlenie dôvodu nesúhlasu so späťvzatím návrhu. Ustanovenie § 96

ods. 2 ukladá súdu povinnosť zamietnuť návrh na zastavenie konania, ak odporca

so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych dôvodov.

Iná je však situácia, pokiaľ bol návrh vzatý späť v čase, keď už súd prvého stupňa

rozhodol, jeho rozhodnutie ale ešte nenadobudlo právoplatnosť. Ak je návrh na začatie

konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ

právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí,

ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvého stupňa a konanie zastaví ( ).

Z ustanovenia vyplýva, že odporca nemusí svoj nesúhlas so späťvzatím

návrhu odôvodňovať a už vôbec v ňom nemusí uvádzať „vážne dôvody“ svojho nesúhlasu

s úkonom, ktorým navrhovateľ vzal svoj návrh späť. Ak odporca vyslovil svoj (čo aj bližšie

neodôvodňovaný) nesúhlas, odvolací súd nemá inú možnosť a musí pokračovať v konaní.

V danom prípade bol návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého

stupňa, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť. Odvolací súd vyzval odporcu,

aby sa vyjadril, či so späťvzatím súhlasí. Odporca procesným úkonom doručeným

odvolaciemu súdu 8. júna 2012 vyjadril so späťvzatím návrhu nesúhlas, ktorý aj bližšie

odôvodnil.

Z dovolaním napadnutého uznesenia vyplýva, že odvolací súd nad rámec vymedzený

ustanovením posudzoval vážnosť dôvodov odporcu vyjadrených v jeho

nesúhlasnom stanovisku k späťvzatiu návrhu, pričom dospel k záveru, že tento nesúhlas

nevyvodzuje z vážneho dôvodu. Napriek jednoznačnému nesúhlasu odporcu v rozpore

s ustanovením odvolací súd pripustil späťvzatie návrhu, rozhodnutie súdu prvého

stupňa zrušil a konanie zastavil. Odvolací súd aplikoval do rozhodovania v odvolacom konaní

ustanovenie , hoci tento nie je možné použiť, nakoľko v tomto štádiu

konania je daná špeciálna právna úprava v , ktorá aplikáciu „vážnych dôvodov“

vylučuje.

Od účinnosti považuje ustanovenie za relevantný

a pre súd záväzný každý (aj bližšie neodôvodňovaný alebo z iného než vážneho dôvodu

vychádzajúci) nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu.

Vzhľadom na to, že odvolací súd nesprávne posúdil podmienky pre zastavenie konania

tým, že predpoklady stanovené platnou a účinnou právnou normou neprípustne rozšíril,

postupoval v rozpore so zákonom a odporcovi odňal možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ).

Skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa ,

je okolnosťou, so zreteľom na ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť.

Dovolací súd preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj

o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2013

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová